Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/204/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201070 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418201070.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: S. N., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX U., t.č. bytom T. XX, XXX XX U., štátne občianstvo Slovenskej republiky, zastúpená JUDr. Ľudmilou Penz Vachulovou, advokátkou so sídlom Leškova 3/A, 811 04 Bratislava, proti manželovi: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J. (PA), Y. X/SNC, W., štátne občianstvo W. republiky zastúpený G. U., trvale bytom Kunderad 44, 013 13 Rajecké Teplice, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom N.: J., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 19.11.2019, č.k. 13P/47/2018-359, takto r o z h o d o l : Odvolanie manželky proti výroku rozsudku o rozvode manželstva sa o d m i e t a. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o úprave pomerov manželov k maloletým deťom N.: J., nar. XX.XX.XXXX, a O., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode a v súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec sa mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom zo dňa 19.11.2019, č.k. 13P/47/2018-359, rozviedol manželstvo S. N., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, v U. a O. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, v R., v W., uzavreté dňa 11.09.2004, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku 60, ročník 2004, strana 66, por. č. 275. Maloleté deti N.: J., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok ponechal v dispozícii obidvoch rodičov. Otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletého J. N. 350 eur mesačne, na maloletú O. N. 300 eur mesačne, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Právo otca stretávať sa s maloletými deťmi neupravil a ponechal ho na dohodu rodičov. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 2, 3, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a skutkovo tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov k rozvodu manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil názorové nezhody manželov a vychádzal z ich zhodných vyjadrení, že nemajú záujem zotrvať v nefunkčnom zväzku a neexistuje nádej na obnovenie ich manželského spolužitia. Maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, majúc preukázanú riadnu starostlivosť o maloleté deti. Obidvom rodičom ponechal právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok nezistiac žiaden dôvod na obmedzenie ani jedného z nich vo výkone rodičovských práv a povinností. Výšku výživného na maloleté deti posudzoval súd prvej inštancie podľa § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôvodiac, že zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam rodičov na základe vykonaného dokazovania. K tvrdeniam manželov o okolnostiach týkajúcich sa ich majetkových pomerov (nehnuteľných a hnuteľných vecí na Slovensku a v W.) a majetkových pomerov ich matiek uviedol, že táto problematika môže byť súdom prehodnotená v konaní o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva. Uviedol, že pokiaľ sú pravdivé tvrdenia manželov o ich vzájomnom obrovskom majetku, aby túto skutočnosť premietli do pokrytia potrieb maloletých detí. Styk otca s maloletými deťmi ponechal bez súdnej úpravy, keď v danom prípade záujem maloletých detí videl v tom, aby sa tieto tak ako doposiaľ s otcom stretávali po vzájomnej dohode rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie matka, ktorá odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť v jeho výroku o výživnom a určiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého J. N. 450 eur mesačne a na maloletú O. N. 400 eur mesačne k jej rukám. Odvolanie voči výroku o rozvode manželstva odôvodnila tým, že ho podala z procesnej opatrnosti, keď povinnosť otca platiť výživné na maloleté deti je daná právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie a následne vec nesprávne právne posúdil. Namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Poukázala na tvrdenia manžela, že jeho súčasné majetkové pomery mu umožňujú platiť ňou navrhované výživné a na preukázaný vyšší životný štandard manžela. Uviedla, že manžel sa od počiatku snaží presadiť úhradu výživného spôsobom, že ona bude uhrádzať nečakané alebo jednorazové výdavky maloletých detí a bude odkázaná na následné uhradenie 50 % zaplatenej sumy z jeho strany. Nemožno spravodlivo od nej žiadať, že popri každodennej starostlivosti o maloleté deti, sa bude neustále dožadovať týchto úhrad od manžela. Uviedla, že spoločný rodinný dom v R. opustila bez všetkého, bez šperkov a osobných vecí a po návrate na Slovensko jej poskytla pomoc a podporu jej matka. Od júna 2019 do decembra 2019 manžel neprispel na výživu maloletých detí. Veľmi obťažné to bolo najmä na začiatku