Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/130/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320207010 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320207010.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Marty Šašinkovej, v exekučnej veci oprávneného: B. A. W., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX Y. P., A., G. S. XXXXX, F., Š. U. F., zastúpený splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, 811 01 Bratislava, IČO: 47 239 441, proti povinnej: M.. C. O., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XX, XXX XX K., zastúpená splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., so sídlom Nám. M. Benku 26, 811 07 Bratislava, o návrhu na výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X/ L. M. W., G.. XX.XX.XXXX, X/ C. P. W., G.. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38Em/5/2020-80 zo dňa 13.08.2020, v časti II. výroku, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38Em/5/2020-80 zo dňa 13.08.2020, v odvolaním napadnutej časti II. výroku p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nevyhovel návrhu oprávneného, nenariadil výkon predloženého mu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/62/2014-1422 zo dňa 27.04.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/524/2017-1849 zo dňa 18.12.2018, ktorým bol upravený výkon práva styku otca k maloletým deťom a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) tak, že nárok na ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal. V odôvodnení uznesenia uviedol, že otec maloletých detí (ďalej aj „oprávnený“) sa návrhom doručeným súdu dňa 07.07.2020 domáhal nariadenia výkonu označeného exekučného titulu. Vykonaným šetrením v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom mal. detí súd zistil, že otec právo styku s maloletými deťmi realizuje v súlade s exekučným titulom, ktorý je zo strany povinnej rešpektovaný. Súd mal preukázané, že otec pricestoval na územie SR a spolu s maloletými deťmi odleteli dňa 10.07.2020 do USA. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nezistil dôvody zakladajúce potrebu nariadenia výkonu rozhodnutia. Nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nepriznal. 2. Uznesenie súdu prvej inštancie, prostredníctvom právneho zástupcu, napadol v zákonnej lehote odvolaním oprávnený, a to v časti II. výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Uzneseniu v napadnutej časti vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia vyvodené súdom z vykonaných dôkazov a porušenie práva na spravodlivý proces, čím uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h), zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CMP“). 2.1. V odvolacej argumentácii uviedol, že podľa exekučného titulu mal právo na styk s mal. deťmi od pondelka 06.07.2020, t.j. od začiatku 28 kal. týždňa v roku. Na tento deň obstaral deťom letenky do USA. Matka však dňa 06.07.2020 odmietla spolu s dcérami vydať v súlade so súdnym rozhodnutím aj cestovné doklady maloletých detí, čím úmyselne porušila súdne rozhodnutie a zmarila vycestovanie otca s maloletými deťmi v termíne naplánovanom v zhode so súdnym rozhodnutím. Otec nemal iný účinný prostriedok nápravy ako návrh na výkon súdneho rozhodnutia, ktorý podal bezprostredne dňa 07.07.2020. Cestovné doklady maloletých detí mu matka odovzdala až dňa 09.07.2020, aj to nepriamo prostredníctvom detí, v rozpore so spôsobom určeným exekučným titulom. Názor prvoinštančného súdu, že matka rešpektuje rozhodnutie súdu a umožňuje otcovi vycestovanie s maloletými deťmi do USA, preto považuje za prekvapivé a za nesprávnu interpretáciu § 390 písm. e) CMP. V časti III. 2 odvolania argumentoval porušením práva na spravodlivý súdny proces tým, že súd v primeranej lehote nevykonal procesné úkony smerujúce k realizácii práva otca na styk s deťmi, konkrétne obstaranie správy kolízneho opatrovníka mal. detí. S poukazom na ust. § 54 a § 55 CMP uviedol, že pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde zo strany povinnej o zavinené trovy konania, žiada, aby súd oprávnenému priznal náhradu trov konania, z dôvodu, že sa to javí s ohľadom na okolnosti prípadu