Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoCsp/19/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320204819 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320204819.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku vo veci navrhovateľa: Ľ. G., D.. XX.XX.XXXX, Z. A. S. N., O. Y. X, zast. ALMOND LEGAL s.r.o., IČO: 47 248 653, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcom: 1/ DPS financial consulting, s. r. o., IČO: 46 713 930, so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., IČO: 36 233 935, so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17, obaja zast. advoconsulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 6. apríla 2020 č.k. 16Csp/12/2020-46 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Odporcom 1/ a 2/ priznáva plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi 1/ povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 21.11.2014 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., obec Bratislava - mestská časť Rača, okres Bratislava III, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, a to pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 111 m2 a stavba - rodinný dom, súp. č. XXXX postavená na parc. č. XXXX/ X, rovnako obom odporcom uložil povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., obec Bratislava - mestská časť Rača, okres Bratislava III, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, a to pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 111 m2 a stavba - rodinný dom, súp. č. XXXX postavená na parc. č. XXXX/X. Navrhovateľovi voči odporcom 1/ a 2/ priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 2/Vychádzal zo zistenia, že manželka navrhovateľa za trvania manželstva ako kupujúca dňa 10.07.2014 uzavrela kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok predávajúcich previesť na manželku navrhovateľa, do jej výlučného vlastníctva, vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu v sume 95.000 euro. Z čl. I tejto kúpnej zmluvy vyplývalo, že táto kúpna zmluva bola uzatvorená v priamej súvislosti s už uzatvorenou kúpnou zmluvou zo dňa 23.01.2014, na základe ktorej manželka navrhovateľa ako výlučný vlastník previedla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na A. P. V. G. P., a teda predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2014 bol spätný odpredaj predmetných nehnuteľností na pôvodného výlučného vlastníka - manželku navrhovateľa, ktorá sa opäť stala ich výlučnou vlastníčkou. Vklad jej výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam povolil Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, rozhodnutím zo dňa 09.09.2014. Manželka navrhovateľa ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností uzatvorila dňa 21.11.2014 so spoločnosťou - Slovenská sporiteľa, a.s., IČO: 00 151 653 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej došlo k zriadeniu záložného práva na predmetné nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve manželky navrhovateľa v prospech spoločnosti - Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 ako záložného veriteľa, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky tejto spoločnosti voči dlžníkom O. C. (syn manželky navrhovateľa) a A. O. z titulu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2014. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, povolil vklad zriadeného záložného právo do katastra nehnuteľností rozhodnutím zo dňa 19.12.2014. V zmysle vyššie uvedených skutočností, manželka navrhovateľa vystupovala pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa predmetných nehnuteľností, či už išlo o pôvodnú kúpnu zmluvu zo dňa 23.01.2014, ktorú uzatvorila ako predávajúca, následnú kúpnu zmluvu, ktorú uzatvárala ako kupujúci, alebo zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 21.11.2014, ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností, hoci ku všetkých spomínaným právnym úkonov manželky navrhovateľa došlo počas trvania manželstva s navrhovateľom. Slovenská sporiteľňa, a.s., dňa 05.04.2019 postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX1 zo dňa 21.11.2014 voči O. C.P. (syn manželky navrhovateľa) a A. O. na žalovaného 1/ ako postupníka. Následne bol manželke navrhovateľa dňa 10.02.2020 doručený znalecký posudok od žalovaného 2/ ako dražobníka, na základe čoho sa manželka navrhovateľa a manžel dozvedeli o výkone záložného práva žalovaného 1/ ako záložného veriteľa z titulu vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere. Navrhovateľ spolu so svojou manželkou dňa 17.02.2020 požiadali Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor o zápis navrhovateľa na LV č. XXXX ako bezpodielového spoluvlastníka predmetných nehnuteľností, pričom podľa výpisu z toho LV ku dňu 06.04.2020, nebol navrhovateľ ako bezpodielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností do katastra nehnuteľností zapísaný. Z predmetného výpisu LV však vyplýva, že na základe žaloby zo dňa 19.03.2020, sa Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 12C 26/2020, začal spor o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - navrhovateľa a jeho manželky. 