Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10CoCsp/8/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418203183 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418203183.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911, zast. HRONČEK & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Národná 10, Žilina, proti žalovanému: E. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. Z. XX/X, K. R., o zaplatenie 350 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21. marca 2019, č.k. 18Csp/81/2018-88, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol pre premlčanie nároku žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia 350 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350 eur od 24.06.2015 do zaplatenia, a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobu, doručenú súdu dňa 20.06.2018, odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného došlo medzi ním (pôvodne pod obchodným menom River Euro s.r.o.) a žalovaným dňa 25.05.2015 k uzavretiu Zmluvy o pôžičke XXXXXX/ XX.XX.XX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v sume 350 eur so splatnosťou do 15 dní odo dňa jej poskytnutia. Zmluva o pôžičke bola uzavretá písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie prostredníctvom SMS správ. Žalovanému poskytol peňažné prostriedky vo výške 350 eur dňa 25.05.2015 bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet. Tvrdil, že v súlade so zmluvnými podmienkami došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky do 23.06.2015, avšak žalovaný mu svoj dlh nesplnil ani napriek viacerým výzvam a upozorneniam, čím sa dostal do omeškania. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, poukazujúc na to, že peniaze boli prijaté na jeho bankový účet dňa 25.05.2015 a žaloba bola podaná dňa 20.06.2018. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na žalovanom nároku, keď argumentoval tým, že v zmysle zmluvných podmienok sa lehota splatnosti počíta odo dňa obdržania finančných prostriedkov na účet žalovaného, čo je 15 dní, pričom žalovaný využil možnosť predĺženia splatnosti do 23.06.2015, za čo uhradil poplatok a žaloba bola teda dňa 20.06.2018 podaná na súde včas. Žalovaný v reakcii zotrval na tom, že k premlčaniu došlo, a zároveň poprel tvrdenie žalobcu, že zaplatil poplatok za predĺženie splatnosti. 3. Súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní dňa 21.03.2019 za prítomnosti žalovaného a v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, keď právny zástupca žalobcu svoju a žalobcovu neprítomnosť ospravedlnil hospodárnosťou konania. Vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o pôžičke XXXXXX/XX.XX.XX, zmluvnými podmienkami, potvrdením o úhrade sumy 350 eur, výpisom z Obchodného registra, vyjadreniami strán sporu a vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 25.05.2015 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu Zmluvy o pôžičke XXXXXX/XX.XX.XX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému na jeho účet dňa 25.05.2015 pôžičku v sume 350 eur so splatnosťou do 15 dní odo dňa jej poskytnutia. Žalovaný sa zaviazal finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť spolu s istinou poskytnutej pôžičky odplatu podľa bodu 4 zmluvných podmienok vo výške 33,84 eur najneskôr do dohodnutého dňa splatnosti pôžičky v celkovej sume 383,84 eur. Výšku RPMN strany dohodli na 844,79 %. Podľa bodu 3. zmluvy bolo dohodnuté, že pokiaľ dlžník v lehote splatnosti poukázal na účet veriteľa len časť istiny pôžičky alebo minimálne odplatu za poskytnutie pôžičky v súlade s bodmi 5 a 6 zmluvných podmienok, požiadal tak veriteľa o predĺženie splatnosti pôžičky, resp. predĺženie splatnosti ostávajúcej nesplatenej časti pôžičky, vrátane predĺženia lehoty splatnosti a odplaty za poskytnutie pôžičky. Veriteľ na znak súhlasu s predĺžením splatnosti pôžičky alebo nesplatenej časti pôžičky odosiela dlžníkovi na mobilný telefón krátku textovú správu (SMS), v ktorej uvádza výšku predĺženej pôžičky, sumu a dátum splatnosti ako Dodatok k zmluve o pôžičke. 