Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/52/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320204821 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Eren ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320204821.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci navrhovateľa: A. Š., E.. XX. XX. XXXX, I. G. Q.. Č.. XXX/XXXA, X., proti odporkyniam: X/ A. I., E.. XX. XX. XXXX, I. G. Q.. Č.. XXX/XX, X., X/ D. I., E.. XX. XX. XXXX, I. B. O. Č.. XX, o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. marca 2020, č. k. 45C/24/2020 - 20, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal zakázať odporkyniam 1/ a 2/ vstupovať do nehnuteľnosti postavenej na Z. Č.. XXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území X., ktorej stavebníkom je navrhovateľ a nariadiť obom odporkyniam zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k obmedzeniu užívania stavby postavenej na Z.. Č.. XXX, v katastrálnom území X.. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 329 ods. 2 C. s. p. a vecne tým, že navrhovateľ nepreukázal zákonom stanovené náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, predovšetkým naliehavú potrebu neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana s tým, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania rozhodnutia. Uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu, predloženými listinnými dôkazmi navrhovateľom mal za osvedčenú skutočnosť, že A. Š. ako darca uzatvoril s A.. A. Š. (J. Č. I.) darovaciu zmluvu, ktorá nadobudla účinnosť povolením vkladu vlastníckeho práva pod č. V 1401/05 dňa 05. 05. 2005 s tým, že na súde prvej inštancie sa vedie konanie o vrátenie daru pod sp. zn. 11C/69/2019, ktoré nie je právoplatne skončené, pričom odporkyňa 1/ ako prenajímateľ následne uzatvorila s nájomcom A. Š. zmluvu o prenájme nehnuteľností na dobu neurčitú dňa 26. 06. 2008, predmetom ktorej je pozemok parcela registra „C“ Z.. Č.. XXX o výmere 909 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na P. Č.. XXXX, F. S., F.: X., D. Ú.: X., za účelom užívania pozemku a postavenia garáže, pričom v súčasnej dobe podľa výpisu z P. Č.. XXXX, F.: S., F.: X., D. Ú. X. je vlastníkom predmetných nehnuteľností odporkyňa 2/, keď nehnuteľnosti nadobudla titulom darovacej zmluvy V- 10075/2019 zo dňa 20. 12. 2019. Poukázal na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. 04. 2019, č. k. 23C/21/2019 - 19 bol žalobcovi ako nájomcovi dočasne zakázaný vstup do nehnuteľností, stavby rodinného domu S.. Č.. XXX a pozemkov Z.. Č.. XXX W. Z.. Č.. XXX, Z.. Č.. XXX, Y. na P. Č.. XXXX, nachádzajúcich sa v D.. Ú. X., F. S. až do právoplatného trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ v Senci, Obvodnom oddelení PZ Dunajská Lužná pod ČVS: ORP-27/DL-SC-2019 s výnimkou času prípadných úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť na úkonoch jednotlivých konaní. Uviedol, že navrhovateľ ako stavebník dňa 27. 06. 2008 ohlásil výstavbu drobnej stavby, garáže o rozmeroch 7 m x 3,50 m na pozemku par. Č.. XXX K. D.. Ú. X. podľa § 57 Stavebného zákona, následne podal žiadosť o dodatočné stavebné povolenie spolu s projektovou dokumentáciou dňa 19. 11. 2008, nakoľko však drobná stavba nemá zabezpečené všetky prípojky inžinierskych sietí, keďže napr. SPP a.s., Bratislava vo vyjadrení zo dňa 04. 03. 2020 uviedla, že v zmysle obchodných podmienok ukončili zmluvu o združenej dodávke plynu č. 9101572134 s A. Š. ku dňu 04. 03. 2018 a Západoslovenská distribučná, a.s. Bratislava vo vyjadrení dňa 06. 03. 2020 uviedla, že v zmysle odstúpenia od zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy zo dňa 26. 02. 2020 a z dôvodu nepreukázania vlastníckeho práva spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s., odstúpila od Zmluvy o pripojení. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nemá v súčasnej dobe vydané kolaudačné rozhodnutie na drobnú stavbu, ani povolenie na predčasné užívanie drobnej stavby, nie je oprávnený garáž užívať, ktorá nie je zapísaná ani na liste vlastníctva, pričom z vyjadrenia stavebného úradu F. X. zo dňa 05. 02. 2020 mal za osvedčenú skutočnosť, že žalobca ako stavebník nedoložil podklady, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie (preukázanie), či stavba nie je, alebo je v rozpore s verejným záujmom, prípadne či dodatočné stavebné povolenie, je konanie o odstránení stavby, resp. jej dodatočnom stavebnom povolení, nakoľko sa však pre nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje osvedčenie existencie dôvodnej obavy, táto obava musí v posudzovanom prípade berúc v úvahu znenie navrhovaného neodkladného opatrenia z konkrétneho konania odporkýň 1/ a 2/, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu o nebezpečenstve vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, ktorú navrhovateľ neosvedčil hodnovernými dôkazmi, ktoré by deklarovali potrebu dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu, vyžadujúce si naliehavosť zásahu súdu na bezodkladnú úpravu pomerov, keďže neosvedčil tvrdenia ohľadne skutočnosti, že odporkyne 1/ a 2/ vstupujú do nehnuteľnosti postavenej na Z.. Č.. XXX K. D.. Ú. X.. