KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava18. 5. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/113/2019 z 18. 5. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. mája 2020, sp. zn. 2Cob/113/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1417212743.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/113/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212743
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1417212743.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: FaRM, s.r.o., IČO:
34 125 612, so sídlom Hlavná 357, 951 36 Lehota, zastúpeného Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom,
so sídlom Bottova 34, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., IČO: 35 709 332, so
sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, o zaplatenie 10.197,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.01.2019, č.k. 12Cb/146/2017-115,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.01.2019 č.k.
12Cb/146/2017-115 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o vy
´sˇke ktory´ch rozhodne su´d prvej insˇtancie samostatny´m uzneseni´m.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi
10.197,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 22.02.2016 do zaplatenia,
to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I) a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením (výrok II).

2. V odôvodnení predmetného rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo
dňa 19.09.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.197,27 Eur s
príslušenstvom titulom zmluvy o poistení č. 2400000006 zo dňa 10.09.2012 v znení všeobecných
poistných podmienok poistenia strojov a strojných zariadení (ďalej len „VPP PPST 08“) aj klauzuly
350 poistenie škôd spôsobených krádežou, vlámaním, lúpežou (ďalej len „klauzula 350“). Dôvodnosť
žaloby bola podľa žalobcu daná tým, že v zmysle uznesenia OOPZ Veľké Zálužie zo dňa 19.08.2016,
ČVS: ORP-824/VZ-NR-2016, v čase od 15:30 hod. dňa 09.05.2016 do 13:00 hod. dňa 12.05.2016,
došlo v areáli žalobcu - bývalého poľnohospodárskeho družstva v obci Lehota, ktorý je riadne oplotený,
uzamknutý a v noci strážený vrátnikom, k odcudzeniu sedadla s riadiacou jednotkou zo zaparkovaného
traktora zn. JOHN DEERE 8310R, EČV: N. XXX O. (ďalej len „traktor“), vo vlastníctve žalobcu. Žalobcovi
tak bola spôsobená škoda v sume 10.733,97 Eur bez DPH, po odpočítaní dohodnutej 5% spoluúčasti
v sume 10.197,27 Eur. Oznámením o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. 3091057414 zo dňa
06.12.2016 žalovaný žalobcovi oznámil, že predmetná poistná udalosť bola ukončená bez poskytnutia
poistného plnenia, ktoré odôvodnil žalovaný tým, že sa jednalo o výluku z poistenia, keďže škoda
bola spôsobená krádežou a nie krádežou vlámaním v súlade so zmluvne dojednanou klauzulou 350,
pričom poukázal zároveň na uznesenie OOPZ Veľké Zálužie zo dňa 19.08.2016, kde orgány činné v



trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) uviedli, že k odcudzeniu došlo nezisteným spôsobom, čo neznamená
vyjadrenie o tom, že nedošlo vniknutím do traktora prekonaním zámkov, práve naopak - prekonanie
zámkov na riadne uzamknutom traktore je nespochybniteľným faktom, traktor bol riadne uzamknutý a
páchateľ sa dostal dnu tak, že prekonal tento zámok. Došlo tak k splneniu ustanovenia písm. f) klauzuly
350, keď k odcudzeniu časti poistnej veci došlo z miesta, ktoré bolo zabezpečené funkčným oplotením
a uzamknutými vrátami areálu, kde sa nachádzala poistená vec, do ktorého je možný prístup len cez
hlavný vchod uzamykaný vrátami a ktorý je zároveň cez noc strážený vrátnikom so strážnym psom.
Je teda zrejmé, že ku škode došlo krádežou vlámaním a keďže boli splnené ustanovenia písm. f), g)
klauzuly 350 kumulatívne, žalovaný je povinný poskytnúť poistné plnenie v rámci predmetnej poistnej
zmluvy.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko
žalobca si svoje zmluvné aj zákonné povinnosti dohodnutej klauzuly 350 VPP PST 08, bod f) splnil, keď
došlo k privlastneniu časti poistnej veci „sedadla s riadiacou jednotkou“ zo zaparkovaného traktora jej
zmocnením, ktorá bola zabezpečená funkčným oplotením a uzamknutými vrátami areálu bývalého PD
v obci Lehota. Pre účely daného prípadu „krádeže vlámaním“ bolo dostatočne preukázané, že došlo k
prekonaniu prekážky, ktorou bolo samotné oplotenie areálu, kde sa poistená vec (traktor) nachádzala,
preto súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi spôsobenú škodu v sume 10.197,27 Eur
s príslušenstvom titulom poistnej zmluvy v znení VPP PPST 08 a doložky 350, v zmysle žalobného
návrhu. Súd mal v danom sporovom konaní za preukázané, že došlo k vzniku poistnej udalosti, zároveň
vyhodnotil tvrdenia žalovaného, že žalobca si svoje povinnosti v súlade s VPP PPST 08 a klauzulou 350
nesplnil, za účelové, keďže bolo preukázané, že došlo ku krádeži vlámaním za prekonania oploteného,
stráženého a uzamknutého objektu. Žalovaný tak nemal právo ako poistiteľ odmietnuť poskytnutie
poistného plnenia žalobcovi ako poistenému za predmetnú poistnú udalosť.

4. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že rozhodnutím OČTK, ktorý skutkový stav právne kvalifikoval
ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a) TZ nebol viazaný, a to z dôvodu, že pre účely
poistného plnenia bol odchylne medzi sporovými stranami vymedzený a dohodnutý podľa doložky 350
písm. f), resp. g) spôsob vykonania krádeže vlámaním, pričom tá nebola striktne definovaná v poistných
podmienkach a priamo neodkazovala na § 212 ods. 1, 4 písm. b) TZ a kvalifikačný pojem „vlámanie“
podľa § 122 ods. 4 a § 138 písm. e) TZ, čo bolo na ťarchu žalovaného, ktorý poistnú zmluvu vrátane
VPP PST 08 a klauzulu 350 vypracoval.

5. Proti meritórnemu rozhodnutiu podal v zákonnej lehote dňa 15.03.2019 odvolanie žalovaný, ktoré
dôvodil § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., t.j. súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalovaný sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, zdôvodnenie považuje za nedostatočné,
nesprávne a nepreskúmateľné. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol
na skutočnosť, že poistnou zmluvou v súlade s klauzulou 350, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť,
bolo dojednané poistenie pre riziko vzniku škody. Krádež, ktorá by nebola vykonaná vlámaním alebo
lúpežou tak nie je poistnou zmluvou krytá. Žalovaný má za to, že žalobca bol s takto dojednaným
poistením oboznámený a súhlasil s ním, na znak čoho predmetnú poistnú zmluvu podpísal. Žalovaný sa
domnieva, nakoľko krádež vlámaním a/alebo lúpež sú inštitúty trestného práva, posúdenie naplnenia ich
skutkových podstát prináleží výhradne subjektom konajúcim v trestnom konaní, pričom ostatné subjekty
tieto závery mimo proces trestného konania meniť nemôžu. Hoci súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku sám uviedol, že „krádež vlámaním nebola striktne definovaná v poistných podmienkach“, s
vyššie uvedeným názorom žalovaného sa nevysporiadal. Žalovaný poukazuje, že predmetná škodová
udalosť bola šetrená OČTK, záverom ktorých bolo, že ku škodovej udalosti nedošlo ani vlámaním a
ani lúpežou - následne bolo vedené trestné konanie, ktoré sa s uvedenou kvalifikáciou skončilo jeho
prerušením. V prípade, ak žalobca nesúhlasil so závermi prijatými OČTK, mal možnosť v trestnom
konaní namietať klasifikovanie skutku, čo však neurobil a čo zároveň nemôže byť na ťarchu žalovanému,
ktorý takúto možnosť nemal. Súd prvej inštancie sa s uvedenými skutočnosťami v meritórnom rozhodnutí
vysporiadal len strohým konštatovaním, že nebol viazaný názorom OČTK a ďalej svoj názor nerozvinul
aj napriek tomu, že žalovaný v priebehu sporového konania poukazoval na ustanovenie § 193 C.s.p.
Rovnako tak podľa žalovaného súd prvej inštancie nezdôvodnil, na základe akých dôkazov mal za



preukázané, že došlo ku krádeži vlámaním, ako uvádza v rozhodnutí, napriek tomu, že skutočnosti
o prekonaní prekážky páchateľom škodovej udalosti boli medzi stranami sporu sporné počas celého
sporového konania.