4. Vec posúdil právne podľa ust. § 657, § 100 ods. 1 a 2 a § 101 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalovaným vznesená námietka premlčania je dôvodná a žalobu z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol. Vyhodnotil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 25.05.2015 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému dňa 25.05.2015 pôžičku vo výške 350 eur bezhotovostným prevodom na jeho účet. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným sa v prvom rade zaoberal tým, či je právo žalobcu na vrátenie predmetnej pôžičky premlčané. Ustálil, že žalobca poskytol žalovanému dňa 25.05.2015 pôžičku, ktorej splatnosť bola dohodnutá do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky, z čoho vyvodil, že istina sa stala splatnou dňa 04.06.2015. S poukazom na ust. § 101 Obč. zák., podľa ktorého je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, vyhodnotil, že premlčacia doba v danom prípade začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti istiny, teda dňa 05.06.2015 a k premlčaniu došlo dňa 05.06.2018. Keďže žalobca podal na súd žalobu dňa 20.06.2018, urobil tak oneskorene, a pre dôvodne podanú námietku premlčania zo strany žalovaného žalobu v celom rozsahu zamietol a inými námietkami vznesenými v konaní sa už nezaoberal, nakoľko by to bolo nadbytočné a nehospodárne. 5. Záverom dodal, že i keď žalobca v žalobe uviedol, že v súlade so zmluvnými podmienkami došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky do 23.06.2015, v konaní toto jeho tvrdenie nebolo preukázané. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že v bode 3. Zmluvy o pôžičke je uvedené, že pokiaľ dlžník v lehote splatnosti poukázal na účet veriteľa len časť istiny pôžičky alebo minimálne odplatu za poskytnutie pôžičky v súlade s bodmi 5 a 6 zmluvných podmienok, požiadal tak veriteľa o predĺženie splatnosti pôžičky, resp. predĺženie splatnosti ostávajúcej nesplatenej časti pôžičky, vrátane predĺženia lehoty splatnosti a odplaty za poskytnutie pôžičky. Súd prvej inštancie však nemal preukázané, že žalobca na znak súhlasu s predĺžením splatnosti pôžičky alebo nesplatenej časti pôžičky odoslal žalovanému na mobilný telefón krátku textovú správu (SMS), v ktorej uvádza výšku predĺženej pôžičky, sumu a dátum splatnosti ako Dodatok k zmluve o pôžičke, a preto nemal za preukázané ani tvrdenie žalobcu, že došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky do 23.06.2015. 6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d) a písm. f) C.s.p. a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zastával názor, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil plynutie premlčacej doby, a preto aj nesprávne rozhodol. V tejto súvislosti poukázal na to, že v priebehu prvoinštančného konania opakovane uvádzal, že došlo k predĺženiu lehoty splatnosti v zmysle jeho zmluvných podmienok. Zopakoval, že žalovanému poskytol peňažnú pôžičku 350 eur so splatnosťou do 15 dní odo dňa jej poskytnutia, pričom prostriedky žalovanému zaslal prevodom na jeho bankový účet dňa 25.05.2015. K predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky došlo na základe žiadosti žalovaného, ktorú akceptoval a dňa 18.06.2015 došlo k predĺženiu lehoty splatnosti do 23.06.2015 v súlade s jeho zmluvnými podmienkami. Poukázal na to, že Zmluva o pôžičke bola uzatvorená písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie, prostredníctvom sms správ zaslaných z telefónneho čísla, ktoré žalovaný zadal na tento účel so súčasným uvedením osobitného klientského čísla, ktoré jednoznačne identifikuje osobu, ktorá právny úkon urobila. Mal za to, že predĺženiu lehoty splatnosti došlo riadne a táto bola predĺžená uhradením poplatku za predĺženie lehoty splatnosti pôžičky, a to úhradou zo dňa 18.06.2015. Spolu s poplatkom za predĺženie lehoty splatnosti uhradil žalovaný aj pokutu za omeškanie vo výške 67,58 eur. V tejto súvislosti poukázal na bod 3 zmluvných