3/Navrhovateľ v návrhu zdôraznil, že manželka navrhovateľa uzatvorila záložnú zmluvu bez vedomia a súhlasu navrhovateľa, a to aj napriek tomu, že išlo o spoločné nehnuteľnosti, ktoré navrhovateľ s manželkou spolu užívali. Navrhovateľ sa domnieva, že išlo zo strany manželky o snahu pomôcť synovi manželky navrhovateľa z predchádzajúceho manželstva. Navrhovateľ zdôraznil, že predmetná pohľadávka zo zmluvy o úvere je zabezpečená aj záložným právom na iné nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v obci Chorvátsky Grob, ktoré sú v spoluvlastníctve dlžníkov. Dlžníci sa dostali do omeškania s plnením svojich povinností podľa zmluvy o úvere, v dôsledku čoho záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam v obci Chorvátsky Grob. Manželka navrhovateľa sa snažila s dlžníkmi vec usporiadať tak, aby bola pohľadávka zo zmluvy o úvere uspokojená z výťažku z predaja nehnuteľností v obci Chorvátsky Grob, ale aj napriek prvotnému súhlasu žalovaného 1/, prestal žalovaný 1/ komunikovať. O všetkých uvedených skutočnostiach sa navrhovateľ dozvedel až keď ho manželka informovala, že sa pripravuje aj dražba nehnuteľností v Rači. Dňa 06.03.2020 bolo manželke navrhovateľa doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 03.03.2020, z ktorého vyplývalo, že dňa 06.04.2020 sa má uskutočniť dražba. 4/Navrhovateľ súčasne konštatoval, že podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustálenej súdnej praxe k zriadeniu záložného práva k spoločným nehnuteľnostiam je potrebný súhlas oboch manželov, inak je takýto právny úkon neplatný. Určenia neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy sa navrhovateľ bude domáhať vo veci samej, avšak do tej doby je podľa navrhovateľa potrebné poskytnúť navrhovateľovi bezodkladnú ochranu jeho práv. Nesporným je, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ je pripravený záložné právo vykonať, čomu nasvedčuje oznámenie o dobrovoľnej dražbe naplánovanej na deň 06.04.2020, na základe čoho podľa navrhovateľa existuje reálna hrozba výkonu záložného práva v krátkom čase. Preto je podľa navrhovateľa potrebné v tejto veci nariadiť neodkladné opatrenie do času, kedy bude právoplatne vyriešená otázka existencie záložného práva na dotknutých nehnuteľnostiach. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností sa navrhovateľ domnieval, že je nevyhnutné dočasne upraviť pomery medzi ním a žalovanými 1/ a 2/, keďže navrhovateľovi hrozí bezprostredná ujma na majetku, ktorá by v prípade výkonu záložného práva bola napraviteľná len s určitými ťažkosťami, resp. by došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmoch navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že vo veci samej sa bude domáhať určenia neplatnosti záložnej zmluvy, keďže išlo o právny úkon týkajúci sa spoločnej veci - teda nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a jeho manželky, a na jej platnosť sa vyžadoval aj podpis navrhovateľa. 5/Súd prvej inštancie mal v danom prípade za osvedčené, že je spornou otázkou, či predmetné nehnuteľnosti patria do bezdpodielového spoluvlastníctva manželov (navrhovateľa a jeho manželky), vzhľadom na to, že pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa predmetných nehnuteľností vystupovala manželka navrhovateľa ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, avšak dňa 17.02.2020 požiadala spolu s navrhovateľom o zápis navrhovateľa do katastra nehnuteľností ako bezdpodielového spoluvlastníka týchto nehnuteľností. Zároveň manželia podali aj žalobu o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Ak by súd rozhodol, že predmetné nehnuteľnosti patria podľa § 143 Občianskeho zákonníka do ich bezpodielového spoluvlastníctva, mohol by súd v zmysle predbežného právneho posúdenia mať za to, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 21.11.2014, predstavujúca právny úkon týkajúci sa veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda právny úkon týkajúci sa ich spoločnej veci, je podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko nebol daný súhlas navrhovateľa ako druhého manžela. Zároveň mal súd za osvedčené, že v zmysle uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva začal žalovaný 1/ ako záložný veriteľ podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10 a nasl. zákona č. 527/2002 Z.z. výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, tzn. predajom predmetu záložného práva - nehnuteľností, ktorých dôsledkom môže byť priame ohrozenie vlastníckeho práva navrhovateľa (sporného), z titulu bezpodielového spoluvlastníka predmetných nehnuteľností. 