Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/127/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420201425 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1420201425.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej vo veci žalobcu: ARVAL SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom, Pribinova 19, Bratislava, IČO: 35 890 487, zast. BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanej: M. Z., H.. XX.XX.XXXX, R. C. A. XX, C., zast. JUDr. Ľuboslavom Kašubom, advokátom, Na vŕšku 1, Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21. mája 2020 č.k. 23C 18/2020-167 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo v druhom poradí k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej - M. Z., H.. XX.XX.XXXX C. A. XX, C.: - byt č. XXX (spoluvlastnícky podiel 1/1), XX. poschodie, vchod: A. XX, umiestnený v bytovom dome so súpisným č. XXXX, nachádzajúci sa v okrese Bratislava IV, obci BA-m.č. Karlova Ves, katastrálne územie E. N., zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, vrátane spoluvlastníckeho podielu 6602/346423 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, - pozemok (spoluvlastnícky podiel 6602/346423) parcely registra „C“, parcelné č. XXXX/XX, o výmere 453 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese Bratislava IV, obci BA- m.č. Karlova Ves, katastrálne územie E. N., zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, v prospech žalobcu ARVAL SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Pribinova 19, Bratislava, IČO: 35 890 487, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči Žalovanej vo výške 90.479,94 eur titulom náhrady škody. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Vyhovel tak návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodneného tým, že dňa 29.05.2018 uzavrel so žalovanou pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaná vykonávala v spoločnosti žalobcu prácu na pracovnej pozícii recepčná (pre úplnosť dodal, že žalovaná pracovala v spoločnosti žalobcu aj pred týmto obdobím, avšak prostredníctvom inej spoločnosti na dobu určitú na základe dohody o dočasnom pridelení zamestnanca s nástupom od 21.07.2016), pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol ukončený dňa 31.10.2019 Dohodou o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu. Skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru však mala byť skutočnosť, že si žalovaná kupovala na účet žalobcu veci osobnej/súkromnej potreby, hoci na to bola viackrát upozornená. Na základe pracovnej zmluvy vykonávala žalovaná pre žalobcu viacero úloh, okrem iného zabezpečovala aj podanie zásielok na pošte. Uviedol, že počas existencie pracovnoprávneho vzťahu zabezpečovala predmetnú úlohu pre neho výlučne žalovaná. Tvrdil, že iba žalovaná mala po celú dobu trvania pracovnoprávneho vzťahu prístup do firemnej peňaženky žalobcu pre účely recepcie, ktorú mala po celý čas v úschove, pričom si ju aj nosila domov a iba žalovaná bola oprávnená po túto dobu s predmetnými finančnými prostriedkami (hotovosťou) v nej uloženými disponovať, t.j. iba žalovaná mala udelené dispozičné právo k finančným prostriedkom (k hotovosti) vo firemnej peňaženke. Na základe vyššie uvedeného bolo teda každodennou úlohou žalovanej odovzdať zásielky, obdržané zo strany žalobcu, na prepravu na pošte. Žalovaná bola oprávnená, po tom, čo obdržala zásielky zo strany žalobcu, vybrať si z firemnej peňaženky finančnú hotovosť, s ktorou následne uhrádzala na pošte náklady s tým spojené. Z podacích lístkov mal za evidentné, že za týmto účelom chodievala žalovaná pravidelne na tú istú pobočku Slovenskej pošty, konkrétne na pobočku pošty Bratislava č. XXX, nachádzajúcu sa na S. XX, XXXXX C.. Na konci každého kalendárneho mesiaca vykonala žalovaná vždy mesačné vyúčtovanie výdavkov/zverených finančných prostriedkov tak, aby suma z podacích lístkov za predchádzajúci kalendárny mesiac bola po odpočítaní použitých finančných prostriedkov v súlade s aktuálnym zostatkom vo firemnej peňaženke. Po