Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/25/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415212384 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1415212384.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Dúbravka, Bratislava, Žatevná č. 2, IČO: 00 603 406, proti žalovaným: I. A.. H. L. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom L., Z. údolie č. XXX/XX, II. H. L. , narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom L., Z. údolie č. XXX/XX, obaja zastúpení Mgr. Andreou Ondriašovou, advokátkou, Bratislava Nám. hraničiarov č. 18, o zaplatenie 898,- € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 12. septembra 2017, č.k. 18 C 337/2015-104, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 12. septembra 2017, č.k. 18 C 337/2015-104, p o t v r d z u j e . II. Žalovaným v I. a II. rade priznáva spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12. septembra 2017, č.k. 18 C 337/2015-104, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcovi sumu 898,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 99,78 € od 1.7.2013 do zaplatenia, 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 399,11 € od 1.7.2013 do zaplatenia, 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 399,11 € od 1.7.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 40 ods. 1, 2, § 663, § 667 ods. 1, § 100 ods. 1, 2, § 101 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaní, na základe nájomnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a dodatkov č. 1 a č. 2, užívali pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území G., parcelné č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX spolu o výmere XXX m2, z toho XXX m2 pre záhradkárske a rekreačné účely a XX m2 zastavaná plocha stavbou chatky. Nájom bol dohodnutý od 1.10.2004 na dobu neurčitú. Žalobca je oprávnený s pozemkom nakladať podľa Protokolu o zverení obecného majetku a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov do správy mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 23.9.1991. Nájomné za prenajatý pozemok bolo určené podľa zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov dohodou. Žalovaní sa zaviazali uhrádzať nájomné ročne, a to na účet žalobcu, od roku 2007 do 30.06. príslušného roka. Podľa čl. IV ods. 4 nájomnej zmluvy si žalobca vyhradil právo upravovať nájomné podľa cenového vývoja a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Poukazujúc na uvedený článok sa zmluvné strany dohodli, že žalobca má výhradné právo nájomné upravovať. Ide o jednostranný úkon žalobcu a s takýmto oprávnením žalovaní podpísaním zmluvy súhlasili. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Dúbravka uznesením č. 199/2012 zo dňa 18.9.2012 schválilo zmenu „Pravidiel mestskej časti Bratislava - Dúbravka upravujúcich postup pri nájme pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely ako prípady hodné osobitného zreteľa“ (ďalej len „Pravidlá“) s platnosťou od 1.10.2012, t.j. podľa § 4 ods. 1 písm. c) pravidiel, ročná výška nájomného za nájom pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely na území mestskej časti bola stanovená na 1,40 €/m2/rok (ak na pozemku je použiteľný zdroj vody a elektrina), t.j. za časť nájmu pozemku s plochou 309 m2 slúžiaceho ako záhrada v sume 432,60 € ročne a podľa písm. d) pravidiel 2,- €/ m2/rok t.j. za časť nájmu pozemku s plochou 28 m2 zastavaná plocha stavbou chatky v sume 56,- €, spolu 488,60 € ročne. Prijímanie uznesení miestneho zastupiteľstva je proces kontrolovaný verejnosťou, ktorá má možnosť oboznamovať sa s pripravovanými materiálmi a tlmočiť svoje názory a výhrady svojim zvoleným zástupcom, a tak ovplyvňovať tvorbu miestnej legislatívy. Keďže miestne zastupiteľstvo na svojom zasadnutí zvýšilo nájomné, žalobca je toho názoru, že žalovaní sú mu povinní takto upravené nájomné zaplatiť (doplatiť) a pokiaľ nesúhlasili, mali možnosť ukončiť nájomný vzťah. Listom zo dňa 4.12.2012 zaslal žalobca žalovaným oznam o zmene nájomného a vyzval ich