Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/228/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200765 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418200765.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Y. XXXX/XX, XXX XX W., občan SR, v konaní o zaplatenie 1.816,14 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 11.07.2018, č. k. 22Csp/31/2018-46, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 11.07.2018, č.k. 22Csp/31/2018-46 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyslovil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.185,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.185,- Eur od 14.09.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,50%. 2. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.01.2018, doručenou súdu 15.02.2018 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.816,14 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 1.816,14 Eur od 13.09.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- Eur a odo dňa do dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- Eur len 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.816,14 Eur do zaplatenia, náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 91,94 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva), na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 47,17 Eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaná sa dostala do omeškania už s úhradou splátky č. 1, pričom do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka napokon zaplatila len sumu 165,- Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 3 o viac ako o tri mesiace, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 13.09.2015. Žalovaná suma vo výške 1.816,14 Eur predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku. Do dňa podania žaloby žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu 165,- Eur. Žalobca zaslal žalovanej viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím konania, na ktoré žalovaná nereagovala. V nadväznosti na zaslanie pokusu o zmier si žalobca uplatnil voči žalovanej náhradu nákladov, spočívajúcich v odmene za právnu službu jeho právneho zástupcu vo výške 91,94 Eur. 3. Súd prvej inštancie doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe dňa 25.04.2018. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila. 4. Súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín 11.07.2018, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd preto v zmysle § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že robí ako otrok od rána do večera, zarába okolo 600,- Eur mesačne, pochovala muža, syna jej zavreli. Je si vedomá, že si úver zobrala. Keď poplatí svoje náklady, ostane jej na živobytie cca 300,- Eur. Nemá z čoho uhradiť dlžnú sumu, má cukrovku, mala aj onkologické ochorenie. Mrzí ju, že dlžnú sumu nemôže uhradiť. 5. Súd prvej inštancie dospel k nižšie uvedeným skutočnostiam, na základe vykonania dôkazov predložených stranami a ústnym pojednávaním, z ktorých bol zrejmý nasledovný skutkový stav: 6. Žalobca uzatvoril dňa 27.02.2015 so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,- Eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 47,17 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 17,68 %, pri priemernej RPMN 34,42 % s tým, že žalovaná mala celkovo zaplatiť 2.131,14 Eur. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval sumu 150,- Eur. Úver bol poskytnutý na základe žiadosti žalovanej zo dňa 25.02.2015 s tým, že predpokladaná RPMN úveru bude 25,73 %, keď úver bol schválený 27.02.2015 s tým, že RPMN bude vo výške 25,54 %. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru ako aj zmluva o revolvingovom úvere boli vyhotovené vo forme formulárovej zmluvy. Súčasťou formulárovej zmluvy bolo poučenie dlžníka o tom, že v prípade uzavretia dohody o poskytovaní služieb veriteľ bude informovať dlžníka aj o celkovej sume zahrňujúcej mesačnú splátku a mesačnú platbu podľa dohody o poskytovaní služieb. Dňa 27.02.2015 oznámil žalobca žalovanej ako dlžníkovi, že bol schválený úver - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX s tým, že schválená výška úveru predstavuje 1.500,- Eur, ktorý bude žalovaná splácať v 42 mesačných splátkach po 47,17 Eur, z toho istina 35,71 Eur a úroky 11,46 Eur. Splátky podľa dohody o poskytnutí služieb predstavovali mesačne sumu 34,70 Eur. Výška celkovej platby na úhradu mesačne spolu s dohodou o poskytnutí služieb mala predstavovať 81,87 Eur. Výška poplatku za poskytnutie úveru/ revolvingu bola vo výške 150,- Eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 01.04.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru 01.09.2018. RPMN úveru bola vo výške 25,54 %, priemerná hodnota RPMN 34,42 %. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť, predstavovala sumu 2.131,14 Eur a odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovanie služieb 1.457,40 Eur. Žalovaná sa dostala do omeškania už s úhradou splátky č. 1. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 3 o viac ako o tri mesiace, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 13.09.2015. Do dňa podania žaloby žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu 165,- Eur. 7. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka zákonníka (ďalej len ObZ), § 52, § 53, § 517 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 1, § 2, § 9, §11, § 19 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pres spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) a § 1, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. OZ, v znení neskorších predpisov. 8. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 27.02.2015 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, a to uzavretím zmluvy č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanej finančné prostriedky vo výške 1.500,- Eur, ktoré mala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 47,17 Eur. Z predloženého výpisu z účtu však vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej reálne sumu 1.350,- Eur. Ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila z poskytnutého úveru 165,- Eur. Nakoľko si žalovaná riadne a včas neplnila záväzky vyplývajúce zo zmluvy, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 13.09.2015. 9. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2, v spojení s § 2 písm. a), písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanej úver v rámci svojho podnikania a žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver, uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§ 9). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje správny údaj ročnej o percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov, platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. 10. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že z pôvodne dojednanej výšky úveru 1.500,- Eur bola žalovanej reálne poskytnutá iba suma 1.350,- Eur, čo vyplýva z výpisu účtu (č.l. 14), kedy žalobca poskytol žalovanej úver, krátený o dojednaný poplatok za poskytnutie úveru v sume 150,- Eur. Uvedená skutočnosť však mala v konečnom dôsledku vplyv na výšku RPMN. V prvom rade súd prvej inštancie poukazoval na skutočnosť, že v žiadosti o poskytnutie úveru bola uvedená iba predpokladaná výška RPMN 25,73 % a následne v bode 6 - údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je RPMN uvedená vo výške 25,54 %. Napokon v oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 27.02.2015 je RPMN uvedená tiež vo výške 25,54 %. Predmetné údaje o RPMN, ktoré sú jednak v žiadosti o poskytnutí úveru a následne v oznámení veriteľa o schválení úveru uvedené v rozdielnych výškach, pôsobia zmätočne, táto skutočnosť už sama o sebe nezodpovedá zákonnej úprave o ochrane spotrebiteľa. Nakoľko žalobca uviedol spotrebiteľovi pri podpise žiadosti o schválení úveru a následne v oznámení o schválení úveru rozdielne údaje o RPMN, nemožno takýto postup žalobcu považovať za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Naviac žalobca pri výpočte RPMN nezohľadnil skutočnosť, že žalovanej bol poskytnutý úver v skutočnosti len vo výške 1.350,- Eur, kedy RPMN bola vypočítaná zo sumy 1.500,- Eur, čím žalobca znemožnil dosiahnuť žalovanej reálnu predstavu o poskytovanom úvere zodpovedajúci skutočnosti. Z výpočtu RPMN pre spotrebiteľský úver vyplýva, že pri výške úveru 1.350,- Eur s pravidelnou splátkou 47,17 Eur, dobe splácania 42 mesiacov, pri dodatočnom náklade 150,- Eur titulom poplatku za poskytnutie úveru, pri splatení celkovej sumy 2.131,14 Eur, skutočná RPMN predstavuje 35,84 %. Skutočnosť, že žalobca výšku RPMN vypočítal nie z reálne poskytnutej sumy 1.350,- Eur, ale zo sumy 1.500,- Eur, spôsobila, že v úverovej zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa úver v zmysle § 11 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napokon aj skutočnosť, že výška RPMN pri poskytnutí spotrebiteľského úveru nebola uvedená v samotnej žiadosti/zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru (kde bola uvedená len predpokladaná výška), ale až následne v oznámení veriteľa o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ako jednostranného právneho úkonu) spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. 11. Napokon súd prvej inštancie poukazal na to, že jednou z ďalších podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov), vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). V zmluve uvedená RPMN 25,54 % nekorešponduje so skutočnou RPMN, nakoľko v rozpore s ust. § 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. predmetná zmluva v časti RMPN nezohľadňuje aj poplatky, resp. splátky na základe „dohody o poskytovaní služieb - ak bude dohodnutá“, ktoré sú v oznámení veriteľa o schválení úveru uvedené vo výške 34,70 Eur. V danom prípade súd prvej inštancie ani v konaní nemal za preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu „dohody o poskytnutí služby“ tak, ako je to uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 27.02.2015. Žalobca preto do celkových nákladov spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch mal zarátať aj výšku splátok na základe uvedenej dohody. Keďže v danom prípade do celkových nákladov nie je započítané platenie týchto splátok, pričom uzatvorenie dobrovoľnej (individuálne dojednanej) dohody o poskytnutí služby preukázané nie je, je suma uvedená ako celková čiastka úveru nesprávna. Pokiaľ žalovanou čerpaný úver bol splatný 42 splátkami po 81,87 Eur (47,17 Eur titulom úveru a 34,70 Eur titulom dohody o poskytovaní služby), celková čiastka úveru bola vo výške 3.438,54 Eur a nie 2.131,14 Eur, ako je to uvedené v zmluve. V zmluve teda absentuje (správny) údaj o celkovej čiastke v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 2 písm. h) citovaného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch použité celkové náklady spotrebiteľa, spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g) citovaného zákona, ale nižšie náklady (bez výšky splátky na základe dohody o poskytovaní služby). Potom žalobca v úverovej zmluve uviedol RPMN v nižšej výške, teda v neprospech spotrebiteľa, ktorého tým uviedol do omylu. 