Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/70/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419201024 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1419201024.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobkyne : D. R., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, U., proti žalovanému: R. R., Q.. XX.XX.XXXX, T. XX, U., o vylúčenie z užívania domu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5.februára 2020 č. k. 19C/10/2019 - 129, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že vylučuje žalovaného R. R., Q.. XX.XX.XXXX, z užívania dvojizbového rodinného domu nachádzajúceho sa na T. I., Č. XX T. U., zapísaný na LV XXXX, vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom okres Bratislava IV, obec BA - m. č. S., kat. územie S., postavený na parc. č. XXX, súp. číslo XXXX. Zároveň priznal priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď poukázal nato, že pojem "fyzické násilie" a "psychické násilie" je potrebné pre účely tohto ustanovenia vykladať rovnako, ako pre účely trestného konania. Fyzické alebo psychické násilie však nemusí dosahovať intenzitu vyžadovanú pre trestný čin. Fyzické násilie sa prejavuje vo viacerých formách brutality, ale aj vo forme takého správania, ktoré bezprostredne neznamená poškodenie zdravia, hoci spravidla je násilie (či už fyzické alebo psychické) sprevádzané rôznymi poruchami, napr. poruchami spánku, bolesťami hlavy, poruchami stravovania a pod. Pojem "psychické násilie" právny poriadok v žiadnom ustanovení nedefinuje, preto je potrebné vychádzať zo všeobecného definovania uvedeného pojmu a jeho prejavov. Môže spočívať v citovom, ako aj v slovnom týraní, v podobe zosmiešňovania doma alebo na verejnosti, výbuchmi zlosti, ponižovaním, vyžadovaním komunikácie v nevhodnom čase, nepravdivými tvrdeniami, žiarlivostným správaním a pod.. Zákon poskytuje ochranu nielen pri existencii fyzického alebo psychického násilia, ale ochranu je treba poskytovať už pri existencii hrozby tohto násilia. Poskytnutie ochrany je okrem násilia podmienené kumulatívnym naplnením ďalších dvoch podmienok a to: - spolužitie sa stalo neznesiteľným a - násilie (alebo jeho hrozba) smerovalo voči osobám v zákone uvedeným (blízka osoba, ktorá býva spoločne s násilníkom v dome). Spôsob ochrany môže spočívať v dvoch polohách a to v obmedzení užívacieho práva násilníka alebo dokonca v jeho vylúčení z práva užívať dom. Vylúčenie z užívania domu či bytu znamená, že súd rozhodne, že druhý spoluvlastník, nemôže užívať dom alebo byt a zakáže mu vstup do domu či bytu. Kedy sa ďalšie užívanie stane neznesiteľným, zákon nedefinuje. Ide o neurčitú hypotézu právnej normy, ktorá umožňuje súdu pod túto podradiť stav vyplývajúci z konkrétnej situácie. Právna teória má za to, že sa vyžaduje naplnenie takej intenzity negatívneho správania, ktoré vyvoláva na druhej strane odôvodnený pocit nemožnosti ďalšieho spolužitia. Ide teda predovšetkým o subjektívny pocit na strane "poškodeného" spoluvlastníka. 1.2. Vychádzajúc z uvedeného a z výsledkov vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade sú plne splnené všetky zákonné predpoklady pre vylúčenie žalovaného z užívania predmetnej nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané a to výpisom z katastra nehnuteľností, že strany sporu sú vlastníkmi nehnuteľnosti, a to 2-izbového rodinného domu, nachádzajúcemu sa na ulici T. Č.. XX T. U., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: U. Z., obec: U.-m.č. S., k.ú.: S. nachádzajúci sa na parcele XXX, súpisné č. XXXX. Aj keď právoplatnosťou rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 22Pc/19/2018 o rozvode ich manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo, v čase rozhodovania tunajšieho súdu vyporiadané nebolo. Predmetom vyporiadania BSM, o ktorom sa odo dňa 20.01.2020 vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/3/2020 je aj predmetná nehnuteľnosť, z užívania ktorej žiadala žalobkyňa žalovaného vylúčiť. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vzájomné vzťahy strán sporu sú rozvrátené a napäté, pričom toto je zrejmé nielen z vyjadrení žalobkyne, ale aj z vyjadrení žalovaného, ktorý sa vo svojich podaniach adresovaných súdu hanlivo a vulgárne vyjadroval na jej adresu. Konfliktné vzťahy medzi bývalými manželmi vyvrcholili incidentom dňa 04.04.2019, ktorý bol riešený za asistencie polície, ktorá tento incident vyhodnotila tak, že žalovaného vykázala na dobu 10 dní zo spoločného obydlia (č. l. 29). Žalobkyňa zároveň v uvedený deň podala trestné oznámenie na žalovaného za prečin nebezpečného vyhrážania (č. l. 9), ktoré vyústilo do vydania trestného rozkazu Okresným súdom Bratislava IV dňa 06.04.2019, sp. zn. 0T/44/2019, právoplatným dňa 06.04.2019 (č. l. 61), ktorým súd uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona, za čo ho odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon trestu mu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Uvedeným rozhodnutím bolo ukončené trestné konanie proti žalovanému, ktorý aj v tomto trestnom konaní k incidentu zo dňa 04.04.2019 uviedol, že tvrdenia žalobkyne sú klamstvom a nikdy sa žalobkyni nevyhrážal, avšak toto tvrdenie bolo vzhľadom na vydaný trestný rozkaz vyvrátené bez dôvodnej pochybnosti v zmysle zásad trestného konania. Z obsahu spisu (písomné podanie Ministerstva vnútra SR, OR PZ v Bratislave IV, Obvodné odd. PZ - Dúbravka, č. l. 70) tiež vyplýva, že žalovaný dňa 04.05.2019 približne o 13.18 hod. vošiel dovnútra rodinného domu v Bratislave na Vrančovičovej ul. 91 za účelom vyzdvihnutia si osobných vecí, a to aj napriek tomu, že mu bola uznesením vykonateľným dňa 10.04.2019 uložená povinnosť zdržať sa vstupu do predmetnej nehnuteľnosti. Uvedené konanie žalovaného nerešpektujúce uznesenie vydané v tomto konaní, v rámci ktorého sa žalobkyni opätovne vyhrážal, potvrdzuje tiež žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného voči uzneseniu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie. Incident, ktorý v uvedený deň vznikol, riešila policajná hliadka odvedením žalovaného zo spoločnej nehnuteľnosti. Z takto zisteného skutkového stavu má súd za osvedčený taký stupeň intenzity psychického násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni, že nemožno požadovať, aby žalobkyňa zotrvala v bývaní so žalovaným "pod jednou strechou", a tiež od nej požadovať, aby strpela hrozbu prípadných konfliktných stretov s ním. Súd poznamenáva, že zo zistených skutočností vyplýva, že žalovaný je vážne chorý, avšak ani jeho zlý zdravotný stav nemôže brániť jeho vykázaniu zo spoločného obydlia, keďže jeho zotrvanie v spoločnom obydlí by mohlo znamenať pokračovanie v prípadnom násilnom správaní voči žalobkyni. 1.3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal aby bol rozsudok v celom rozsahu zrušený a preverený príslušnými inštitúciami, či nedošlo k porušeniu zákona, nakoľko má podozrenie z nezákonným zasahovaním do tohto súdneho konania. Uviedol, že žalobkyňa klame a zavádza, keďže on nebol nikdy agresívny počas manželstva a rovnako klame aj čo sa týka jeho psychického stavu. Nikde v žiadnej lekárskej správe sa o jeho psychickom stave nepíše, lebo sa nič nezmenilo o čom na pojednávaní dňa 05.02.2020 predložil správu psychológa J.. F. J., ktoré závery sa v napadnutom rozsudku nespomínajú. Čo sa týka útoku stoličkou rovnako sa neodohral tak ako bol popísaný žalobkyňou a tiež nie je pravda, že syn R. R. mladší odišiel z domu kvôli nemu, keďže odišiel z domu, kvôli dievčaťu s ktorým chodil 8.rokov. Ako klamstvo označil aj tvrdenie žalobkyne, že krúži autom okolo domu, keďže s autom tam chodím len kvôli pošte ktorú dostáva do P:O.BOXu, ktorý si musel vybaviť. Za nepravdivé tvrdenie označil aj to, že sa správal agresívne voči príslušníkom polície, keďže nebol predvedený. Na políciu išiel som dobrovoľne, bez agresie voči policajtom ale policajti ho oklamali a zatvorili ho do vyšetrovačky, lebo syn H. R. telefonoval na políciu svojmu známemu a preto je presvedčený, že to všetko je zmanipulované. 3. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa, ktorá trvala na vylúčení z užívania domu žalovaného R. R., nar XX.XX.XXXX na T. I. Č.. XX, U.. Trvala nato, že manžel ju fyziky napadol tak, ako to bolo uvedené už v žalobe, vyhrážal sa jej a aj ju psychicky týral, čo sa ale ťažko dokazuje. Čo sa týka policajtov, keby bol kľudný tak ako to popisuje v odvolaní asi by nezobrali a nedostal by podmienečný trest odňatia slobody s odkladom na 1 rok. Poukázala nato, že sa naozaj bojí o svoj život aj život svojich detí, lebo vie čo dokáže veď ani jeho vlastná dcéra z prvého manželstva sa s ním nestýka. Uviedla, že naozaj nemá dôvod klamať, jednoducho sa toho za tie roky nazbieralo už priveľa a exmanžel si nikdy vinu neprizná. Ona má z neho strach a obavy, že vyhrážky uskutoční, lebo ako aj sám vypovedal, že keď sa mu zahmlí pred očami tak nevie čo robí a bol by schopný tieto vyhrážky uskutočniť. 4. Žalovaný vo svojej replike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že ťažko sa dokazuje sa dokazuje, kto klame a kto hovorí pravdu, objektívne to môže dokázať psychológ, keď on sám žiadal políciu (05.04.2019) a následne aj súd o psychologický posudok žalobkyne ktoré vyšetrenie polícia aj súd odignorovali. Uviedol, že on svoj psychologický posudok predložil, nepíše sa v ňom, že je agresívny a že psychicky týral svoju rodinu a je to len výmysel žalobkyne. Celý tento problém sa týka len peňazí a rodinného domu a žiadal preto súd aby až do právoplatnosti tohto rozhodnutia zrušil zákaz vstupu do spoločného domu. Do spisu založil vyjadrenie psychiatra J.. J. F. zo dňa 29.4.2019 ako aj Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/44/2019, IČS:XXXXXXXXXX. 5. Žalobkyňa v duplike zotrvala na všetkých svojich tvrdeniach a vyjadreniach a žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázala nato, že žalovaný si nikdy neprizná čo urobil, že ublížil celej rodine. Je to jeden agresívny, pomstychtivý, arogantný sebec, ktorý hľadá cestičku ako sa ku mne dostať, aby ju mohol naďalej psychicky týrať, lebo veľmi dobre vie, že keď som v strese tak sa mi zvýši cukor a ľahko sa môžem dostať do kómy. Žalovaný je so všetkým nespokojný, každého upodozrieva a všetci mu krivdia a toto ona mala celý život. Neobstojí ani jeho teória že je to len o peniazoch a rodinnom dome, keď toto trvalé vylúčenie z užívania domu nemá nič spoločné s majetkovoprávnym vysporiadaním. K listinným dôkazom, ktoré žalovaný predložil uviedla, že žalovaný, je od 4.4.2019 vylúčený z užívania domu takže nemal možnosť ma priamo psychicky napádať a preto sa osvedčil a čo sa týka správy od psychiatra k tomu sa vyjadrovať nebudem, nakoľko nie som kompetentná posudzovať vyjadrenie lekára. 6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. 9. Účelom úpravy podľa citovaného ustanovenia je obmedzenie násilného správania manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti, dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo k bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia čo i len hrozby takéhoto násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitie z dôvodov uvedených pod písm. c) a d). Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Od stupňa fyzického či psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím závisí aj spôsob súdneho rozhodnutia v tom smere, či súd iba obmedzí užívacie právo jedného manžela k domu alebo k bytu, alebo či manžela, páchajúceho fyzické či psychické násilie z užívania domu alebo bytu úplne vylúči. Právo v takomto prípade chráni slabšiu stranu aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastnícke právo treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome či byte. Vzťahy medzi manželmi týkajúce sa bytu a domu z dôvodov uvedených v § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno na návrh jedného z nich upraviť aj dočasne, a to vydaním neodkladného opatrenia. Citované ustanovenie možno a použitím analógie v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka aplikovať aj v prípade keď bezpodielové spoluvlastníctvo síce zaniklo, ale nedošlo k jeho vyporiadaniu, prípadne sa neuplatnila domnienka ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právnym prostriedkom ochrany je návrh manžela, aby súd obmedzil užívacie právo druhého násilného manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva alebo aby ho z jeho užívania celkom vylúčil. 10. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a podobne. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. 11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žalobkyňou i uplatňovaného návrhu na vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaný v konaní uvádzal na svoju obranu. Následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danom prípade boli splnené podmienky podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka (pozri odsek 9.,10.) pre obmedzenie užívacieho práva žalovaného k rodinnému domu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Svoje úvahy vedúce k vyhoveniu návrhu žalobkyne z dôvodu preukázania takej intenzity násilného konania zo strany žalovaného voči nej aj náležite, v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2,3 C.s.p., odôvodnil, pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 12. V odvolaní, resp. v odvolacej replike žalovaný neargumentuje vôbec žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 C.s.p. s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Žalovaný zotrval na svojej verzii ako sa odohrali udalosti, ktoré viedli k jeho trestnému stíhaniu a na svojej obrane, že voči žalobkyni sa nikdy agresívne nesprával, psychicky ju netýral a ani sa voči nej nedopustil fyzického násilia. Táto jeho obrana je len v rovine jeho tvrdení, keď naopak jeho agresívne správanie sa voči žalovanej bolo objektívne preukázané listinnými dôkazmi (pozri odsek 18,19. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Len samotná skutočnosť, že Okresný súd Bratislava IV Uznesením sp. zn. 0T/44/2019 zo dňa 12.5.2020 v zmysle § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že žalovaný sa osvedčil a podľa § 50 ods. 7 Trestného zákona sa na neho hladí ako keby nebol odsúdený nie je dôvodom na zmenu napadnutého rozsudku, keď z tohto dôkazu len vyplýva, že žalovaný v skúšobnej dobe nespáchal iný trestný čin alebo priestupok a v súčasnosti nie je trestne stíhaný čím splnil podmienky na vyslovenie osvedčenia skúšobnej dobe. Hrozba násilia zo strany žalovaného k smerom k žalobkyni vzhľadom na skutky, ktoré sa objektívne preukázateľne stali preto podľa názoru odvolacieho súd vzhľadom na všetky okolnosti ktoré boli zistené stále pretrváva a ďalšie spolužitie žalobkyne a žalovaného v rodinnom dome je naďalej neznesiteľným. 13. Záverom odvolací súd dodáva, že samotný fakt, že žalovaný sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalovaného o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil od znenia príslušných citovaných ustanovení §146 ods. 2 Občianskeho zákonníka ani nepoprel ich účel a význam. 14. Ďalšími námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 15. Celkovo obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo predložené nové dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie ( § 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).