Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/144/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320206762 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320206762.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. P., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Senec, so sídlom: Senec, Krátka 1, dieťa rodičov: matka - N.. Y. P., B.. XX.XX.XXXX, X.: K. XXXX/XX, XXX XX X., zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Morgošovou, so sídlom: Béžová 6, 851 07 Bratislava, a otec - N.. T. P., B.. XX.XX.XXXX, X.: U. XXX, XXX XX W., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29. júna 2020 č. k. 37P/142/2020-12, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29. júna 2020 č.k. 37P/142/2020-12, mení tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 29.06.2020 č. k. 37P/142/2020-12, nariadil na návrh matky neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal platiť výživným v nevyhnutnom rozsahu 100,- eur mesačne, k rukám matky. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia poukázal na to, že skutkovo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tvrdením, že dieťa je vzhľadom na jeho útly vek naviazané na matku, ktorej rola je v tomto vekovom období dieťaťa výrazne dominantnejšia, vzhľadom na špecifické potreby dieťaťa. V návrhu tiež matka uviedla, že otec žiadnym spôsobom neprispieva na výživu maloletého a navyše sa mal vyjadriť, že výživné ani platiť nebude. 2. Súd prvej inštancie po preskúmaní spisového materiálu a dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bolo dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky, nakoľko úloha matky, čo sa týka starostlivosti o dieťa v dojčenskom období je nezastupiteľná a dieťa si v takomto vekovom období vyžaduje prítomnosť svojej matky. Nakoľko matka v súčasnosti poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa a iný príjem nemá, je nevyhnutné, aby otec maloletého prispieval na výživu svojho dieťaťa v takej miere, aby bol zabezpečený všestranný vývoj dieťaťa. 3. Proti uzneseniu podal otec v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.6.2020 sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne odovzdal maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 37P/116/2020. Rovnakého dňa 1.6.2020 matka podala na súd návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, ktorým v rámci úpravy rodičovských práv a povinností žiadala dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti, určiť výživné a styk otca neupravovať. Konanie je vedené pod sp.zn. 38P/118/2020. K predmetnej spisovej značke rozvodového konania matka dňa 11.6.2020 doručila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala o zverenie maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a určenie výživného na maloleté dieťa, ktoré má trvať až do vykonateľnosti rozsudku o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie vyčlenil konanie na ďalšie samostatné konanie vedené pod sp.zn. 37P/142/2020. Uznesením zo dňa 18.6.2020, č.k. 37P/116/2020-17 súd návrh otca v celom rozsahu zamietol, a zároveň do právoplatného skončenia konania sp.zn, 38P/118/2020 autoritatívne obmedzil otcovi právo stretávať sa s maloletým na 23 hodín, t.j. na necelý jeden deň v mesiaci. Otec proti predmetnému rozhodnutiu podal vo výrokoch I. a III. odvolanie, v rámci ktorého otec upravil žiadaný petit tak, že osobnú starostlivosť matky o dieťa rešpektuje, a žiada modifikovať určený styk v rozsahu bežného styku nerezidenčného rodiča. Otec má za to, že súd prvej inštancie predmetnú vec zásadne nesprávne právne posúdil z dôvodov, že platná a účinná právna úprava v prípade účastníkov - manželov dôsledne odlišuje dva typy konaní a to konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Prvý typ konania zásadne rieši situáciu po rozvode manželstva, t.j. po právoplatnosti výroku, ktorým súd manželstvo rozvádza. Druhý typ konania rieši úpravu rodičovských práv a povinností práve do momentu právoplatnosti rozvodu manželstva. Z uvedeného dôvodu, zhodne s konštantou rozhodovacou praxou súdov, je možné rozhodovať o dočasnej úprave pomerov v rodine inštitútom