Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/373/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208888 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320208888.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Michaely Královej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - F. H., nar. XX,.XX.XXXX, bytom D. 3, XXX XX H., zastúpená Mgr. Andreou Bobekovou, advokátkou, so sídlom Šachorová 24, 831 07 Bratislava a otec - N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 2, XXX XX H., zastúpený Mgr. Mariannou Paulíkovou, advokátkou, so sídlom Karloveské rameno 8/A, 841 04 Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.10.2020, č.k. 39P/229/2020-58, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III, uznesením, zo dňa 19.10.2020, č.k. 39P/229/2020-58, nariadil do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 39P/227/2019, neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletého N. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým N. každý párny týždeň od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do piatka do 16.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá pred bydliskom matky a matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v určenom čase odovzdať. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 324, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 330 ods. 1, § 333 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 2 ods. 1, § 360, § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia a podmienky jeho nariadenia. Konštatoval, že neodkladným opatrením môže súd nariadiť odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov alebo inej osoby alebo do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ako aj upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom, ktorý ho nemá vo svojej osobnej starostlivosti, ak je daná bezodkladná potreba úpravy pomerov. Takouto potrebou je i potreba zastabilizovania pomerov maloletého dieťaťa. Návrhu matky na odovzdanie maloletého do jej starostlivosti vyhovel berúc do úvahy aj stanovisko kolízneho opatrovníka a prihliadajúc na vek maloletého N. 6 rokov, jeho nástup do prvého ročníka základnej školy a vyjadrenie matky, že bez uzatvorenia rodičovskej dohody a úpravy súdu otec realizuje striedavú osobnú starostlivosť, ktorá nie je v prospech maloletého s poukazom na konfliktnú komunikáciu medzi rodičmi, ako aj vplyv takejto starostlivosti na maloletého. Vzhľadom na dané rozhodnutie o alternatívnom druhom návrhu matky nerozhodol. Zároveň bez návrhu upravil styk otca s maloletým s prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý vyslovil názor o potrebe stabilizovať pomery maloletého tak, aby sa aj druhý rodič podieľal na širokom styku s maloletým. Konštatoval, že rodičia maloletého nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti a podľa tvrdenia matky sú vzťahy medzi nimi konfliktné a u maloletého sa začína prejavovať problémové správanie v škole. Vzal v úvahu aj vyjadrenie maloletého, ktorý v rámci pohovoru s kolíznym opatrovníkom potvrdil konfliktné správanie rodičov. Rovnako prihliadol na skutočnosť, že rodičia nie sú mimosúdne dohodnutí na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a rodičovskú dohodu neuzavreli. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým tak, aby bol zabezpečený ich pravidelný kontakt, právo maloletého na styk s otcom a aby sa zároveň predchádzalo vzniku konfliktov medzi rodičmi ohľadom stretávania sa otca s maloletým, čím sa zabráni vzniku negatívnych dopadov na psychiku maloletého, ktorý už bol účastný situácie, keď bola privolaná polícia. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, pričom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému súd rozhodne vo veci samej po vykonanom dokazovaní. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Napadnuté rozhodnutie navrhol zmeniť a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd pri rozhodovaní neprihliadol na to, že maloletý ako chlapec potrebuje aj mužský vzor. Nesúhlasil so záverom, že matka osvedčila naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania vo vzťahu k úprave osobnej starostlivosti o maloletého, ani bezprostredne hroziacu ujmu maloletému odôvodňujúcu okamžitý zásah súdu, keďže maloleté dieťa je vo faktickej osobnej starostlivosti matky. Mal za to, že odovzdanie dieťaťa podľa ust. § 367 CMP nie je potrebné, pretože reálny stav je taký, že dieťa žije v domácnosti matky, v jej osobnej starostlivosti vždy bol a je s výnimkou prípadov, kedy na základe dohody rodičov sa nachádzal v jeho starostlivosti. Uviedol, že maloletého nikdy nezdržiaval vo svojej domácnosti a ani matkou predložené dôkazy uvedené nepreukazujú. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z tvrdení matky, ktoré sú vykonštruované a nezakladajú sa na pravde. Poukázal na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 15.10.2020, z ktorej vyplýva, že maloletý má u neho vytvorený priestor, otec sa o neho stará, venuje sa mu a má vo svojej domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre maloletého. Z uvedeného je zrejmé, že subjektívne názory matky týkajúce sa starostlivosti o maloletého a výchovy z jeho strany sú nepravdivé, klamlivé, keď matka znevažuje spôsob jeho výchovy a všetko chce riadiť, čo vyplýva aj z vyjadrenia maloletého. Mal za to, že matka sa nevie stotožniť so skutočnosťou, že maloletý má otca, ktorý o neho prejavuje skutočný záujem, ktorý sa mu venuje, zabezpečuje jeho potreby aj po zdravotnej stránke. Matka v návrhu duplicitne opisuje skutočnosti z minulého obdobia, má majetnícke sklony k synovi, úlohu otca supluje starým otcom, čo nemá pre zdravý psychický a fyzický vývin maloletého dobrý vplyv. Práve matka si uzurpuje právo na ich spoločné dieťa a často zariaďuje situácie tak, aby maloletého videl čo najmenej. Matka bez relevantného dôvodu nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou rodičov o maloletého, ktorej bráni nekalými praktikami, pričom doposiaľ neuviedla žiaden dôvod, ktorý by bol spôsobilý intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Potvrdil, že komunikácia medzi rodičmi je problematická, matka s niektorými jeho návrhmi nesúhlasí, dôvody mu nevysvetlí, nereaguje na jeho komunikáciu, synovi vkladá do úst jej názory, čo vyplýva ja z vyjadrenia maloletého. Matka nekoná v záujme maloletého a nerešpektuje ani jeho vyjadrenie, že mu je jedno, že je momentálne v striedavej starostlivosti rodičov. Poukázal na rovnoprávne postavenie rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu, na ich povinnosť a právo podieľať sa na výchove dieťaťa a jeho starostlivosti. Mal za to, že matka mu nesmie brániť v styku s dieťaťom a ovplyvňovanie a manipulovanie dieťaťa pôsobí na neho negatívne. Postoj matky sa zmenil po podaní jej návrhu na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, o čom nemal vedomosť. Nie je v jeho záujme maloletého matke odobrať, ale má záujem skutočne vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti, tzn. chce byť rovnocenným a rovnoprávnym rodičom a preto žiada o striedavú starostlivosť maloletého. Poprel tvrdenie matky, že by súhlasil so zverením maloletého do starostlivosti matky, dané vyjadrenie považoval za vytrhnuté z kontextu. Bol však ochotný súhlasiť so zverením maloletého do starostlivosti matky pod podmienkou úpravy jeho styku s maloletým v rozsahu, ktorý mu zaručí právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a rešpektovanie práv maloletého. Poukázal na to, že stretnutia u psychologičky pani X. sa zrealizovali, matka mu mala predložiť dohodu spracovanú právnou zástupkyňou, avšak pripravená dohoda nekorešpondovala so vzájomnými dohodami rodičov. Keďže na striedavej starostlivosti trvá, s predloženými návrhmi dohody matkou nesúhlasil. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/402/2019-103 zo dňa 13.11.2019 a Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 40P/49/2019-33 zo dňa 23.9.2019, z ktorého vyplývajú rovnaké práva a povinnosti oboch rodičov, ich povinnosť hľadať riešenia a spôsoby najvhodnejšej komunikácie, využiť pomoc mediátora. O dohodu s matkou sa pokúsil, vyhľadal odbornú pomoc psychologičky pani X., mediátorky pani P. a kolízneho opatrovníka a prijal aj ponuku matky na dohodu v dĺžke intervalu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého 3+2+2 dni v 28 dňovom cykle, namiesto striedania po týždni. Žiaden dohovor však nebol ukončený a právne spracovanie dohovoru bolo úplne iné. K Vianočným a zimných prázdninám v roku 2019 uviedol, že matku žiadal o možnosť tráviť so synom prvé spoločné prázdniny, navrhol jej režim styku s maloletým, matka na jeho žiadosti nereagovala a v čase, kedy si pre maloletého prišiel, nenašiel ich doma, keďže odcestovali. Maloletý mu bol odovzdaný až dňa 27.12.2019, nie 24.12.2019 ako žiadal, s tým, že bude u neho do 30.12. Keďže bol maloletý v jeho prítomnosti spokojný a šťastný, neprejavovali sa u neho príznaky separačnej úzkosti a nedožadoval sa vrátiť k matke, rešpektoval jeho záujem pri vytváraní a budovaní väzieb s ním a matke ho odovzdal dňa 06.01.2020. Uvedené bolo prínosom aj pre matku, ktorá si nemusela čerpať dovolenku, pričom nedošlo ku zmareniu žiadnych jej plánov. Až neskôr matka argumentovala kúpeným lístkom do C. a záujmom odcestovať s maloletým. Tieto skutočnosti však nijako relevantne neosvedčujú naliehavosť a bezodkladnosť úpravy pomerov vzhľadom na značný časový odstup. S matkou nie je možná žiadna konštruktívna dohoda s poukazom na zmeny jej návrhov. Potvrdil, že ohľadom dohody o styku s maloletým počas letných prázdnin v roku 2020 dochádzalo k nezhodám a rozdielnemu vysvetleniu obsahu dohody, jeho záverov a neochoty ju podpísať, pričom napokon ku styku maloletého s rodičmi došlo k rovnakom rozsahu po 30 dní. Poprel, že by vyvíjal nátlak na matku ohľadom striedavej starostlivosti o maloletého. Na takejto forme starostlivosti o maloletého sa dohodli a dňa 27.8.2020 mu matka predložila spísané potvrdenie, podľa ktorého mal mať maloletého od 2.9.2020 v starostlivosti a v strachu, že sa dohoda nebude realizovať, privolal políciu. Matka mu bráni v styku s maloletým a jeho odovzdanie podmieňuje podpismi rôznych neodsúhlasených dohôd. Striedavú starostlivosť nezačal realizovať svojvoľne, táto bola dohodnutá medzi rodičmi. Uviedol, že ak matka nemá maloletého pod kontrolou, chytá ju panika, úzkosť a stavia sa do pozícia, že len ona môže o maloletom rozhodovať. Zdôraznil, že s maloletým trávi čas aktívne, pobytom vonku, prípravou do školy, komunikuje s triednou učiteľkou a s jeho odbornými lekármi. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by jeho výchova mala na maloletého zlý vplyv. Matka nie je oprávnená zasahovať do jeho výchovy, môže ho prípadne usmerniť, dať radu a niečo odporučiť, avšak namiesto toho konštruuje dôkazy na preukázanie jeho neschopnosti. Nesúhlasil s námietkami, že dieťa má problém s adaptáciou v škole a novým režimom s poukazom na správu PhDr. D. konštatujúcu, že N. v súčasnosti nepotrebuje žiadnu odbornú pomoc. Uvedené popiera tvrdenia matky, ktorými ho osočuje, že jeho výchova by mala mať negatívny vplyv na správanie maloletého, pričom rovnaký názor prezentuje i triedna učiteľka maloletého pani F. Q.. Nesúhlasil s tvrdením matky o zadržiavaní maloletého v jeho domácnosti, keďže nekonal na základe jednostranného dokumentu, na striedavej starostlivosti sa dohodli, pričom N. sa jasne vyjadril, že chce byť s obidvomi rodičmi a je jedno, či bude v striedavej starostlivosti. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť v celom rozsahu. Odvolanie otca považovala za nedôvodné, postavené na vykonštruovaných, zavádzajúcich a úmyselne skreslených tvrdeniach. Zdôraznila, že v čase spracovania a podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol maloletý N. v osobnej starostlivosti otca počas tých kalendárnych týždňov, kedy to otec rozhodol. Mala za to, že kontakt s dieťaťom nemožno nazvať „stretávaním“, pokiaľ trvá celý týždeň, tak ako to otec žiadal a svojvoľne realizoval. S daným modelom nesúhlasila, pričom otec jej nesúhlas ignoroval. Všetky okolnosti podrobne popísala v návrhu. Otec svojvoľne realizoval striedavú starostlivosť o maloletého, syna jej odmietol niekoľko dní odviezť domov, nemala o ňom žiadne informácie a nemohla s ním komunikovať ani telefonicky. Poukázala na písomnú komunikáciu s otcom, z obsahu ktorej vyplývajú jeho vyjadrenia, že ak padne neodkladné opatrenie, pokračuje v striedavej starostlivosti. Hlavným dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ochrana maloletého N., ktorý nikdy nežil takýmto spôsobom života, vzťah s otcom je pre neho nový. Vyslovila názor, že ak formou riadneho súdneho konania vrátane znaleckého dokazovania nebude preukázané, že otec má dostatočné rodičovské predpoklady pre výchovu syna, ako aj že maloletý N. skutočne rozumie, čo takáto úprava práv znamená, je dôvodné zabezpečiť maloletému stabilné a isté prostredie, také, v ktorom od narodenia vyrastal. Otec sa začal o syna zaujímať neskôr, musí rešpektovať jeho zažité prostredie, potreby a návyky. Mala za to, že otec si názor maloletého vyvodzuje mylne a tvrdenia otca v tomto smere sú vytrhnuté z kontextu. Poukázala na autoritatívnu osobnosť otca, ktorý svojimi rozhodnutiami, vzhľadom na vek, povahu a spôsob života, nevytvára vo vzájomnej súvislosti vhodné výchovné prostredie pre dieťa vo veku 6 rokov. Skutočnosť, že otec má vhodné bytové podmienky nie je dostačujúcim predpokladom pre plnohodnotnú starostlivosť o maloletého. Nepomerne vysoký vek otca voči veku dieťaťa v bežnom živote znamená, že maloletý sa od neho vracia neprimerane negatívne naladený, rieši úplne nevhodné témy jeho veku, ktoré počúva od otca a nemôže im rozumieť. Paradoxne vyznieva vyjadrenie otca, ktorý kritizuje, že N. suploval rolu otca starý otec z jej strany, ktorý je rovesníkom pána P., avšak žije iným aktívnym a spoločenským spôsobom života. Mala za to, že opisovanie genézy vzťahu otca k maloletému a jeho účasť na výchove dieťaťa nie je zanedbateľné a bezdôvodné. Už v minulosti otec prejavil svoju osobnosť, spôsob komunikácie a snahu o zvrátené a nátlakové rozhodovanie o maloletom. Rovnako tak došlo k spracovaniu „Dohody“ o striedavej starostlivosti o maloletého. Nie je pravdou, že by maloletému vyhovoval daný režim starostlivosti. Maloletý pri porovnaní, kto chce rozhodovať, bral matku ako autoritu k nemu. Mala za to, že otec ponecháva maloletému benevolenciu vo veciach nenáležitých jeho rozhodovaniu. Maloletý vyjadrenia prezentuje tak, aby nebol vystavovaný naliehaniu otca a jeho dlhým výchovným prednáškam. V čase, keď je u nej si vie povedať svoj názor, vzoprieť sa, cíti sa u nej bezpečne a má u nej istotou. Zdôraznila, že otec nedeklaroval, že maloletého žiada zveriť do striedavej starostlivosti, avšak zavádza súd s poukazom na pripojený obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 26.12.2019, na ktorom otec súhlasil so zverením maloletého matke a s rozsahom styku rovnocenným, ktorý režim nepovažuje pre maloletého za vhodný. S otcom nie je možná žiadna dohoda, ani komunikácia, neprijíma a nerešpektuje jej názory, čím ju dlhodobo ponižuje a znevažuje. V záujme maloletého sa usilovala vyhnúť konfliktom, ustupovala často aj v rozpore s tým, čo by bolo pre maloletého najlepšie. S dohodou o styku počas letných prázdnin súhlasila s cieľom objektívne preukázať, že kompletná týždenná starostlivosť o maloletého vo veku 6 rokov je nadmerne zaťažujúca. Otec si však na základe toho sám vyvodil záver komunikácie, v zmysle ktorého spísal „Dohodu“, s ktorej obsahom ona nesúhlasila, keďže striedavú osobnú starostlivosť nepovažuje za vhodnú pre maloletého. Otec jednostranne spísaný dokument zaslal súdu a kolíznemu opatrovníkovi a považoval dohodu za záväznú. Nesúhlasila s popisom okolností realizácie styku otca s maloletým počas vianočných sviatkov roku 2019 považujúc ich za zavádzajúce. Maloletý s otcom nikdy tieto sviatky netrávil, po dlhšej komunikácii otec jej návrh akceptoval, vedel o tom, že má kúpené lístky do C., pričom mu navrhla, aby so synom trávil Silvestra a Nový rok. Všetky tieto skutočnosti sú obsahom ich písomnej komunikácie. Komplikovaná situácia nastala na základe nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ktorý upravil styk otca s maloletým počas vianočných sviatkov s tým, že ona nemala umožnené tráviť žiaden sviatočný deň s maloletým. Otec si presadzoval svoje ego a vlastné záujmy pred záujmami maloletého. Poukázala na obsah písomnej komunikácie rodičov a snahy otca mariť dohody a práce na nich. Otec podsúva nepravdivé informácie s cieľom vykresliť situáciu vo svoj prospech a ju