vyhotovení mesačného vyúčtovania bol dokument žalovanou vlastnoručne podpísaný, čím žalovaná overila výšku sumy finančných prostriedkov, ktoré by sa mali nachádzať vo firemnej peňaženke, s jej aktuálnym stavom. Zo strany žalovanej nebol žalobcovi nikdy oznámený akýkoľvek nesúlad firemnej peňaženky s jej aktuálnym stavom, tzn. neoznámila žalobcovi akýkoľvek vznik schodku na zverených hodnotách. So žalovanou bol ku dňu 31.10.2019 ukončený pracovný pomer podpísaním Dohody o skončení pracovného pomeru. Všetky pracovné úlohy dovtedy vykonávané žalovanou boli následne zverené inému zamestnancovi, ktorý tak začal vybavovať úlohy spojené s podávaním zásielok na pošte a s tým spojenú kontrolu zverených finančných prostriedkov vo firemnej peňaženke. Pri kontrole mesačného vyúčtovania výdavkov za mesiac október 2019 bolo zistené, že niektoré sumy na podacích lístkoch boli ručne opravované, resp. prepisované. Po podrobnejšom preskúmaní podacích lístkov za dlhšie obdobie, počas ktorého žalovaná pravidelne chodievala na poštu, vyšlo najavo, že bolo pravdepodobne s predmetnými podacími lístkami neoprávnene manipulované. 3. Žalobca sa domnieval, že došlo k neoprávnenému vpisovaniu číslic do podacích lístkov, resp. prepisovaniu alebo úprave číslic na podacích lístkoch, a to takým spôsobom, aby suma na nich uvedená bola vyššia ako suma, ktorá bola v skutočnosti uhradená žalovanou na pošte (napr. pred sumu 56,80 EUR uvedenú na podacom lístku a zaplatenú pošte, bola ručne dopísaná číslica 3, čiže na podacom lístku, ktorý bol predmetom vyúčtovania žalobcu sa objavila suma 356,80 EUR). Mal za to, že konanie žalovanej bolo nasledovné: vybrala si z firemnej peňaženky potrebnú hotovosť, zásielky rozdelila na viac účtov tak, aby mala viac podacích lístkov, tieto podala na pošte za reálne poštovné, pričom následne pred mesačným vyúčtovaním podacie lístky spôsobom vyššie popísaným upravila a rozdiel v hotovosti si z firemnej peňaženky prisvojila. V januári 2018 vyzerali ešte dopisované sumy kostrbato (boli dopisované/ prepisované pomerne nešikovným spôsobom, častokrát jasne iným perom), avšak postupom času žalovaná pod vplyvom cviku začala sumy upravovať pomerne uhladeným spôsobom. Výnimkou je podľa neho mesiac október 2019, kedy sú zásahy do podacích lístkov jasne viditeľné. Hoci sa žalovaná snažila používať čo najpodobnejšie pero, na niektorých podacích lístkoch je podľa neho jasne vidieť, že číslice boli dopisované iným perom. Označil za zrejmé, že na viacerých podacích lístkoch boli číslice dopisované mimo predpísaný rámček tlačiva pošty. 4. Žalobca vyjadril názor, že neoprávnenú manipuláciu s podacími lístkami preukazuje (a zároveň potvrdzuje) aj skutočnosť, že po vykonaní pravidelného mesačného vyúčtovania zverených finančných prostriedkov predstavovali náklady vynaložené druhým zamestnancom na podanie zásielok na pošte pri nezmenených potrebách žalobcu v mesiaci november 2019 sumu vo výške 827,25 eur. Pre porovnanie, náklady na podanie zásielok na pošte v mesiaci október 2019, vynaložené zo strany žalovanej boli vo výške 7.525,45 eur, t.j. rozdiel medzi októbrom 2019 a novembrom 2019 pri nezmenených potrebách žalobcu je vo výške 6.698,20 eur. Výška nákladov vynaložených žalovanou na zabezpečenie podania zásielok na pošte počas dotknutého obdobia sa pohybovala v priemere medzi 6.000 a 7.500,- eur mesačne. Uvedené sa dialo napriek tomu, že rozsah elektronickej fakturácie žalobcu sa zvýšil z 20 % na 90 % celkového počtu faktúr, teda bolo možné očakávať výrazné zníženie výdavkov žalobcu na poštovné. Voľným okom nebolo na podacích lístkoch nič nezvyčajné (s výnimkou vyúčtovaní v poslednom mesiaci - októbri 2019). Prvé náznaky nezrovnalostí boli spozorované až v auguste - septembri 2019 pri tvorbe rozpočtu na rok 2020, keď si finančný riaditeľ žalobcu všimol, že aj napriek vysokému pomeru elektronických faktúr k poštovým faktúram sa náklady na poštu neznižujú. Tento problém však nebol detailne preskúmaný z dôvodu pracovnej vyťaženosti v danom období. Po odovzdaní posledného vyúčtovania žalovanou si pri podpisovaní expense reportu generálny riaditeľ žalobcu náhodne všimol veľké množstvo poprepisovaných súm na podacích lístkoch. Táto skutočnosť bola impulzom na prešetrenie vyúčtovaných výdavkov na poštovné. 