k podpisu dodatku č. 3 k nájomnej zmluve. Žalovaní s dodatkom č. 3 k nájomnej zmluve nesúhlasili a platili nájomné ďalej podľa pôvodne dohodnutých podmienok. Listom zo dňa 18.6.2013 boli opätovne vyzvaní k podpisu dodatku k nájomnej zmluve a k úhrade doplatku nájomného, dlh aj napriek výzvam neuhradili. Dostali sa do omeškania s platením nájomného za rok 2012 až 2014 spolu vo výške 898,- €. Medzitým strany sporu rokovali aj o prevode vlastníctva k pozemkom, ktoré sú predmetom nájmu, ale keďže žalovaní nesúhlasili s navrhovanou kúpnou cenou podľa znaleckého posudku, k prevodu pozemkov nedošlo. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaní v I. a II. rade majú voči žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 1.2. Žalovaní k žalobe uviedli, že nájomné za pozemok riadne a včas zaplatili podľa poslednej verzie nájomnej zmluvy. Považujú nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný a to z dôvodu, že nedošlo k platnému a účinnému zvýšeniu nájomného za nájom predmetných pozemkov. Berú na vedomie, že podľa čl. IV ods. 4 zmluvy o nájme si žalobca vyhradil právo upraviť nájomné podľa cenového vývoja a v súlade s príslušnými právnymi predpismi, avšak poukázali na čl. VII bod 1 zmluvy o nájme, podľa ktorého zmeny a doplnky k tejto zmluve možno uskutočniť len formou písomných dodatkov, podpísaných zmluvnými stranami. Zmeny nájomného v období, ktoré predchádzalo roku 2012, sa riadili podľa tejto zmluvy o nájme, žalobca navrhol zmenu nájomného dodatkom k zmluve, nasledovalo odsúhlasenie dodatku žalovanými a jeho uzatvorenie. Žalovaní majú za to, že uzatvorením dodatku o nájme je možné platne a účinne docieliť úpravu nájomného. Dokument „Pravidlá“ z roku 2012 nemožno aplikovať automaticky na už uzatvorené zmluvy o nájme. Tento dokument má byť aplikovaný až pri uzatváraní nových nájomných zmlúv a nemôže byť podkladom k zmene už existujúcich právnych vzťahov. Vyplýva to aj z textu týchto „Pravidiel“, kde sa okrem iného uvádza, že upravujú záväzný postup pri nájme pozemkov. V § 3 upravujú podmienky nájmu a v § 3 bod 9 upravujú oprávnenia žalobcu ako prenajímateľa jednostranne meniť výšku nájomného. V § 5 „Pravidiel“ tieto upravujú, že nájomná zmluva pri nájme pozemku sa uzatvára najviac na dobu 10 rokov. To sú podmienky, ktoré by mal žalobca dodržiavať pri novouzatváraných nájomných zmluvách. Žalovaní poukázali na to, že žalobca v navrhovanom dodatku č. 3/2012 k zmluve o nájme zahrnul úpravu vychádzajúcu z týchto pravidiel a v článku IV bod 7 navrhovaného dodatku už navrhuje upraviť možnosť žalobcu jednostranne meniť výšku nájomného, a to v prípade zmeny interných predpisov žalobcu a uvádza záväzok nájomcu zvýšené nájomné uhradiť v lehote splatnosti. Uvedené preukazuje to, že žalobca si je vedomý toho, že v zmysle dojednaní nie je možné automaticky, iba na základe oznámenia, zvyšovať nájomné. Zároveň poukázali na to, že žalobca nepreukázal súlad zvýšeného nájomného s cenovým vývojom, ani súlad s právnymi predpismi. Vzniesli námietku premlčania za časť roka 2012, keďže všeobecná premlčacia doba (3 roky) začala plynúť v zmysle § 101 a § 563 Občianskeho zákonníka dňom 1.7.2012 a uplynula dňa 1.7.2015. Žaloba bola podaná dňa 15.10.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. 1.3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaní ako nájomcovia uzatvorili dňa 13.5.2004 Zmluvu č. XX/XXXX o prenájme nehnuteľnosti, predmetom ktorej je prenájom pozemku zapísaného v katastrálnom území Dúbravka, parcelné č. vedené podľa KN XXXX a XXXX o výmere 337 m2, z toho 309 m2 pre záhradku a 28 m2 pre chatku. Právo hospodárenia s predmetným pozemkom prešlo podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov na Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktoré uvedený pozemok zverilo do správy mestskej časti Bratislava - Dúbravka podľa citovaného zákona a Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, a to zverovacím protokolom č. 19 zo dňa 23.9.1991 a delimitačným protokolom Obvodného národného výboru