ako spravodlivé. Matka svojim konaním - nevydaním cestovných dokladov otcovi v deň určený v exekučnom titule zavinila začatie tohto konania. Otec nemal iný účinný prostriedok nápravy ako podanie návrhu na výkon súdneho rozhodnutia. To, že matka, hoci oneskorene, svoju povinnosť nakoniec splnila, nemôže viesť k záveru, že trovy otca vynaložené v súvislosti s týmto konaním, neboli v priamej príčinnej súvislosti s konaním povinnej. Navrhol, aby súd uznesenie v napadnutej časti II. výroku zmenil tak, že oprávnenému prizná voči povinnej plný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Súčasne si neuplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 3. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného, podanom prostredníctvom jej právneho zástupcu, navrhla uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Mala za to, že súd prvej inštancie nárok náhradu trov účastníkov konania, posúdil správne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vo vzťahu k vytýkanému jej porušeniu povinnosti včasného odovzdania cestovných dokladov poukázala na svoje vyjadrenie z 27.7.2020. Uviedla, že otec si maloleté deti prišiel prevziať už 05.07.2020, teda nie v súlade s exekučným titulom. Matka mu deti aj napriek tejto skutočnosti odovzdala. Tvrdenia o vzniku nákladov za výmenu leteniek otec ničím nepreukázal. S ohľadom na aj vtedy trvajúcu situáciu ohľadom ochorenia COVID-19, boli zákazníkom leteckých spoločností poskytované refundáncie cien leteniek. Cestovné doklady mu odovzdala dobrovoľne, bez vedomostí o návrhu otca, dňa 9.7.2020. Doklady odovzdala otcovi prostredníctvom detí, ktoré otec priviezol pred bytový dom matky, poslal ich za matkou, aby vyzdvihli cestovné doklady a sám ostal pred bytovým domom. Ďalej uviedla, že exekučný titul opakovanie porušuje sám otec, ktorý hoci mal povinnosť deti podľa exekučného titulu odovzdať matke dňa 26.07.2020, v mieste bydliska túto povinnosť nesplnil, deťom zaobstaral letenky až na 17.08.2020 s príletom do Viedne dňa 18.08.2020, čím si nielenže styk s maloletými svojvoľne a v rozpore s exekučným titulom predĺžil o 22 dní, ale maloleté leteli samé a nie v jeho sprievode. Matka si musela deti vyzdvihnúť vo Viedni čím nedošlo k ich odovzdaniu v zmysle exekučného titulu. Pri návrate detí otec riadne neodovzdal ich cestovné doklady (konkrétne americké cestovné doklady), ktoré sa dostali do dispozícii matky až 11.10.2020. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok / ďalej len „CSP“/) po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého uznesenia a dôvodov odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 5. Z obsahu odvolania je zrejmé, že právne zastúpený oprávnený uznesenie súdu prvej inštancie napadá len vo vzťahu k II. výroku o trovách konania. Nesprávnosť odvolaním napadnutého výroku odvolateľ vidí v nesprávnom skutkovom a právnom závere súdu prvej inštancie, ku ktorému dospel v prvom (hlavnom) výroku. 6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Odvolanie smeruje voči výroku, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m) CSP. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd sa po oboznámení s napadnutým rozhodnutím, odvolacími dôvodmi oprávneného a vyjadreniami povinnej, plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom ako aj prijatým právnym záverom prvej inštancie. 11. Skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu vedie k záveru, že dôvodom na podanie návrhu je vzájomné napätie a neochota konštruktívnej komunikácie rodičov a nie neplnenie a porušovanie exekučného titulu matkou. Oprávnený v návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, doručeného súdu prvej inštancie dňa 7.7.2020 uvádza, že mal. deti si vyzdvihol dňa 6.7.2020 bez cestových dokladov, ktoré mu matka detí neodovzdala. Z vyjadrenia matky, ktoré oprávnený nespochybnil, však vyplýva, že otec si deti vyzdvihol v mieste ich bydliska už dňa 5.7.2020. Z dôkazov predložených matkou ďalej vyplýva, že dňa 6.7.2020 otec aj s deťmi vycestoval z územia SR na letisko Schwechat, za účelom vrátenia požičaného motorového vozidla. Z letiska Schwechat jedno z detí v popoludňajších hodinách