neodkladného opatrenia výlučne v druhom type konaní, t.j. v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Súd prvej inštancie mal za uvedeného skutkového a právneho stavu možnosť uložiť každému z rodičov v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať v určenej lehote návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Otec v odvolaní dáva do pozornosti ustanovenie § 166 ods. 1 CSP prvú vetu, v zmysle ktorého v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. V kontexte vyššie uvedeného, že ide v oboch prípadoch jednoznačne o skutkovo súvisiace konania, tých istých účastníkov, ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, tak súd bol povinný veci spojiť. Z obsahu odôvodnení oboch napádaných uznesení zároveň vyplýva, že súd pri rozhodovaní oboch týchto návrhov zrejme zo vzájomných vyjadrení účastníkov aj vychádzal. Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie takto nesprávne procesne postupoval. Otec v odvolaní uviedol, že účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, či pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa, v prípade konkrétneho ohrozenia. Vychádzajúc z uvedeného má otec za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko návrh matky nespĺňa zákonné predpoklady. Vo vzťahu k výroku súdu prvej inštancie, ktorým maloletého Andreja zveril do osobnej starostlivosti matky otec uviedol, že otázka zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov je predmetom konania vo veci samej, nikdy nie konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa konštantnej judikatúry Krajského súdu v Bratislave, tieto konania je potrebné zásadne rozlišovať, pričom neodkladným opatrením možno dieťa zveriť do osobnej starostlivosti jedného z rodičov len vo výnimočných situáciách, t. j. napríklad za situácie, že medzi rodičmi by vznikla zložitá situácia vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktorá je tak vážna, že ohrozuje zdravý vývoj maloletého dieťaťa a druhý rodič nemá informáciu, kde sa dieťa nachádza, alebo každý z rodičov robí všetky kroky pre to, aby maloleté dieťa bolo v jeho starostlivosti, navzájom si rodiča vyhrocujú situácie v súvislosti so starostlivosťou o dieťa a podobne. Z návrhu matky je však zrejmé, že v uvedenom prípade o takúto situáciu nejde. Maloletý Andrej sa od opustenia spoločnej domácnosti nachádza vo faktickej starostlivosti matky, pričom otec tento stav rešpektuje, dieťaťa sa násilím nedomáha a na zabezpečenie výkonu svojich rodičovských práv a povinností využíva výlučne právne nástroje, čo potvrdzuje i jeho odvolanie proti uzneseniu zo dňa 18.6.2020, sp.zn. 37P/116/2020, ktorým sa domáha modifikácie dočasne určeného styku. Neodkladným opatrením nie je možné deklarovať stav, ktorý je v súčasnosti rešpektovaný oboma rodičmi. Čo sa týka vydania neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, k tomuto otec v odvolaní uvádza, že v zásade nemá absolútne žiaden problém výživné v stanovenej výške na dieťa k rukám matky platiť. Nakoľko však otec výživné od odchodu matky zo spoločnej domácnosti aj dobrovoľne platí, nie je potrebné riešiť vyživovaciu povinnosť otca formou neodkladného opatrenia, na ktoré sa vyžaduje osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktoré v danej veci absentuje. Otec uviedol, že matka odišla bez akejkoľvek predchádzajúcej notifikácie zo spoločnej domácnosti dňa 21.5.2020 a otec hneď nasledujúci mesiac, keď bolo zrejmé, že sa neplánuje vrátiť naspäť, začal posielať dobrovoľne výživné. Konkrétne otec uhradil dobrovoľne k rukám matky nasledujúce platby výživného v súlade s priloženým výpisom z bankového účtu: 100,- eur dňa 12.6.2020 a 100,- eur dňa 10.07.2020. Okrem uvedeného otec maloletému dňa 10.7.2020 zakúpil nové sandále a pár nových topánok, ktoré nevyhnutne potreboval, pre väčšie pohodlie a takisto možnosť prechádzok v nerovnom teréne, ako napr. tráva v parku. Otec maloletému zakúpil aj nový detský kočík s terénnym prevedením, ktoré má väčšie nafukovacie kolesá. Na každý styk otec doniesol aj vždy nejakú novú hračku resp. darček pre maloletého. Otec dodáva, že na bežných aj mimoriadnych potrebách maloletého sa chce a bude podieľať. Otec žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh matky zamietnuť. 