Bratislava IV zo dňa 13.5.1991. Zmluva bola uzatvorená od 1.10.2004 na dobu neurčitú. Výška nájomného bola určená podľa zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách dohodou zmluvných strán tak, že za pozemok bolo nájomné 1.236,- Sk (4,- Sk za m2 pri výmere pozemku 309 m2) a za pozemok pod chatkou 266,- Sk (9,50 Sk za m2 pri výmere pozemku pod chatkou 28 m2). Cena za nájomné bola celkom 1.502,- Sk ročne. Nájomné za rok podľa zmluvy uhradí nájomca do 30 dní od uzavretia zmluvy a nájomné v ďalších rokoch je splatné vopred do 31.3. príslušného roka. Podľa čl. IV bodu 4 nájomnej zmluvy si prenajímateľ vyhradzuje právo upravovať nájomné podľa cenového vývoja a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Podľa čl. VII bod 1 nájomnej zmluvy zmeny a doplnky k tejto zmluve možno uskutočniť len formou písomných dodatkov, podpísaných oboma zmluvnými stranami. Podľa čl. VII bod 4 nájomnej zmluvy, zmluvné strany si zmluvu prečítali, porozumeli jej a na znak súhlasu ju podpísali. Podľa Dodatku č. X/ XXXX k zmluve č. XX/XXXX o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 13.5.2004, v nadväznosti na čl. IV ods. 4 sa mení a dopĺňa čl. IV ods. 1 Zmluvy o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 13.5.2004 tak, že nájomné sa určuje dohodou zmluvných strán podľa zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách na sumu 20,- Sk/m2/ rok s platnosťou od 1.5.2005. Ročné nájomné tak činí sumu 6.740,- Sk. Doba splatnosti sa dodatkom č. 1 k zmluve o nájme nezmenila. Ostatné ustanovenia zmluvy o nájme ostali dodatkom nedotknuté. Dodatok nadobudol platnosť dňom jeho podpísania zmluvnými stranami dňa 7.6.2005. Podľa Dodatku č. X/XXXX k zmluve č. XX/XXXX o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 13.5.2004 a dodatku č. X/ XXXX sa mení a dopĺňa čl. II a čl. IV s platnosťou od 1.1.2006 tak, že predmetom zmluvy o prenájme je prenájom pozemku zapísaného v katastrálnom území Dúbravka, parcelné č. vedené podľa KN XXXX/ X o výmere 296 m2, XXXX/X o výmere 13 m2 a XXXX o výmere 28 m2, teda o celkovej výmere 337 m2. Nájomné za prenajatý pozemok so splatnosťou od 1.1.2006 činí sumu 2.696,- Sk. Od roku 2007 sa nájomca zaväzuje hradiť nájomné vo výške 2.696,- Sk ročne do 30.06. príslušného roka. Tento dodatok nadobudol platnosť dňom jeho podpísania zmluvnými stranami dňa 16.3.2006. „Pravidlami“, ktoré schválilo Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Dúbravka uznesením MZ č. 199/2012 a ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.10.2012 sa zrušili pravidlá mestskej časti Bratislava - Dúbravka upravujúce postup pri nájme pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely ako prípady hodné osobitného zreteľa schválené uznesením MZ č. 541/2010 dňa 14. septembra 2010. Tieto pravidlá upravujú záväzný postup pri nájme pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely na území mestskej časti Bratislava - Dúbravka, ktoré sú v jej vlastníctve alebo v správe a výšku obvyklého a ročného nájomného za m2 v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Za prípady hodné osobitného zreteľa sa podľa zákona č. 138/1991 Zb. považujú nájmy pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely na území mestskej časti Bratislava - Dúbravka. Každý takýto nájom podlieha schváleniu Miestnym zastupiteľstvom mestskej časti Bratislava - Dúbravka. Podľa § 3 bod 9 uvedených pravidiel, v ktorom sú upravené podmienky nájmu, je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného v prípade zmeny interných predpisov prenajímateľa. K akceptovaniu zmeny, ktorá bude písomne oznámená nájomcovi bude nájomca zaviazaný v nájomnej zmluve. Podľa § 4 bod 1 uvedených „Pravidiel“, ročná výška nájomného za nájom pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely na území mestskej časti je 1,40 € za 1m2/rok ak je na pozemku použiteľný zdroj vody a elektrina a 2,- € za 1m2/rok zastavanej plochy (chatky - zastavaná plocha do 35 m2, kôlne, šopy, a pod.). Z oznamu žalobcu o zmene nájomného (č.l. 16), súd prvej