6/Z uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že boli splnené podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, spočívajúceho v zdržaní sa úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva, z titulu zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 21.11.2014, vrátane vykonania dobrovoľnej dražby, a to až do doby, pokiaľ súd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 12C 26/2020 nerozhodne o tom, či predmet záložného práva patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a jeho manželky. Rozhodnutie o tejto skutočnosti môže mať podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne dôsledky na platnosť zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 21.11.2014, na ktorej základe sa má výkon záložného práva uskutočniť a preto neodkladné zamedzenie výkonu záložného práva, je podľa súdu vhodným prostriedkom na predídenie ujmy navrhovateľa a jeho manželky v prípade straty vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, slúžiacim zároveň aj ako obydlie, resp. zabráni prípadnému konaniu o vyhláseniu neplatnosti dražby. 7/Súd k tomu doplnil, že potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľa, ako možného bezpodielového spoluvlastníka predmetu zálohu vo vzťahu k dražobníkovi a záložnému veriteľovi videl aj v tom, že zákon č. 527/2002 Z.z. neurčuje dražobníkovi alebo záložnému veriteľovi žiadnu povinnosť podrobiť výkon záložného práva prieskumu jeho zákonnosti a dôvodnosti (napr. či zmluva o zriadení záložného práva je uzatvorená v zmysle všetkých zákonností predpokladov). Práve preto ako jediný efektívny prostriedok ochrany práv záložcu (hoci aj domnelého) sa javí neodkladné opatrenia, a to až do času kým sa neodstránia všetky pochybnosti o zákonnosti a správnosti výkonu záložného práva, o to viac, ak je osoba dotknutá možnou nezákonnou alebo nesprávnou dražbou, resp. výkonom záložného práva v postavení spotrebiteľa. Z uvedeného chápania ochrany spotrebiteľa pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou vychádzal aj Krajský súd v Košiciach (9Co/344/2016), ktorý uviedol, že „dobrovoľná dražba, tak ako je definovaná v zákone č. 524/2002 Z.z. a ktorá predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať civilný kódex (§ 151 ods. 1 Obč. zákonníka) je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky a pod. rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Za takýchto okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok.“ 8/O nároku na náhradu trov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. 9/Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie obaja odporcovia. V prvom rade namietali, že súd prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 331 ods. 1 CSP im spolu s napadnutým uznesením nedoručil návrh navrhovateľa spolu s prílohami, z ktorých konajúci súd vychádzal, odporcovia tak z objektívnych dôvodov nemajú možnosť sami posúdiť prípadnú opodstatnenosť tvrdení navrhovateľa, vychádzať môžu len s textu napadnutého uznesenia. Pokiaľ z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že tento sa mieni domáhať neplatnosti záložnej zmluvy a navrhované neodkladné opatrenie je nariadené práve v súvislosti s týmto (v budúcnosti iniciovaným) konaním a účinné by malo byť do doby jeho skončenia, súdu prvej inštancie vytýkali, že navrhovateľovi neuložil povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Za absolútne nesprávny považovali záver súdu prvej inštancie o právnych dôsledkoch konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12 C/26/2020, keď rozhodnutie o tom, či záloh patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a jeho manželky samo osebe nezakladá neplatnosť záložnej zmluvy voči žalovanému 1/ a nevyhnutne implikuje potrebu iniciovať súdne konanie o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Odporcovia pritom nemajú vedomosť o začatí takéhoto konania o neplatnosť záložnej zmluvy, teda konania, ktoré mienil navrhovateľ podľa vlastných tvrdení iniciovať. Súd prvej inštancie tiež nepoučil strany vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, v záujme zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov strán, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje, v rozpore s ustanovením § 337 ods. 1, 2 CSP. V ďalšom odvolatelia namietali, že v návrhu absentuje akékoľvek vysvetlenie navrhovateľa vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli s manželkou spoločne, avšak do katastra bola ako výlučný vlastník zapísaná len manželka navrhovateľa, a ako mohlo k takejto situácii vôbec dôjsť. Manželka navrhovateľa totiž bola oprávnená nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti aj do výlučného vlastníctva napríklad za peňažné prostriedky nadobudnuté z majetku, ktorý jej patril ešte pred uzavretím manželstva, alebo nadobudnutých darom prípadne dedením. Navrhovateľ sa od opätovného nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností manželkou zmluvou zo dňa 10. 