KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava27. 4. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/529/2018 z 27. 4. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. apríla 2020, sp. zn. 11CoP/529/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1417211978.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/529/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417211978
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1417211978.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: F. F., nar. XX.XX.XXXX, Z. F., nar. XX.XX.XXXX a O. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Senec, ul. Krátka č. 1, 903
01 Senec, deti rodičov: matka - C.. L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. jazerá XXX, XXX XX F.,
zastúpená splnomocnenou právnou spoločnosťou C&T Advokáti, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom
Fedinova 3b, 851 01 Bratislava, IČO: 51284961 a otec - C.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
jazerá XXX, XXX XX F., zastúpený splnomocnenou právnou zástupkyňou JUDr. Darina Hanáčková,
Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 19.04.2018, č.k. 38P/202/2017-254, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku III. o výživnom p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku IV. m e n í tak, že konanie o
úprave styku matky s maloletými deťmi: F. F., nar. XX.XX.XXXX, Z. F., nar. XX.XX.XXXX a O. F., nar.
XX.XX.XXXX, sa z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 19.04.2018, č.k. 38P/202/2017-254 zveril maloleté deti:
F. F., nar. XX.XX.XXXX, Z. F., nar. XX.XX.XXXX a O. F., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva
do osobnej starostlivosti otca, oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,
matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej F. F., nar. XX.XX.XXXX sumou 90 eur mesačne, na
maloletého Z. F., nar. 09.09.2010 sumou 90 eur mesačne a na maloletého O. F., nar. 26.02.2015 sumou
80 eur mesačne, počnúc dňom tohto rozhodnutia, ktoré sumy je matka povinná zasielať k rukám otca
vždy do 15 dňa v mesiaci vopred. Zároveň upravil styk matky s maloletými deťmi F., nar. XX.XX.XXXX,
Z., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX na každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v utorok
a vo štvrtok a to každý deň od 15.30 hod. do 18.30 hod. a každú párnu sobotu a nedeľu vždy od 10.00
hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v pondelok, stredu a v piatok od
15.30 hod. do 18.30 hod. a to vždy tak, že si všetky tri maloleté deti vždy preberie od otca v mieste
ich bydliska, kde ich po ukončený styku otcovi odovzdá. Otcovi uložil povinnosť maloleté deti na styk s
matkou riadne pripraviť. Matke zakázal vycestovať s maloletými deťmi z územia Slovenskej republiky
bez súhlasu otca, alebo rozhodnutia súdu súhlas otca nahrádzajúceho. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.