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 03. 03. 2020 na Okresnom riaditeľstve PZ v Senci, Obvodnom oddelení PZ Dunajská Lužná vo veci ORP-175/DL-SC - 2020 zistil, že navrhovateľ podal trestné oznámenie na neznámu osobu pre trestný čin krádeže, pričom mal podozrenie iba na svoju bývalú manželku odporkyňu 1/ a dňa 03. 03. 2020 podal na Okresnom riaditeľstve PZ v Senci, Obvodnom oddelení PZ Dunajská Lužná oznámenie o priestupku podľa zákona č. 372/1990 Z. z., ohľadne poškodenia zámku na vstupných dverách, ktoré slúžia ako vstup do garáže a horného bytu, na doposiaľ neznámeho páchateľa. Uviedol, že navrhovateľ sa ďalej domáhal uloženia povinnosti odporkyniam 1/ a 2/ zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k obmedzeniu užívania stavby postavenej na par. Č.. XXX K. D.. Ú. X., nakoľko však navrhované neodkladné opatrenie v tejto časti presahuje účel neodkladného opatrenia, pretože takáto povinnosť je všeobecná a nekonkrétna, a navrhovateľ neuviedol akých konkrétnych úkonov sa majú odporkyne 1/ a 2/ zdržať ohľadne obmedzenia užívania stavby postavenej na Z.. Č.. XXX K. D.. Ú. X., návrh aj v tejto časti zamietol. 2. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil fotografie preukazujúce poškodenie dverí na stavbe postavenej na parcele Č.. XXX K. D.. Ú. X. a je teda preukázané, že takéto poškodenie mohla vykonať iba osoba, ktorá má vstup do domu so súpisným číslom 226 (odporkyňa 1/), ktorá v danom dome býva a odporkyňa 2/, ktorá nehnuteľnosť nadobudla do svojho vlastníctva na konci roku 2019. Poukázal na skutočnosť, že zo Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 03. 03. 2020 na Okresnom riaditeľstve OZ v Senci je zrejmé, že trestné oznámenie bolo podané na neznámu osobu, pričom ako osoba podozrivá bola uvedená odporkyňa 1/ s tým, že nebol prítomný, keď došlo k poškodeniu dverí, a preto nemohol v trestnom oznámení uviesť presne odporkyňu 1/ alebo odporkyňu 2/ ako osoby, ktoré tento trestný čin spáchali, keď rovnako postupoval aj v prípadoch podania oznámenia o spáchaní trestného činu krádeže jeho osobných a firemných dokladov, ktoré mal uložené v objekte postavenom na Z.. Č.. XXX. Poukázal na skutočnosť, že k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil ako dôkaz aj podania odporkyne 2/, ktorými žiadala odpojenie jeho stavby od dodávky elektriny a plynu a napokon navrhol aj výsluch odporkyne 1/ pred vydaním neodkladného opatrenia k jej konaniu, ktorým bránila jeho dcére vstúpiť do stavby postavenej na Z.. Č.. XXX K. D.. Ú. X.. Namietol, že z dôkazov, ktoré predložil je nepochybné a preukázané, že obe odporkyne vstupujú do objektu stavby postavenej na Z.. Č.. XXX, i keď k tejto stavbe nemajú žiadne vlastnícke, užívacie ani iné práva, ktoré by im dávali právo vstúpiť do tejto stavby a taktiež sa dopúšťajú konania, ktorým túto stavbu poškodzujú, či už dvere, odpojením pohonov od garážových brán alebo ich snaha odpojiť stavbu od dodávky el. energie a plynu a nakoľko jeho vlastnícke právo k stavbe je nepochybné, ochrana vlastníctva pred jeho poškodzovaním je dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia tak, ako uviedol v návrhu. 3. Odporkyne 1/ a 2/, ktorým odvolací súd doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie a odvolanie navrhovateľa na vyjadrenie dňa 12. 06. 2020 a 17. 06. 2020 (§ 329 ods. 1 C. s. p.), vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že navrhujú napadnuté uznesenie potvrdiť, nakoľko bolo vydané v súlade so zákonom a so skutkovým stavom, keď súdu prvej inštancie boli zrejmé vzťahy medzi stranami s tým, že navrhovateľ podal veľké množstvo nedôvodných podaní na políciu, ktoré formuluje tak, aby nemohol byť trestne stíhaný pre krivé obvinenie inej osoby. Uviedli, že aj trestné oznámenie zo dňa 03. 03. 2020 podal iba preto, aby mohol podať predmetný návrh, čím aj návrh odôvodňuje s tým, že polícia vykonala obhliadku, páchateľa nezistila a asi aj podanie odmietla. Namietli, že nevykonali žiadnu činnosť, ktorú uvádza navrhovateľ s tým, že ani nedisponuje žiadnym zmluvným vzťahom o tom, že by mohol v minulosti na pozemku vykonať stavbu, nakoľko nie je vlastníkom, ani spoluvlastníkom stavby, ktorú označuje ako garáž, ktorá nie je ani označená. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech. 5. Predmetom odvolacieho prieskumu je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh navrhovateľa domáhajúceho sa navrhovaným neodkladným opatrením zakázať odporkyni 1/ a 2/ vstupovať do nehnuteľnosti postavenej na Z. Č.. XXX K. D. Ú. X., ktorej je stavebníkom a zároveň žiadal nariadiť odporkyni 1/ a 2/ zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k obmedzeniu užívania stavby postavenej na parcele č. 906 v katastrálnom území Rovinka. 6. Podľa § 324 ods. 3 C. s. p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný) osvedčiť uplatnený nárok, ako aj potrebu neodkladnej potreby upraviť pomery, t. j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 10. Zmyslom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, nakoľko aj na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu, čo znamená, že musí mať zákonný podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. 11. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu a nevyhnutnosť úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 12. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 13. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 14. Cieľom neodkladných opatrení v civilnom procese je dočasná úprava pomerov strán sporu, obmedzujúca sa na dosiahnutie len predbežných účinkov. Nariadením neodkladného opatrenia nezískava jedna zo strán práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov. 15. Z povahy neodkladného opatrenia, ktorým sa ukladá strane niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať (§ 325 ods. 2 písm. d/ C. s. p.) vyplýva, že je svojim obsahom univerzálne a umožňuje nariadiť dočasné zabezpečenie s cieľom upraviť pomery strán a vylúčiť obavu zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia (exekúcie), t. j. jeho právnou podstatou je povinnosť žalovaného niečo znášať, t. j. musí strpieť určité obmedzenia, ktorých jadro spočíva v tom, že sa obmedzí výkon jeho vlastníckych práv, prípadne iných vecných práv s cieľom použiť vec na súdom určený účel. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom neodkladného opatrenia osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru (podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere). Uvedené v praxi znamená, že žalovanému môže byť uložená povinnosť len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku, na vydanie veci, pričom aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr. Scollo proti Taliansku z 28. septembra 1994 a iné). 16. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavnoprocesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. 17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, že navrhovateľ neosvedčil žiadne procesné a hmotnoprávne skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o potrebe bezodkladne upraviť pomery medzi stranami a zároveň nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by naliehavosť a nevyhnutnosť dočasného opatrenia osvedčovali, nakoľko podanie trestného oznámenia navrhovateľom na Okresné riaditeľstvo PZ v Senci, Obvodné oddelenie PZ Dunajská Lužná, Košariská ul. č. 192/42 dňa 03. 03. 2020 a vedené pod č. ORP-175/DL-SC-2020 na neznámu osobu s podozrením na odporkyňu 1/ (bývalá manželka navrhovateľa) zo spáchania trestného činu krádeže z dôvodu, že sa mu nepodarilo otvoriť garážovú bránu, nakoľko bola odpojená od prívodu elektrickej energie, po jej opätovnom zapojení zistil, že mu chýba vŕtačka, uťahovačka (obe zn. Hilti), nabíjačka (zn. Bosch), právne relevantným spôsobom neosvedčuje tvrdenie navrhovateľa, že ho odporkyne 1/ a 2/ ako stavebníka neskolaudovanej stavby na Z. Č.. XXX K. D. Ú. X. akýmkoľvek spôsobom ohrozujú, pričom je nutné zdôrazniť, že zákonné dôvody na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa zákonného ustanovenia (§ 325 ods. 2 písm. d/ C. s. p.) umožňujúceho nariadiť neodkladné opatrenie uložením pozitívneho alebo aktívneho konania, ktorým sa sleduje najmä procesné zabezpečenie osvedčeného nároku, t. j. žalovanému vznikne povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, ktorým zasahuje do právnych vzťahov navrhovateľa, v posudzovanej veci vôbec splnené neboli. 18. K tvrdeniu navrhovateľa v podanom odvolaní, že dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázal tým, že predložil ako dôkaz aj podania odporkyne 2/, ktorými žiadala odpojenie jeho stavby od dodávky elektriny a plynu odvolací súd uvádza, že navrhovateľ predovšetkým žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že je vlastníkom stavby na Z. Č.. XXX v katastrálnom území Rovinka, keďže žiadny List vlastníctva, ktorý by jeho vlastníctvo k akejkoľvek nehnuteľnosti preukázal, nepredložil. 19. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že neosvedčil splnenie zákonných podmienok na jeho nariadenie rozhodol vecne správne, a preto prvoinštančné uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).