KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava18. 8. 2020plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/101/2020 z 18. 8. 2020

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. augusta 2020, sp. zn. 4Cob/101/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1320206588.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/101/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320206588
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320206588.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Dominika Jaborníková
- J.J.BOWLING, Exnárova 14, 821 03 Bratislava, IČO: 52 685 675, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Erdös s.r.o., Radvanská 1, 810 01 Bratislava, IČO: 52 522 211, proti žalovanému: Markaf
s.r.o., Rubínová 2161/4, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 50 436 015, o určenie neplatnosti výpovede
nájomnej zmluvy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/131/2020-14 zo dňa 18.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/131/2020-14 zo dňa
18.06.2020 p o t v r d z u j e .

O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Rozhodol tak s poukazom na §§ 251, 255 ods. 1, 262 ods. 1, 2, čl. 4 ods. 1, 2, 324 ods. 1, 325 ods. 1,
2 písm. c), d), 328 ods. 1, 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej
len „zákon č. 116/1990 Zb.“).
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 18.06.2020 sa žalobca domáhal, aby súd určil,
že výpoveď zo dňa 18.05.2020 z nájomnej zmluvy zo dňa 30.10.2019 medzi žalobcom a žalovaným
je neplatná a právny vzťah nájomnej zmluvy zo dňa 30.10.2019 trvá. Žalobu odôvodnil tým, že so
žalovaným dňa 30.10.2019 uzatvoril nájomnú zmluvu o prenájme nebytových priestorov špecifikovaných
v čl. II zmluvy vo vlastníctve žalovaného o celkovej ploche 286,07 m2. Zmluva bola uzatvorená
na dobu určitú s možnosťami výpovede uvedenými v čl. VI. bod 2. zmluvy, ktoré odkazujú na §
9 zákona č. 116/1990 Zb., pričom výpovedná lehota je jeden mesiac a začína plynúť prvým dňom
nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Poukázal na to, že žalovaný listom zo dňa 18.05.2020 nájomnú
zmluvu žalobcovi vypovedal, a to z dôvodu užívania prenajatých priestorov v rozpore so zmluvou
(porušovania hygienických predpisov), so zmluvnou výpovednou lehotou 1 mesiac, výpoveď bola
žalobcovi doručená dňa 24.05.2020. Žalovaný vo výpovedi uviedol ako dôvod užívanie nebytového
priestoru v rozpore so zmluvou, a to konkrétne v rozpore s čl. VIII. bod 1. písm. a), kde sa nájomca
výslovne zaväzuje dodržiavať predpisy BOZP a ostatné osobitné hygienické predpisy - nájomcovo
porušenie spočíva najmä v nedodržiavaní všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s
vyhlásením mimoriadnej situácie na území SR uznesením vlády č. 111 a pandémie ochorenia COVID-19
vyhlásenej dňa 11.03.2020 generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie zo dňa 11.03.2020



