Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/197/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208107 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320208107.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. S., Q. D. XX.XX.XXX6, trvale bytom u matky, zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom: Krátka 1, Senec, maloleté dieťa rodičov - matky: T. H., Q. D. XX.XX.XXXX, W. U.: Z. XX, Y., G. K.: R. S., Q. D. XX.XX.XXXX, U.: Q. D., F. XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.septembra 2020, č. k. 39P/191/2020 - 14, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23. septembra 2020, č.k. 39P/191/2020 - 14, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 23.09.2020, č.k. 39P/191/2020 - 14 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý sa domáhala úpravy styku otca s maloletým H. tak, že otec bude mať právo stretávať sa s maloletým synom od 01.10.2020 len za prítomnosti matky, a súčasne každý nepárny víkend v sobotu od 13:00 hod. do 16:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 15:00 hod iba za prítomnosti matky. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.03.2020 č.k. 38P/174/2019-39 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého výživné vo výške 80,- € mesačne s tým, že má právo stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 15,00 hod. a v nedeľu od 10,00 hod. do 15,00 hod. s výnimkou prázdnin a sviatkov. V čase od 01.03.2020 do 01.10.2020 sa styk otca s maloletým mal realizovať v prítomnosti matky. Matka v návrhu uviedla, že otec sa na stretnutia dostavuje sporadicky, nie je schopný sa maloletému venovať dlhšie ako jednu, dve hodiny, niekedy nepríde vôbec a uprednostní inú činnosť, vzhľadom na čo je otázne, v akej miere bude maloletému schopný zabezpečiť program a venovať sa mu počas stretnutia, bez matkinej prítomnosti v určenej dobe. Poukázala tiež na skutočnosť, že otec nevedie usporiadaný život, za posledné tri roky má otec za sebou 3 neúspešné protialkoholické liečenia, je v podmienke za šoférovanie pod vplyvom návykovej látky a je na neho podané trestné oznámenie za ublíženie na zdraví. Z uvedených dôvodov sa matka obáva o zdravý duševný, telesný a citový vývoj maloletého a aj vzhľadom na to, že maloletý na jeseň 2020 nastupuje do predškolského zariadenia, je toho názoru, že jej prítomnosť na stretnutiach otca s maloletým je naďalej potrebná a dôležitá. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 2 ods.1, 2, § 360 CMP, a § 324, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP, § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine a vecne tým, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prihliadol na to, či si jeho nariadenie vyžaduje bezodkladná potreba úpravy pomerov účastníkov konania. Môže pritom nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie účelu, nesmie voliť neodkladné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne alebo nezvratne zasahovalo do práv účastníkov konania. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bez okamžitého zásahu súdu nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. 4. Súd prvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia uviedol, že návrh matky zamietol, keď nezistil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov neodkladným opatrením. Vychádzal zo skutočného stavu, v rámci ktorého mal preukázané, že maloletý je rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.03.2020 č.k. 38P/174/2019-39 zverený do osobnej starostlivosti matky a otec má právo stretávať sa s maloletým synom každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 15,00 hod. a v nedeľu od 10,00 hod. do 15,00 hod. s výnimkou prázdnin a sviatkov s tým, že od 01.03.2020 do 01.10.2020 sa styk otca s maloletým má realizovať v prítomnosti matky. Matka v návrhu tvrdila, že otec právo na styk s maloletým nevyužíva v plnej miere. Otec pri prešetrovaní pomerov kolíznym opatrovníkom uviedol, že s maloletým sa stretáva každú nepárnu sobotu a nedeľu od 10.00 hod., ako je určené súdom za prítomnosti matky, ale iba do 12.00 hod., lebo matka povie, že maloletý musí ísť obedovať a spať. Opatrovník maloletého po prešetrení pomerov v domácnosti rodičov konštatoval, že majú vytvorené primerané podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa a z ich strany nezistili žiadne nedostatky. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti uznesenia uvedené. 5. Proti tomuto uzneseniu podala matka maloletého v zákonnej lehote odvolanie, keď má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, náležite nezistil skutočný stav veci a porušil jej a maloletého právo na spravodlivý súdny proces. Navrhuje, aby odvolací súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým upraví styk otca s maloletým tak, že otec bude mať právo stretávať sa s maloletým len za prítomnosti matky. Matka namieta, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie len na podklade vyjadrenia otca maloletého a správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec o ohlásenom šetrení v domácnosti matky a otca maloletého, ktorý skonštatoval, že majú vytvorené podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa a z ich strany nezistili žiadne nedostatky. Matka opätovne argumentuje tým, že otec právo na styk s maloletým nevyužíva v plnej miere, na stretnutia prichádza sporadicky, nie je schopný venovať sa synovi dlhšie ako jednu, dve hodiny a často sa stáva, že na dohodnuté stretnutie nepríde a uprednostní inú činnosť (zábavu s kamarátmi). Vzhľadom na tieto skutočnosti má matka obavy, ako bude otec schopný napĺňať potreby maloletého syna počas času určeného na stretávanie sa s ním. Poukázala v odvolaní na obdobie spoločného spolužitia a dôvody ukončenia partnerského vzťahu. Uviedla, že konflikty otec maloletého vyvolával aj na mieste terajšieho bydliska matky, k čomu navrhuje vypočuť svedka (G. H., Ž. X, Y.). Matka má vzhľadom na správanie otca obavy a strach, k dôvodu ktorého nechce, aby sa otec bez jej vedomia a účasti stretával s maloletým. 6. Otec ani kolízny opatrovník sa nevyjadrili k odvolaniu matky. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne, a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia by boli len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 8. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania, alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Dočasnou úpravou vo forme neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi, tzn. v neskoršom rozhodnutí nie je súd viazaný obsahom dočasnej úpravy a môže rozhodnúť aj inak. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí byť daná naliehavá potreba dočasnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením, či ohrozením. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného opatrenia by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého 9. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 10. Matka maloletého v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a súčasne aj v rámci podaného odvolania tvrdila, že je potrebné upraviť styk otca s maloletým za jej prítomnosti. Do 01.10.2020 bol styk otca s maloletým synom podmienený prítomnosťou matky, v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.03.2020 č.k. 38P/174/2019-39. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnila tým, že otec vedie neusporiadaný život, za posledné tri roky absolvoval neúspešne tri protialkoholické liečenia, je v podmienke a je na neho podané trestné oznámenie, styk s maloletým nevyužíva v plnej miere, na stretnutia sa dostavuje len sporadicky a nie je schopný sa maloletému dlhšie venovať. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky maloletého nie sú momentálne splnené zákonné podmienky, nakoľko ani odvolací súd nezistil v tomto prípade potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov. Aktuálne je styk otca s maloletým synom upravený, v zmysle vyššie označeného rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola schválená rodičovská dohoda. Je treba uviesť, že matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s odstupom 6 mesiacov od schválenia rodičovskej dohody na súde prvej inštancie, pričom v návrhu neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by neexistovali už v čase schválenia rodičovskej dohody pred súdom prvej inštancie. Matka v rámci schválenej rodičovskej dohody sama súhlasila s tým, že otec sa bude s maloletým synom od 10/2020 stretávať bez jej prítomnosti. Inak povedané, matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v rámci odvolania argumentuje skutočnosťami, ktorých prevažná väčšina jej musela byť známa už posledné tri roky, a teda o týchto musela mať vedomosť aj pri schvaľovaní rodičovskej dohody. Pokiaľ matka poukazuje na to, že otec má momentálne podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody, a súčasne je na otca podané trestné oznámenie, ani táto skutočnosť tvrdená matkou podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňuje zmenu aktuálne nastavenú schválenou rodičovskou dohodou, nakoľko predmetné trestné stíhanie, respektíve trestné oznámenie podané na otca nesúvisí so správaním otca voči maloletému synovi (podľa tvrdenia matky išlo o vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky a prečin ublíženia na zdraví, pričom matka v rámci návrhu a dôkazov bližšie stanovisko ani skutok nepopísala), a preto nemožno uvedené bez ďalšieho vyhodnotiť v neprospech otca. Matka netvrdila ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani v podanom odvolaní, že trestné oznámenie na otca bolo podané v súvislosti s maloletým, resp. maloletý nie je/nebol priamo ohrozený konaním otca. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že matkou tvrdená skutočnosť teda nemôže mať priamy vplyv na vzťah otca a maloletého syna, nakoľko nespochybňuje otcove rodičovské kompetencie a jeho schopnosti starať sa o maloletého počas realizovaného styku. Skutočnosť, či otec využíva styk s maloletým takpovediac naplno je na rozhodnutí otca a v prípade, že uvedené nevyužívanie styku otca s maloletým synom bude pravidelné, môže na základe uvedeného konania otca matka podať návrh vo veci samej, týkajúci sa zmeny úpravy styku otca s maloletým synom. Pokiaľ však otec tvrdí, že matka mu oznámi, že maloletý Jakub musí ísť obedovať a potom spať, je otázne, či nerealizácia styku je spôsobená v dôsledku konania otca. V závere odvolací súd zdôrazňuje, že zákon preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými deťmi, a v danom prípade bola súdom schválená rodičovská dohoda, kedy styk otca s maloletým bol podmienený prítomnosťou matky len s časovým obmedzením t.j. do 01.10.2020, pričom s touto dohodou súhlasila aj matka. Otec maloletého pri šetrení pomerov kolíznym opatrovníkom dňa 07.09.2020 sám uviedol, že si nemá ako s maloletým synom vytvoriť vzťah a styk s maloletým by chcel realizovať aj cez víkendy s prespaním, pričom zároveň si je vedomý, že maloletý ešte u neho nespal, a preto by chcel, aby sa najprv mohli spolu stretávať bez prítomnosti matky, aby si mohli vytvoriť k sebe vzťah. Aj z tohto dôvodu odvolací súd je toho názoru, že ďalšia prítomnosť matky pri styku otca s maloletým Jakubom, ktorý má už 4 roky, a teda nejde o dieťa útleho veku nie je žiadúca a ani nevyhnutná, nakoľko maloletý dokáže verbalizovať svoje potreby, pričom otec musí dostať priestor tieto potreby maloletého realizovať a zabezpečovať. Odvolací súd apeluje na matku, že je potrebné dať otcovi možnosť rozvíjať vzťah s maloletým synom, pričom prítomnosť matky pri realizácii styku už nie je nevyhnutná, aj vzhľadom na vek maloletého, ako aj adaptačné obdobie, ktoré od schválenia dohody rodičov uplynulo. K odvolacej námietke matky, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci a navrhuje vykonať dokazovanie výsluchom svedka, odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je priestor na vykonávanie dokazovania, pričom je potrebné zdôrazniť, že v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti nad preukázaním nároku, a súd pri svojom rozhodovaní vychádza zo skutočností uvedených a osvedčených v návrhu. Návrh matky na vykonanie dokazovania výsluchom svedka je preto v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bezpredmetný, najmä ak nie je ani zrejmé, čo sa ním má preukázať. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti absentuje potreba bezodkladnosti úpravy pomerov, a preto bolo potrebné návrh matky ako nedôvodný zamietnuť a zo strany odvolacieho súdu uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť ( § 387 ods. 1, 2 CSP). 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).