12. Vzhľadom k tomu, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa § 11 ods. 1 písm. b), písm. d) v spojení s § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov, poplatkov, zmluvných pokút, upomienok. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.350,- Eur, pričom žalovaná z uvedenej sumy uhradila splátky vo výške 165,- Eur. Na istine teda ostala nesplatená suma 1.185,- Eur, v ktorej časti považoval súd žalobu za dôvodnú a žalovanú zaviazal na jej zaplatenie. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (vo zvyšku uplatnenej istiny ako aj zmluvnej pokuty). 13. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia úrokov z omeškania (spolu so zmluvnou pokutou) vo výške 0,55% ročne zo sumy 1.816,14 Eur od 13.09.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- Eur, nakoľko uvedený nárok súd nemal za preukázaný, t.j. žalobcovi takýto nárok ani zo zmluvy/žiadosti a ani z oznámenia o schválení úveru nevyplýval. Napokon súd nepriznal žalobcovi ani nárok na náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, nakoľko žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce vykonanie akýchkoľvek úkonov smerujúcich k mimosúdnemu uplatneniu pohľadávky (napr. pokus o zmier ako žalobca uvádza v podanej žalobe). 14. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.185,- Eur od 14.09.2015 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru) až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 % + 5 percentuálnych bodov. 15. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu 1.816,14 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 1.185,- Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 65,25 % (1.185,- Eur z 1.816,14 Eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 34,75 % (631,14 Eur z 1.816,14 Eur). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu v pomere 30,50 %. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,50 %. 16. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby dovolací súd napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v napadnutej časti vyhovie a zároveň žalovanú zaviaže k povinnosti náhrady trov konania žalobcu v plnom rozsahu. 17. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala dva obsahovo zhodné prejavy ohľadne RPMN, čo pôsobilo na spotrebiteľa zmätočne. Takýto záver považuje žalobca za nesprávny, nakoľko údaj o RPMN sa medzi stranami dohodnúť nedá, keďže sa musí vypočítať v čase schválenia úveru. Z napadnutého rozsudku nie je podľa žalobcu zrejmé ani to, na základe čoho dospel k záveru o tom, že žalovaná vlastne navrhla údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Na základe týchto argumentov žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil predmetnú otázku, čo podporil aj poukazom na judikatúru slovenských súdov, kde v uznesení Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.06.2016, sp. zn. 5Co/839/2016 je uvedené, že „za právne irelevantné pre otázku riadne uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere považuje odvolací súd skutočnosť, že navrhovateľ pri prijatí návrhu odporcu na uzatvorenie zmluvy napísal do údajov o schválenom úvere údaje o RPMN úveru a predpokladanej RPMN revolvingového úveru líšiace sa od tých údajov, ktoré uviedol odporca vo svojom návrhu na uzatvorenie zmluvy. Hodnota RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy dohodnúť. Takáto hodnota zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je daná výpočtom matematického vzorca stanoveného v zákone č. 258/2001 Z. z. RPMN preto podľa žalobcu nepredstavuje predmet záväzku, ale je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Ďalej žalobca uvádza, že nesúhlasí s uvedením súdu prvej inštancie, že žalobca si odpočítal od istiny úveru poplatok za poskytnutie úveru, no aj napriek tomu úročil celú istinu úveru. Žalobca uviedol, že ide zo strany súdu prvej inštancie o zjednodušujúce a po právnej stránke nedôvodné závery. Totiž poplatok za poskytnutie úveru je splatný ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a skutočnosť, že ho klient neuhradí, či už platbou alebo započítaním, je irelevantná, pretože ak by ho platil prevodom, v hotovosti, po prijatí úveru, tak jeho majetkový stav je plus 1.500,- eur ako prijatý úver a mínus 150,- ako zaplatený poplatok, pričom výsledný majetkový stav je 1.350,- eur. Preto, ak došlo k započítaniu, výsledný majetkový stav je rovnaký, lebo započítaním nedošlo k úhrade istiny úveru, takže poznámka súdu o tom, že sa úročí istina úveru nedáva odpoveď a ani nevedie k záveru, prečo by sa úročiť nemala. Podľa vyjadrenia žalobcu súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu, odôvodnenie rozsudku však neobsahuje žiadny dôvod, pre ktorý tak urobil. Nakoniec žalobca napáda aj správnosť a zákonnosť záverov súdu o tom, že odplata za uzatvorenie dohody o poskytovaní služieb mala byť zahrnutá do RPMN úveru. Podľa jeho vyjadrenia, táto dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, preto sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. 18. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanej dňa 17.08.2018, žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila. 19. Krajský súd ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok v napadnutej časti a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 20. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 1 CSP). 21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. S poukazom na citované ustanovenie odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, keď nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesno-právneho žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej sa v celom rozsahu po skutkovej, ale aj právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie. 23. V predmetnej veci súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zmluvu uzavretú medzi stranami sporu považoval za spotrebiteľskú zmluvu a poskytnutý úver zo strany žalobcu za úver spotrebiteľský podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Následne správne skonštatoval, čo sa týka ročnej percentuálnej miery nákladov, že túto musí spotrebiteľská zmluva obsahovať, a to v zmysle § 9 ods. 2 vyššie uvedeného zákona. 24. Žalobca poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa má uvádzať, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala dva obsahovo zhodné prejavy vôle ohľadne ročnej percentuálnej miery nákladov (vychádzajúc z ,,rozdielu?? medzi návrhom a akceptáciou), čo malo podľa súdu prvej inštancie pôsobiť pre spotrebiteľa zmätočne preto žalobca tento záver súdu prvej inštancie napáda, nakoľko údaj RPMN sa dohodnúť medzi stranami nedá. Odvolací súd má za to, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v žiadnom prípade nevyplýva, že by medzi žalobcom a žalovanou malo dôjsť k ich dohode ohľade údaja o RPMN. Práve naopak súd prvej inštancie konštatoval (ods. 6, str. 2), že úver bol poskytnutý na základe žiadosti žalovanej zo dňa 25.02.2016 - správne 2015 - (poznámka odvolacieho súdu) s tým, že predpokladaná RPMN úveru bude 25,73 %, kedy úver bol schválený 27.02.2015 s tým, že RPMN bude vo výške 25,54 %. Zároveň uviedol, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ako aj zmluva o revolvingovom úvere boli vyhotovené vo forme formulárovej zmluvy, pričom súčasťou formulárovej zmluvy bolo poučenie dlžníka o tom že v prípade uzavretia dohody o poskytovaní služieb, veriteľ bude informovať dlžníka aj o celkovej sume zahrňujúcej mesačnú splátku a mesačnú platbu podľa dohody o poskytovaní služieb. Takto zistené skutočnosti vykonaním dokazovania listinnými dôkazmi ďalej súd prvej inštancie podrobne odôvodnil na str. 6 a str. 7 pod ods. 29. až ods. 31., keď konštatoval okrem iného, že v žiadosti o poskytnutie úveru bola uvedená iba predpokladaná výška RPMN 25,73 % a následne v bode 6. - je údaj o schválenom spotrebiteľskom úvere je RPMN uvedená vo výške 25,54 %, a v oznámení veriteľa o schválení úveru je RPMN 25,54 %, a teda tieto údaje o RPMN sú na žiadosti o poskytnutí úveru a v oznámení veriteľa o schválení úveru uvedené v rozdielnych výškach, čo pôsobí zmätočne, a čo samo o sebe nezodpovedá zákonnej úprave o ochrane spotrebiteľa. Nemožno preto podľa odvolacieho súdu konštatovaní skutkový stav a jeho odôvodnenie na str. 6 a 7 rozsudku súdu prvej inštancie subsumovať pod rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.06.2016, č.k. 5Co/839/2016, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil uvedenú otázku. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca pri výpočte RPMN nezohľadnil skutočnosť, že žalovanej bol poskytnutý úver v skutočnosti len vo výške 1.350,- eur, pričom RPMN zo strany žalobcu bola vypočítaná zo sumy 1.500,- eur. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že z výpočtu RPMN pre spotrebiteľský úver vyplýva, že pri výške úveru 1.350,- eur s pravidelnou splátkou 47,17 eur, v dobe splácania 42 mesiacov, pri dodatočnom náklade 150,- eur, titulom poplatku za poskytnutie úveru pri splatení celkovej sumy 2.131,14 eur, skutočná RPMN predstavuje 35,84 eur a túto skutočnú RPMN vo výške 35,84 eur súd prvej inštancie považoval za inú - rozdielnu, pričom navyše v bode 6 údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového tipu je RPMN uvedená vo výške 25,54 %. Naviac výšku RPMN vypočítal žalobca nie z reálnej poskytnutej sumy 1.350,- eur, ale zo sumy 1.500,- eur, čím je v úverovej zmluve uvedená nesprávna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa. Správne je preto záver súdu prvej inštancie, že v dôsledku tejto skutočnosti sa úver v zmysle § 11 písm. d) zákona o spotrebiteľných úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Správny je záver súdu prvej inštancie i v tom, že konštatoval, že je výška RPMN pri poskytnutí spotrebiteľského úveru nebola uvedená v samotnej žiadosti/ zmluve o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pretože tam bola uvedená len predpokladaná výška, ale až následne v oznámení veriteľa o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorý správne súd prvej inštancie považoval ja jednostranný právny úkon, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. 