- Opatrenia ÚVZ SR č. OLP/3795/2020 zo dňa 05.05.2020. Žalobca tvrdil, že dodržiaval všetky
ustanovenia nájomnej zmluvy, ako i povinnosti uvedené v čl. VIII. bod 1 písm. a) nájomnej zmluvy, pričom
tvrdenia žalovaného nie sú podľa neho ničím preukázané, skutočnosti uvádzané žalovaným nezakladajú
výpovedný dôvod v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb.. Mal za to, že nájom naďalej trvá
a Výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 18.05.2020 je neplatná.
Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal,
aby súd nariadil, že žalovaný je povinný zdržať sa všetkých úkonov brániacich nerušenému užívaniu
nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa neodkladného opatrenia v zmysle uzatvorenej nájomnej
zmluvy zo dna 30.10.2019 až do právoplatného skončenia vo veci samej.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný oznámil ústne, že
od 01.07.2020 prenajal predmetné nebytové priestory novému nájomcovi, ktorý už v súčasnosti tieto
bol ohliadnuť a začal si ukladať do predmetu nájmu hnuteľné veci, konaním žalovaného bezprostredne
hrozí nebezpečenstvo vzniku škody alebo odcudzenia majetku žalobcu. V dôsledku konania žalovaného
podľa neho prichádza k vzniku škody, ušlého zisku, ako i ohrozeniu práv zamestnancov žalobcu,
ktorým z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa prichádza k zníženiu príjmu z pracovného
pomeru, ako i hrozbe skončenia pracovného pomeru, pričom tieto dôsledky môžu na strane žalobcu
viesť k nenapraviteľným škodám, bude nútený ukončiť pracovný pomer so zamestnancami, čo v
súčasnej ekonomickej situácii spôsobenej pandémiou COVID-19 ešte viac prehĺbi ekonomickú a
sociálnu neistotu na strane žalobcu i jeho zamestnancov. Ďalej uviedol, že konaním žalovaného
dochádza k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na prevádzkovanie podniku a vlastníckych práv
žalobcu k hnuteľným veciam, ktoré sa v prenajatých priestoroch nachádzajú a na ktorých zadržanie
nemá žalovaný žiaden právny dôvod ani titul, vzniku škody a bezprostrednému nebezpečenstvu vzniku
ďalších škôd na majetku žalobcu i zamestnancov žalobcu. Vyjadril názor, že neodkladné opatrenie v
danom prípade zabezpečí ochranu porušeného práva a zabráni ďalšiemu rozširovaniu škody. Dal do
pozornosti, že žalovaný ho upozornil, že najneskôr ku dňu 30.06.2020 v prípade, ak neopustí predmet
nájmu, ho vysťahuje a vyprace predmet nájmu pre účely nového nájomcu. Na základe uvedeného
považoval nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť podľa petitu
návrhu, za dôvodné. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Výpovede z nájomnej zmluvy zo
dňa 18.05.2020 je podľa názoru žalobcu daný najmä tým, že žalovaný deklaruje skončenie trvania
nájomného vzťahu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 30.10.2019 z dôvodu Výpovede nájomnej zmluvy
zo dňa 18.05.2020, ktorú žalobca nepovažuje za súladnú s nájomnou zmluvou zo dňa 30.10.2019
a zákonom č. 116/1990 Zb., žalobca má jedinú možnosť, a to súdnou cestou sa domáhať určenia
neplatnosti Výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 18.05.2020, kedy vyhovujúcim určovacím rozsudkom
možno neistotu alebo ohrozenie odstrániť.
Súd konštatoval, že žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného
opatrenia, pretože nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom podľa § 326 ods. 2 a nasl. CSP, že
zo správania strany Markaf s.r.o. možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon
navrhovaného súdneho rozhodnutia (v prípade úspechu navrhovateľa neodkladného opatrenia v konaní
vo veci samej) mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa strany Markaf s.r.o. voči jeho
eventuálnemu právu, ktorého sa navrhovateľ neodkladného opatrenia formou určenia neplatnosti
právneho úkonu (výpovede nájmu nebytového priestoru) domáhal vo svojej žalobe. Dospel preto
k záveru, že navrhovateľ neodkladného opatrenia existenciu dôvodov na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by Markaf s.r.o. svojim konaním ohrozoval výkon súdnych rozhodnutí
vo veci tak, ako to uvádzal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nepreukázal, rovnako ako
nepreukázal, že je potrebná dočasná úprava pomerov strán konania. Navrhovateľom neodkladného
opatrenia uvádzané skutočnosti, že „Markaf s.r.o. mieni navrhovateľa ako nájomcu vysťahovať po
30.06.2020 a že už na predmetný nebytový priestor si táto strana zabezpečila nového nájomcu“,
a preto je potrebné nariadiť ním navrhované neodkladné opatrenie, súd neakceptoval, pretože
navrhovateľ neodkladného opatrenia uvedené tvrdenie nepreukázal žiadnym, tobôž nie relevantným
dôkazom, sám totiž uviedol, že išlo o ústne oznámenie Markaf s.r.o., čo je iba v rovine tvrdení
navrhovateľa neodkladného opatrenia bez potvrdenia iným dôkazom. Skutočnosť, že navrhovateľ
neodkladného opatrenia dostal od Markaf s.r.o. dňa 18.05.2020 výpoveď z predmetnej nájomnej
zmluvy, bola síce jednoznačne preukázaná zo znenia tejto výpovede, avšak súdu v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neprináležalo rozhodovať o tom, či takáto výpoveď
bola alebo nebola v súlade so zmluvnými dojednaniami alebo v súlade, či rozpore s § 9 ods.
2 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb., nakoľko takéto posúdenie súdu prináleží až po vykonaní
riadneho dokazovania rozsudkom vo veci samej. Mal preto za to, že uvedené tvrdenia nemôžu
mať za následok nariadenie neodkladného opatrenia, najmä keď nebolo súdu hodnoverne zo strany