5. Žalobca za účelom riadneho vyšetrenia vyššie popísaných skutočností nasvedčujúcich tomu, že zo strany žalovanej mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu, podal dňa 11.12.2019 v zmysle ust. § 196 ods. 1, v spojitosti s ust. § 3 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1 a 3, alebo eventuálne zločinu podvodu podľa ust. § 221 ods. 1 a 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“ alebo „TZ“). Podané trestné oznámenie bolo pridelené 3. oddeleniu vyšetrovania, Odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I. (vyšetrovateľka Z.. Z.. A. Š., ČVS: X.-XXX/X-N.-C.-XXXX-Š.) a na výzvu vyšetrovateľky bolo žalobcom doplnené podaním zo dňa 31.03.2020. 6. Vyjadril presvedčenie, že vyššie popísaný skutok bol spáchaný žalovanou, pretože iba ona počas trvania pracovnoprávneho vzťahu chodievala na poštu podávať zásielky v mene žalobcu, iba ona mala po celý čas prístup do firemnej peňaženky, mohla disponovať s finančnou hotovosťou v nej a sama vykonávala pravidelné mesačné vyúčtovanie zverených finančných prostriedkov. Na základe vyššie uvedených skutkových okolností nadobudol podozrenie, že žalovaná žalobcovi tým, že úmyselne prepisovala sumy na podacích lístkoch, aby suma na nich uvedená bola vyššia ako suma, ktorá bola v skutočnosti uhradená žalovanou na pošte a na základe toho si potom žalovaná neoprávnene vyberala z firemnej peňaženky sumu, ktorá však v skutočnosti nekorešpondovala so sumou, skutočne uhradenou na pošte, spôsobila žalobcovi škodu, ktorej náhradu si žalobca voči žalovanej bude v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi uplatňovať a návrhom na vydane zabezpečovacieho opatrenia sa u má poskytnúť ochrana. Konaním žalovanej popísaným vyššie bol ukrátený na svojom zisku a bola mu preukázateľne spôsobená škoda, ktorú zatiaľ vyčíslil vo výške 90.479,94 eur. Na zistenie výšky spôsobenej škody žalobca zatiaľ uskutočnil vizuálnu kontrolu všetkých podacích lístkov, kde boli zistené nezrovnalosti v sumách na podacích lístkoch - prepisované, resp. dopisované číslice pred sumu iným / podobným perom. Na zistenie presnej výšky spôsobenej škody bude potrebné preskúmať internú evidenciu tržieb príslušnej pošty (pobočkou pošty Bratislava č. XXX, nachádzajúcej sa na S. XX, XXX XX C.) a vykonať jej následné porovnanie (krížovú kontrolu) so sumami uvedenými na príslušných podacích lístkoch žalobcu. Žalobca je presvedčený, že suma uvedená na príslušných podacích lístkoch nebude korešpondovať so sumou, ktorá bola skutočne vyplácaná na pošte žalovanou a ktorú eviduje príslušná pošta v rámci svojej internej evidencie tržieb. Žalobca, ako súkromná právnická osoba, nevie predmetné dokumenty pošty zaobstarať a preto v podanom trestnom oznámení požiadal orgány činné v trestnom konaní o ich vyžiadanie a zabezpečenie pre účely riadneho zistenia skutkového stavu veci a presnej výšky spôsobenej škody. 7. Žalobca medzičasom doručil žalovanej výzvu zamestnávateľa na prerokovanie náhrady škody podľa ust. § 191 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a bezodkladne po zistení presnej výšky spôsobenej škody si žalobca v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi voči žalovanej v plnej výške uplatní svoj nárok na náhradu škody. 8. Žalobca lustráciou verejne prístupného katastra nehnuteľností náhodne zistil, že žalovaná nadobudla na základe Kúpnej zmluvy (V-XXXXX/2019) zo dňa 15.01.2020 nasledovné nehnuteľné nehnuteľnosti.: a) byt č. XXX (spoluvlastnícky podiel 1/1), XX. poschodie, vchod: A. XX, umiestnený v bytovom dome so súpisným č. XXXX, nachádzajúci sa v okrese Bratislava IV, obci BA-m.