2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 65 ods. 1, § 75
ods. 1, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní, po oboznámení
sa so všetkými dôkazmi dospel k záveru o potrebe upraviť výkon rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom, keďže rodičia maloletých detí sú manželmi, ale nežijú v spoločnej domácnosti,
prebieha konanie o rozvod ich manželstva (návrh podaný matkou),v otázke osobnej starostlivosti o
maloleté deti sa nedohodli, medzi rodičmi dochádza opakovane k vážnym nedorozumeniam a
konfliktom, ktoré pociťujú aj samotné maloleté deti. Mal preukázané, že matka sa o maloleté deti
niekoľko rokov starala aj v čase pôsobenia otca v zahraničí, po ktorého návrate sa nezhody rodičov
znásobili. Konštatoval, že z iniciatívy otca sa rodičia kontaktovali s náboženskou skupinou, s ktorou
neskôr komunikovala len matka, čo sa stretalo s nepochopením otca, ktorý uvedenú skupinu považuje
za extrémistickú, a ktorú odmietajú aj maloleté deti. V konaní zistil, že po vážnych konfliktoch
matka pred násilným správaním otca odišla do krízového centra spolu s maloletým O., ktorého
otec z centra zobral z dôvodu, že maloletý chradol, čo oznámil aj úradu práce. Konštatoval, že z
vyjadrenia centra vyplýva, že matka sa o dieťa plnohodnotne starala. Rovnako zistil, že matka pred
časom vzala, proti vôli otca, deti do zahraničia. Pri zverení do osobnej starostlivosti otca prihliadal
na vyjadrenie maloletých detí pred kolíznym opatrovníkom dňa 04.12.2017, z ktorého vyplynulo, že deti
odmietajú ísť do domácnosti matky, nakoľko sa jej boja. Tiež vzal v úvahu skutočnosť, že starostlivosť
o maloleté deti zabezpečuje otec na základe uznesenia Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP
502/2017- 149 zo dňa 29.11.2017, ktorým bolo rozhodnuté o zverení maloletých detí do dočasnej
starostlivosti otca a styku matky s maloletými. Prihliadol aj na doporučenie kolíznej opatrovníčky a
písomné vyjadrenie, z ktorého vyplýva priebeh komunikácie matky s úradom, z ktorej vyvodili záver,
že matka je manipulovaná ľuďmi z náboženskej skupiny a svojím právnikom, ktorí podnety a
vyjadrenia píšu za matku bez jej vedomia. Zároveň zohľadnil aj písomné svedectvo p. V. U. zo
dňa 07.09.2017 k udalosti zo dňa 04.09.2017, a správu Krízového centra Brána do života zo dňa
04.09.2017. Zo správy Pomoc obetiam násilia zo dňa 12.07.2017 mal preukázané, že pri kontakte
s matkou dňa 06.06.2017, táto pôsobila veľmi ustráchane, v snahe riešiť situáciu k spokojnosti
oboch partnerov, záležalo jej na deťoch, bola jej odporúčaná párová terapia na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senci. Zohľadnil aj ďalšie listinné dôkazy založené do spisu a
dospel k záveru o potrebe rodinu zastabilizovať za účelom upokojenia jej situácie, keď maloleté
deti zjavne potrebujú pokojné prostredie, musia sa vyrovnať so zmenami v rodine a odchodom
matky z domácnosti. Pri rozhodovaní prihliadal na záujem maloletých detí, vyššie citované uznesenie
Krajského súdu Bratislava, ako aj na skutočnosť, že maloleté deti v osobnej starostlivosti otca zostávajú
v prostredí, na ktoré sú zvyknuté a poskytuje im pocit bezpečia. Pri úprave styku matky s maloletými
deťmi vzal v úvahu kladné referencie k starostlivosti matky o maloleté deti a zohľadnil ich záujem.
Určené výživné považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletých detí, prihliadajúc na otcom
vyčíslené priemerné mesačné výdavky na deti, zárobkové možnosti a schopnosti otca a príjem matky,
ktorý od januára 2018 činí 700 eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o výživnom a úprave styku matky s maloletými deťmi podal v
zákonnej lehote prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že matke uloží povinnosť prispievať na
výživu maloletej F. sumou 200 eur mesačne, maloletého Z. sumou 200 eur mesačne a maloletého O.
sumou 200 eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci v rukám otca, počnúc dňom podania návrhu matky
(27.07.2017). Styk matky s maloletými deťmi navrhol upraviť na každý týždeň v stredu od 15.30 hod. do
18.30 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia detí bude bydlisko otca a s možnosťou náhradného
termínu stretnutia z prípadných relevantných dôvodov. Namietal, že určené výživné je neprimerane
nízke, keď sama matka v návrhu uvádzala náklady na deti vo výške 1.200 eur bez započítania všetkých
výdavkov. Zúženie styku matky s deťmi odôvodnil sústavným nerešpektovaním záujmu maloletých detí
matkou, ktorá im vštepuje ideológiu náboženskej skupiny, ktorá je škodlivá pre deti, pričom deti odmietajú
tráviť čas s ňou a ich vzájomný styk narúša denný harmonogram detí. Namietal nesprávny postup súdu
prvej inštancie v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a rozvod
manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva spočívajúci
v uprednostnení staršie podaného návrhu a konaní o ňom, zmätočnom vytyčovaní pojednávaní a zmene
rozhodnutia v neprospech detí. Výrok rozsudku o úprave styku matky s maloletými deťmi považoval za
absurdný, nevhodný, nezohľadňujúci ich názor, proti ich záujmu z dôvodu, že deti majú rovnaký rozvrh,
krúžkové aktivity, najmladší Noe má denný spánkový režim, výrok o styku rozbíja akýkoľvek systém a
bráni deťom v riadnej príprave na ich povinnosti, znemožní im akékoľvek aktivity a odníma voľný čas.