podmienok podľa ktorého „Pokiaľ dlžník v lehote splatnosti pôžičky poukázal na účet veriteľa len časť istiny pôžičky alebo minimálnu odplatu za poskytnutie pôžičky v súlade s bodom 5 a 6 zmluvných podmienok, požiadal tak veriteľa o predĺženie lehoty splatnosti pôžičky, resp. predĺženie splatnosti ostávajúcej nesplatenej pôžičky vrátane predĺženia lehoty splatnosti odplaty za poskytnutie pôžičky. Veriteľ na znak súhlasu s predĺžením splatnosti pôžičky alebo nesplatenej časti pôžičky odosiela dlžníkovi na mobilný telefón dlžníka krátku textovú správu SMS, v ktorej uvádza výšku predĺženej pôžičky, sumu a dátum jej splatnosti, pričom Dohoda o predĺžení splatnosti pôžičky sa v súlade s bodom 6 zmluvných podmienok považuje za Dodatok k zmluve o pôžičke.“ K svojmu odvolaniu priložil na podporu svojej argumentácie ako dôkazy prepis SMS komunikácie strán a detail prijatej platby zo dňa 18.06.2015 a zastával názor, že v zmysle tohto prepisu SMS komunikácie je zrejmé, že žalovaného opakovane vyzýval na úhradu dlhu. Uviedol, že na predĺženie lehoty splatnosti pôžičky bolo potrebné aktívne konanie zo strany žalovaného, ktorý uhradil odplatu za pôvodnú lehotu splatnosti pôžičky, čím sa táto lehota splatnosti predĺžila o pôvodnú lehotu splatnosti pôžičky až do 23.06.2015. S poukazom na to, že žalobu na súd doručil dňa 20.06.2018, urobil tak pred uplynutím premlčacej doby a jeho pohľadávka nie je premlčaná. Tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym záverom. 8. Žalovaný s odvolaním žalobcu nesúhlasil, keď mal za to, že odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. nie je daný, pretože konanie nemalo žiadne vady, len v ňom žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na to, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie dňa 21.03.2019, na ktorom mal možnosť predložiť listinné dôkazy a nepreukázal, že skutočnosti, ktoré uvádzal, sú pravdivé. Ním k odvolaniu priložený listinný dôkaz z komunikácie medzi stranami je podľa jeho názoru len pochybný a nedôveryhodný zdrap papiera, aký sa dá vyrobiť v akomkoľvek textovom programe, ktorý vôbec nedokazuje, že uvedená komunikácia je skutočná, keďže tam nie sú žiadne dátumy ani identifikátory, na základe ktorých by bolo možné overiť jej pravosť. Poukázal tiež na to, že podľa bodu 8 zmluvných podmienok môže byť dlžníkovi predĺžená lehota splatnosti pôžičky o rovnakú lehotu splatnosti pôžičky, na ktorú mu bola pôžička poskytnutá, ak veriteľ najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti pôžičky neoznámi dlžníkovi, že s predĺžením lehoty splatnosti nesúhlasí a zároveň ak dlžník zaplatí veriteľovi najneskôr v posledný deň pôvodnej lehoty splatnosti pôžičky príslušný poplatok za správu pôžičky za pôvodnú lehotu splatnosti pôžičky alebo časť istiny pôžičky, ktorá musí byť najmenej v takej výške ako príslušný poplatok za správu pôžičky. V tejto súvislosti zdôraznil, že pôvodná splatnosť pôžičky bola 04.06.2015 a v tento deň nebol zaplatený poplatok, čo znamená, že predĺženie lehoty splatnosti bolo v rozpore so zmluvnými podmienkami a konečná splatnosť pôžičky bola dňa 04.06.2015. 9. V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na svojom odvolaní, zopakoval svoju argumentáciu ako i názor, že jeho nárok nie je premlčaný. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že ním predložený listinný dôkaz z komunikácie medzi nimi je nedôveryhodný a uviedol, že so svojimi klientami jedná férovo a nezavádza. Mal tiež za to, že ak žalovaný namieta ním predložený dôkaz, nesie dôkazné bremeno preukázania jeho nepravosti. Zopakoval, že jeho nárok je opodstatnený a vznesená námietka premlčania je účelová. 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na premlčaní pohľadávky ako i na závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by mal dokazovať nepravosť žalobcom predloženého listinného dôkazu, pretože žalobca nepreukázal jeho pravosť. Poukázal tiež na zásadu koncentrácie, keď všetky dôkazy majú byť uvedené na začiatku alebo behom procesu, pričom žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Všetky žalobcom predložené dôkazy po vynesení rozsudku považoval za bezpredmetné. 