4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku). 5. Podľa § 65 zák .č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 6. Podľa § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 7. Podľa § 67 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo uznesením Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/116/2020 -17, zo dňa 18. júna 2020 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol určený styk otca s maloletým a bol zamietnutý návrh otca na okamžité odovzdanie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Voči predmetnému uzneseniu podal otec odvolanie, avšak s tým, že netrvá na striedavej starostlivosti, že rešpektuje osobnú starostlivosť matky vzhľadom na vek maloletého, avšak nesúhlasí s určeným rozsahom styku. Z odvolania otca v danej veci vyplýva, že matka opustila spoločnú domácnosť dňa 21.05.2020. Otec dňa 12.06.2020 uhradil na výživu maloletého 100,- eur, taktiež aj dňa 10.07.2020. Na základe vyššie uvedených skutočností, má odvolací súd za to, že nebolo dôvodné nariaďovať dané neodkladné opatrenie. Je zrejmé, že maloletý sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, čo otec toho času nenamieta a nespochybňuje. Taktiež nebolo dôvodné zaviazať otca neodkladným opatrením prispievať na výživu maloletého, keď otec od odchodu matky zo spoločnej domácnosti začal dobrovoľne prispievať na výživu maloletého, čo otec preukázal výpismi z bankového účtu. Navyše odvolací súd má za to, že matka návrh podala predčasne, keď domácnosť opustila dňa 21.05.2020 a už necelý mesiac po odsťahovaní podala na súd návrh na určenie nevyhnutného výživného, teda podala ho v čase, keď ešte nebolo možné relevantne posúdiť, či si otec plní, alebo neplní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Len uvedenie v návrhu, že otec matke povedal, že výživné neuhradí, nie je dôvodom automaticky ihneď zasiahnuť súdnym rozhodnutím. Odvolací súd má za to, že tu nie sú dané dôvody na nariadenie neodkladnej úpravy žiadanej matkou, preto uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladnej úpravy zamietol. Neodkladná úprava nemá slúžiť k potvrdeniu faktického stavu, je nevyhnutná tam, kde bez jej nariadenia je tu reálna hrozba ujmy na záujme dieťaťa, čo v danom prípade absentuje. 9. Odvolací súd k odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie mal spojiť návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia s návrhom matky na spoločné konanie uvádza, že v záujme hospodárnosti konania a z dôvodu, že sa oba návrhy týkajú tých istých účastníkov bolo možné a vhodné spojiť návrhy do jedného konania, avšak na druhej strane nejde o také pochybenie, ktoré by malo samo o sebe za následok nesprávne rozhodnutie, preto v zmysle ust. § 67 CMP na danú odvolaciu námietku odvolací súd neprihliadal. Taktiež z dôvodu, že odvolací súd dospel k dôvodnosti zamietnutia návrhu, sa stala otázka spojenia návrhov do jedného konania bezpredmetnou. Odvolací súd k námietke otca o nedostatočnom zdôvodnení rozhodnutia súdom prvej inštancie uvádza, že síce ide o stručnejšie odôvodnenie, avšak je z neho zrejmé, aké dôvody viedli súd prvej inštancie k nariadeniu neodkladného opatrenia, a to nízky vek dieťaťa a to, že matka poberá len rodičovský príspevok. To, či išlo o relevantné dôvody k nariadeniu neodkladného opatrenia bolo preskúmané v odvolacom konaní a na základe zistených skutočností aj z podaného odvolania dospel odvolací súd k záveru, že uvedené dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie boli nepostačujúce. K námietke otca, že nie je možné nariadiť žiadané neodkladné opatrenie do právoplatného skončenie konania o rozvod manželstva rodičov, odvolací súd uvádza, že zákon nevylučuje nariadenie neodkladnej úpravy aj v nadväznosti na rozvodové konanie. V prípade podania aj návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, je situácia riešiteľná tým, že ak sa skôr rozhodne o tomto návrhu, dané neodkladné opatrenie sa v predmetnom rozhodnutí zruší. 10. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).