inštancie zistil, že žalovanému v I. rade doručil oznámenie o schválení zmeny pravidiel mestskej časti, podľa ktorých sa zmenila cena za nájom v súlade so schválenými pravidlami. Spolu s oznamom zaslal žalovaným aj dodatok č. 3 k zmluve o prenájme, a vyzval ich podpísať dodatok do 10 dní od doručenia listu. Následne listom zo dňa 18.6.2013 ich urgoval, aby podpísali návrh dodatku č. 3 k zmluve o prenájme nehnuteľnosti. Z listu žalovaných doručeného žalobcovi dňa 11.9.2013 (č.l. 20) súd zistil, že žalovaní so zvýšením nájmu dodatkom č. 3 nesúhlasili. Listom zo dňa 16.6.2014 (č.l. 22) ich žalobca vyzval na doplatenie nájomného a na podpísanie dodatku. Z odpovede žalovaných doručenej žalobcovi dňa 9.7.2014 súd zistil, že žalovaní odmietli uhradiť nedoplatok na nájomnom, nakoľko nedošlo k platnej a účinnej zmene zmluvy o prenájme pozemkov. Žalobca na list odpovedal listom zo dňa 18.12.2014, kde oznámil žalovaným, že trvá na doplatení nájmu s tým, že uhradenie všetkých podlžností je o.i. neodpustiteľnou podmienkou predloženia návrhu na predaj pozemkov. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlhu aj listom zo dňa 18.8.2015. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalovaní zaplatili nájom vo výške 89,49 € dňa 19.7.2012, 5.6.2013 a dňa 20.5.2014. Z návrhu dodatku č. 3/2012 (č.l. 95) súd zistil, že jeho predmetom bola úprava výšky nájomného v nadväznosti na pravidlá ako aj zosúladenie ostatných podmienok nájmu s podmienkami, za akých v súčasnosti uzatvára žalobca nájomné zmluvy pre záhradkárske účely. Okrem iného bola v navrhovanom dodatku zmenená zmluva o nájme v časti nájomného - na sumu 432,60 € ročne, a tiež si žalobca ako prenajímateľ zmenou zmluvy vymienil, že je oprávnený meniť jednostranne výšku nájomného v prípade zmeny interných predpisov žalobcu. Zvýšenie nájomného podľa dodatku oznámi žalobca písomne a nájomca sa zaväzuje uhradiť nájomné vo výške a lehote uvedenej v písomnom oznámení. 1.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že sporná bola v konaní výška nájomného, ktorú boli žalovaní povinní platiť od roku 2012, keďže žalobca tvrdil, že žalovaní sú napriek tomu, že nepodpísali navrhovaný dodatok č. X/XXXX. k zmluve o nájme, povinní platiť nájomné vo výške, ktorá im bola v uvedenom dodatku navrhovaná, a ktorá bola vyčíslená v súlade s „Pravidlami“, schválenými uznesením Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. XXX/XXXX dňa 18.9.2012. 1.5. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej uviedol, že nájomná zmluva predstavuje dvojstranný konsenzuálny právny úkon, na základe ktorého vzniká nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Nájomná zmluva ako právny úkon musí spĺňať všeobecné náležitosti právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predmetnou právnou skutočnosťou akou je nájomná zmluva sa kreuje nájomný vzťah medzi zúčastnenými zmluvnými stranami - prenajímateľom a nájomcom, ktoré si upravujú medzi sebou svoje vzájomné práva a povinnosti. Strany sporu si vzájomné práva a povinnosti upravovali po uzavretí zmluvy v zmysle zmluvy o nájme tak, že žalobca navrhol uzavretie dodatku a žalovaní tento podpisom akceptovali, čím sa zmenila zmluva spôsobom uvedeným v dodatku. Žalovaní posledný navrhovaný dodatok č. 3 neakceptovali, neprejavili s ním súhlas a tento nepodpísali. Žalobca si svoje právo na zaplatenie/doplatenie nájomného odvodzoval z ustanovenia čl. IV bod 4 v zmluve o prenájme nehnuteľnosti č. 22/2004, ktorým si vyhradil právo upravovať nájomné podľa cenového vývoja a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Súd poukazuje na to, že žalobca na základe uvedeného ustanovenia nemôže meniť písomnú nájomnú zmluvu jednostranne. Môže upraviť výšku nájomného v súlade s uvedeným ustanovením, musí to však zároveň premietnuť do vzťahu so žalovanými, a to spôsobom upraveným v zmluve pre zmenu zmluvy, teda dodatkom podpísaným oboma zmluvnými stranami. Pravidlá mestskej časti Bratislava - Dúbravka upravujúce postup pri nájme pozemkov určených na