č. KARLOVA VES, v katastrálnom území E. N., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, vrátane spoluvlastníckeho podielu 6602/346423 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, b) pozemok (spoluvlastnícky podiel 6602/346423) parcely registra „C“, parcelné č. XXXX/XX, o výmere 453 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese Bratislava IV, obci BA-m.č. KARLOVA VES, v katastrálnom území E. N., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom Na Nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prvom poradí v prospech spoločnosti Tatra banka, a.s. (IČO: 00 686 930). 9. Žalobca uviedol, že ako poškodený si svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej uplatní v plnej výške bezodkladne po tom, ako bude v trestnom konaní zistená presná výška vzniknutej škody. Po priznaní tohoto nároku súdom bude žalobca disponovať exekučným titulom, na základe ktorého bude voči žalovanej viesť exekúciu. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej je vyčíslená zatiaľ vo výške 90.479,94 eur a žalobca má dôvodnú obavu, že exekúcia, ktorou bude žalobca túto pohľadávku vymáhať, bude ohrozená najmä kvôli skutočnostiam, že žalovaná má len 23 rokov a okrem nehnuteľností nevlastní žiaden ďalší relevantný majetok, z ktorého by sa žalobca mohol uspokojiť, okrem žalobcu má dlh minimálne voči jednému ďalšiemu veriteľovi, a to spoločnosti Tatra banka, a.s., v prospech ktorej sú nehnuteľnosti založené v prvom poradí (čerpala pravdepodobne hypotekárny úver), žalovaná je po ukončení pracovného pomeru so žalobcom pravdepodobne nezamestnaná a nemá pravidelný príjem a je len otázkou času, kedy sa začne vo veci podaného trestného oznámenia trestné stíhanie a žalovaná bude obvinená zo spáchania zločinu sprenevery resp. podvodu alebo niektorého z iných trestných činov vymedzených v osobitnej časti Trestného zákona. 10. Upozornil, že v prípade dokázania viny zo spáchania zločinu sprenevery hrozí páchateľovi v dôsledku zatiaľ predpokladanej výšky škody nepodmienečný trest odňatia slobody na tri až desať rokov a nedá sa vylúčiť riziko, že žalovaná nehnuteľnosti účelovo prevedie na inú entitu a žalobca k nim stratí dosah, v prípade naplnenia niektorého z väzobných dôvodov bude žalovaná stíhaná väzobne a nebude môcť pracovať, po odsúdení za úmyselný trestný čin a vykonaní trestu odňatia slobody bude existovať už len minimálna pravdepodobnosť, že žalovaná svoj dlh voči žalobcovi niekedy uhradí. 11. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil listiny - pracovné zmluvy zo dňa 19.07.2016 a zo dňa 29.05.2018, dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 24.10.2019, podacie lístky za obdobie rokov 2018 a 2019, mesačné vyúčtovania zverených finančných prostriedkov za obdobie rokov 2018 a 2019, trestné oznámenie zo dňa 11.12.2019 a jeho doplnenie, výzvu zamestnávateľa na prerokovanie náhrady škody, čiastočný výpis z LV č. XXXX a č. XXXX. 12. Súhlasila podľa ust. § 324 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 343 ods. 1, 2 CSP a § 344 CSP. 13. Konštatoval, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu) - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Má prednosť pred neodkladným opatrením. Za základný účel zabezpečovacieho opatrenia označil predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť peňažných pohľadávok veriteľov, a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí žalobca jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP musí žalobca opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku, alebo ak základ nároku nie je minimálne osvedčený, nie je možné podľa súdu prvej inštancie poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Za ďalší predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mal spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva i iné majetkové hodnoty, avšak musí sa jednať o taký predmet zálohu, u ktorého v danom prípade bude tento inštitút reálne napĺňať svoj účel. Pokiaľ ide o predmet záložného práva (majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie), musí sa zohľadniť zásada primeranosti, zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. 