navrhovateľa neodkladného opatrenia preukázané, že Markaf s.r.o. skutočne prikročí, či už prikročil, k
vysťahovaniu navrhovateľa neodkladného opatrenia z predmetného nebytového priestoru. Naviac súd
uviedol, že navrhovateľ neodkladného opatrenia jednoznačne nepreukázal druhú podmienku nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorou je osvedčenie danosti žalovaného nároku, teda, že žalobou napadnutá
výpoveď nájomnej zmluvy je jednoznačne nad všetku pochybnosť pri predbežnom právnom posúdení
s prihliadnutím na predložené dôkazy podaná dôvodne a odôvodnene. Navrhovateľ neodkladného
opatrenia tak podľa názoru súdu dostatočne nepreukázal obavu, že by bola potrebná dočasná úprava
pomerov strán konania, a že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho
rozhodnutia ohrozený, súd preto jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako
neodôvodnený, pričom o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Proti tomuto rozhodnutiu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 18.05.2020 naďalej považoval za neplatnú, pretože dodržiaval
všetky ustanovenia nájomnej zmluvy, ako i povinnosti uvedené v čl. VIII. bod 1 písm. a) nájomnej zmluvy,
pričom tvrdenia žalovaného nie sú ničím preukázané, skutočnosti uvádzané žalovaným nezakladajú
výpovedný dôvod v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. a nájom naďalej trvá.
Žalobca uviedol, že v čase podania žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňa
17.06.2020 vychádzal z dostupných informácií, ktoré v tom čase mal, kedy „žalovaný oznámil ústne,
že od 01.07.2020 prenajal predmetné nebytové priestory novému nájomcovi, ktorý už v súčasnosti
tieto bol ohliadnuť a začal si ukladať do predmetu nájmu hnuteľné veci“. Dal do pozornosti, že dňa
18.06.2020 žalovaný prostredníctvom emailovej správy oznámil žalobcovi termín vypratania predmetu
nájmu na deň 30.06.2020 o 16.00 hod. Z obsahu emailovej správy a priloženej „Informácie k odovzdaniu
prenajatých priestorov na základe výpovede z nájmu zo dňa 18.06.2020“ je podľa názoru žalobcu zrejmé,
že žalovaný oznámil termín vypratania nebytových priestorov na základe výpovede z nájmu zo dňa
18.05.2020. Zo správania žalovaného je podľa neho ďalej zrejmé, že tvrdenia žalobcu sú preukázané
zaslaným oznámením „Informácie k odovzdaniu prenajatých priestorov na základe výpovede z nájmu zo
dňa 18.06.2020“, z čoho vyplýva, že žalovaný skutočne prikročí k vysťahovaniu žalobcu z predmetného
nebytového priestoru. Mal preto za to, že v prípade úspechu žalovaného, výkon navrhovaného súdneho
rozhodnutia vo veci samej, bude ohrozený. Z týchto skutočností zároveň podľa názoru žalobcu
vyplýva preukázanosť existencie dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré osvedčujú,
že žalovaný svojím konaním ohrozuje výkon súdneho rozhodnutia. Zdôraznil, že v dôsledku konania
žalovaného prichádza k vzniku škody, ušlého zisku, ako i ohrozeniu práv zamestnancov žalobcu, ktorým
z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa prichádza k zníženiu príjmu z pracovného pomeru,
ako i hrozbe skončenia pracovného pomeru, kedy tieto dôsledky môžu na strane žalobcu viesť k
nenapraviteľným škodám, bude nútený ukončiť pracovný pomer so zamestnancami, čo v súčasnej
ekonomickej situácii spôsobenej pandémiou COVID-19 ešte viac prehĺbi ekonomickú a sociálnu neistotu
na strane žalobcu i jeho zamestnancov. Vzhľadom na uvedené trval na tom, že je nevyhnutná dočasná
úprava pomerov strán konania, a že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon
súdneho rozhodnutia ohrozený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi
neodkladné opatrenie v znení: „Žalovaný je povinný zdržať sa všetkých úkonov brániacich nerušenému
užívaniu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 30.10.2019
až do právoplatného skončenia vo veci samej.“