Poukázal na nevhodné správanie matky, ktorá v deťoch vyvoláva pocity viny, psychicky ich vydiera,
neprijateľne na ne vplýva svojimi názormi, trávi čas s nimi v krčme, fyzicky ich trestá. Maloletí sa vracajú
od matky smutní, nahnevaní, rozhorčení a zranení (duševne). Poukázal na názor detí, ktoré chcú mať
stretnutia s matkou voľné na základe dohody, resp. pravidelné len raz za týždeň v stredu s rovnakým
časovým rámcom. Žiadal o nariadenie psychiatrického vyšetrenia matky, znaleckého posúdenia jej
psychického stavu a spôsobilosti vychovávať deti. Nesúhlasil s výškou určeného výživného na maloleté
deti. Poukázal na rozpor rozhodnutí súdu prvej inštancie, keď určil výživné na maloletého O. v sume 80
eur mesačne a niekoľko mesiacov predtým pre to isté dieťa na sumu 90 eur mesačne, napriek vedomosti,
že otec dvom ďalším deťom poskytoval starostlivosť, pričom matka, ktorá mala ako jediná príjem v
domácnosti sa uchýlila do útulku, kde mala zabezpečené bezplatné bývanie a stravu a v tom istom čase
prenajímala byt, kde nájom platila náboženská sekta. Zdôraznil, že matka za celý čas neprispela ničím
na maloleté deti a odmietala prispievať finančne i prakticky, napriek jej zákonnej povinnosti, na vlastnú
útratu spotrebúvala prídavky na deti a rodičovský príspevok na O. a nepodieľala sa na nákladoch na
domácnosť bežným spôsobom, pričom sa dňa 21.07.2017 odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Dal
do pozornosti, že všetky tri maloleté deti bývajú po celý čas na adrese ich trvalého bydliska. Uviedol, že
rodina má v súčasnosti spotrebu priemerne 800 eur mesačne, t.j. 200 eur na osobu.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
potvrdiť. Zdôraznila, že k deťom pristupuje s láskou, ale aj pedagogicky, pričom deti žijú vo vnútornom
strachu a napätí, v jej prítomnosti sú uvoľnené, pred otcom sa boja vyjadriť city k nej a priznať sa mu,
že im je s ňou dobre. Mala za to, že deti sú pod neustálym vplyvom otca , ktorý ju zosmiešňuje,
vyjadruje sa o nej nepravdivo, znevažuje ju, zaťažuje psychiku detí, necitlivo s nimi rozoberá záležitosti,
ktoré sa odohrajú medzi rodičmi, a ktorým deti nemôžu porozumieť. Vyslovila názor, že otec maloletú
F. stavia do role dospelej osoby, maloletá to nevie uniesť, je psychicky zaťažená, otec zneužíva jej
bezbrannosť a nevinnosť. Poprela, že by deťom fyzicky ubližovala, deti povzbudzuje, nevodí ich do
krčmy a nespôsobuje im žiaden psychický nátlak. Poukázala na to, že otec nemá záujem sa dohodnúť
na styku s deťmi ohľadom ich preberania a odovzdávania riadne a včas. Rozšírenie styku s deťmi nebráni
v plnení ich povinností, pretože v minulosti aj ona s deťmi chodila do ZUŠ, pripravovala sa s nimi do školy
a trávila s nimi voľný čas. Vyslovila názor, že je potrebné navrátiť deťom aspoň čiastočne prirodzený
kontakt s ňou. Zdôraznila, že naďalej trvá na zverení detí do jej osobnej starostlivosti. Vo vyjadrení
k odvolaniu prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uviedla, že návrh otca na určenie výživné
na maloleté deti po 200 eur mesačne je absurdný ,vzhľadom na výšku jej príjmu 700 eur mesačne.
Poukázala na otcom vyčíslené výdavky na rodinu s prepočtom na osobu vo výške 200 eur mesačne.
Dala do pozornosti povinnosť otca podieľať sa na nákladoch na maloleté deti v súlade s ust. § 62
ods. 2 Zákona o rodine. Uviedla, že otec je dobrovoľne nezamestnaný od júna 2015, pričom ako
špecializovaný IT odborník v minulosti dosahoval nadštandardné príjmy. Zdôraznila, že viac ako rok
sa snaží získať maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti, jej snahu prispieť deťom prispieť kúpou
školských pomôcok, oblečenia a stravy, deti odmietajú zo strachu pred reakciou otca. Nikdy sa nebránila
plneniu vyživovacej povinnosti voči deťom, od narodenia sa o ne nepretržite starala a v súčasnosti
riadne platí určené výživné. P. na to, že otec ignoruje rozhodnutia súdov, nakoľko v čase, kedy jej bol
O. zverený do starostlivosti, maloletého zobral z krízového centra bez jej súhlasu, uhradené výživné
na maloletého bolo spotrebované a otec nemá nárok na žiadne vrátenie výživného. Tvrdenia otca o
poberaní prídavkov na deti a rodičovského príspevku považovala za skreslené z dôvodu, že v januári
2018 dobrovoľne oznámila úradu práce číslo účtu otca za účelom vyplácania mu týchto peňažných
prostriedkov. Vyjadrenia otca vo vzťahu k jej osobe a vplyve náboženskej skupiny na ňu považovala za
nepodložené a nepravdivé. Vyslovila názor, že otec je manipulátor, stavia sa do role obete, náboženskú
skupina používa ako zámienku a prostriedok voči nej, je psychicky nevyrovnaný, v určitých obdobiach má
sklon k depresiám a myšlienkam na samovraždu, pričom depresívne stavy má od roku 2011. Uviedla, že
otec vyvoláva strach detí zo stretnutí s matkou, situácia je pre ňu veľmi ťažká, najmladší ND. odlúčenie
znáša ťažko. Zdôraznila, že deti sú vo veku, kedy potrebujú matku, ktorá sa vie o ne adekvátne postarať.
Namietala, že v konaní žiadala nariadiť predbežnú vykonateľnosť rozsudku v časti úpravy styku s deťmi,
o ktorom návrhu nebolo rozhodnuté.

