Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/155/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320205406 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320205406.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Romana Bolebrucha, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 1, I., zastúpená Advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Lombardiniho 22B, 831 03 Bratislava a otca - X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX A., korešpondenčná adresa: B. 40, XXX XX I., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 39P/80/2020 -10, zo dňa 29.04.2020, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III, uznesením, č.k. 39P/80/2020-10, zo dňa 29.04.2020, zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal o udelenie súhlasu na zápis maloletého na Základnú školu s materskou školou M.R. K., M., I., alebo v prípade nedostatku miest pre veľký záujem na Základnú školu O. 6, I.. Zároveň žiadal nariadiť neodkladným opatrením matke pravidelne poskytovať jednoznačné a určité informácie o maloletom otcovi v intervaloch minimálne každý siedmy deň, najneskôr do 24 hodín, najneskôr raz za týždeň, počínajúc dňom právoplatného a vykonateľného uznesenia súdu; uložiť matke povinnosť poskytnúť otcovi aktuálne informácie o maloletom a všetky informácie o urgentných aj preventívnych úkonoch ohľadom fyzického, psychického zabezpečenia maloletého a jeho najlepšieho záujmu po stránke zdravia, výživy, hygieny, ošatenia, bezpečnosti, výchovy a vzdelávania, hmotného zabezpečenia, premiestnenia maloletého z miesta bydliska na viac ako 2 dni, resp. v čase styku otca s uvedením miesta kontaktu a mena osoby, s ktorou sa maloletý bude v tom čase nachádzať, vycestovania do zahraničia s maloletým, s vyžiadaním písomného súhlasu otca, či administratívnych povinností k maloletému pre rodičov a maloletého. Otec sa ďalej domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej nariadi matke i otcovi vzájomne sa kontaktovať v uvedených intervaloch, jednou z týchto foriem: osobne s písomným potvrdením stretnutia a prebraním agendy tykajúcej sa maloletého; telefonicky na mobil s aplikáciou v mobile zaznamenávania nahrávky hovoru ako dôkaz pre súd - mobil otca: XXXXXXXXXX,. mobil matky: XXXXXXXXXX; uskutočnením videohovoru cez telefón alebo v mobilnej aplikácií WhatsApp, Messenger, alebo Skype; napísaním e-mailu na adresu: [email protected] v kópii: [email protected] a na email matky, ktorý je otcovi neznámy, s vykázaním doručenia a prečítania; napísaným listom zaslaným doporučenou poštou na adresu trvalého pobytu otca a pri opačnej informovanosti trvalého pobytu matky Z. W., S. 1, I.. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 a 2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 360 CMP, § 324, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 35 Zákona o rodine, § 19 ods. 3 a 4 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Školský zákon“), § 20 ods. 2 a 3 a § 20 ods. 5 Školského zákona. Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia a podmienky a účel jeho nariadenia. V návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti matke pravidelne informovať o maloletom nevyhovel. Konštatoval, že v danej veci sa otec domáha tohto práva nie v konaní vo veci samej, ale návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o takomto návrhu prihliada súd na to, či si nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje bezodkladnú potrebu úpravy pomerov účastníkov konania alebo, či je obava, že exekúcia bude ohrozená. Konštatoval, že otec v návrhu uvádzal, že matka mu neposkytuje informácie o maloletom, avšak z návrhu nevyplýva, že otec požiadal matku o pravidelné informovanie o maloletom, aké informácie žiadal, aby mu boli o maloletom poskytované, v akom intervale, a že matka odmieta otca o uvedenom informovať. Konštatoval, že otec mal možnosť komunikovať s matkou formou sms správ a z návrhu vyplýva, že matka s otcom touto formou komunikuje, preto otcovi nič nebráni, aby ju požiadal o pravidelné informovanie o maloletom. Návrh otca v tejto časti zamietol dospejúc k záveru, že nezistil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov neodkladným opatrením. Rovnako nevyhovel návrhu ani v časti uloženia povinnosti matke vzájomne sa kontaktovať v otcom navrhovaných intervaloch jednou otcom navrhovaných foriem s poukazom na skutočnosť, že matka s otcom komunikuje formou sms správ. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti udelenia súhlasu otcovi na zápis maloletého na Základnú školu s materskou školou na M. ulici v I., alternatívne na Základnú školu na O. ulici v I., rovnako dospel súd prvej inštancie k záveru, že nemal preukázanú bezodkladnú potrebu úpravy pomerov na vyhovenie návrhu. Poukázal na to, že súd rozhoduje o podstatnej nezhode rodičov, ak sa rodičia nedohodnú, okrem iného aj v otázke, ktorú základnú školu bude ich maloleté dieťa navštevovať. Z obsahu pripojenej sms správy vyplýva, že matka zaslala otcovi dňa 16.03.2020 informáciu, v ktorej uviedla, že je pre ňu nemožné vyzdvihnúť si zásielku na pošte, z ktorého dôvodu požiadala otca, aby jej napísal, čo potreboval do správy uviesť, prípadne e-mailom, na e-mailovú adresu jej právnych zástupcov. Otec mal možnosť matku kontaktovať sms správou, avšak uvedené neurobil a nekomunikoval s ňou ani ohľadom základnej školy. Otcovi zároveň odporučil navštíviť niektorého zo psychológov poskytujúceho individuálne poradenstvo a zúčastniť sa poradenstva za účelom zlepšenia rodičovských zručností, komunikácie, správania a následne i za účelom reparácie narušených vzťahov s matkou a obnovenia vzťahu s maloletým. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. V podanom odvolaní otec namietal, že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie odôvodnil aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázal na judikatúru ESĽP, ako aj Ústavného súdu SR a z nej vyplývajúce základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo podľa čl. 6 Dohovoru, zahŕňajúce rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. Mal za to, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, čím došlo k jeho porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na judikatúru ESĽP a rozhodnutia Ústavného súdu SR, Nález zo dňa 26.10.2011, sp.zn. III. ÚS 44/2011 zaoberajúci sa potrebou dostatočne argumentovať v rozhodnutiach súdu tak, aby nedošlo k porušeniu základného práva účastníka konania. Napadnuté rozhodnutie považoval za nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné, bez odpovedí na ním prednesené argumenty, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na rozpor odôvodnenia v bode 3 a 9 rozhodnutia, v ktorom je na jednej strane konštatované, že jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti povinnosti matky informovať otca o maloletom je dôvodný a následne súd tomuto návrhu nevyhovel, vyhodnotiac ho ako nedôvodný. Poukázal na to, že ak si súd pripojil spisy týkajúce sa maloletého, nepochybne mal vedomosť o tom, že aktuálne prebieha voči nemu trestné konanie, ktoré iniciovala matka s tvrdím, že ju nebezpečne prenasledoval práve cez sms správy. Z pohľadu súdu má preto pristúpiť na komunikáciu matky a jej zvolený spôsob komunikácie a bez ďalšieho akceptovať to, že všetky otázky týkajúce sa dieťaťa budú riešiť cez sms alebo cez právnikov. Vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie je pre neho právne nebezpečné a vylúčené s matkou komunikovať sms správami, ktoré môžu byť nesprávne vysvetlené. O bezpečnú komunikáciu s matkou sa pokúšal, avšak spôsob výberu formy komunikácie je pre neho za danej situácie nemožný. Zdôraznil, že matka s ním odmieta akýkoľvek telefonický kontakt, nezdvíha mu telefóny, skúšal jej zasielať poštu, ale zásielky si nepreberá. Z jeho strany boli vyčerpané všetky dostupné formy komunikácie, preto žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko informácie o maloletom sa dozvedá len zo súdneho spisu. Otázku zápisu maloletého na základnú školu považuje za