7. Žalovaný v odvolaní taktiež namietal, že napadnuté rozhodnutie je sčasti nezrozumiteľné, keďže
žalovaný v sporovom konaní neargumentoval porušenie povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy zo
strany žalobcu, ale argumentoval skutočnosť, že škodová udalosť nie je skutkovo krytá dojednaným
rozsahom poistenia. Preto na margo súdom prvej inštancie uvádzané vyhodnotenie tvrdenia žalovaného
ako účelové žalovaný uvádza, že toto nikdy netvrdil. Záverom žalovaný uviedol, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. a ustálenú judikatúru
SD EÚ, nespĺňa zákonné požiadavky, preto navrhuje, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, doručenom dňa 04.04.2019, uviedol, že sa
s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje v celom rozsahu, má za to, že je riadne
zdôvodnené, jasné, určité, zrozumiteľné a vychádza zo správneho posúdenia veci. Na margo žalovaným
namietaného argumentu, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí síce vyjadril, že „krádež vlámaním
nebola striktne definovaná v poistných podmienkach“, avšak ďalej sa s ním nevysporiadal, žalobca
uviedol, že predmetné vyjadrenie súdu prvej inštancie bolo vytrhnuté z jeho kontextu, z ktorého je
zrejmé, že nedostatok definície krádeže vlámaním videl súd prvej inštancie v nedostatočnom odkaze na
Trestný zákon, čiže žalovaný v rámci poistných podmienok neodkazoval na definíciu krádeže vlámaním v
zmysle Trestného zákona, pričom je to stav, ktorý je potrebné pripísať na ťarchu žalovanému. S takýmto
vyhodnotením sa žalobca stotožňuje, pretože žalovaný bol tvorcom znenia poistnej zmluvy a príslušných
poistných podmienok.

9. Žalobca opakovane poukázal na obsah poistnej zmluvy v znení pripoistení, podľa ktorej má žalobca
právo na poistné plnenie poskytnuté za škodu, ktorá je krytá uzatvorenou poistnou zmluvou, pričom
v rámci klauzuly 350 bolo pripoistené aj poistenie škôd spôsobených vlámaním alebo lúpežou. V
klauzule 350 sa uvádza „ďalej sa dojednáva, že krádežou vlámaním sa pre účely tejto doložky rozumie
privlastnenie si poistenej veci, jej časti alebo jej príslušenstva tak, že sa jej páchateľ zmocnil ďalej
uvedeným spôsobom f) zmocnil sa poistenej veci alebo jej časti z miesta, ktoré bolo zabezpečené
funkčným oplotením a uzamknutými vrátami, alebo g) zmocnil sa poistenej veci tak, že za pomoci
nástroja alebo nástrojov prekonal uzamknuté zariadenie, ktoré je určené výrobcom zariadenia ako
zariadenie chrániace poistenú vec pred odcudzením“. V rámci uvedenej klauzuly žalobca poukázal
tiež na definíciu krádeže vlámaním práve pre potreby predmetnej poistnej zmluvy a následne likvidácie
poistnej udalosti: „Ďalej sa dojednáva, že krádežou vlámaním sa pre účely tejto doložky rozumie
privlastnenie si veci, jej časti alebo jej príslušenstva tak, že sa jej páchateľ zmocnil ďalej uvedeným
spôsobom...“ V súlade s citovaným má žalobca za to, že pre potreby predmetného poistného vzťahu je
samotným žalovaným navrhnutá definícia krádeže vlámaním, pričom sa ňou rozumie konane spĺňajúce
definíciu uvedenú v klauzule 350 - žalovaný tak prostredníctvom poistných podmienok šiel nad rámec
definície krádeže vlámaním v zmysle Trestného zákona. Preto pre posúdenie, či ide o krádež vlámaním,
nie je právne významná kvalifikácia OČTK v zmysle Trestného zákona, ale dôležité je posúdenie
splnenia podmienok klauzuly 350 - pokiaľ k ich splneniu došlo, žalovaný je povinný poskytnúť poistné
plnenie v zmysle uzavretej poistnej zmluvy. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj úvodné ustanovenie
pred čl. I VPP PPST 08, v ktorom sa uvádza : „Poistenie strojov a strojných zariadení sa riadi
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, týmito VPP PPST 08, ustanoveniami poistnej
zmluvy, zmluvnými ustanoveniami a/alebo doložkami, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré
sú k poistnej zmluve pripojené.“ Podľa žalobcu je teda zrejmá záväznosť poistnej zmluvy a VPP a
jednotlivých pripoistení, čiže predmetný poistný vzťah sa v tomto smere neriadi kvalifikáciou OČTK,
ktorá nie je totožná s definíciou podľa poistnej zmluvy a jednotlivých VPP (a teda aj klauzuly 350). Zo
spáchania predmetného skutku, ktoré je preukázané v súdnom spise priloženým videozáznamom a
tiež vyslúchnutými svedkami, je zrejmé, že došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok v zmysle 2
definícii krádeže vlámaním podľa písm. f) a g) klauzuly 350. Žalobca ako poistený má právo na poistné
plnenie a žalovaný je povinný poskytnúť poistné plnenie v súlade s platne uzatvorenou poistnou zmluvou,
ustanovením čl. I ods. 2 v spojení s ustanovením čl. IV. VPP PPST 08.



