Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/76/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201109 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418201109.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Bratislava - mesto, Polianky č. 8, 841 01 Bratislava , IČO: 36 060 160, právne zastúpený JUDr. Milan Švec, advokát, Vajnorská 98D, 831 04 Bratislava pre zaplatenie 62.140,49 Eur istiny s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 12Cb/34/2018-111 zo dňa 22.11.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 12Cb/34/2018-111 zo dňa 22.11.2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny 21.069,98 Eur ako i úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 21.069,98 Eur od 01.04.2015 do 07.03.2016 zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 41.070,51 Eur, ako i úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 41.070,51 Eur od 13.01.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,20 % o výške ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím. 2. Žalobou, doručenou súdu dňa 21.02.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 62.140,49 Eur istiny s príslušenstvom s odôvodnením, že žalobca je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 1210 m2, LV XXX druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie L., H. B. X, H. B. - F. Č. L. a pozemku - parc. č. XXXX/X o výmere 255 m2, na LV č. XX druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, k. ú. A. V., H. B. X, H. B. - F.. Č.. A. V. (ďalej len pozemky). Na týchto pozemkoch je taktiež umiestnená stavba so súp. č. 3096, na LV č. XXXX, k. ú. A. V., H. B. X, H. B. - F.. Č.. A. V.. Vlastníkom tejto stavby je Slovenská republika (ďalej len stavba). Žalobca je správcom majetku štátu uvedenej stavby, nachádzajúcej sa na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, ktorej správu nadobudla na základe zmluvy o prevode správy majetku štátu zo dňa 03.04.2000. Žalovaný užíva stavbu s pozemkami, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a za obdobie od 01.04.2015 do 31.10.2017 nezaplatil žalobcovi výšku 62.140,49 Eur. Žalovaná výška 62.140,49 Eur predstavuje mesačné úhrady za užívanie pozemkov, ktorých v súlade s rozhodnutím primátora hl. m. SR Bratislavy č. 33/2015 účinného od 01.01.2016 bola výška mesačných úhrad za užívanie pozemkov vo výške 2.075,42 Eur mesačne (17,- Eur/m2/rok). 3. Vo svojej procesnej obrane voči nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia sa vo výške 62.140,49 Eur za obdobie od 01.04.2015 do 31.10.2017 vzniesol námietku premlčania, ktoré sa premlčalo v období od 01.04.2015 do 07.03.2016. 4. Dňa 25.07.2018 žalobca, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú právnym zástupcom žalovaného podaním zo dňa 12.07.2018, zobral žalobu čiastočne späť v časti istiny vo výške 21.069,98 Eur s príslušenstvom. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 41.070,51 Eur, ako i úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 41.070,51 Eur od 13.01.2018 do zaplatenia. 5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že po rokovaní so žalobcom tento sa zaviazal, že predloží na prerokovanie výšku nájomného únosnú vzhľadom na osobitosti daného prípadu a to vo výške 7,- Eur/m2/rok, ktorá je nižšia oproti rozhodnutiu primátora hl. m. SR Bratislavy. 6. Súd vykonal dokazovanie žalobou výpismi z LV č. XXXXXXXXX, zmluvou o prevode správy majetku štátu zo dňa 03.04.2000, prílohou zo dňa 02.02.2001, rozhodnutiami č. 28/2011, prílohou č. 1, 2, rozhodnutím č. 33/2015, prílohou č. 1, 2, 3 ako aj z ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 7. Na základe zmluvy o prevode správy majetku štátu zo dňa 03.04.2000 a prílohou k zmluve o prevode správy majetku štátu zo dňa 02.02.2001 odovzdávajúca organizácia: Krajská veterinárna správa v Bratislave odovzdala preberajúcej organizácii: Regionálna veterinárna správa Bratislava ako správcovi majetku štátu hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania, najmä pozemky v užívaní žalovaného. Žalovaný užíva pozemky žalobcu, pričom za obdobie 01.04.2015-31.10.2017 nezaplatil 62.140,49 Eur, výška žalovanej sumy je stanovená rozhodnutím č. 28/11 a č. 33/2015 primátora hl. m. SR Bratislava, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, tabuľka č. 100, lokalita III. položka č. 6, kedy v k. ú. L., na pozemku parc. č. XXXX/X vo výmere 1210 m2 , k. ú. A. V., parc. č. XXXX/X vo výmere 255 m2 bola stanovená cena za m2 ročne 15,- Eur m2/rok za