školského roka, kedy zvýšené výdavky maloletých detí musela hradiť za pomoci svojej matky, peniaze si požičiava aj od blízkej rodiny. Zdôraznila, že manžel deti berie na nákladné dovolenky, deti s ním trávia čas v W. počas prázdnin, kupuje im drahé dary bez zabezpečovania ich základných výdavkov, čo súd prvej inštancie nezohľadnil. Mala za to, že súd sa absolútne nevysporiadal s tým, čo má pokrývať suma určeného výživného a ako zohľadnil ňou vyčíslené a špecifikované náklady na maloletého J. cca 1.039,25 eur mesačne, na maloletú O. cca 738,36 eur mesačne. Nezohľadnil výkon jej osobnej starostlivosti o maloleté deti. Poukázala na svoje výdavky, keď po odchode zo spoločného domu v R. po návrate na Slovensko musela zabezpečiť bývanie a spláca hypotéku. Predala byt vo výlučnom vlastníctve, aby uspokojila veriteľov. Uviedla, že manžel je konateľom spoločnosti ACM s.r.l., v ktorej spoločníkom je jeho sestra a predložené doklady preukazujú, že mal v čase pred rozvodovým konaním niekoľkonásobne vyšší príjem. Príjmy zo spoločnosti sú príjmami manžela, keď nepreukázal, že by spoločnosť ACM s.r.l. nevlastnil, resp. že v rodinnej spoločnosti by nemal priamy vplyv s možnosťou úpravy svojho príjmu. Uviedla, že manžel predložil výpis za spoločnosť AC TECH SRLS UNIPERSONALE, v ktorej je jediným spoločníkom a zároveň konateľom, ktorá má predmet činnosti výroby výrobkov z betónu pre stavebníctvo, zariadenia pre turistické prístavy a pre turistické loďstvo, sekundárnou činnosťou spoločnosti je veľkoobchod s výkopovými a stavebnými strojmi. Za zrejmé považovala, že lode, ktorých pôvod manžel nepreukázal, sú buď v jeho vlastníctve alebo vo vlastníctve jeho spoločnosti AC TECH SRLS UNIPERSONALE. Uviedla, že manžel ovláda aj obchodnú spoločnosť AC Tech, ktorá vlastní výrobnú halu Termini Imerese, vlastní a prenajíma 4-izbový byt v R., tiež má príjem z nájmu ich spoločného rodinného domu v R., z prenájmu obchodov v R., ktoré vlastní spolu s jeho dvoma sestrami. Je vlastníkom niekoľkých áut BMW, Audi, motocykel Triumph a dve jachty značky Bavaria s menom „Charlotte“ a s menom „Acquadream“, ktoré parkujú v prístave Santa Agata di militello na Sicílii. Uviedla, že manžel sa nevyjadril k užívaniu týchto hnuteľných vecí ktoré formálne nevlastní, rovnako sa nevyjadril k vlastníctvu veľmi nadštandardne luxusných hodiniek. Tvrdenia manžela o jeho príjme preto považovala za účelové, s ktorými sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyporiadal. 4. Manžel vo svojom vyjadrení k odvolaniu manželky prostredníctvom zvolenej zástupkyne zotrval na svojich tvrdeniach súvisiacich s otázkou výšky výživného na maloleté deti a jeho príjmoch, keď súd prvej inštancie správne vzal do úvahy len tie výdavky, ktoré boli reálne a ich existencia nebola sporná. Ostatné náklady hradia rodičia podľa potreby maloletých detí a aktuálnej situácie, mimoriadne úhrady hradil vo výške 50 % na základe manželkou predložených faktúr na konci mesiaca. Takto boli s manželkou dohodnutí aj v uzavretej Rodičovskej dohode o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode z r. 2018. V ďalšom konaní navrhol vypočuť maloletého J., ktorý prejavil záujem o pokračovanie v štúdiu na strednej škole/gymnáziu v W. od septembra 2020 a pokračovať vo futbale, kde dosahuje vynikajúce výsledky, pričom prostredie v W. vytvára výborné podmienky pre jeho ďalší rozvoj. Uviedol, že je schopný vytvoriť podmienky pre jeho starostlivosť a súhlasí s pokračovaním jeho štúdia v W., kde vlastní rodinný dom a kde žije jeho rodina. Maloletý až do svojho odchodu z W. bol na toto prostredie zvyknutý a je mu blízke, ovláda taliansky jazyk a v W. má vytvorené citové a rodinné väzby. Z uvedeného dôvodu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti a určiť matke povinnosť platiť výživné na maloletého 350 eur, styk maloletých detí s oboma rodičmi ponechať bez súdnej úpravy na základe dohody rodičov, v ostatných napadnutých výrokoch navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Mal za to, že v konaní bol preukázaný štandard obidvoch rodičov (doložené dokumenty aj výpisy s prekladom) a stanovené výživné pokrýva potreby detí. Základné právo detí na rovnakú životnú úroveň svojich rodičov je v danom prípade rešpektované. Uviedol, že s maloletými deťmi trávi čas každý druhý víkend, cestuje s nimi počas prázdnin, rozvíja ich záujmy, minimálne dva mesiace v roku sú maloleté deti na prázdninách v W. (rovnako cez Vianoce, Nový rok, Veľkú noc a počas jesenných prázdnin), počas ktorých financuje ich náklady. Po prepočte a konzultácii školských a mimoškolských aktivít maloletých detí predložil vyčíslenie ich mesačných nákladov a matkou uvádzané náklady na potreby maloletých detí považoval za účelové. Uviedol, že všetky výpisy z obchodného registra, z registra nehnuteľností, všetky nájomné zmluvy predložil aj s prekladom z talianskeho jazyka, iné majetky ako manželkou spomínané lode, motorky, autá a drahé hodiny nemá. Tvrdil, že manželka podporu svojej matky nepotrebuje, pretože v júni 2019 predala dvojizbový byt v Bratislave, ktorý bol nadobudnutý počas trvania manželstva, preto aktuálne vedie súdne konanie a preukazuje pôvod prostriedkov, ktoré slúžili na kúpu tohto bytu (konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 40C/65/2019). 5. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela zo dňa 20.04.2020 nesúhlasila s tvrdením manžela o jeho majetkových pomeroch a spôsobe plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, zotrvávajúc na svojich odvolacích dôvodoch. Poukázala na životnú úroveň manžela, ktorý žije striedavo v R. a vo T.. Ňou vyčíslené náklady na maloleté deti považovala za odôvodnené a aj preukázané. Poprela tvrdenie manžela, že nepotrebuje finančnú pomoc jej matky, ktorej existencia vyplýva aj z vykonaného dokazovania. Potvrdila, že ju manžel žaluje o zaplatenie 75 000 eur, čo má byť údajne suma bytu, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve, ktorého nadobúdaciu hodnotu uhradila za pomoci svojej matky pred uzavretím manželstva. Nesúhlasila s návrhom manžela doplniť dokazovanie výsluchom maloletého J. a potvrdila, že maloletý J. prejavil záujem o štúdium na strednej škole/gymnáziu od septembra 2020 v W.. Uviedla, že s maloletým ako aj manželom sa na tomto dohodli pri zachovaní podmienok, že maloletý bude navštevovať British international school, bude pokračovať v profesionálnom futbale a bude mať naďalej na tomto záujem. Uviedla, že pri rešpektovaní vôle maloletého by súhlasila so zmenou rozsudku v časti zverenia maloletého J. do osobnej starostlivosti manžela, ale považuje za nevyhnutné, aby manžel dodržal to na čo sa zaviazal. Pre prípad zverenia maloletého navrhla určiť výživné 150 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. 6. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky zo dňa 15.06.2020, nesúhlasil s tvrdeniami manželky v časti určenia a podmienok výživného na maloleté deti, ktoré sa nezakladajú na preukázanom skutkovom stave. Nesúhlasil s vyjadreniami manželky a uviedol ako a v akej výške od r. 2018 do r. 2019 prispel manželke na výživu maloletých detí a na jej náklady. Ním predložené vyčíslené náklady boli vypracované aj na základe reálnych cien a v spolupráci s maloletými deťmi, ktoré majú dostatočný prehľad o svojich potrebách a aktivitách. Pomer starostlivosti o maloleté deti zo strany každého rodiča považoval za vyrovnaný, keď obidvaja trávia čas s deťmi počas roka aj cez prázdniny a rovnako sa podieľajú na ich nákladoch. Trval na vypočutí maloletého ohľadne jeho záujmu odchodu do W. a o podmienkach stanovených manželkou. 7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 66 CMP, keď nie je viazaný dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti odvolania manželky. 8. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 9. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 10. Pokiaľ ide o odvolanie manželky proti výroku o rozvode manželstva odôvodnené „procesnou opatrnosťou“ a s návrhom rozhodnúť v zhode so súdom prvej inštancie, postupoval odvolací súd v zmysle § 386 písm. b) CSP. Odmietol odvolanie manželky proti výroku o rozvode manželstva, ktorým súd prvej inštancie na jej návrh, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva rozhodol tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol. 11. Ako prvoradé odvolací súd uvádza, že manželka podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. odvolaním napadla tak výrok o rozvode manželstva ako aj výroky o úprave pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode. Odvolanie odôvodnila vo vzťahu k výroku o výživnom na maloleté deti, ktorý navrhla svojim odvolacím návrhom zmeniť. Odvolací súd sa stotožnil s námietkami manželky uvedenými v podanom odvolaní súvisiacimi s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté deti na čas po rozvode manželstva. Z písomných vyjadrení obidvoch rodičov vyplýva zmena pomerov vo vzťahu k maloletému J. N., keď obidvaja navrhujú v záujme rešpektovania jeho názoru, jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca. 12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zák. č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 13. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 14. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia a to z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutočný stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. 15. Pokiaľ manželka súdu prvej inštancie vytkla nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v časti týkajúcej sa určenia výživného na maloleté deti, danú námietku je nutné podriadiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti každému rozhodnutiu súdu vo veci samej alebo, ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu zmätočnosti, uvedenú v citovanom ustanovení sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 16. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, čoho sa manželka návrhom na rozvod manželstva domáhala, ako sa k návrhu vyjadril manžel a čo navrhoval, aké dôkazy v konaní vykonal, zhrnul tvrdenia a prednesy účastníkov konania, vrátane ustanoveného kolízneho opatrovníka maloletých detí, následne citoval právne predpisy vzťahujúce sa na posudzovaný prípad a rozhodnutie o určení výživného na maloleté deti odôvodnil len konštatovaním, že zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam rodičov preukázaných dokazovaním, ktoré však žiadnym spôsobom nekonkretizoval a ani neuviedol. 17. Odvolací súd v danej prejednávanej veci dospel k záveru, že manželkou uvádzané odvolacie dôvody sú práve v nadväznosti na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k výroku o výživnom na maloleté deti, naplnené. Zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V posudzovanom prípade z odôvodnenia vzťahujúceho sa k výroku o výživnom na maloleté deti však nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie na uvedené zákonné kritériá na strane rodičov a maloletých detí prihliadal, akým spôsobom ich vyhodnotil, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o absolútne nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva úvaha súdu, ktorou sa pri rozhodnutí riadil, ako vyhodnotil všetky zisťované skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom na maloleté deti, ktoré skutočnosti týkajúce sa príjmu rodičov ich možností a schopností a majetkových pomerov mal za preukázané, ktoré náklady na potreby maloletých detí považoval za dôvodné a ako ustálil ich výšku a ako tieto potom premietol do svojho rozhodnutia o výške výživného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje záver, ako zistil a vyhodnotil príjmy rodičov a tiež ich majetkové pomery v otázke ktorej sa tvrdenia rodičov zásadne rozchádzali. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov, aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie vôbec zrejmé či sa predmetnými podstatnými okolnosťami zaoberal a k akému výsledku dospel, ako sa vysporiadal s odstránením rozporov v tvrdeniach rodičov týkajúcich sa ich majetku. V tomto kontexte nevyhodnocoval mieru osobnej starostlivosti matky o maloleté deti a spôsob a rozsah plnenia si vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Keďže neustálil výšku reálnych a odôvodnených výdavkov na maloleté deti a neuviedol akým spôsobom si otec plní vyživovaciu povinnosť, z rozhodnutia nevyplýva podiel každého z rodičov na finančnom zabezpečení potrieb maloletých detí. Je potrebné zdôrazniť, že podľa § 220 ods. 2 CSP z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o výživnom nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. 18. Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté deti, nie je možné pre nedostatok odôvodnenia preskúmať ani ustáliť, či je napadnuté rozhodnutie vecne a právne správne. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom na maloleté deti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a teda uvedeným postupom súd prvej inštancie znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 19. Odvolací súd v danom prípade vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozsudku v časti o výživnom na maloleté deti a na oboma rodičmi potvrdené nové skutkové okolnosti o dôvodnosti zverenia maloletého J. do osobnej starostlivosti otca, ktoré predpokladajú inú možnú úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, podľa § 389 ods. 1 písm. b) c) CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v ostatných súvisiacich výrokoch. Rozhodnutie zrušil vo výrokoch vo vzťahu k obom maloletým deťom tak, aby súd prvej inštancie pri zohľadnení rodičmi prezentovaných stanovísk k zvereniu maloletého J. mohol rozhodnúť v ďalšom konaní o inej možnej úprave pomerov k obom maloletým deťom v nadväznosti na ich rodinné pomery a vzájomné vzťahové väzby. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí v ktorom predmetom konania bude úprava pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode sa bude zaoberať otázku osobnej starostlivosti o maloleté deti, prípadne aj úpravou styku rodičov s maloletými deťmi, rozhodne o zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku, pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti sa bude dôsledne zaoberať všetkými skutočnosťami rozhodujúcimi pre určenie výšky výživného, tieto presne špecifikuje a ustáli tak, aby nové rozhodnutie zodpovedalo § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie zistí názor maloletých detí. Je len samozrejmé, že podľa priebehu dokazovania súd prvej inštancie doplní dokazovanie aj ohľadne ďalších skutočností majúcich vplyv na samotné rozhodnutie. 20. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).