Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/142/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208672 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320208672.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: C. L., X.. X.XX.XXXX, L. R. XXX/XX, M. D. proti žalovanému: Y. L., X.. XX.X.XXXX, L. Na F. X, M. D., zastúpeného: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., IČO: 36 731 544, so sídlom Miletičova 5B, Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 1.10.2020, č. k. 12C/100/2020-21, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa vstupu na pozemok a do nehnuteľnosti uvedenej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného Ú. R., S. R., S. M. D., F..Ú.. M. D., najmä zdržať sa vstupu pešo, motorovými vozidlami, poľnohospodárskymi strojmi a zdržať sa jeho poľnohospodárskeho obhospodarovania, pričom neuviedla časové obdobie, na ktoré sa má požadovaná povinnosť vzťahovať. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 333, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že z listinných dôkazov zistil, že spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú okrem žalobkyne aj žalovaný a A.. U. L. C. A.. C. D.. Ďalej zistil zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 12.9.2017, že žalobkyňa podala voči žalovanému trestné oznámenie pre trestný čin porušovania osobnej slobody, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný sa mal dopustiť násilia voči jej podnájomcovi V. O. s vyhrážkou, aby opustil dom, nakoľko mu nepatrí (žalobkyňa nepredložila výsledok trestného konania). Z dvoch záznamov o podaní oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 27.9.2020 mal preukázané, že toto podali vnučky žalobkyne H. C. C. D.S., ktoré mal žalovaný napadnúť. Vo vzťahu k predloženému rukou napísanému „návrhu“ uviedol, že ide zrejme o návrh na rozdelenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom z neho nevyplýva žiadne ani psychické násilie voči žalobkyni. Konštatoval, že žalobkyňa preukázala iba skutočnosť, že žalovaný vykazuje prejavy násilného správania, s ktorými je i nie je vo vzťahu k osobám blízkym, pričom naviac s týmito nebýva žalobkyňa ani žalovaný v spoločnom obydlí. Nepovažoval za dostatočné na preukázanie akútnosti nariadenia neodkladného opatrenia predloženie tri roky neaktuálneho trestného oznámenia. Uviedol, že osvedčenie podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo priestupku, avšak v danom prípade z predložených listín nevyplýva fyzické násilie voči žalobkyni (ale iba voči iným osobám). Vyvodil, že návrh žalobkyne je nedôvodný a na nariadení neodkladného opatrenia nie daný naliehavý právny záujem. Dospel k záveru, že žalobkyňa vo svojich vyjadreniach ostala iba v rovine tvrdení, bez náležitého preukázania listinnými dôkazmi a ani v prípade psychického týrania nepredložila žiadne potvrdenia napr. od odborného lekára alebo psychológa, naviac žalobkyňa a žalovaný nežijú v spoločnej domácnosti, kde by bola možnosť násilia vyššia. 3. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že žije sama a nemá ako súdu preukázať osvedčenie o páchaní psychického násilia na jej osobe, keďže žalovaný vystriehne vhodný čas, keď nemá pri sebe nikoho, vnikne na jej pozemok a do domu a pácha na nej psychické násilie, pričom v prípade, ak bola u nej ďalšia osoba, žalovaný fyzicky napadol prítomného. Ďalej uviedla, že žalovaný roky opakovane vykonáva porušovanie domovej slobody a následné psychické vydieranie na jej osobe a spočiatku vykonával aj krádeže jej hnuteľného majetku, preto z týchto dôvodov podala pred tromi rokmi na žalovaného trestné oznámenie, avšak zo strachu pred jeho osobou pri výpovedi netrvala na pôvodnom znení udania. Konštatovala, že poskytnúť súdu lekárske osvedčenie o psychickom násilí a ujme na zdraví môže riešiť až keď jej to dovolí zdravotný stav, nakoľko je po srdcovom infarkte, má ťažký pásový opar a obmedzenú pohyblivosť, naviac v súčasnosti existujú obmedzenia vyplývajúce z pandémie COVID-19. Nesúhlasila s tým, že v prípade žalovaného išlo o legitímny postup, nakoľko vnikol na pozemok preskočením plotu a následne do domu, bez zvonenia, zaklopania a predošlého dohovoru so žalobkyňou a následne vykonával psychické násilie za účelom podpísania súhlasu s návrhom rozdelenia nehnuteľného majetku, pričom k rozdeleniu majetku je potrebný procesný úkon podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti a na rozdelení nehnuteľnosti na presne definované časti má záujem iba žalovaný. Vyjadrila presvedčenie, že žalovaný bude naďalej vyvíjať psychické násilie na nej za účelom rozdelenia nehnuteľného majetku, hoci všetci podielnici žijú vo svojich nehnuteľnostiach a nepotrebujú užívať nič z nehnuteľného majetku definovaného na liste vlastníctva č. XXXX. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že ide o problémy vznikajúce z podielového spoluvlastníctva, na spravovaní ktorého sa strany sporu nevedia dohodnúť. Uviedla, že tu nejde o problémy so správou podielového vlastníctva, pričom žalovaný v zmysle podielu 1/8 nemá rozhodovacie právo na správe nehnuteľnosti a žalobkyňa od neho nevyžaduje plnenie si povinností vyplývajúcich z podielového vlastníctva a tento si ich doteraz ani neplnil. Poukázala na to, že dedičské konanie, v ktorom sa upravili aj majetkoprávne vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam, bolo skončené iba minulý rok, pričom žalovaný vykonával psychické násilie na nej viackrát roky predtým a podielové vlastníctvo je len ďalšou zámienkou žalovaného na vykonávanie psychického násilia. Tvrdenie o fyzickom násilí považovala za irelevantné, nakoľko nebolo dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného žiadala nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle jej návrhu a stanoviť termín podania žaloby na žalovaného na príslušnom súde. 4. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobkyne vyjadril po tom, čo mu to umožnil odvolací súd podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p., a to v podaní zo dňa 20.11.2020, v ktorom uviedol, že v odvolaní žalobkyne je uvedených viacero nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich informácií. Za nepravdivé považoval tvrdenie o psychickom násilí vykonávanom na žalobkyni a o domáhaní sa vstupu na nehnuteľnosť násilím. Vo vzťahu k trestnému oznámeniu, na ktoré poukázala žalobkyňa, konštatoval že toto bolo vzaté späť, pričom neidentifikoval inú motiváciu ako tú, že informácie v ňom uvedené sa nezakladali na pravde. Pokiaľ ide o skutočnosti zo dňa 26.9.2020, uviedol, že tieto sú v návrhu popísané skresľujúco, pričom napadnutý bol práve on a následne aj ošetrený a práceneschopný s tým, že bol tiež nútený k uvedenej veci podať trestné oznámenie (k vyjadreniu pripojil doklad o PN a znenie trestného oznámenia). Vyjadril pochybnosti o tom, či podania žalobkyne (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolanie a trestné oznámenie) sú osobne podpísané žalobkyňou vzhľadom na odlišnosť podpisu žalobkyne od jej originálneho podpisu (napr. na plnej moci v inom súdnom konaní, ktorú pripojil k vyjadreniu), tiež vzhľadom na zvláštnosť štylizácie samotných podaní. Na dokreslenie situácie poukázal na konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva po zosnulom Y. L., počas ktorého sestra žalovaného A.. C. D. previedla predmetné nehnuteľnosti na ďalšiu osobu, aby účelovo zamedzila prípadnej vykonateľnosti rozhodnutia. Mal za to, že ide o účelové očierňovanie jeho osoby, pričom vyjadril podozrenie, že samotná žalobkyňa ani nemá vedomosť o vedení konania. Poukázal na to, že jemu ako i jeho sestre U. L. je neustále už niekoľko rokov zamedzované v riadnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti, avšak nie zo strany žalobkyne, ale zo strany Ing. C. D., E. G. a p. O. (ktorý v minulosti napadol žalovaného), pričom žalobkyňu nikdy k ničomu nenútili, iniciovali s ňou len komunikáciu za účelom vyriešenia veci, psychické násilie pritom vylúčili úplne. Na základe uvedeného žiadal, aby napadnuté rozhodnutie odvolací súd potvrdil. 5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. 6. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 9. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 12. V prejednávanej veci sa odvolací súd po zohľadnení obsahu spisu a pri rešpektovaní stavu existujúceho v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.) stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie o nedôvodnosti a neopodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď v ňom žalobkyňa dostatočne neosvedčila potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov. Pokiaľ žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala, aby súd (bez časového obmedzenia) uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu na pozemok a do nehnuteľnosti (ktoré nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, žalovaného a ďalších osôb), podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa neosvedčila bezodkladnú naliehavosť potreby úpravy pomerov (a ani existenciu obavy z ohrozenia budúcej exekúcie). 13. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia v požadovanom znení nie je postačujúce predloženie trestného oznámenia podaného žalobkyňou tri roky pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ktoré napokon vzala späť, resp. trestné konanie bolo ukončené so súhlasom poškodenej). Hoci sa súd prvej inštancie prioritne zaoberal otázkou preukázania fyzického násilia, je potrebné konštatovať, že v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil aj tvrdenia žalobkyne o psychickom týraní, ktoré však žalobkyňa v spore nepreukázala. Argumentácia žalobkyne o súčasnej nemožnosti predloženia lekárskeho potvrdenia v danom smere neobstojí, a to aj vzhľadom na tvrdené údajné niekoľkoročné psychické týranie zo strany žalovaného, ktorého existenciu ničím nepreukázala, a to bez uvedenia kedy k nemu malo dôjsť (okrem tvrdenia obsiahnutého v trestnom oznámení z roku 2017) a za akých okolností. Napokon ani tvrdenia vnučiek žalobkyne o neoprávnenom vstupe žalovaného na pozemok dňa 26.9.2020 obsiahnuté v oznámeniach o priestupku zo dňa 27.9.2020 nekorešpondujú s tvrdeniami žalovaného uvedenými v trestnom oznámení zo dňa 8.10.2020, s dôrazom na to, že ide iba o sprostredkované tvrdenia vnučiek žalobkyne bez toho, aby samotná žalobkyňa podala vo veci trestné oznámenie, príp. oznámenie o priestupku. 14. Na základe uvedeného, zhodujúc sa s názorom súdu prvej inštancie, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 15. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).