5. Otec sa vo vyjadrení k vyjadreniu matky pridržiaval svojich tvrdení a vyjadrenia matky považoval za
lživé a účelové. Poprel, že by bol dobrovoľne nezamestnaný. Nesúhlasil s tvrdením, že maloletý O. bol
zverený rozhodnutím súdu do starostlivosti matky. Namietal vyjadrenia, ktorými právny zástupca matky
popiera existenciu extrémistickej náboženskej skupiny, ktorej je matka členkou. Zdôraznil, že matka



nemá záujem o stretnutia s deťmi, pričom deti majú vlastný názor a je smutné, že matka im spôsobuje
traumy.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca prostredníctvom právnej zástupcu považovala tvrdenia otca za
účelové, zotrvala na svojich vyjadreniach a žiadala rozhodnutie ako správne potvrdiť.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam otca nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca vo výroku o výživnom nie je dôvodné a o potrebe rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku matky s maloletými deťmi zrušiť a konanie v tejto časti
zastaviť.

9. Odvolací súd po preskúmaní odvolania v napadnutej časti rozsudku o výživnom na maloleté deti
konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a
vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za
následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Správne rozhodol súd prvej inštancie pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti na maloleté
deti. Odôvodnenými potrebami dieťaťa sú potreby týkajúce sa zabezpečenia stravy, ošatenia, bývania,
zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti, mimoriadne výdavky a náklady na dieťa
vzťahujúce sa k tráveniu voľného času a prázdnin. Náklady na stravu, ošatenie a hygienické potreby
je možné vyčísliť len orientačne, pričom výdavky na každé z detí sú nesporné a vzhľadom na ich vek
všeobecne známe. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvodmi v ňom
uvedenými. V danom prípade otec vyčíslil náklady na každé z detí sumou 200 eur mesačne, ktoré
pozostávajú v zabezpečení bežných potrieb, keďže deti sa nestravujú v školských zariadeniach, Z.
nenavštevuje školský klub a O. nenavštevuje predškolské zariadenie. Nákladom maloletých detí je i
podiel platieb za bývanie. Otec v konaní nepreukázal žiadne nadštandardné výdavky na zabezpečenie
potrieb maloletých detí, ani zdravotné problémy detí, v dôsledku by sa zvyšovali ich náklady. Súd
prvej inštancie riadne zistil a posúdil aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. Nemožno prihliadať
na argumenty otca vo vzťahu k výške príjmu matky. V konaní bolo riadne preukázané, že matka je
zamestnaná od januára 2018 a jej príjem činí 700 eur mesačne. Je potrebné zohľadniť skutočnosť,
že obaja rodičia majú náklady na zabezpečenie svojich bežných potrieb a náklady na bývanie. Výška
určeného výživného s prihliadnutím na vyčíslené potreby maloletých je podľa názoru odvolacieho súdu
primeraná. Odvolací súd nespochybňuje, že otec sa podieľa na zabezpečení potrieb maloletých detí,
avšak vzhľadom na vek detí, ktoré navštevujú školské zariadenia a maloletý O. môže navštevovať
materskú škôlku, je v možnostiach otca vykonávať prácu a zabezpečiť si tiež príjem. Ani pri zohľadnení