zásadnú vec týkajúcu sa vzdelania dieťaťa, ktoré formuje jeho ďalší vývoj a možnosti v budúcnosti. Keďže sa mu s matkou nepodarilo skontaktovať žiadnym spôsobom, nikto ho nemôže nútiť k tomu, aby tak zásadnú vec ako je výber základnej školy pre maloletého riešil formou sms správ. Mal za to, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k zápisu maloletého na základnú školu, pretože ak by túto vec riešil klasickým návrhom vo veci samej, konanie bude trvať niekoľko rokov a táto téma sa stane bezpredmetnou. Poukázal na to, že aktuálne prebieha znalecké dokazovanie, v ktorom sa prioritne rieši úprava zverenia a styku maloletého s druhým rodičom a uvedené nemá žiadny súvis s tým, že chce byť o dieťati riadne informovaný a chce participovať na jeho ďalšom živote. K odporúčaniam súdu prvej inštancie na vyhľadanie odbornej pomoci, vyslovil obavy, že vzhľadom na možnosť komunikovať s matkou len sms správami, mu žiaden psychológ nevie pomôcť zvoliť inú formu komunikácie. Vyslovil názor, že súd ani kolízny opatrovník nekoná v záujme dieťaťa a tieto kroky sú poškodzujúce pre dieťa. Zdôraznil, že súd vypočul maloletého a z tohto výsluchu je zrejmé, že dieťa nie je podporované vo vzťahu k nemu, ale je vystavované k situáciám, v ktorých musí hľadať spôsob ako prežiť. Uviedol, že jeho podnety a podania sú nezákonné a vyslovene formálne posudzované a jeho výtky sú vnímané ako neprístojné. Bojuje však za to, aby jeho syn vyrastal v normálnom prostredí, ktoré mu zabezpečí zdraví vývoj. Mal za to, že kolízny opatrovník alebo súd opakovane ignoruje túto skutočnosť a podporuje obštrukcie a protiprávne konanie a skutočný záujem dieťaťa je mu ľahostajný. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázala na to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51P/271/2015-66 zo dňa 01.10.2015, súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W., ktorého zveril do jej starostlivosti, oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi uložil vyživovaciu povinnosť na maloletého, upravil styk otca s maloletým. Toho času prebieha na Okresnom súde Bratislava III konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a vo veci je nariadené znalecké dokazovanie. Uznesením zo dňa 19.07.2017 č.k. 39P/164/2017 Okresný súd Bratislava III do právoplatného skončenia konania vo veci samej nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým s určením miesta odovzdania a preberania dieťaťa matkou alebo ňou splnomocnenou osobou. Uviedla, že od roku 2017 sa vzťahy na strane otca veľmi vyhrocovali, otec zasahuje do jej osobných práv neprirodzenými požiadavkami, vyvoláva šikanózne situácie, podáva neúmerné množstvo hlásení, jednak na políciu, jednak na ÚPSVaR vo vzťahu k jej osobe, ktoré sa skončili zamietnutím pre nepreukázanie. Správanie otca malo aj trestnú dohru podaním obžaloby na otca z dôvodu nebezpečného prenasledovania matky (Okresný súd Bratislava III konanie vedené pod č.k. 3T/151/2017). Takéto konanie otca má nepriaznivý dopad na maloletého a jeho vnímanie otca. Uviedla, že otec za maloletým od októbra a novembra 2018 nechodil, následne maloletý nechcel odísť len s otcom. Poukázala na odporúčania lekárov a psychiatričky MUDr. D. nevynucovať kontakt maloletého s biologickým rodičom. Dala do pozornosti, že návrh otca na výkon rozhodnutia odovzdaním dieťaťa bol zamietnutý z dôvodu, že maloletý odmieta stretnutie s otcom. K námietkam otca vo vzťahu k porušeniu práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia a odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivý proces vyslovila názor, že napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené. Pokiaľ v bode 3 je vyhodnotený návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodný, je zrejmé, že ide o preklep, resp. nesprávnosť v písaní, keďže z výroku rozhodnutia a jeho odôvodnenia jasne vyplýva, že súd návrhu nevyhovel. Zároveň poukázala na rozhodnutia ESĽP, na ktoré otec odkázal, a v zmysle ktorých judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Mala