14. V tejto súvislosti konštatoval, že z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Považoval však za nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Konštatoval, že žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanej, keď okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanej ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť podľa súdu prvej inštancie len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. 15. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise vyvodil riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Vyhodnotil, že žalobca osvedčil existenciu svojho nároku voči žalovanej, existenciu pohľadávky minimálne vo výške 90.479,94 eur titulom nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom, v dôsledku čoho žalobca podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu sprenevery, eventuálne podvodu, osvedčil taktiež obavu, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená, nakoľko žalovaná s vysokou pravdepodobnosťou nevlastní okrem označených nehnuteľností ďalší majetok a je pravdepodobne nezamestnaná, nemá pravidelný príjem, pričom sa nedá vylúčiť, že žalovaná účelovo nehnuteľnosti prevedie na inú osobu. Prihliadol na to, že v prípade dokázania viny zo spáchania zločinu sprenevery hrozí páchateľovi v dôsledku zatiaľ predpokladanej výšky škody nepodmienečný trest odňatia slobody na tri až desať rokov a po odsúdení za úmyselný trestný čin a vykonaní trestu odňatia slobody bude málo pravdepodobné, že žalovaná niekedy svoj dlh žalobcovi uhradí. Vzhľadom na výšku peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej a hodnotu nehnuteľností, ktoré sa majú zaťažiť záložným právom usúdil, že by nedošlo k zjavnému nepomeru medzi zabezpečovanou pohľadávkou a majetkom, na ktorý sa zabezpečovacie opatrenie vzťahuje a teda k porušeniu zásady proporcionality. Dodal, že nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom záložného práva. 16. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že žalobca osvedčil splnenie zákonných náležitostí (osvedčil peňažnú pohľadávku voči žalovanej a skutočnosť, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená, pričom dospel k záveru, že bola dodržaná zásada primeranosti a proporcionality) na nariadenie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. 17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení § 262 ods. 1 CSP. 18. Proti tomuto uzneseniu podala riadne a včas prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie žalovaná a žiadala ho zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť. Odmietla tvrdenie žalobcu, že počas pracovného pomeru mala výlučný prístup do firemnej peňaženky. Súhlasila s jeho tvrdením, že pracovala na recepcii, kde však pracovali dve recepčné, peňaženka sa nachádzala v šuflíku na recepcii, kde sa okrem peňaženky nachádzali aj rôzne bločky a potvrdenky z pošty. Počas jej pracovného pomeru sa na recepcii vystriedali 2-3 recepční, vyplácali kuriérov. Brali peniaze za účelom nákupu drogérie, liekov, do skrinky chodili aj ostatní zamestnanci za účelom vybratia si osobných vecí, a to aj v čase, keď bola napr. na obede alebo na WC. Uviedla, že so žalobcom nemala uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Súhlasila tiež s tvrdením žalobcu, že nosila na poštu listové zásielky na ich odoslanie, a to v takom veľkom množstve, že ich tam nechávala a pracovníčka pošty ju po spracovaní kontaktovala telefonicky a pošte uhradila sumu z odoslanie zásielok. Mesačne spracovávala vyúčtovanie, pričom nekontroloval zhodnosť písma, na ktoré s žalobca odvoláva. Mala za to, že zodpovednosť za situáciu nesie žalobca, ktorý podpisoval správnosť mesačných výkazov a mal možnosť kontroly. Vyjadrila názor, že nie je hodnoverne osvedčená existencia pohľadávky žalobcu proti nej a i dôvodná obava, že jej exekúcia bude ohrozená. Výšku škody označila za imaginárnu, nakoľko v niektoré dni vyplývajúce zo žalobcom doloženého hárku bola preukázateľne na dovolenke a nezdržovala sa v práci, a to v dňoch od 10.05.2018 do 22.05.2018, od 11.08.2018 