10. Žalobca považuje žalovaným namietanú skutočnosť, že súd prvej inštancie záver, že nebol viazaný
rozhodnutím OČTK len stroho skonštatoval a nevysvetlil, za účelovú a opätovne vytrhnutú z kontextu,
nakoľko podľa žalobcu ho súd prvej inštancie riadne a dostatočne vysvetlil a odôvodnil, a to práve
odchýlene vymedzeným spôsobom vykonania krádeže vlámaním podľa zmluvy a zmluvných podmienok
oproti definíciám uvedeným v Trestnom zákon. Takto prijatý záver navyše nie je podľa žalobcu v
rozpore s § 193 C.s.p., ako tvrdí žalovaný, pretože (poukazujúc pri tom na súdnu prax), viazanosť súdu
rozhodnutím OČTK sa nevzťahuje na iné rozhodnutie, ako je právoplatný odsudzujúci rozsudok, a teda
ani na uznesenie vyšetrovateľa.

11. Žalobca má za to, že napadnutý rozsudok je zákonný, vecne správny, spĺňa všetky náležitosti
meritórneho rozhodnutia a bol konajúcim súdom prvej inštancie riadne zdôvodnený v súlade s § 220
C.s.p., preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.05.2019, uviedol, že so skutočnosťami tvrdenými žalobcom v jeho
vyjadrení nesúhlasí, naďalej sa pridržiava v plnom rozsahu znenia odvolania a považuje ho za plne
dôvodné. Žalobca zotrváva na názore, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď neposúdil
odcudzenie sedadla s riadiacou jednotkou z traktora žalobcu podľa skutkovej a právnej kvalifikácie
vykonanej OČTK a taktiež keď sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalovaného k uvedenej
skutočnosti. Žalovaný sa naďalej domnieva, že napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené v
zmysle C.s.p., súd prvej inštancie v odôvodnení meritórneho rozhodnutia uviedol len závery o skutkových
zisteniach, ale nie informácie, z ktorých vykonaných dôkazov mal aké zistenia za preukázané a na
základe akého hodnotenia a myšlienkového postupu dospel k týmto záverom. Žalovaný taktiež dôvodil,
že predložený kamerový záznam vôbec nepreukazuje jednoznačný priebeh škodovej udalosti tak, ako
ho prezentuje žalobca, nakoľko zdroj v ňom zachyteného chvíľkového svetelného bodu nie je možné
identifikovať a môže sa tak jednať aj len o odlesk baterky od vrátnika vykonávajúceho pochôdzku mimo
vizuálny záber kamery. Žalovaný naďalej zotrváva na návrhu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby toto rozhodnutie zmenil tak,
že žalobcu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania.

13. Žalobca v odvolacej duplike, doručenej dňa 30.05.2019, zotrval na tom, že sa s meritórnym
rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a nesúhlasí s podaným odvolaním zo
strany žalovaného. Žalobca opakovane poukázal na to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
riadne zdôvodnený, vykonané dôkazy súd prvej inštancie nielen uvádzal, ale aj vyhodnotil a na základe
toho následne prijal výslovný skutkový záver preukazujúci žalobcom deklarovaný skutkový priebeh.
Žalobca má za to, že súd prvej inštancie s poukazom na VPP jednoznačne vysvetlil dôvodnosť nároku
žalobcu na poistné plnenie a taktiež to, prečo nie je viazaný kvalifikáciou OČTK. Žalobca opakovane
poukázal na znenie VPP a klauzuly 350, z ktorých vyplýva definícia pojmu krádež vlámaním idúca nad
rámec definície v zmysle Trestného zákona. Podľa žalobcu subjektívna nespokojnosť žalovaného s
rozhodnutím nie je odvolacím dôvodom. Žalovaným vyhodnotené kamerové záznamy považuje žalobca
za zavádzajúce a účelové, pretože je z neho zrejmé, že sa jedná o pohyb v traktore a ak by aj žalobca
pripustil tvrdenie žalovaného o svetelnom odraze pohybujúceho sa vrátnika, takýto odraz by bol nielen
na danom mieste a čase, ale bol by zachytený viacerými bezpečnostnými kamerami v areáli žalobcu.
Žalobca záverom opätovne poukázal na skutočnosť, že došlo k naplneniu zmluvných podmienok vrátane
klauzuly 350 písm. f) a g), čo je preukázané zároveň aj kamerovým záznamom, a teda žalobca má právo
na poistné plnenie zo strany žalovaného. Preto naďalej zotrváva na návrhu, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 380
ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania, pričom
termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na
úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 07.05.2020 (t.j. v zákonnej lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením). Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolaním žalovaného a
písomnými podaniami sporových strán dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov



napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

16. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých
dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený
skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odsekoch 7 a 8 napadnutého rozsudku
jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami
sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa
odvolací súd nasledovné dôvody.