7. 2014 až do 17. 2. 2020 nedomáhal, že predmetné nehnuteľnosti patrila do BSM manželov. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil že dňa 17. 2. 2020 podal spolu s manželkou návrh na záznam vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorým žiadal o zápis navrhovateľa na list vlastníctva, takéto tvrdenie považovali odporcovia za neosvedčené a preto sporné. Podľa odporcov teda podstatné tvrdenia navrhovateľa, ktoré majú osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku navrhovateľa sa nezakladajú na objektívne preukázateľnom základe a nemožno ich tak považoval za hodnoverne osvedčené. Ďalej odvolatelia poukázali na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, čím je podľa odvolateľov zaručená existencia osobitného prostriedku právnej ochrany, ktorá ale vylučuje bezprostrednosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolatelia ale rovnako skonštatovali, že pokiaľ by žalobca aj osvedčil podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorých ako najpodstatnejšou sa javí otázka dôvodnosti tvrdenia o neplatnosti právneho úkonu - záložnej zmluvy zo dňa 21. 11. 2014, mali za to, že právo navrhovateľa domáhať sa určenia neplatnosti záložnej zmluvy (ako relatívne neplatného právneho úkonu) je premlčané. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe 3 roky, dňom začatia plynutia premlčacej doby je deň nasledujúci po urobení právneho úkonu - 22.11.2014, dňom márneho uplynutia trojročnej premlčacej doby je potom 22.11.2017, pričom zo žiadneho tvrdenia navrhovateľa nevyplýva, že by sa do tohto dňa navrhovateľ neplatnosti záložnej zmluvy dovolal. Nárok navrhovateľa sa tak nejaví ako dôvodný, ochrana poskytnutá nariadeným neodkladným opatrením je v rozpore s podstatou a účelom tohto, navrhovateľovi bola jeho nariadením poskytnutá neadekvátna výhoda, ktorá hrubo zasahuje do ústavných práv najmä odporcu 1/. Potreba neodkladnej úpravy nakoniec nebola osvedčená vo veci aj s poukazom na zákon č. 62/2020 Z.z. (COVID-19), v zmysle ktorého záložný veriteľ nemôže do 31.5.2020 pristúpiť k výkonu záložného práva a dražobník je povinný upustiť od vykonania dražby. Dražba plánovaná na deň 6.4.2020 nebola vykonaná, dražobník o tejto skutočnosti bezodkladne informoval manželku navrhovateľa. Keďže podľa odvolateľov nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, navrhli aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, súčasne odporcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 10/Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ písomne nevyjadril. 11/Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcov je dôvodné. 12/Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13/Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14/Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15/Nariadiť neodkladného opatrenia je možné ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruj v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. 16/Odvolací súd sa (pominúc pochybenia súdu prvej inštancie, ktorý napriek tomu, že nevymedzil dobu trvania účinkov neodkladného opatrenia, neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v súdom určenej lehote žalobu vo veci samej, ani žalovaných nepoučil o možnosti podania žaloby a o právnych následkoch, a spolu s nariadeným neodkladným opatrením žalovaným nedoručil návrh na jeho nariadenie spolu s prílohami) v danej veci stotožňuje s námietkami odporcov o nepreukázaní základných skutočností potrebných pre záver jednak o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana (vlastnícke právo navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam, otázka platnosti záložnej zmluvy) ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Tak ako uvádzajú odporcovia, v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka. Týmto je aj podľa názoru odvolacieho súdu zaručená existencia osobitného prostriedku právnej ochrany, ktorá ale vylučuje bezprostrednosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia. 17/Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie tak dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany práv navrhovateľa nebola z jeho strany osvedčená dôvodnosť bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali potrebe bezodkladnej úprave neodkladným opatrením súdu. Odvolací súd preto po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 18/O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že odporcom priznal proti navrhovateľovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v rámci prvoinštančného konania im žiadne trovy nevznikli), keď títo mali v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech. 19/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).