obdobie od 01.04.2015 do 31.12.2015 (9 mesiacov), t. j. 1465 m2 x 15,- Eur/rok/m2 = 12 x 9 mesiacov vo výške 16.481,25 Eur (rozhodnutie 28/2011 účinné od 01.11.2011) a za obdobie od 01.01.2016 do 31.10.2017, t. j. 1465 m2 x 17,- Eur/rok/m2 = 12 x 22 mesiacov vo výške 45.659,24 Eur. Celková výška pohľadávky žalobcu voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia od 01.04.2015 do 31.10.2017 bola vo výške 62.140,49 Eur, ktorá po vznesení námietky premlčania za obdobie 01.04.2015 do 07.03.2016 bola žalobcom v časti istiny 21.069,98 Eur ako i úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 21.069,98 Eur od 01.04.2015 do 07.03.2016 vzatá späť. Predmetom žalobného nároku bolo obdobie od 07.03.2016 do 31.10.2017 vo výške 41.070,51 Eur, ako i úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 41.070,51 Eur od 13.01.2018 do zaplatenia za užívanie pozemkov žalovaným na úkor žalobcu, ktorá skutočnosť sporná nebola, spornou medzi stranami bola len výška bezdôvodného obohatenia, ktorej súd vyhovel vo výške 41.070,51 Eur istiny s príslušenstvom s poukazom na rozhodnutie primátora hl. m. Bratislavy SR č. 33/2015 účinné od 01.01.2016 ako stanovená minimálna a obvyklá cena za užívanie pozemkov. 8. Súd mal za preukázané, že žalovaný užíval pozemky žalobcu bez právneho dôvodu, pričom žalovanému za žalované obdobie od 07.03.2016 do 31.10.2017 prináležala peňažná náhrada. Súd pri priznaní žalobcovho nároku vychádzal z rozhodnutia č. 33/2015 znenie príloh, ktorým bola stanovená cena pozemkov vo výške 17,- Eur/m2/rok, súd tak vychádzal z toho, že takto určená cena je minimálnou cenou, ktorá sa poskytuje za užívanie v danom regióne a zohľadňuje tak špecifiká spojené z akýmkoľvek druhom nájmov, pričom nie je rozhodujúce, či užívaná vec je vo vlastníctve štátu prípadne podnikateľského subjektu, pretože každé vlastnícke právo jednotlivých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Námietky žalovaného v jeho procesnej obrane, že užíva pozemky žalobcu bez právneho dôvodu, avšak vo verejnom záujme a bolo by v rozpore s dobrými mravmi požadovať stanovenú sadzbu 17,- Eur/m2/rok, ktorá sa týka výlučne hnuteľných a nehnuteľných veci na podnikateľské účely, súd vyhodnotil ako účelové v snahe zbaviť sa zodpovednosti plniť. 9. Súd poukázal na ustanovenia § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1 veta 1 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 10. Podľa § 3 nar. vlády SR, č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 32%, o výške ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím. 12. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný využíva predmetnú stavbu na pozemku žalobcu v dobrej viere na základe zmluvy o prevode správy majetku štátu a užíva ju ako štátna rozpočtová organizácia na účely spojené s výkonom kompetencií orgánu štátnej správy vo veterinárnej oblasti a v oblasti úradnej kontroly potravín. Užívanie pozemku, na ktorom stojí stavba vychádza z pozostatku minulých právnych úprav, kde oprávnená stavba bola postavená na pozemku na základe časovo neobmedzeného práva stavebníka k pozemku, pričom následne prišlo k zmene právnych pomerov, pokiaľ ide o vlastníka stavby a vlastníka pozemkov. Pozemok bol v minulosti vo vlastníctve štátu a následne bol prevedený na žalobcu. Žalobca žiada vydať bezdôvodné obohatenie vo výške tak, ako to stanovuje rozhodnutie primátora, ktorým sú určené ceny nájmu a to podľa tabuľky č. 100 položka 16 objekty okrem garáží, pôvodne rozdelené ako objekty na služby, administratívu a predajne, objekty na herne, stávkové kancelárie, reštaurácie, kaviarne, banky a zmenené objekty na bývanie, kde je uvedená cena nehnuteľností za užívanie nehnuteľností na tam uvedený účel; najmä pozemkov, nové rozhodnutie nerozlišuje, či ide o využitie na podnikateľské účely alebo nepodnikateľské účely ako je to pri nájme stavieb alebo nebytových priestorov. Žalobca zaradil užívanie nehnuteľností žalovaným do rovnakej cenovej skupiny ako je užívanie pozemkov pre objekty a to herne, stávkové kancelárie, reštaurácie, kaviarne, banky, zmenárne, objekty na bývanie, kancelárie, teda výslovne na podnikateľské komerčné účely. Uvádza, že v tabuľke č. 100 pod položkou 19 je uvedený účel nájmu poľnohospodárska výroba s poznámkou pôvodne iný účel využitia pozemkov pre nepodnikateľské účely vrátane poľnohospodárskej výroby, z čoho vyplýva, že pôvodné rozhodnutie primátora rozlišovalo nájom pozemkov aj na nepodnikateľské účely, kde je uvedená iná výška nájmu, nižšia, a