17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný ukončil likvidáciu škodovej udalosti č. 3091057414
bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že sa jedná o výluku z poistenia. Podľa žalovaného
škoda bola spôsobená krádežou a nie krádežou vlámaním, ktorá je dojednaná Klauzulou 350 v
poistnej zmluve. Vychádzal pritom z Uznesenia o prerušení trestného stíhania pre prečin krádeže č.
ČVS:ORP-824/VZ-NR-2016 vydané OOPZ Veľké Zálužie, podľa ktorého v areáli bývalého PD v obci
Lehota, ktorý je riadne oplotený, neznámy páchateľ nezisteným spôsobom odcudzil zo zaparkovaného
traktora značky John Deere sedadlo s riadiacou jednotkou. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre
účely „krádeže vlámaním“ postačuje, resp. bolo preukázané, že došlo k prekonaniu prekážky, ktorou
bolo samotné oplotenie a poukázal na skutočnosť, že krádež vlámaním nebola v poistných podmienkach
definovaná odkazom na Trestný zákon.

18. Odvolací súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní, či išlo o krádež vlámaním je
potrebné vychádzať iba z Klauzuly 350 a za krádež vlámaním sa v tomto prípade považuje konanie,
ktoré spĺňa definíciu podmienok Klauzuly 350. Podľa odvolacieho súdu pre posúdenie, či išlo o krádež
vlámaním pre účely poistného plnenia, nie je právne významná kvalifikácia orgánov činných v trestnom
konaní v zmysle Trestného zákona, ale dôležité je posúdenie, či sú splnené podmienky zmluvy. Samotné
znenie Klauzuly 350 pri definícii pojmu krádež vlámaním neodkazuje na § 122 ods. 4 v spojení s
§ 212 Trestného zákona. Ak teda bolo úmyslom žalovaného predmet poistenia krádežou vlámaním
vymedziť zhodne so znením tohto právneho inštitútu v Trestnom zákone, mal tak urobiť. Za tohto stavu
je potrebné vychádzať z Klauzuly 350, podľa ktorej sa za krádež vlámaním pre účely tohto poistenia
rozumie privlastnenie si poistenej veci, jej časti alebo jej príslušenstva tak, že sa jej páchateľ zmocnil
ďalej uvedeným spôsobom: f) zmocnil sa poistenej veci alebo jej časti z miesta, ktoré bolo zabezpečené
funkčným oplotením a uzamknutými vrátami, alebo g) zmocnil sa poistenej veci tak, že za pomoci
nástroja alebo nástrojov prekonal uzamknuté zariadenie, ktoré je určené výrobcom zariadenia ako
zariadenie chrániace poistenú vec pred odcudzením. Podľa odvolacieho súdu vykonaným dokazovaním,
konkrétne videozáznamom z bezpečnostných kamier a výsluchom svedkov bolo preukázané, že došlo
ku kumulatívnemu splneniu oboch citovaných podmienok.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že pre účely poistného
plnenia z poistnej zmluvy posúdenie naplnenia skutkovej podstaty krádeže vlámaním prináleží
výhradne subjektom konajúcim v trestnom konaní. Pokiaľ ide o viazanosť súdu rozhodnutím orgánov
činných v trestnom konaní, odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej súdnej judikatúry súdy sú viazané
v občianskom súdnom konaní právoplatným výrokom odcudzujúceho trestného rozsudku o tom, že bol
spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Uznesením o prerušení trestného stíhania a teda aj právnou
kvalifikáciou skutku podľa takéhoto uznesenia nie je súd viazaný, naviac ak v tomto prípade právna
kvalifikácia pojmu krádeže vlámaním podľa Klauzuly 350 nie je totožná s definíciou, resp. skutkovou
podstatou krádeže vlámaním podľa Trestného zákona.

20. K odvolacej námietke, podľa ktorej je odôvodnenie rozsudku nepresvedčivé odvolací súd uvádza, že
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok
súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu
SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol



účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami
(I. ÚS 50/2004).

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2
C.s.p. potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

23. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý
vydá súdny úradník.

24. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1417212743)

  1. 22. 1. 2019Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/146/2017 z 22. 1. 2019potvrdené
  2. 18. 5. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/113/2019 z 18. 5. 2020 (toto rozhodnutie)