záhradkárske účely ako prípady hodné osobitného zreteľa, ktoré nadobudli účinnosť dňa 1.10.2012, upravujú postup pri uzatváraní nájomných zmlúv žalobcom, ktorých obsah (aj ohľadne ceny) môže byť smerodajný pri iniciovaní zmeny už existujúcich zmlúv o nájme nehnuteľností (ktoré spĺňajú uvedenú špecifikáciu) v správe žalobcu, avšak k samotnej zmene nemôže dôjsť v rozpore s platným a účinným znením nájomnej zmluvy v spojení s dodatkami, ale len spôsobom, ktorý bol v samotnej zmluve, prípadne v jej zmeňujúcich dodatkoch, dohodnutý. Keďže žalovaní posledný dodatok navrhovaný žalobcom nepodpísali, neakceptovali tak zmenu zmluvy, zmluva preto ostala platná a účinná v znení, v ktorom bola naposledy akceptovaná oboma zmluvnými stranami. 1.6. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa Občianskeho zákonníka platí, že písomne uzavretú zmluvu možno meniť len písomne (§ 40 Občianskeho zákonníka), pričom sa nerozlišuje, či ide o povinne alebo dobrovoľne písomnú zmluvu a hlavne nie je potrebné v zmluve uvádzať, či zmeny zmluvy podliehajú písomnej forme. Napriek uvedenému, v záverečných ustanoveniach zmluvy o prenájme nehnuteľnosti č. XX/XXXX., ktorej doplatok nájomného je predmetom tohto konania, bolo výslovne uvedené, akým spôsobom je možné zmluvu meniť alebo dopĺňať, a to písomne, na základe dodatkov podpísaných oboma zmluvnými stranami. Uvedené sa nezmenilo ani dodatkami č. X/XXXX a č. X/XXXX, ktorými bola platne a účinne zmenená zmluva o nájme pozemkov. Keďže žalovaní si plnili svoju povinnosť platiť nájomné vyplývajúce zo zmluvy o nájme uzavretej so žalobcom, a to v súlade s poslednou platnou a účinnou zmenou zmluvy dodatkom č. X/XXXX. zo dňa 16.3.2006, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a ako takú ju zamietol. 1.7. K námietke premlčania vznesenej žalovanými ohľadne nároku na doplatenie nájomného za rok 2012, splatného dňa 30.6.2012, súd prvej inštancie uviedol, že v prípade odôvodnenosti uplatneného nároku by bola táto námietka dôvodná, keďže žaloba bola v časti o zaplatenie/doplatenie nájomného za rok 2012 podaná po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby dňa 15.10.2015. 1.8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným, ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že konal v rozpore so záverečnými ustanoveniami zmluvy o prenájme nehnuteľností č. XX/XXXX a že ak žalovaní posledný dodatok k zmluve nepodpísali, neakceptovali tak jej zmenu a preto ostala platná a účinná v znení, v ktorom bola naposledy akceptovaná zmluvnými stranami. Poukázal na to, že si len uplatňoval splnenie práva vyplývajúceho z čl. IV bod 4 nájomnej zmluvy a to, že má výhradné právo nájomné upravovať. V takomto znení žalovaní nájomnú zmluvu podpísali, akceptovali ju bez výhrad. Uvedené znamená, že nájomné mohlo byť prenajímateľom upravované jeho znižovaním ale aj zvyšovaním. Žalobca postup, ktorým jednostranne zmenil pravidlá považuje za legitímny a pokiaľ žalovaní nesúhlasili s úpravou nájomného, po oznámení zmeny mali možnosť zmluvný vzťah ukončiť. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, keď žalobu zamietol konštatujúc, že žalovaní si splnili svoju povinnosť platiť nájomné podľa zmluvy o nájme uzavretej so žalobcom v znení jej poslednej platnej a účinnej zmeny dodatkom č. 2. Nesprávne posúdil aj otázku premlčania, keďže splatnosť doplatku nájomného za rok 2012 bola 30.6.2013 a žaloba podaná v lehote dňa 15.10.2015. Odvolateľ odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní. Rozsudok považujú za vecne správny. Poukázali na to, že podľa čl. IV bod 1 zmluvy o nájme sa zaviazali za nájom pozemkov uhrádzať nájomné vo výške 1.502,- Sk ročne a podľa čl. VII bod 1 zmluvy zmeny a doplnky k zmluve o nájme možno uskutočniť len formou písomných dodatkov, podpísaných oboma zmluvnými stranami. Zároveň poukázali na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Podľa dodatku č. X/XXXX k Zmluve o nájme zo dňa 7.6.2005, uzatvoreného v súlade s čl. VII bod 1 zmluvy a § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa zmluvné strany dohodli na zvýšení nájomného na sumu 6.740,- Sk ročne, podľa dodatku č. X/XXXX k zmluve zo dňa 16.3.2006 sa dohodli na úprave výšky nájomného na sumu 2.696,- Sk (89,49 €) ročne. S poukazom na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia Zmluvy o nájme, je, podľa žalobcov, pre účely platnej a účinnej úpravy nájomného potrebné dodržať postup, pri ktorom žalobca zašle návrh na úpravu nájomného žalovaným a následne dôjde k uzavretiu písomného dodatku k Zmluve o nájme, ktorého obsahom je zmena Zmluvy o nájme v časti výšky nájomného. Akákoľvek úprava nájomného musí byť odsúhlasená žalovanými ako nájomcami. Iba takýto spôsob zmeny Zmluvy o nájme je platný a účinný. Žalovaní poukázali na to, že takto postupoval aj sám žalobca pri predchádzajúcich zmenách výšky nájomného. Ak nebol v súlade s uvedeným postupom uzatvorený písomný dodatok k Zmluve o nájme, sú žalovaní povinní uhrádzať nájomné vo výške dohodnutej dodatkom č. X/XXXX, teda 2.696,- Sk ročne (89,49 €). Uznesenie miestneho zastupiteľstva, ktorými boli schválené „Pravidlá“, predstavuje individuálne rozhodnutie iba jednej zo zmluvných strán a nemôže automaticky spôsobovať zmenu už uzavretej Zmluvy o nájme, čo by bolo v rozpore s princípom rovnosti strán ako aj princípom autonómie vôle strán. Pokiaľ ide o jednostranné ukončenie zmluvy žalovanými, je to ich právo a nie povinnosť, ktoré nevyužili. K námietke premlčania uviedli, že ju súd prvej inštancie posúdil správne. Ak žalobca požaduje od žalovaných zvýšené nájomné za časť roka 2012, toto bolo splatné podľa Zmluvy o nájme v znení jej dodatkov do 30.6.2012 a nie do 30.6.2013, ako nesprávne uvádza v odvolaní žalobca. Všeobecná premlčacia doba začala plynúť v zmysle § 101 a § 563 Občianskeho zákonníka dňom 1.7.2012 a uplynula 1.7.2015, žaloba bola podaná dňa 15.10.2015, po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Odvolaciemu súdu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 4. K vyjadreniu sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že podľa čl. IV bod 4 zmluvy č. XX/XXXX v znení dodatkov č. 1 a 2, si vyhradil právo upravovať nájomné podľa cenového vývoja a v súlade s príslušnými právnymi predpismi, z čoho vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že žalobca má výhradné právo nájomné upravovať. Ide o jednostranný úkon žalobcu, s ktorým oprávnením žalovaní, podpísaním zmluvy, súhlasili. Žalobca postupoval v súlade so zmluvou. Poukázal na to, že predmetom nájmu v prejednávanom prípade sú pozemky, určené na záhradkárske a rekreačné účely, takto užívané po dobu minimálne 30 rokov. Z tohto dôvodu sú tieto pozemky dňom účinnosti „Pravidiel“, schválených uznesením č. XXX/XXXX zo dňa 18.9.2012, považované za prípad hodný osobitného zreteľa, na ktorý sa vzťahujú uvedené „Pravidlá“ a v zmysle ktorých bolo žalovaným upravené nájomné. Tieto skutočnosti žalobca oznámil žalovaným listom zo dňa 4.12.2012, zaslal im Dodatok č. 3 k zmluve o nájme, v ktorom bola upravená cena nájmu. Pokiaľ žalovaní so zmenou nesúhlasili, mohli nájomný vzťah ukončiť podľa čl. VI zmluvy. Vlastníctvo k stavbe - rekreačnej chate súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX nie je prekážkou ukončenia nájomného vzťahu. Pozemok parcelné č. XXXX pod stavbou je možné odkúpiť za cenu stanovenú znalcom, v opačnom prípade užívať na základe zmluvy o nájme za podmienok stanovených „Pravidlami“ a so zriadením vecného bremena na parcele č. XXXX/X z dôvodu prístupu k rekreačnej chate. Žalobca uviedol, že trvá na odvolaní proti rozsudku prvej inštancie. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Uviedli, že postup žalobcu, ktorý mal v úmysle jednostranne upraviť výšku dohodnutého nájomného, nie je legitímny a to s poukazom na čl. VII bod 1 Zmluvy o nájme a § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Majú za to, že Zmluva o nájme neoprávňuje žalobcu jednostranne meniť výšku nájomného, túto nie je možné meniť bez písomného súhlasu žalovaných. Uznesenie miestneho zastupiteľstva, ktorým boli schválené „Pravidlá“, nemôže samo o sebe spôsobovať zmeny v už existujúcom záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, bol by tým narušený princíp rovnosti strán a autonómie vôle zmluvných strán. Keďže si žalovaní riadne a včas plnia svoje povinnosti podľa Zmluvy o nájme č. XX/XXXX v znení dodatku č. X/XXXX a X/XXXX tým, že uhrádzajú žalobcovi naposledy dohodnuté nájomné, nemožno žalobu považovať za dôvodnú. Poukázali aj na formálne nedostatky odvolania, v ktorom žalobca navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, pričom neuviedol, akú zmenu navrhuje a neuviedol, na základe ktorého odvolacieho dôvodu by mal odvolací súd rozsudok zrušiť. Poukázali na to, že žalobcom tvrdené nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nemôže byť, s poukazom na § 389 C.s.p., dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. 6. Ďalšie vyjadrenia už do spisu doručené neboli. 7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. februára 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 8. Žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáhal voči žalovaným uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 898,- € s príslušenstvom titulom nedoplatku na nájomnom. Dôvodil, že v nájomnej zmluve uzatvorenej so žalovanými si vyhradil právo upravovať nájomné podľa cenového vývoja a v súlade s príslušnými právnymi predpismi a keďže miestne zastupiteľstvo, zmenou „Pravidiel“ zmenilo ročnú výšku nájomného za nájom pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely, v súlade s touto zmenou zvýšil nájomné za prenájom pozemkov užívaných žalovanými. Žalovaní považovali žalobu za nedôvodnú, keďže nedošlo k zmene nájomného postupom dohodnutým v nájomnej zmluve a to uzatvorením písomného dodatku k nájomnej zmluve. 9. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na prejednávaný prípad použil ustanovenia § 40 ods. 1, 2, § 663, § 667 ods. 1, § 100 ods. 1, 2, § 101 Občianskeho zákonníka a správne ustálil, že žalovaní si plnili svoju povinnosť platiť nájomné vyplývajúce zo zmluvy o nájme uzavretej so žalobcom, a to v súlade s poslednou platnou a účinnou zmenou zmluvy o nájme. Rovnako správne konštatoval, že žalobca môže upraviť výšku nájomného (čl. IV bod 4 zmluvy o nájme), musí to však zároveň premietnuť do vzťahu so žalovanými, a to spôsobom upraveným v zmluve pre zmenu zmluvy, teda dodatkom podpísaným oboma zmluvnými stranami. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu zamietol, súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 10. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že nájomná zmluva je dvojstranný konsenzuálny právny úkon, na základe ktorého vzniká nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Ako právny úkon je prejavom slobodnej vôle účastníkov právneho vzťahu. Zo slobody účastníkov zakladať záväzkové právne vzťahy vyplýva aj ich sloboda existujúce právne vzťahy meniť, a to aj pokiaľ ide o ich obsah. Základným dôvodom zmeny obsahu záväzkov je zmena uskutočnená dohodou účastníkov. Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Pokiaľ ide o formu dohody, treba vychádzať z toho, v akej forme bol uzavretý záväzkovoprávny vzťah, ktorý sa mení. Ak boli práva a povinnosti dohodnuté písomne, potom aj dohoda o zmene musí byť urobená písomne. 11.1. Podstatou sporu v prejednávanom prípade bolo, že žalobca, odvolávajúc sa na čl. IV bod 4 Zmluvy o nájme, tvrdil, že má právo jednostranne zmeniť výšku dohodnutého nájomného, žalovaní boli toho názoru, že k zmene nájomného môže dôjsť len na základe dohody medzi účastníkmi Zmluvy o nájme a to vo forme písomného dodatku. Podľa článku IV bod 4 Zmluvy o nájme si prenajímateľ vyhradil právo upravovať nájomné podľa cenového vývoja a v súlade s príslušnými cenovými predpismi. Podľa čl. VII bod 1 zmeny a doplnky k tejto zmluve možno uskutočniť len formou písomných dodatkov, podpísaných zmluvnými stranami. 11.2. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2012, sp.zn. 3 Cdo 81/2011 „Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať“. 