25. K odvolacej námietke žalobcu, že každý údaj o RPMN je označený slovným popisom teda napr. ,,RPMN schváleného úveru??, ,,priemerná RPMN??, či ,,predpokladaná RPMN?? a preto so záverov súdu prvej inštancie nevyplýva, v čom spočíva zmätočnosť a, či súd prvej inštancie vôbec posudzoval všetky údaje zo zmluvy, odvolací súd uvádza, že ani táto odvolacia námietka žalobcu neobstojí. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v dostatočnom rozsahu odôvodnil, prečo poskytnutý úver krátený o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur mal v konečnom dôsledku vplyv na výšku RPMN, v čom súd prvej inštancie videl pochybenie žalobu v súvislosti s výpočtom RPMN, keď nezohľadnil skutočnosť, že žalovanej bol poskytnutý úver len vo výške 1.350,- eur, i podľa odvolacieho súdu správny je záver súdu prvej inštancie, že v zmluve uvedená RPMN 25,54 % nekorešponduje so skutočnou RPMN. Pokiaľ žalobca tvrdí, že RPMN nepredstavuje predmet záväzku a je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon, odvolací súd uvádza, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a, ak absentuje údaj RPMN, t.j. údaj o ročnej percentuálnej mierne nákladov, a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d), v spojení s § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca má nárok na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia (poskytnutý úver), avšak bez úrokov, bez poplatkov a zmluvných pokút. 26. Práve ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide v podstate o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V podstate tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitosti zmluvy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitosti nevyhnuté podstatné obsahové náležitosti zmluvy. V danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, a práve s ohľadom na koncepciu spotrebiteľského práva, aj zákon č. 129/2010 Z.z. ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby účelom odstránenia nerovnováhy medzi poskytovateľom úveru a spotrebiteľom, bol práve spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o konkrétnych podmienkach spotrebiteľského úveru a, aby vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky, ktoré vyplývajú pre neho ako spotrebiteľa z uzatvorenej úverovej zmluvy. Práve neuvedenie niektorých ustanovených náležitostí a to práve tie, ktoré sú uvedené v § 11, zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. Uvedené údaje v predmetnej zmluve (uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľom zmluva), ktorá bola predmetom preskúmavania zo strany súdu prvej inštancie, neobsahuje. Správe súd prvej inštancie konštatoval, že ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy, ktorú zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Súd prvej inštancie v odôvodení svojho rozhodnutia správne konštatoval, že žalobcovi vzniklo právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia bez úverov, bez poplatkov, bez zmluvných pokút a upomienok. Preto taktiež neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti uplatneného nároku aj na zmluvnú pokutu. Súd prvej inštancie tieto dôvody zhrnul na str. 7 v ods. č. 32 a 33 v nadväznosti na dôvody uvedené v ods. 29 až 31. 27. Správne je konštatovanie súdu prvej inštancie, že pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z omeškania (spolu so zmluvnou pokutou) vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1.816,14 eur od 13.09.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- eur z dôvodu, že takýto nárok žalobcu súd prvej inštancie nemal za preukázaný, odvolací súd na zdôraznenie správnosti tohto konštatovania súdu prvej inštancie poukazuje na zmluvu zo dňa 27.02.2015 o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX . zo dňa 27.02.2015, ktorá bola žalobcom predložená ako neúplná, keď pod bodom 8, č.l. 8.2. žalobca takýto nárok nepreukázal, vyplýva to z fotokópie predmetnej zmluvy z č.l. 10 a 11, kde chýba minimálne doplnenie bodu 8.2.. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by mu nárok, tak ako si to uplatňoval v žalobe, buď zo zmluvy, alebo na základe oznámenia o schválení úveru vyplýval. Navyše žalobca na vytýčené pojednávanie na deň 11.07.2018 sa nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil s tým, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. 28. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právne otázky rozhodnutia, avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca a nevyhnutná. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil a na týchto správnych skutkových a posúdeniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho v napadnutej časti s poukazom na ust. § 387 CSP ako vecne správny potvrdil. 30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).