telefonovalo matke, že otec sa autobusom vrátil späť do Bratislavy sám, pretože vodič odmietol do autobusu vziať deti, nakoľko jedno z dievčat nemalo cestovný doklad. Maloleté deti vo veku 15 a 17 rokov, ktoré sa v danom čase nachádzali v starostlivosti a zodpovednosti otca, tak zostali v zahraničí samé bez finančných prostriedkov a jedno z detí aj bez dokladov. Pravdivosť predmetných tvrdení matky vyplýva z e-mailovej odpovede doručenej matke na jej žiadosť od Slovak Lines dňa 7.7.2020, teda v deň keď otec súdu doručil návrh na výkon rozhodnutia dôvodiac, že s deťmi nemôže vycestovať, nakoľko nedisponujú cestovnými dokladmi. O skutočnosti, že s oboma mal. deťmi ale dňa 6.7.2020, bez cestovných dokladov, vycestoval na územie Rakúskej republiky, konkrétne na letisko Schwechat, kde ich ponechal samé a autobusovým spojom, odchádzajúcim z letiska Schwechat o 13.30 hod., sa dňa 6.7.2020 vrátil na územie SR sám, bez mal. detí, sa v návrhu už nezmienil. 12. Súd prvej inštancie riadne a dostatočne zistil skutočný stav veci, z ktorého vyplýva, že otec s mal. deťmi dňa 10.7.2020 vycestoval do USA. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zo zisteného stavu veci vyvodil správne skutkové a právne závery o nedôvodnosti návrhu otca. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s procesnými ustanoveniami CMP a CSP. Z obsahu spisu je zrejmé, že hneď dňa 8.7.2020, t.j. bezprostredne po doručení návrhu, konal a realizoval procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu podstatného pre rozhodnutie vo veci. Námietku povinného o porušení jeho práva na spravodlivý súdny proces, ktorú odvolateľ videl v doručení správy kolízneho opatrovníka 9 dní po doručení návrhu oprávneného, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 13. Nemožno opomenúť ani ďalšie podstatné tvrdenia matky, že oprávnený sa domáha výkonu rozhodnutia, vytýkajúc matke jeho neplnenie, hoci sám exekučný titul nerešpektuje a mal. deti v rozpore s rozhodnutím súdu vrátil matke až dňa 18.8.2020, t.j. o 22 dní neskôr, a to nie v mieste bydliska matky, ale v rozpore s povinnosťou vyplývajúcou mu z exekučného titulu deti leteli z USA samé a pristáli na letisku Viedeň - Schwechat, kde si ich matka musela vyzdvihnúť. 14. Oprávnený nemal v konaní úspech a odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mu v konaní svedčil nárok na náhradu trov prvoinštančného alebo odvolacieho konania. Nemožno opomenúť, že na rozdiel od konania sporového, nesporové konanie v hodnotení nároku na náhradu trov nie je ovládané zásadou „primárneho zákonného nároku“ na ich náhradu, ale naopak je ovládané zásadou výnimočnosti ich priznania, vyplývajúcou z ust. § 52 CMP. 15. Konanie v prejednávanej veci nie je konaním podľa § 53 CMP, kde nárok na náhradu trov účastníkom svedčí zo zákona. 16. Odvolateľ sa v časti III. 3 odvolania opieral a dôvodnosť nároku na náhradu trov odvodzoval od ust. § 54 a § 55 CMP. 17. Podľa § 54 CMP ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť. 18. Odvolací súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu, z ktorého by vyplývalo zavinenie povinnej a jej zodpovednosť za trovy konania oprávneného podľa § 54 CMP. Povinná neporušila žiadne procesné povinnosti ani zákonné povinnosti, ktoré by oprávnenému spôsobili vznik trov konania. 19. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 20. Odvolací súd s poukazom na svoju vyššie uvedenú argumentáciu uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie vyjadreným v I. záväznom výroku rozhodnutia, ktorým pre nedôvodnosť návrhu oprávneného konanie zastavil. 21. Odvolací súd nevzhliadol na strane oprávneného žiadnu okolnosť, pre ktorú by bolo pre oprávneného spravodlivé priznať mu nárok na náhradu trov konania. 22. Súd prvej inštancie v konaní postupoval procesne správne a správne aplikoval ust. § 52 CMP (generálnu klauzulu pre trovy nesporových konaní), v zmysle ktorej žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal. 23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené východiská o nároku na ich náhradu, rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 a § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).