11.3. Výkladom článku IV bod 4 Zmluvy o nájme v súlade s § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka odvolací súd dospel k záveru, že z jeho obsahu vyplýva vôľa prenajímateľa v budúcnosti upravovať (meniť) výšku nájomného a to v závislosti od cenového vývoja a v súlade s cenovými predpismi. Predmetný článok Zmluvy o nájme je však potrebné vykladať v súlade so záverečnými ustanoveniami Zmluvy o nájme, obsiahnutými v článku VII a to konkrétne v bode 1, podľa ktorého zmeny a doplnky k Zmluve o nájme možno uskutočniť len formou písomných dodatkov, podpísaných zmluvnými stranami. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, zo znenia článku IV bod 4 Zmluvy o nájme nevyplýva právo žalobcu jednostranne meniť výšku nájomného. Vychádzajúc z ustanovenia § 516 Občianskeho zákonníka obsah záväzku môžu účastníci záväzkového vzťahu meniť len dohodou. Existenciu dohody, na základe ktorej by si žalobca a žalovaní dohodli zmenu výšky nájomného, naposledy dohodnutého v Dodatku č. X/XXXX k Zmluve o nájme č. XX/XXXX, žalobca nepreukázal. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že žalovaní sú povinní platiť nájomné vo výške dohodnutej v Dodatku č. X/XXXX k Zmluve o nájme č. XX/XXXX. Nájomné v takto dohodnutej výške žalovaní žalobcovi v žalovanom období uhradili (čo v konaní sporné nebolo), žaloba žalobcu preto nie je dôvodná. 12. Pokiaľ ide o skutočnosť, že uznesením Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Dúbravka č. XXX/XXXX zo dňa 18.9.2012 bola schválená zmena Pravidiel mestskej časti Bratislava - Dúbravka upravujúcich postup pri nájme pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely ako prípady hodné osobitného zreteľa s platnosťou od 1.10.2012, v dôsledku ktorej došlo k zmene cien nájmu pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely, ani táto zmena, bez ďalšieho, nemá za následok zmenu obsahu Zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom a žalovanými, v časti týkajúcej sa nájomného. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že aj zmena výšky nájomného, o ktorej rozhodlo miestne zastupiteľstvo, sa musí premietnuť do vzťahu so žalovanými, a to spôsobom dohodnutým a upraveným v zmluve pre zmenu zmluvy, teda dodatkom podpísaným oboma zmluvnými stranami. 13. K prípadnému premlčaniu časti žalovanej pohľadávky za rok 2012 odvolací súd uvádza nasledovné. Predmetom žaloby bol nedoplatok na nájomnom za časť roka 2012 (okrem tokov 2013 a 2014) a to mesiace október až december 2012, keďže „Pravidlá“, ktorými bola schválená zmena nájomného, boli platné od 1.10.2012. Podľa čl. IV bod 2 návrhu dodatku č. X/XXXX mal nájomca rozdiel na nájomnom za obdobie od 1.10.2012 do 31.12.2012 v sume 99,78 € uhradiť prenajímateľovi do 30 dní od podpisu dodatku č. X/XXXX. Žalovaní dodatok č. X/XXXX k Zmluve o nájme č. XX/XXXX nepodpísali. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Vzhľadom na platnosť zmeny „Pravidiel“ od 1.10.2012 nemohlo byť zmenené nájomné za mesiace október až december 2012 (jeho navýšená časť, ktorá je predmetom žaloby) splatné pred 1.10.2012, preto splatnosť nájomného za mesiace október až december 2012, ktoré je predmetom žaloby, mohla nastať až nasledujúci deň po doručení výzvy na úhradu nájomného zo dňa 18.6.2013, doručenej žalovaným dňa 21.6.2013 a to v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka. Trojročná premlčacia doba (§ 100, § 101 Občianskeho zákonníka) tak uplynula dňa 21.6.2016, pričom žaloba žalobcu bola podaná dňa 15.10.2015, teda včas. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na záver o tom, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil podľa § 387 C.s.p. 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaní v I. a II. rade mali v odvolacom konaní plný úspech, preto majú aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a to spoločne a nerozdielne, keďže majú postavenie nerozlučných spoločníkov (§ 77 C.s.p.). V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).