za to, že otec v odvolaní neuviedol, s ktorými jeho argumentmi sa súd nezaoberal, ale len poukázal na skutočnosti vo všeobecnej rovine. K tvrdeniam o tom, že otec jej nechce zasielať sms správy z dôvodu vedeného trestného konania voči nemu uviedla, že trestné stíhanie sa týka obdobia rokov 2015 a 2016, kedy jej poslal viac ako 800 správ, pričom išlo o vyhrážky, vyznania lásky a sexuálne návrhy. Mala za to, že otec nesprávne dáva do súvisu konanie z predchádzajúceho obdobia, v ktorom je podozrivý z trestného činu a súčasnú bežnú komunikáciu rodičov ohľadne maloletého. Vyslovila názor, že sms komunikácia je rýchlym nástrojom komunikácie, keďže sa správa dostane k otcovi rýchlo a za krátku dobu. Poukázala na to, že otec sám potvrdzuje, že matka reaguje na jeho sms správy a spolu komunikujú. Zároveň má otec k dispozícii aj jej e-mailovú adresu, avšak túto možnosť komunikácie úmyselne nevyužíva. Pokiaľ ide o písomnú komunikáciu formou listu, išlo o jeden prípad, keď si zásielku nevyzdvihla na pošte z dôvodu pandémie koronavírusu, žiadne iné pokusy o komunikáciu otec netvrdil a nepreukázal. Za legitímne a adekvátne považovala zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tom, že z návrhu otca nevyplýva, že by otec požiadal matku o pravidelné informovanie o maloletom, aké presné informácie žiadal a komu boli informácie poskytnuté, v akom intervale a že matka odmieta otca informovať. Napokon dala do pozornosti, že otec sám potvrdzuje, že informácie o maloletom má minimálne z dokladov zo súdneho spisu, ako aj od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, v ktorých opatere je maloletý. Podľa jej názoru otec nepreukázal, že by si nejaké konkrétne informácie od matky žiadal a že by mu nejakým spôsobom boli odopreté. K návrhu otca na povinné vzájomné kontaktovanie sa otca a matky v stanovených intervaloch, uviedla, že otec tento návrh nezdôvodnil, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by sa odlúčení rodičia kontaktovali pravidelne v týždenných intervaloch, či už osobne s pripravenými písomnými potvrdeniami o stretnutiach, na ktorom je uvedená agenda, ktorú preberali telefonickým hovorom, či videohovorom s jeho nahrávaním. Zdôraznila, že otcovi poskytuje informácie o maloletom formou sms správ a nemá žiadne výhrady ani voči informovaniu cestou e- mailovej komunikácie. Vyslovila domnienku, že požiadavka otca na povinné vzájomné kontaktovanie sa je skôr charakteru šikanózneho. Mala za to, že otec nezdôvodnil odvolanie čo do výroku o zamietnutí návrhu na povinné vzájomné kontaktovanie sa. Vyslovila názor, že nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto smere. Rovnako otec nezdôvodnil podané odvolanie ani vo vzťahu k zamietnutiu výroku k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súhlas s návštevou Základnej školy M., resp. ako dôvod uviedol len to, že nemal od nej informácie, na akú školu ho chce zapísať. Poukázala na to, že otec nepredložil žiadny list preukazujúci skutočnosť, že ju vo vzťahu k výberu školy maloletého kontaktoval. Uviedla, že maloletý mal od narodenia hlásený trvalý pobyt na adrese S. XX, nevidí dôvod, aby nenavštevoval spádovú školu. Uviedla, že dňa 12.05.2020 bola upozornená od pracovníkov Základnej školy s materskou školou na M. ulici, že otec maloletého prihlásil dieťa do tejto základnej školy s dopytom, či s týmto matka súhlasí, pričom škola oznámila, že so štúdiom maloletého na danej základnej škole nesúhlasí. Je preto zrejmé, že podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo len formálne, keď otec svojvoľne maloletého prihlásil do uvedenej školy. Následne zistila, že otec maloletého vykonal ohlásenie trvalého pobytu W. na ohlasovni Bratislava - Staré mesto s uvedením trvalého pobytu na B. XX v I., teda v mieste, kde má prechodný pobyt hlásený otec. Po tomto zistení maloletého okamžite prehlásila späť na pôvodné miesto trvalého pobytu. Za podstatnú skutočnosť považovala, že maloletý W. sa so svojim biologickým otcom od októbra 2018 nestýka vo forme samostatného