Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/80/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413214896 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1413214896.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcov: 1/ H.. U.. Q. G., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XXX, Z., 2/ H.. S. G., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XXX, Z., proti žalovaným: 1/ H.. U.. B. G., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XX/A, O., 2/ Q. G., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XX/A, O., 3/ H.. B. G., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XX/A, O., všetci právne zastúpení: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát, so sídlom Nejedlého 29, 841 02 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva a o náhrade trov konania, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.2.2020, č. k. 4C/219/2013-398, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa mení tak, že žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa proti žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa proti žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1/ a 2/ rade v rozsahu 25% a vyslovil, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 255 ods. 1, 2 § 256 ods. 1, § 257, § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25%, nakoľko súd rozsudkom žalobu zamietol, ale na strane žalobcov sú dôvody hodné osobitného zreteľa, a to tie, že žalobcovia na základe ich osobných a majetkových pomerov by nemohli uhradiť náhradu trov konania v plnom rozsahu alebo len s veľkými ťažkosťami. Bral do úvahy aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a aj postoj žalobcov v konaní. Uviedol, že žalobcovia majú dve maloleté deti s vyživovacími povinnosťami a žalobkyňa 2/ je zdravotne ťažko postihnutá. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/ navrhujúc, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalovaným prizná voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie podali z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že v konaní boli plne úspešní a žalobcovia boli viackrát vyzývaní, aby preukázali svoje tvrdenia, ktoré nevedeli oprieť o žiadne relevantné dôkazy, pričom žalobkyňa 2/ nebola ani aktívne vecne legitimovaná. Poukázali na to, že od počiatku vedeli žalobcovia o hodnote spornej nehnuteľnosti, a teda aj o hodnote, z ktorej bude určovaná prípadná výška náhrady trov konania, keďže žalovaní hneď na začiatku konania založili do súdneho spisu znalecký posudok. Boli toho názoru, že súd nemá moderačné právo, a teda nemohol znižovať náhradu trov konania, iba ju v zmysle § 257 C.s.p. nepriznať, a j to iba v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa. Konštatovali, že tieto dôvody žalobcovia nepreukázali a opierajú svoje tvrdenia iba o údajnú zlú sociálnu situáciu. Poukázali na to, že obaja žalobcovia sú vysokoškolsky vzdelaní, nie sú evidovaní ako nezamestnaní, žalobkyňa 2/ v krátkej minulosti predala svoj 2-izbový byt a žalobcovia kúpili v roku 2015, teda počas súdneho konania pozemky, na ktorých si postavili rodinný dom. Podľa ich názoru je zjavné, že žalobcovia disponujú dostatkom finančných prostriedkov na realizáciu stavby rodinného domu. Uviedli, že ak sa žalobcovia opierajú o údajnú nespravodlivosť, ktorú mali utrpieť, tejto sa nikdy nedomáhali a nikdy si svoje prípadné pohľadávky neuplatňovali súdnou cestou. Skutočnosť, že sa žalobcovia nedali zastupovať advokátom nemá podľa ich názoru na vec žiadny vplyv, s tým, že podľa ich názoru boli všetky podania žalobcov koncipované osobou s právnickým vzdelaním. Poukázali na skutočnosť, že náhrada trov v tomto konaní je iba náhradou trov, ktoré žalovaným vznikli v súvislosti s ich ochranou ohrozených práv a títo ich aj znášali. 4. K odvolaniu žalovaných 1/, 2/ a 3/ sa žalobcovia 1/ a 2/ nevyjadrili. Podaním zo dňa 25.3.2020 (po doručení uznesenia) zaslali „vyjadrenie k náhrade trov konania - žiadosť o splátkový kalendár“, v ktorom uviedli, že v rozhodnutí o trovách konania súd prvej inštancie nemohol zohľadniť štátnymi autoritami a autoritami EÚ predpovedané katastrofické ekonomické a sociálne dopady pandémie koronavírusu Covid-19. Na základe uvedeného žiadali pre náhradu trov konania stanoviť splátkový kalendár, keďže majú dve maloleté deti, žalobkyňa 2/ je zdravotne ťažko postihnutá a žalobca 1/ nemá pravidelný príjem. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/, 2/ a 3/ je dôvodné. 6. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 7. Podľa § 257 ods. 1 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia v 1/, 2/ sa žalobou podanou dňa 16.08.2013 proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to stavby rodinného domu s tromi bytovými jednotkami, súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 125 m2 a pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 115m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcom sa v okrese O. H., obec O.-m.č. P., katastrálne územie P., zapísanom na liste vlastníctva XXXX vo výške spoluvlastníckeho podielu 1 z celku. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 02.04.2014, sp. zn. 4C/219/2013-294 žalobu zamietol a rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 25.01.2017, sp. zn. 2Co/435/2014-326 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Súd prvej inštancie následne rozhodol uznesením zo dňa 19.03.2018, sp. zn. 4C/219/2013-340 tak, že žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 8 202,49 eur. Proti uzneseniu podali žalobcovia sťažnosť, v ktorej okrem iného uviedli, že v danom prípade je potrebné zaoberať sa dôvodmi hodnými osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.), ktoré odôvodnili a žiadali aby súd zrušil napadnuté uznesenie a následne rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov súdneho konania. Uznesením zo dňa 18.04.2018, sp. zn. 4C/219/2013-350 súd prvej inštancie zrušil napadnuté uznesenie, nakoľko v konaní nebolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania. Následne súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania uznesením zo dňa 18.4.2018, ktoré odvolací súd zrušil pre nepreskúmateľnosť, keď sa žiadnym spôsobom nezaoberal námietkami a argumentáciou žalobcov vo vzťahu k aplikácii § 257 C.s.p. a tieto nevyhodnotil. Následne súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania uznesením napadnutým odvolaním žalovanými 1/, 2/ a 3/, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania. 9. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 C.s.p. berúc do úvahy predovšetkým nepriaznivú sociálnu a majetkovú situáciu žalobcov 1/ a 2/. 10. Odvolací súd už v zrušujúcom rozhodnutí (uznesenie zo dňa 28.2.2019, č.k. 7Co/16/2019-394) vysvetlil predpoklady použitia § 257 C.s.p., ktorým je kumulatívne splnenie zákonom stanovených podmienok, a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať predmet sporu, avšak v danom prípade žalobcovia opierali svoj nárok na určenie vlastníckeho práva o dohodu medzi sporovými stranami o založení spoluvlastníckych vzťahov, ktorú ničím nepreukázali, pričom ani deklarovaná investícia do stavby nehnuteľnosti nezakladá vlastnícke právo k nehnuteľnosti. So zreteľom na vlastnícky spor medzi rodinnými príslušníkmi, ktorých vzájomné vzťahy sú vážne narušené, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyvodiť, že pri rozhodovaní o trovách konania ide práve na strane žalobcov o dôvody hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ ide o osobné, majetkové a sociálne pomery, ktorými dôvodili žalobcovia vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov žalovaným, odvolací súd konštatuje, že jedinou preukázanou skutočnosťou (a zároveň nesporným tvrdením) je, že žalobcovia majú dve maloleté deti a žalobkyňa 2/ je zdravotne ťažko postihnutá. Je potrebné prisvedčiť námietke žalovaných, že žalobcovia ničím nepreukázali svoju zlú finančnú a majetkovú situáciu, ktorá by odôvodňovala aplikáciu § 257 C.s.p. Žalobcovia v priebehu konania niekoľkokrát deklarovali nepriaznivé finančné pomery, v súdnom spore ich však nijakým spôsobom nepreukázali, či už predložením dôkazov o príjme (keďže neuvádzali, že by boli nezamestnaní), objemom finančných prostriedkov, zvýšenými nákladmi na domácnosť, príp. v súvislosti so zdravotným stavom niektorého z nich a pod. Za takejto situácie podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vyvodiť, že na strane žalobcov ide o výnimočnú situáciu a dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovaným v plnom rozsahu, keď v dôsledku nepreukázania finančnej a majetkovej situácie žalobcov nemožno ani len určiť (nižší) podiel, v akom sa majú žalobcovia podieľať na trovách vzniknutých na strane žalovaných. V tomto smere sa odvolací súd zároveň stotožňuje s argumentáciou žalovaných, že z ich strany išlo o legitímnu ochranu ich práv uplatnenú v súdnom spore. Ak teda súd prvej inštancie priznal žalovaným proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25%, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. 11. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcom nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).