to 6,- Eur na m2 ročne. Žalovaný zdôraznil, že zaradenie žalovaného do rovnakej skupiny ako sú pozemky pod herňami, bankami a podobne, je v rozpore s dobrými mravmi, na čo bolo v priebehu konania žalovaným viackrát preukázané, vychádzajúc z právnej premisy, že ak výška bezdôvodného obohatenia nie je stanovená právnym predpisom, určí ju súd. V danom prípade pri určení výšky bezdôvodného obohatenia sa súd vôbec nevysporiadal s osobitosťou daného prípadu a to vzhľadom na genézu minulého obdobia danej nehnuteľnosti. Zdôraznil, že je potrebné zaoberať sa položkou č. 19 v tabuľke 100, ktorá v predchádzajúcom období riešila aj nepodnikateľský účel využitia pozemkov. A práve z dôvodu, že súd sa má pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia vysporiadať so všetkými okolnosťami, osobitosťami daného prípadu, žalovaný nenavrhol stanoviť výšku bezdôvodného obohatenia sa znalcom, nakoľko znalec exaktne vypočíta túto výšku a nevysporiadava sa s osobitosťami prípadu. Je toho názoru, že súd pochybil, keď pri rozhodovaní nezohľadnil osobitosti daného prípadu. Zároveň uviedol, že v rámci súdneho konania bolo účastníkmi odprezentované, že sa nedohodli na mimosúdnom vyriešení sporu, nakoľko žalovaným navrhovaná výška 7,- Eur za m2 ročne bola žalobcom vyhodnotená ako neprijateľná. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a žalobu zamietol a zároveň žiadal priznať žalovanému náhradu trov konania. 13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zdôraznil, že žalovaný počas celého súdneho konania nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by sa týkali podľa neho primeranej výšky bezdôvodného obohatenia, ani za tým účelom nenavrhol vykonanie znaleckého dokazovania. V prvostupňovom konaní žalovaný taktiež namietal skutočnosť, že žalobca vyčíslil bezdôvodné obohatenie v súlade s tabuľkou 100, lokalita 3, položka 16, a že by sa súd mal tak, ako to uvádza žalovaný v podanom odvolaní, zaoberať položkou č. 19 v tabuľke 100, ktorá v predchádzajúcom období riešila aj nepodnikateľský účel využitia pozemkov. S ohľadom na uvedené poukázal na všetky jeho písomné aj ústne vyjadrenia a žiadal, aby súd rozhodol v súlade s § 387 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 14. K stanovisku žalobcu zaujal stanovisko žalovaný a zdôraznil, že je pravdou, že v danej veci nenavrhol znalecké dokazovanie na určenie výšky bezdôvodného obohatenia sa a to z dôvodu, že práve sudca sa má pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia vysporiadať so všetkými okolnosťami, osobitosťami daného prípadu, nakoľko znalec len taxatívne vypočíta túto výšku a nevysporiadava sa s osobitosťami daného prípadu. Súd sa stotožnil s výškou bezdôvodného obohatenia tak ako korešponduje s úpravou nájmu v zmysle jednostranného rozhodnutia primátora pre nájom nehnuteľností na podnikateľské účely a to napriek tomu, že jednostranné rozhodnutie primátora nepredpokladalo ani nepodnikateľský nájom nehnuteľností pod položkou č. 19 v tabuľke 100 (poľnohospodárska výroba s poznámkou pôvodne iný účel využitia pozemkov pre nepodnikateľské účely vrátane poľnohospodárskej výroby). Je toho názoru, že určenie výšky bezdôvodného obohatenia sa žalobcom, vychádzajúc zo zaradenia žalovaného do rovnakej skupiny, ako sú pozemky pod herňami, bankami a podobne, je konaním žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. 15. K tomuto stanovisku žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca a poukázal na svoje predošlé vyjadrenia a z uvedených dôvodov žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 16. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania s poukazom na ustanovenie § 119 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia vo veci, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 17. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. 19. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie aj vydať. 20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 21. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočíva vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 22. Žalovaný v predmetnom odvolaní namieta predovšetkým výšku nájomného, uplatneného si žalobcom na m2 za užívanie predmetných nehnuteľností špecifikovaných v žalobnom návrhu ako aj v napadnutom rozsudku. Bolo nesporné, že žalovaný užíval pozemky žalobcu bez právneho dôvodu, pričom žalobcovi za žalované obdobie od 7. 3. 2016 do 31. 10. 2017 prináležala peňažná náhrada. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že pri priznaní žalobcovho nároku bolo treba vychádzať z rozhodnutia č. 33/2015 v znení príloh, ktorým bola stanovená cena pozemku vo výške 17,- Eur za m2 za rok a takto určená cena je minimálnou cenou, ktorá sa poskytuje za užívanie v danom regióne a zohľadňuje tak špecifiká spojené s akýmkoľvek druhom nájmov, pričom nie je rozhodujúce, či užívaná vec je vo vlastníctve štátu, prípadne podnikateľského subjektu, pretože každé vlastnícke právo jednotlivých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a používa rovnakú právnu ochranu. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie primátora hlavného mesta SR Bratislavy č. 33/2015, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. Podľa článku 2 bod 1 predmetného rozhodnutia, ceny za prenájom uvedené v prílohe č. 1 v tabuľke č. 100 a v prílohe č. 2 v tabuľke č. 200 a č. 300 sú ceny minimálne a vzťahujú sa len na prenájom nehnuteľností - pozemkov, stavieb, nebytových priestorov ako aj technických zariadení vo vlastníctve hlavného mesta. Podľa ods. 2 v prípade potreby určenia reálnej a objektívnej hodnoty nájmu konkrétnej nehnuteľnosti je potrebné vypracovanie znaleckého posudku. 23. Podľa ods. 3, v prípade, keď si to vyžadujú záujmy hlavného mesta, možno pri rozhodnutí primátora určiť cenu za prenájom odchylne od cien uvedených v prílohe č. 1 a prílohe č. 2. 24. Z uvedeného článku 2 je zrejmé, že ceny za prenájom uvedené v tabuľke č. 100 sú minimálnymi cenami a vzťahujú sa na prenájom nehnuteľností - pozemkov, stavieb a nebytových priestorov, ako aj technických zariadení bez ohľadu na to, na aký účel sa predmetné pozemky a stavby využívajú. Skutočnosť, že tieto sú bližšie špecifikované v tabuľke 100, ktorá je prílohou k uvedenému nariadeniu, neznamená, že žalovanému vznikol nárok na nižší nájom za užívanie predmetných nehnuteľností. 25. Odvolací súd zdôrazňuje, že stanovenie výšky nájomného je vecou dohody medzi vlastníkom pozemku a medzi žalovaným, pričom však, pokiaľ ide o výšku nájomného, nájomné by malo byť primerané vzhľadom na danú lokalitu ako aj spôsob užívania. Odvolací súd má za to, že žalobca pri stanovení výšky nájomného predmetným rozhodnutím všetky uvedené skutočnosti zohľadnil, nájomné bolo stanovené rozhodnutím primátora 133/2015, ktoré rozhodnutie je záväzné pre všetky subjekty, užívajúce nehnuteľnosti žalobcu. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd za to, že predmetné nájomné je potrebné rešpektovať, pokiaľ nedošlo k dohode o znížení nájomného, ktorá by bola akceptovaná aj zo strany samotného žalobcu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v tabuľke 100 v bode 16 je stanovená výška nájomného v rozsahu 17,- Eur na m2 aj pre objekty určené na bývanie, t. j. nielen pre objekty, ktoré slúžia na podnikateľské účely. 26. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov v občiansko-právnych vzťahoch). 27. Odvolací súd má za to, že žalobca v danom prípade sa nesprával uvedeným spôsobom, nájomné stanovil, rešpektujúc obvyklé nájomné v danej lokalite. Nájomné bolo špecificky v tabuľke 100 stanovené pre jednotlivé typy činností, na ktoré sa príslušné nehnuteľnosti mali užívať, skutočnosť, že žalobca zaradil predmetnú nehnuteľnosť, užívanú žalovaným do tabuľky pod bod 16 nepovažuje za konanie žalobcu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože v danom prípade išlo o minimálne nájomné, ktoré bolo možné uplatniť v danej lokalite na daný typ nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný uvádza, že bolo treba postupovať podľa bodu 19 predmetnej tabuľky, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že tento bod rieši využívanie nehnuteľností na poľnohospodársku výrobu (pôvodne iný účel využitia pozemku pre nepodnikateľské účely vrátane poľnohospodárskej výroby) v bode 191 sa jedná o nájomné pre záhradkárske osady, pridomovú zeleň a tu bolo stanovené nájomné pre danú lokalitu 7,- Eur za m2. 28. Vzhľadom k tej skutočnosti, že v danom prípade nejde o takýto typ nehnuteľností, odvolací súd má za to, že nájomné bolo stanovené ako nájomné primerané, navyše, vychádzajúce z rozhodnutia primátora hlavného mesta Bratislavy č. 33/2011, ktoré je záväzné pre všetky subjekty, užívajúce nehnuteľnosti rovnako. 29. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 30. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP a to tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej ištancie samostatným uznesením. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).