styku otca s maloletým, nemá a nikdy nemal pobyt na adrese B. XX v I.. Konanie otca považovala za účelové a jeho tvrdenia o trvalom pobyte maloletého za nepravdivé a nesprávne. Podľa jej názoru, vzhľadom k tomu, že bydlisko má maloletý v mieste bydliska matky a je zverený do jej starostlivosti by bolo v rozpore s jeho záujmom, aby navštevoval základnú školu inde, čo by mu znemožňovalo životné potreby, logistika a starostlivosť o maloletého u matky. Uviedla, že má podanú prihlášku maloletého do základnej školy S. elektronickým spôsobom, ktorá bola podaná dňa 27.04.2020, nevidí žiaden dôvod, aby maloletý chodil do inej školy ako do spádovej školy v zmysle Školského zákona. Tvrdenia otca o výbere školy pre maloletého podľa najlepšieho vedomia a svedomia, považovala za nepravdivé, keďže túto školu otec vybral podľa svojho prechodného pobytu v I. na B. ulici, čo uviedol aj do prihlášky. Mala za to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady jednak hmotnoprávne a jednak procesnoprávne, keďže otec nepreukázal naliehavú, resp. bezodkladnú potrebu úpravy pomerov účastníkov konania. Dala do pozornosti, že otec označuje jej manžela a otca za osoby, ktoré nemôžu byť splnomocnené pri preberaní maloletého za osoby, s ktorými nechce spolupracovať, pričom ide o najbližšie osoby matky ako aj maloletého, ktoré sa vyskytujú dennodenne v kontakte s maloletým, a ku ktorým má maloletý vybudovaný vzťah. Uviedla, že otec neprišiel ani na jedno z troch plánovaných stretnutí u súdneho znalca, ktorý je ustanovený v konaní vo veci samej a ktorého úlohou je skúmanie vzťahu otec - maloletý, čo preukazuje prístup otca. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver, keď odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje ( § 387 ods. 2 CSP). 7. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať ich práva a záujmy. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení rodičov bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 8. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že zo strany otca nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa udelením súhlasu otcovi na zápis maloletého W. do Základnej školy s materskou školou M.R. K., M. ul. I. alebo v prípade nedostatku miest pre veľký záujem do ZŠ O. 6, I.. Odvolací súd dospel k záveru, že otec nepreukázal ohrozenie pomerov maloletého. Tu je potrebné zdôrazniť, že inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Z obsahu spisu vyplýva, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka na základe rozhodnutia súdu, pričom aktuálne prebieha na súde prvej inštancie konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorú skutočnosť potvrdili obaja rodičia vo svojich podaniach. V prípade, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ktorou je i rozhodovania o výbere školy, má každý z nich právo obrátiť sa na príslušný súd s návrhom na nahradenie súhlasu druhého rodiča (§ 35 Zákona o rodine). Odvolací súd poukazuje na to, že nahradenie súhlasu matky s výberom školského zariadenia maloletého dieťaťa môže byť predmetom dokazovania iba v konaní vo veci samej, nakoľko pri neodkladnom opatrení nemá súd priestor na vykonanie dokazovania, zistenie skutočného stavu veci, a najmä overenia si skutočnosti, ktoré školské zariadenie bude spĺňať podmienku najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o nahradení súhlasu rodiča na zápis maloletého do toho ktorého školského zariadenia nemá oporu v ust. § 324 a nasl. CSP. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca o potrebe zabezpečenia nástupu maloletého do základnej školy s poukazom na povinnosť maloletého dieťaťa, ktoré dovŕši 6 rokov nastúpiť na povinnú školskú dochádzku, ktorú má zabezpečenú v spádovej škole v mieste jeho trvalého pobytu (ust. § 19 a § 20 zák.č. 245/2008 Z.z.). Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil námietky otca vo vzťahu k zamietajúcemu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na nahradenie súhlasu matky s výberom školy pre maloletého ako nedôvodné. 9. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti matke informovať otca o maloletom v ním navrhovanom rozsahu osobne s písomným potvrdením alebo formou aplikácie na mobilnom telefóne, uskutočnením videohovorov cez telefón alebo v mobilnej aplikácii Whats App, Messenger alebo Skype, emailom na ním uvedené adresy alebo listom zaslaným doporučenou poštou na adresu jeho trvalého bydliska a pri opačnej informovanosti na adresu trvalého bydliska matky. Odvolací súd poukazuje na inštitút neodkladného opatrenia, charakter a podmienky tohto konania, v ktorom súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Správne rozhodol súd prvej inštancie, keď návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti informovať ho o maloletom zamietol z dôvodu nepreukázanej naliehavosti zásahu súdu a potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ako základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Je nesporné, že medzi rodičmi sú neustále nezhody, pričom obaja potvrdili, že v súvislosti s množstvom podávaných sms správ a snahou otca komunikovať s matkou bolo v minulosti podané zo strany matky trestné oznámenie na otca. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že matka s otcom komunikuje prostredníctvom sms správ vo vzťahu k styku s maloletým, ktorý sa aktuálne nerealizuje z dôvodu odmietania maloletého otcom. Zo samotného vyjadrenia otca v návrhu tiež vyplýva, že matka reaguje na jeho písomnú komunikáciu, keď po tom ako prevzala oznámenie o uložení zásielky na pošte, ihneď otcovi oznámila, že vzhľadom na mimoriadnu situáciu (vyhlásené opatrenia v súvislosti s koronavírusom) nemala možnosť ísť si zásielku prevziať na poštu a zároveň otcovi ponúkala emailovú komunikáciu prostredníctvom jej právneho zástupcu. Skutočnosť, že otec aj v inom prípade žiadal matku o informovanie o maloletom, okrem spomínanej písomnej zásielky) nepreukázal. Odvolací súd prihliadal i na vyjadrenie matky k odvolaniu, v ktorom poukazuje na to, že otec má k dispozícii jej emailovú adresu, prostredníctvom ktorej ju môže kontaktovať, čo však nikdy nevyužil a ani ju nepožiadal o podanie informácií o maloletom. Rovnako z obsahu vyjadrenia matky vyplýva jej ochota komunikovať s otcom formou emailu. Odvolací súd dospel k záveru, že otec nepreukázal splnenie podmienok pre vyhovenie jeho návrhu a rovnako nepreukázal ohrozenie pomerov maloletého. Odvolací súd nespochybňuje právo otca byť informovaný o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, avšak v danom prípade otec nepreukázal skutočnosť, že o informovanie matku žiadal. Napokon je potrebné konštatovať, že otec ako rodič maloletého má možnosť získať informácie o maloletom aj prostredníctvom školského zariadenia alebo jeho ošetrujúcej lekárky. Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd vyhodnotil námietky otca ako neopodstatnené. 10. Odvolací súd sa zaoberal tiež námietkami otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Po preskúmaní návrhu, rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolania otca dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti ust. § 236 CSP, jeho odôvodnenie je stručné, avšak obsahuje všetky podstatné argumenty vo vzťahu k podanému návrhu a samotnému výroku rozhodnutia. Je potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odvolací súd vyhodnotil námietku otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces ako nedôvodnú. Pokiaľ otec namieta rozpor v bode 3 a 9 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd udáva, že z výroku uznesenia a kontextu celého jeho odôvodnenia nesporne vyplývajú závery súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok pre vyhovenie návrhu otca. Možno sa preto domnievať, že daný rozpor v označení, že návrh je v časti dôvodný/nedôvodný je zrejmou nesprávnosťou v rozhodnutí. 11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 12. O trovách konania odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP . 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).