11. Na vyjadrenie žalovaného opätovne reagoval žalobca, ktorý zopakoval celú svoju argumentáciu z odvolania. Nesúhlasil s tým, že neuniesol dôkazné bremeno a že nedoložil žiadne relevantné dôkazy, keď poukázal na to, že právne relevantné dôkazy predložil a žalovanému neprináleží hodnotiť a posudzovať ich relevantnosť. Ak žalovaný tvrdil, že nemusí dokazovať nepravosť ním predloženého dôkazu uviedol (s poukazom na ust. § 151 ods. 1 C.s.p.), že vzhľadom na to, že žalovaný výslovne nepoprel pravosť tohto dôkazu, teda prepisu SMS komunikácie a potvrdenia o prijatej platbe, je predĺženie lehoty aj na základe týchto dôkazov nesporné. Zotrval na neopodstatnenom vznesení námietky premlčania. 12. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 13. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie prihliadnuc na námietku premlčania, vznesenú žalovaným, žalobu žalobcu pre premlčanie uplatneného nároku zamietol. 14. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku, prihliadol na obranu žalovaného a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, teda riadne zistil skutkový stav veci, vyplývajúci z v konaní produkovaných dôkazov. Na základe takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver o premlčaní žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 350 eur. Tvrdenia žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym záverom, a že nesprávne vyhodnotil plynutie premlčacej doby, preto nemôžu obstáť. Súd prvej inštancie spor správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 657, § 100 ods. 1 a 2 a § 101 Obč. zák., ktoré aj správne vyložil, a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby pre premlčanie žalovaného nároku aj náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. Odvolací súd taktiež nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto ani odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., na ktorý síce žalobca v odvolaní poukázal, ale ničím konkrétnym ho neodôvodnil, nebol opodstatnený. 15. Z dôkazov, ktoré v konaní predložil žalobca, prijal odvolací súd rovnaký záver ako súd prvej inštancie, že žalobcom voči žalovanému uplatnený nárok na zaplatenie 350 eur s príslušenstvom je premlčaný. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd prvej inštancie na premlčanie prihliadol a premlčané právo žalobcovi nepriznal v súlade s ust. § 100 ods. 1 Obč. zák.. V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému dňa 25.05.2015 pôžičku vo výške 350 eur so splatnosťou do 15 dní odo dňa jej poskytnutia. Žalovaný bol teda žalobcovi povinný 350 eur vrátiť najneskôr dňa 09.06.2015 (teda nie dňa 04.06.2015 ako uviedol súd prvej inštancie, čo však odvolací súd hodnotí za chybu v počítaní, ktorá však na správny záver o premlčaní nároku nemala žiadny vplyv - poznámka odvolacieho súdu). Podľa ust. § 101 ods. 1 Obč. zák. je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V posudzovanej veci začala premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti pôžičky, teda dňa 10.06.2015 a nárok žalobcu sa premlčal dňa 10.06.2018. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si žalobou podanou na súd dňa 20.06.2018 uplatnil premlčaný nárok, ktorý mu nebolo možné priznať, pretože žalovaný sa premlčania dovolal. 16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj so správnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobca svoje tvrdenia o tom, že došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky do 23.06.2015 (ktoré žalovaný poprel), ničím nepreukázal. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia žiadny dôkaz nepredložil a ani nenavrhol vykonať, preto ním tvrdené predĺženie splatnosti pôžičky zostalo len v rovine žiadnym dôkazom nepodloženého tvrdenia, ktoré žalovaný poprel. Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že žalobca už v žalobe tvrdil, že došlo k predĺženiu splatnosti pôžičky do 23.06.2015, dôkaz o tomto tvrdení k žalobe nepriložil. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil prijatie pôžičky dňa 25.05.2015 a s poukazom na to, že žaloba bola žalobcom na súd podaná dňa 20.06.2018, vzniesol námietku premlčania. Žalobca reagoval len tvrdením, že žalovaný si v zmysle Všeobecných obchodných podmienok predĺžil splatnosť pôžičky do 23.06.2015, za čo aj uhradil poplatok, a preto ním uplatnený nárok premlčaný nie je, pričom žiadny dôkaz k svojmu vyjadreniu nepriložil. Žalovaný vo svojej následnej reakcii tvrdenie žalobcu o tom, že si predĺžil splatnosť pôžičky, poprel a uviedol, že je nepravdivé. Poukázal na to, že žiadny poplatok za predĺženie splatnosti nezaplatil a žalobca neuviedol ani žiadny dátum ani výšku takejto úhrady a nedoložil ju žiadnym dôkazom. Zotrval na námietke premlčania. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 21.03.2019, na ktoré riadne predvolal právneho zástupcu žalobcu dňa 17.01.2019 a doručil mu aj vyjadrenie žalovaného. Právny zástupca žalobcu žiadal podaním zo dňa 22.02.2019 vec prejednať v jeho a žalobcovej neprítomnosti a na základe dôkazov, ktoré predložil. Na pojednávanie sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili a žiadne ďalšie dôkazy neprodukoval. Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, ktoré žalovaný poprel, keď žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal svoje tvrdenie o predĺžení splatnosti pôžičky. 17. Ani odvolacie námietky žalovaného nemohli spochybniť správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd viazaný jednak sudcovskou ako aj zákonnou koncentráciou konania (ust. § 153 a § 154 C.s.p.) a taktiež prejednacou zásadou vykonal všetky v konaní predložené dôkazy, vyhodnotením ktorých riadne zistil skutkový stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom žalobca v odvolaní ani neuviedol žiaden taký dôkaz, ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol vykonať, a ktorý nebol súdom prvej inštancie napriek jeho návrhu vykonaný. K svojmu odvolaniu priložil ďalšie listinné dôkazy, a to podľa jeho tvrdenia prepis SMS komunikácie strán a detail od žalovaného prijatej platby zo dňa 18.06.2015, ktoré by mali preukazovať jeho tvrdenie o predĺžení splatnosti pôžičky. 18. Odvolací súd na uvedené dôkazy nemohol prihliadnuť, pretože je v zmysle ust. § 383 C.s.p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, a nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimkou sú len prípady, v ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní. Zopakuje ho vtedy, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 384 ods. 1 C.s.p.). Podľa ust. § 384 ods. 2 C.s.p. môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. O tieto prípady však v posudzovanej veci nejde, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal aj všetky predložené dôkazy, pričom vykonanie iných dôkazov ako predložených žiadna zo strán nenavrhla. 19. Odvolací súd môže podľa ust. § 384 ods. 3 C.s.p. doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 C.s.p., pokiaľ pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Aj počas odvolacieho konania je povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, avšak len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V posudzovanej veci však o tzv. novoty v odvolacom konaní nešlo. Napokon, žalobca v odvolaní ani netvrdil a ani nepreukazoval žiadny takýto dôvod prípustnosti použitej novoty. Naopak, podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi nič nebránilo v tom, aby listinné dôkazy, ktoré priložil k odvolaniu, uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie. Predkladanie ďalších dôkazov ako novoty v odvolacom konaní je preto v prejednávanom prípade neprípustné. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie. 20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žiadne trovy nahradiť nežiadal a zo spisu ani nevyplýva, že by mu trovy vznikli. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).