ako matku brániacu v realizácii styku s maloletým. Maloletý N. si striedavú starostlivosť nevybral a nie je mu jedno ako by to v skutočnosti bolo. Opakovane sa stalo, že protestoval, že u otca nechce byť tak dlho. Šesťročné dieťa má svoje potreby, ktoré treba akceptovať, ide nielen o zabezpečenie zodpovedajúcej stravy, ošatenia, dozoru nad jeho návykmi, ale aj rešpektovanie sociálneho života a zaradenie medzi rovesníkov. Otec žije sám bez sociálnych väzieb, nemá priateľov s deťmi vo veku N., maloletý u neho trávi čas sám, nemá kamarátov, pričom u nej má rovesníkov, stretáva sa s bratrancami, jeho život je výrazne aktívnejší. Mala za to, že vzájomná komunikácia rodičov je predpokladom striedavej starostlivosti, avšak táto napriek intervenciám psychológa v dôsledku povahy a správania otca, nie je možná a nemožno dosiahnuť ani priateľskú a korektnú dohodu. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhala dočasnej úpravy pomerov maloletého z dôvodu, že rodičia nevedia dospieť k dohode, čo spôsobuje množstvo konfliktných situácií, ktorými maloletý trpí. Dané dôvody v záujme ochrany maloletého súd akceptoval, avšak otec sa rozhodol, že dané rozhodnutie rešpektovať nebude. Jeho správanie je dôvodom jej žiadosti, aby jej súd priznal právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. V prípade, ak bude ponechané toto právo obom rodičom, nebude možné bez predošlých sporov zabezpečiť N. ani len základné aktivity. Zdôraznila, že otec sa o maloletého viac ako štyri roky nezaujímal. Nepoprela, že sa vzťah syna k otcovi sa podaril vytvoriť a tento má záujem podporovať, pričom pre maloletého je prioritou mať zabezpečené stabilné výchovné prostredie a režim, aby nebol vystavovaný neustálym autokratickým rozhodnutiam otca, od ktorého N. preberá prvky správania ako starecké kritizovanie, sústavná nespokojnosť, neochota podriadiť sa pravidlám a pod., čo je vypuklé vždy po návrate od otca. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním otca, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 7. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení účastníkov konania bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 8. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení v konaní starostlivosti súdu o maloletých je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 367 ods. 1 CMP), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP), alebo ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletého dieťaťa (§ 325 ods. 1 CSP). Inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú ich práva zjavne ohrozené, a to do doby, keď o ich výchove, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ustanovenie § 367 CMP odráža úpravu v mimosporových konaniach, v ktorých ponecháva širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu, ak si to vyžaduje neodkladná ochrana práv a právom chránených záujmov. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, spisového materiálu a vyhodnotení odvolania otca, vyjadrení oboch rodičov a predložených dôkazov prihliadajúc na prvoradý záujem maloletého dieťaťa a komplexnú aktuálnu situáciu v rodine dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne posúdil a vyvodil z nej správny záver a odvolanie otca je potrebné posúdiť ako nedôvodné. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že medzi rodičmi dochádza k neustálym konfliktom a nedorozumeniam vo vzťahu k zabezpečeniu starostlivosti o maloletého a napriek odporúčaniam súdu, kolízneho opatrovníka a psychológa neboli schopní doposiaľ dospieť k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému N., pričom konanie vo veci samej zatiaľ nebolo ukončené. Je nepochybné, že každý z rodičov poníma otázku starostlivosti o maloletého a jej zadefinovanie zo svojho pohľadu. Z obsahu odvolania otca však vyplýva, že nemá výhrady voči zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matky, ale žiada o rovnocenný styk maloletého s ním tak, aby sa mohol podieľať na výkone rodičovských práv a povinností k maloletému v rozsahu ako matka, pričom v konaní vo veci samej žiada o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Daný rozpor medzi rodičmi je dlhodobý a odráža sa na ich spoločnej komunikácii a hľadaní riešení v otázke starostlivosti o maloletého a styku otca s ním. Takýto stav, kedy dochádza ku konfliktom a nedorozumeniam, naviac aj s privolaním polície, nemožno hodnotiť ako priaznivý pre maloletého. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nestabilita výchovného prostredia maloletého nie je vhodná a je potrebné do pomerov rodiny zasiahnuť autoritatívnym zásahom súdu. Pokiaľ otec poukazuje na uzavretú Dohodu rodičov o striedavej starostlivosti o maloletého, odvolací súd udáva, že predmetná dohoda nebola podpísaná a akceptovaná oboma rodičmi a nemožno ju preto považovať za platnú. Na tvrdenia otca, ktorý nespochybňuje, že maloletý je v starostlivosti matky a v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nachádzal na základe dohody rodičov u otca, odvolací súd neprihliadal z dôvodu, že k dohode rodičov nedošlo. Dané argumenty otca preto považoval za rozporné. Aj s prihliadnutím na konflikty vzniknuté medzi rodičmi v predchádzajúcom období v súvislosti so starostlivosťou a stykom otca s maloletým, ktoré obaja popisujú vo svojich podaniach, je zjavná nevyhnutná potreba nastavenia režimu rodičom a maloletému tak, aby dieťa vyrastalo v pokojnom prostredí a malo zabezpečené podmienky pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin a rodičia mali stanovené jasné pravidlá vo vzťahu k starostlivosti o maloletého. Potreba vyhovieť návrhu matky a odstrániť rozpory vyplýva aj z vyjadrení otca, ktorý poukazoval na to, že nikdy maloletého vo svojej domácnosti nezdržiaval, pričom zároveň vysvetľuje, že v záujme maloletého v podstate stretnutie predĺžil. Za daných okolností sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 ods. 1 CMP. 10. Správne súd prvej inštancie nariadil z úradnej povinnosti neodkladného opatrenie o úprave styku otca s maloletým N. zohľadňujúc stav a pomery v rodine, odporúčania kolízneho opatrovníka a vyjadrenia oboch rodičov. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o potrebe daného postupu a zastabilizovania pomerov maloletého nastavením rozsahu styku otca s N. tak, aby mali rodičia jasne určené pravidlá, ktoré budú obaja rešpektovať, čím sa odstránia konflikty a rozpor medzi nimi. Rozsah styku určený súdom prvej inštancie zodpovedá veku dieťaťa, jeho potrebám, odporúčaniam kolízneho opatrovníka, ktorý zisťoval názor maloletého. Nastavený rozsah styku odvolací súd považuje za široký vo vzťahu k neodkladnej úprave pomerov a berúci v úvahu aj prezentované vyjadrenie maloletého N. pred kolíznym opatrovníkom. Je nesporné, že maloletý vo veku 6 rokov dokáže vyjadriť svoje pocity a vzťah k rodičom, pričom však treba prihliadať na konflikt lojality, ktorému je vystavený, keďže nezhody rodičov a ich správanie pociťuje, prežíva a je ich účastný. Predbežne upravený styk otca s maloletým na každý párny týždeň od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do piatku do 16.00 hod. zabezpečí pravidelné stretávanie otca s maloletým v širšom rozsahu, ich právo na spoločné stretávanie a právo otca podieľať sa na zabezpečení starostlivosti o maloletého. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a v konaní vo veci samej súd vykoná riadne dokazovanie, na základe ktorého rozhodne v záujme maloletého dieťaťa. K namietaným skutočnostiam matkou ohľadne vhodnosti zabezpečenia starostlivosti otca vo vzťahu k jeho osobnosti odvolací súd udáva, že tieto námietky budú predmetom dokazovania vo veci samej. V danom prípade, v súvislosti s neodkladnou úpravou pomerov odvolací súd prihliadal na správu kolízneho opatrovníka, z ktorej vyplýva, že otec má vytvorené podmienky pre dieťa. 11. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi inštitút neodkladného opatrenia, ktoré správne na danú vec aplikoval, pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté dieťa, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 12. Odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie o potrebe vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu konať plynule a tak, aby v čo najkratšej dobe dospel ku konečnému rozhodnutiu. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).