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie vzhľadom
k dobrovoľnému odovzdaniu a vyprataniu priestorov ku dňu skončenia nájmu 30.6.2020 nájomníkom
Dominika Jaborníková - J.J.BOWLING a nepriznať trovy konania ani jednej strane.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, po preskúmaní
obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.



6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/131/2020-14 zo dňa 18.06.2020, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali
za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom
iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného
rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:
14. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto
zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia
zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či:
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu
z ohrozenia exekúcie,
- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca
domáha,
- navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad
nevyhnutný rozsah,
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť
objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla
opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu
alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície
do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má
v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.



Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že
jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu.
Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku,
ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri
nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda, že subjektívne právo, ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné.
Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v
dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

15. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti.
Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie navrhovateľ. Pri úvahe o
nariadení neodkladného opatrenia treba zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť
ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj druhej strane, t.j. odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba
do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho
oprávnených záujmov. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť
ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne
alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná
(pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa
nemožno ničím nahradiť, lebo je zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Žalobca základné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia,
nepreukázal.

16. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z podania žalovaného, doručeného
súdu dňa 21.07.2020, podľa ktorého došlo k dobrovoľnému odovzdaniu a vyprataniu priestorov ku dňu
skončenia nájmu, t. j. 30.06.2020 (tzn. v čase po podaní odvolania voči napadnutému rozhodnutiu zo
strany žalobcu) nájomníkom Dominika Jaborníková - J.J. BOWLING. Vzhľadom na túto skutočnosť je
zrejmé, že odvolanie žalobcu voči napadnutému uzneseniu je nedôvodné, nakoľko žalobca v súčasnosti
už predmetné nehnuteľnosti, ktorých sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkal, neužíva,
naopak, vypratal ich v zmysle Výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 18.05.2020. Z uvedeného potom
vyplýva, že konaním žalovaného žiadna ujma alebo bezprostredné nebezpečenstvo vzniku škody
nehrozí, rovnako ani odcudzenie majetku žalobcu a jeho zamestnancov.

17. Bez ohľadu na vyššie uvedené, odvolací súd po preskúmaní prejednávanej veci dospel k záveru,
že žalobca v konaní neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ani
nepreukázal obavu, že exekúcia bude ohrozená, a preto žalobca neosvedčil dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že žalobca žiadnym relevantným dôkazom neosvedčil tvrdenú skutočnosť, že zo správania
žalovaného možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon žalobcom navrhovaného
súdneho rozhodnutia, v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej (požadovaného určenia
neplatnosti výpovede nájmu nebytového priestoru), mohol byť ohrozený z dôvodu správania sa
žalovaného. Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca
existenciu dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by žalovaný svojím
konaním ohrozoval výkon súdneho rozhodnutia vo veci tak, ako to uviedol žalobca v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, nepreukázal, rovnako ako nepreukázal potrebu dočasnej úpravy
pomerov strán konania. Samotné tvrdenia žalobcu nemožno v tomto prípade považovať za dostačujúce
pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže tieto žiadnym spôsobom nepreukázal, a teda neosvedčil
základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd



dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia ako nedôvodný a tento zamietol.

18. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

19. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava III
č. k. 23Cb/131/2020-14 zo dňa 18.06.2020 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodne v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.
1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1320206588