podielu starostlivosti otca o maloleté deti, nie je dôvodné zmeniť rozhodnutie súdu v napadnutom
výroku. Rovnako je potrebné prihliadať na skutočnosť, že ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletému dieťaťu. Správne súd prvej inštancie určil výživné na maloleté deti počnúc dňom
rozhodnutia, t.j. 19.04.2018, keďže z obsahu spisu vyplýva, že súd začal konanie o návrhu matky na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pričom otec svoj návrh predniesol až
na pojednávaní dňa 19.04.2018 a z ním podaného návrhu nevyplýva, že by si výživné na maloleté deti
uplatnil spätne v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a že by preukázal dôvody hodné osobitného
zreteľa na priznanie výživného spätne. Návrh na určenie výživného na maloleté deti podaný matkou
nemôže nahradiť návrh otca. Rovnako odvolací súd nezohľadnil ani argumenty otca vo vzťahu ku
vráteniu výživného, ktoré zaplatil na maloletého O. za obdobie troch mesiacov v roku 2017, keďže takýto
návrh zo strany otca nebol podaný. Pokiaľ otec namietal nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie a
nezosúladenie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do
rozvodu a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, odvolací súd
na dané námietky neprihliadal, nakoľko je vecou súdu prvej inštancie aký postup v konaní zvolí. Tiež
nemožno akceptovať námietku vzťahujúcu sa k rozdielne určenej výške výživného na maloletého O.
(v roku 2017), keďže pôvodne určené výživné neodkladným opatrením smerovalo k určeniu povinnosti
otca a jeho posúdenie bolo v režime neodkladnej úpravy pomerov. V danej veci súd rozhodoval na
základe vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil správne závery.



11. Odvolací súd v napadnutej časti o určení výživného potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 CSP, pretože je správne.

12. Pokiaľ ide o preskúmanie odvolania otca voči výroku rozsudku v časti o úprave styku matky s
maloletými deťmi, odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v súlade s ust. §
388 CSP a konanie zastavil. Odvolací súd v rámci úradnej činnosti zistil, že rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III č.k. 37P/288/2017-402 zo dňa 26.11.2019 súd rozviedol manželstvo rodičov
maloletých detí a rozhodol o úprave pomerov manželov k maloletým deťom F. na čas po rozvode.
Rozsudok vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2020. Vzhľadom
k tomu, že predmetom daného konania je konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti na čas do
rozvodu manželstva, zanikli podmienky pre rozhodovanie o styku rodiča s maloletými deťmi. Pre úplnosť
odvolací súd poznamenáva, že rozhodovanie o výživnom zostáva zachované, keďže o tomto nároku
súd rozhoduje od podania návrhu a daný nárok nezaniká až po rozvode manželstva.

13. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1417211978)

  1. 28. 11. 2017Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/500/2017 z 28. 11. 2017
  2. 19. 4. 2018Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 38P/202/2017 z 19. 4. 2018zmenené
  3. 27. 4. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/529/2018 z 27. 4. 2020 (toto rozhodnutie)