Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Co/17/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418205641 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Eren ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418205641.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcov: X/ Q. C., N.. XX. XX. XXXX, A. B. L.. Č.. X, A., X/ V.. K. E., N.. XX. XX. XXXX, A. X. L.. Č.. XX, A., proti žalovaným: X/ V. C., N.. XX. XX. XXXX, A. B. L.. Č.. X, A., X/ Ľ. C., N.. XX. XX. XXXX, A. H. L.. Č.. XX, A., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o návrh žalobcu 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08. júla 2020, č. k. 4C/70/2018 - 106, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . Žalovanému 1/ p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému X/ V. C., N.. XX. XX. XXXX, C. A. B. X, XXX XX, A., dočasne nevstupovať do bytu na B. L.. Č.. X, XXX XX (B. XXX XX, W.. Y. B.F.) A., v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je odporca dôvodne podozrivý z násilia a to až do doby rozhodnutia vo veci rozdelenia podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e), § 328 ods. 2 C. s. p. a vecne tým, že mal na základe skutočností uvedených v návrhu dostatočne preukázané, že skutočnosti uvedené navrhovateľom sú dostatočným dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým určil, aby odporca V. C., N.. XX. XX. XXXX, C. A. B. X, XXX XX, A. dočasne nevstupoval do bytu na B. L.. Č.. X, XXX XX (B. XXX XX, W.. Y. B.), A., v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je odporca dôvodne podozrivý z násilia a to až do doby rozhodnutia vo veci rozdelenia podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu. Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 07. 07. 2020 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, aby bolo neodkladne odporcovi nariadené dočasne nevstupovať do bytu na B. L.. Č.. X, XXX XX A., v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je odporca dôvodne podozrivý z násilia, až do doby rozhodnutia vo veci rozdelenia podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu, nakoľko navrhovateľ aj odporca sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, pričom o zrušení spoluvlastníctva sa koná vo veci samej a obaja v ňom bývajú, pričom navrhovateľ tvrdí, že spolunažívanie v byte je s odporcom neúnosné, podľa jeho slov ho odporca neznáša a často dochádza zo strany odporcu aj k opakovaným fyzickým a psychickým atakom, vulgárne mu nadáva a viac krát zasahovala aj polícia, pričom priložil aj potvrdenie OR PZ v Bratislave o policajných výjazdoch, s uvedením dátumov výjazdov. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej poukázal na tvrdenia navrhovateľa v návrhu, že odporca neprispieva ani na náklady chodu domácnosti, denne užíva alkoholické nápoje spolu s antidepresívami, a preto sa navrhovateľ bojí o svoju bezpečnosť s tým, že doložil aj snímky statusov zo sociálnej siete ako dôkaz aj o verejnom vyhrážaní na adresu navrhovateľa, z dôvodu ktorého mal za to, že je daná potreba neodkladnej úpravy tohto stavu prostredníctvom neodkladného opatrenia až do rozhodnutia vo veci samej, nakoľko jej neposkytnutím by mohla byť spôsobená vážna ujma na zdraví a živote navrhovateľa. Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C. s. p. a vecne plným úspechom navrhovateľa, ktorému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný 1/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil jeho osobe právo na spravodlivý proces, namietol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Uviedol, že neodkladné opatrenie bolo vykonané na základe nepravdivého obvinenia Q. C. z týrania jeho osoby, pričom pravda je taká, že práve navrhovateľ je násilnej povahy už od jeho detstva, bol v minulosti aj trestaný a práve on je násilník a tyran, a preto sa obáva o svoj život a zdravie. Namietol, že s cieľom vyhnania jeho osoby z bytu, zneužil toto nepravdivé podanie a z priložených dôkazov je práve jasná obava o jeho zdravie s tým, že išlo o účelové podanie, nakoľko chcel uvedený byt užívať iba spolu so svojou partnerkou, čo sa mu zrejme podarilo, pretože sa už vrátiť do bytu tyrana nechce a hľadá si narýchlo vhodné ubytovanie, ktoré zrejme bude stáť dosť peňazí. Poukázal na skutočnosť, že Q. C. je chránená osoba, ale on je psychiatrický pacient, lieči sa z depresie a úzkosti, o čom v minulosti súd informoval, pričom ako gay sa stretáva od Q. C. s nenávistnými verbálnymi prejavmi z dôvodu jeho sexuálnej orientácie, čo je v podstate spomenuté aj v dôkaze z facebookového profilu. Uviedol, že je klamstvo, že neplatí náklady na bývanie, o čom môže opäť súdu predložiť výpisy z účtu s tým, že nemá vedomosť, že by bol obvinený z nejakého prečinu alebo trestného činu a žiadal, aby konanie o rozdelení spoluvlastníctva bytu prebehlo v dohľadnej dobe, aby bol čo najskôr vyplatený zo svojho 1/3 podielu v byte, aby si mohol zabezpečiť vlastné trvalé bývanie. 3. Žalobca 1/, ktorému bolo odvolanie žalovaného 1/ doručené dňa 24. 07. 2020, sa k nemu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe predložených dôkazov dospel k absolútne nesprávnym skutkovým zisteniam a odvolaniu žalovaného 1/ je preto nutné priznať úspech. 5. Predmetom odvolacieho prieskumu je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel návrhu žalobcu 1/ domáhajúceho sa neodkladným opatrením v priebehu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti (A. Č.. XX, X. W. na B. L.. Č.. X M. A., D. na R. M. Č.. XXXX) uložiť žalovanému 1/ dočasne nevstupovať do bytu, v ktorom má evidovaný trvalý pobyt a ktorého je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 z dôvodu, že je dôvodne podozrivý z násilia vo vzťahu k žalobcovi 1/. 6. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami sporu a súd ho môže nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a aj po jeho skončení. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a v dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi, avšak musia byť aspoň osvedčené, t. j. pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti, pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Bezodkladnou úpravou dosiahnutou formou neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a znamená to, že obsahom tejto úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 7. Zmyslom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, nakoľko aj na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu, čo znamená, že musí mať zákonný podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. 8. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C. s. p. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia (zákonné ustanovenie, ktoré prvoinštančný súd aplikoval na výrok napadnutého uznesenia, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť dočasne nevstupovať do bytu, ktorého sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi), pričom osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané aj právo na pokojný rodinný život a pod. Je však nevyhnutné, aby situácia „násilia“ nebola zamieňaná so situáciou konfliktu, nakoľko násilie nie je hádka ani konflikt, ale býva dlhotrvajúce a má stupňujúcu tendenciu. 9. Z návrhu žalobcu 1/ vyplýva, že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že je preňho spolužitie so žalovaným 1/ v jednom byte neúnosné, dochádza v ňom neustále k fyzickým a psychickým atakom, žalovaný 1/ mu vulgárne nadáva a opakovane zasahovala polícia a ako dôkaz predložil Potvrdenie o policajných výjazdoch, vydané Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV, Obvodné oddelenie PZ Dúbravka zo dňa 17. 06. 2020, ORPZ-BAIV-OPP2-211/2020, ako aj správy z facebookového profilu žalovaného 1/ s tým, že uvedené skutočnosti boli podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočným dôvodom na uloženie povinnosti žalovanému 1/ dočasne do bytu nevstupovať, a to napriek tomu, že neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e), resp. g) C. s. p. je možné nariadiť iba v prípadoch, keď je preukázané násilie, ktoré musí mať dlhotrvajúci charakter, ktorá zákonná požiadavka z návrhu žalobcu 1/ vôbec nevyplýva, nakoľko svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil výlučne popisom situácií, ku ktorým údajne v spoločnej nehnuteľnosti medzi stranami sporu dochádza, z ktorých však žiadne násilie, ktoré je možné vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré má za následok vysokú pravdepodobnosť poranenia, smrť, psychickú škodu nevyplýva, z dôvodu ktorého odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca 1/ naliehavosť a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia preukázal, nakoľko vyššie uvedené dva listinné dôkazy za preukázanie dlhodobého fyzického alebo psychického násilia, ktorého sa má žalovaný 1/ údajne dopúšťať, v žiadnom prípade nie je možné považovať za preukázanie právne podstatnej skutočnosti, že jeho správanie sa k žalobcovi 1/ by vôbec nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, keďže iba samotné narušenie vzájomných vzťahov strán sporu, nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. 10. Súd prvej inštancie totiž pri svojom rozhodovaní povinnosť žalobcu 1/ osvedčiť procesné a hmotnoprávne skutočnosti, ktorých pravdepodobnosť mohla vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) navrhovaného neodkladného opatrenia, absolútne zbagatelizoval, napriek tomu, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje, z čoho vyplýva, že bolo povinnosťou žalobcu 1/, ak chcel uniesť dôkazné bremeno v tomto konaní, navrhnúť dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý žiadal chrániť neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia, keďže súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 11. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť do právoplatného skončenia konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti do nej nevstupovať, je nutné považovať za arbitrárne, keď zrejme za dostatočné považoval iba potvrdenie predložené žalobcom 1/ o tom, že v dňoch 21. 01. 2020, 25. 01. 2020, 11. 04. 2020 a dňa 07. 06. 2020 boli do bytu uskutočnené policajné výjazdy, ktorým však násilné správania sa žalovaného 1/ preukázané nebolo, keďže zrejme uniklo pozornosti prvoinštančného súdu, že výnimočnosť takého zásahu musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami daného prípadu, nakoľko ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život v zmysle čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods.2 Ústavy SR, ako aj práva na nedotknuteľnosť jej obydlia v zmysle čl. 21 Ústavy SR. 12. Z uvedených dôvodov sa odvolací stotožnil s argumentáciou žalovaného 1/ v podanom odvolaní, že mu súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko zákaz dočasne nevstupovať do bytu nariadený napadnutým uznesením, by predstavoval neprimeraný a zákonu nezodpovedajúci zásah do výkonu jeho spoluvlastníckych práv s tým, že potreba uprednostnenia záujmu žalobcu 1/ na úkor práv žalovaného 1/ v danej veci nebola žiadnym spôsobom preukázaná, keď túto žalobca 1/ odvodzoval zrejme z rôznych verbálnych incidentov, ktoré ani právne relevantným spôsobom nepreukázal, a už vôbec nebolo v konaní preukázané, že nenariadením neodkladného opatrenia sa podstatne zhorší jeho postavenie v spore, v ktorom súd prvej inštancie od podania žaloby (dňa 14. 12. 2018) strany sporu doposiaľ na pojednávaní ani nevypočul. 13. Súd prvej inštancie preto napadnutým uznesením, ktorým návrhu žalobcu 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel z dôvodu, že zákonné podmienky na jeho nariadenie splnené boli, rozhodol vecne nesprávne a arbitrárne, a preto odvolací súd prvoinštančné uznesenie podľa § 388 C. s. p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko žalobca 1/ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy medzi stranami sporu a ani skutočnosť, že žalovaný 1/ je dôvodne podozrivý z násilia. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému 1/ úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).