do 19.08.2018, od 19.01.2019 do 31.01.2019, od 31.05.2019 do 04.06.2019, od 05.07.2019 do 15.07.2019, od 22.09.2019 do 27.09.2019. Žalobca si uplatňuje škodu aj za tieto dni, keď bola odcestovaná a doložila screenshoty z dovoleniek. Nesúhlasila tak s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca osvedčil existenciu pohľadávky voči nej. Porovnaním nákladov na poštovné by žalobca zistil, že v predchádzajúcom období boli rovnaké, následne boli nižšie z dôvodu šetrenia spoločnosťou žalobcu. Pripomenula, že civilné konanie nenahrádza konanie trestné. Ide o dve nezávislé konania. V prípade jej odsúdenia by prestala platiť hypotekárny úver a nárok prvého záložného veriteľa by sa pravdepodobne zabezpečoval zo zabezpečenej nehnuteľnosti. Má len 23 rokov a tým práve garantuje možnosť splácať žalobcovi pohľadávku, ak sa preukáže. Uviedla, že uzatvorila pracovnú zmluvu s novým zamestnávateľom. 19. Na odvolanie žalovanej reagoval žalobca elektronickým podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.08.2020. Uviedol, že žalovaná nešpecifikuje bližšie svoje odvolacie dôvody. Mal za to, že k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poskytol komplexnú argumentáciu a tým osvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Súd bol preto povinný jeho návrhu vyhovieť. Svoju argumentáciu podložil súdnou judikatúrou. Prístup iných osôb k firemnej peňaženke a poškodenie stolíka, v ktorom bola umiestnená považoval za irelevantný vo vzťahu k nároku, od ktorého návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvíja. Poukázal na dôvodné podozrenie, že škodu spôsobila tým, že na podacích lístkoch úmyselne prepisovala sumy. Následne neoprávnene vyberala z peňaženky sumu, ktorá korešpondovala so zmenenými sumami na podacích lístkoch. Považoval za absurdnú a nelogickú argumentáciu žalovanej, že tieto lístky prepisovala pracovníčka pošty, keď navyše bolo použité odlišné pero a typ písma. Pokiaľ ide o čerpanie dovolenky žalovanou zopakoval, že škoda je zatiaľ vyčíslená predbežne a orientačne.. Za účelom zistenia jej presnej výšky bude potrebné preskúmať internú evidenciu tržieb príslušnej pošty a vykonať následné porovnanie so sumami uvedenými v príslušných podacích lístkoch. O uvedené doklady pošty požiadal orgány činné v trestnom konaní. Podľa vizuálnej kontroly podacích lístkoch škoda mu bola spôsobená počas 123 dní, z dôvodu čerpania dovolenky žalovanou je sporných 6 dní. Presné dátumy čerpania dovolenky žalovanou nestihol preveriť. Z opatrnosti však presné dátumy čerpania dovoleniek žalovanou namietal, nakoľko z doložených fotografií tieto nie sú zrejmé. Uviedol, že osoby, ktoré v čase neprítomnosti žalovanej chodili za ňu na poštu, nerobili vyúčtovanie nákladov, podacie lístky odovzdali žalovanej po jej príchode, mala možnosť s nimi manipulovať. Dal do pozornosti nákladné dovolenky (Turecko, Španielsko, Zanzibar, Malorka) napriek výške jej hrubej a čistej mzdy (1000 eur hrubá mzda v roku 2018, 1100 eur hrubá mzda v roku 2019). Poprel tvrdenie žalovanej, že po jej skončení pracovného pomeru nastali šetriace režimy a tým boli spôsobené nižšie náklady na poštovné. Zopakoval všetky svoje argumenty týkajúce sa dôvodne obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená, keď má žalovaná len 23 rokov, má len relevantnú nehnuteľnosť, hrozí je vysoká trest odňatia slobody, existuje riziko, že nehnuteľnosť účelovo prevedie na inú osobu, musí platiť svojho právneho zástupcu, môže byť väzobne stíhaná, po právoplatnom odsúdení bude podľa neho minimálna pravdepodobnosť, že mu dlh niekedy uhradí. Tiež poznamenal, že jej aktuálny mesačný príjem cca 477 eur je nízky a nezabezpečuje uhradenie jeho pohľadávky. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť. 20. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konanie neboli podané. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ust. § 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 22. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 23. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 24. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 25. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 26. Podľa § 325 ods. 2, písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 27. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 28. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (odmietnutie návrhu), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 29. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 30. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 31. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 32. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 33. Citované zákonné ustanovenia upravujú úzko súvisiace inštitúty neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia v zmysle zákona č. 160/2016 Z. z. účinného od 1.7.2016, ktorých účelom sú totožné ciele ako pri inštitúte predbežného opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, ktorý bol novým procesným zákonom zrušený. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že právne závery súdnej praxe ohľadom podmienok pre nariadenie pôvodného inštitútu predbežného opatrenia sa plne vzťahujú aj na v súčasnosti platnú úpravu týkajúcu sa neodkladných opatrení, rovnako aj na platnú úpravu týkajúcu sa zabezpečovacích opatrení, keďže vychádzajúc z vyššie citovaného ust. § 344 CSP zákonné podmienky a kritéria pre vydanie oboch inštitútov sú v zásade zhodné. Je teda zrejmé, že účelom neodkladného opatrenia a rovnako aj zabezpečovacieho opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. I pre aplikáciu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia sa teda vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala v pomere medzi stranami sporu, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom je dočasnosť a provizórnosť. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu v jeho priebehu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu a obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo žalobcu na riadny výkon exekúcie očakávaného súdneho rozhodnutia ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby zmarenia exekúcie. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje. 34. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia. 35. Uvedené zásady pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného a tým aj zabezpečovacieho opatrenia platia o to viac v prípade rozhodovania o takom návrhu, ktorým sa majú právne a faktické pomery navrhovateľa a odporcu upraviť na dobu neurčitú, ako to navrhoval žalobca, keďže dobu trvania navrhovaného zabezpečovacieho nevymedzil, čo ani nemohol, keďže vo veci bolo len podané trestné oznámenia a trestné stíhanie vo veci nebolo začaté Jeho vznik teda nie je istý. Je potrebné si uvedomiť, že ide o procesný inštitút, ktorý má bez meritórneho prejednania veci v civilnom konaní a bez vykonania plnohodnotného dokazovania v ňom upraviť tieto pomery na dobu neurčitú a výrazne neistú, preto návrh na jeho nariadenie a aj súdne rozhodnutie, ktorým sa takémuto návrhu vyhovie a trvalo sa ním zasiahne do práv subjektov dotknutých neodkladnou úpravou, musí byť nepochybne presvedčivé, podložené na nespochybniteľných dôkazoch a preskúmateľné v záujme neporušenia práva týchto subjektov na spravodlivé súdne konanie, ktoré sa uskutočnilo bez meritórneho prejednania veci. Je preto potrebné zvážiť, či za účelom rozhodnutia o návrhu na nariadenie takéhoto opatrenia tohto druhu nie je potrebné vypočutie odporcu a vykonanie pojednávania za účelom dosiahnutia spravodlivej úpravy pomerov subjektov nariadením zabezpečovacieho opatrenia dotknutých, keď z ust. § 329 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 344 CSP možnosť takéhoto procesného postupu konajúceho súdu vyplýva. Predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je totiž aj skutočnosť, že právne účinky tohto opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Ide o princíp proporcionality, v zmysle ktorého je potrebné, aby strana, ktorej má byť uložená povinnosť alebo obmedzenie, zabezpečovacím opatrením nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Aj pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí konajúci súd poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha jeho nariadenia, ale aj strane, voči ktorej zabezpečovacie opatrenie smeruje. Táto strana môže byť obmedzená iba do takej miery, aby zabezpečovacie opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov a vznik neprimeranej ujmy. 36. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku (vychádzajúc z ust. § 234 ods. 2 CSP aj v odôvodnení uznesenia) súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 37. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva rozpornosť a nesúlad so zákonnými požiadavkami na presvedčivosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keď nie je zrejmé, akými úvahami sa pri hodnotení navrhovateľom k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doložených listinných dôkazov riadil, keď dospel k záveru o potrebe jeho nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie odôvodnenie svojho rozhodnutia zúžil len zopakovanie skutočností uvádzaných žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na všeobecné zásady a pravidlá o rozhodovaní o návrhoch na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia a na jednoduchú konštatáciu skutočnosti, že z návrhu a z listinných dôkazov možno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie, nakoľko podľa súdu prvej inštancie žalobca osvedčil existenciu nároku voči žalovanej, existenciu pohľadávky minimálne vo výške 90.479,94 eur titulom nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom a taktiež obavu, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená, nakoľko žalovaná s vysokou pravdepodobnosťou nevlastní okrem označených nehnuteľností ďalší majetok a je pravdepodobne nezamestnaná. Nevysvetlil však, na základe akých právnych úvah k takýmto záverom dospel a na základe akého hodnotenia a čoho zaujal tento právny záver. Jeho právne posúdenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak pre odvolací úd nepreskúmateľné a navyše sa javí aj ako predčasné, keďže súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil, na základ akých právnych úvah má pravdepodobnejší úspech žalobcu v nejakom nešpecifikovanom civilnom súdnom konaní, supluje už závery ešte nezačatého trestného konania, prezumuje existenciu trestného činu spáchaného žalovanou a pohľadávky žalobcu voči nej bez bližšieho právneho posúdenia a vysvetlenia týchto právnych záverov a taktiež konštatuje pravdepodobnosť nevymožiteľnosti súdneho rozhodnutia, keď konanie, v ktorom by malo k vydaniu takéhoto exekučného titulu dôjsť nešpecifikuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je aj vzhľadom na jeho stručnosť nepreskúmateľné a tým, že ide o zabezpečovacie opatrenia nariadené v podstate bez časového obmedzenia vydané procesným postupom bez vyjadrenia oboch dotknutých subjektov, ide zároveň aj o odôvodnenie zakladajúce nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, i za situácie, že k žiadnemu súdnemu procesu vlastne ani nedošlo. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysvetlil, ako právne posúdil práve vyššie uvádzanú zásadu proporcionalitu neodkladného opatrenia. 38. Vytknuté nedostatky odôvodnenia napadnutého uznesenia vyúsťujú do absencie právneho posúdenia veci ako zákonnej náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je neprípustne zjednodušené bez náležitej právnej argumentácie a bez náležitého právneho posúdenia jeho právnych dôsledkov. 39. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako nepreskúmateľné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie procesným postupom spočívajúcim v nezákonnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva (náležité bránenie sa proti argumentom súdu v rámci odvolacieho konania) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno v rámci zachovania dvojinštančnosti súdneho konania napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Zásada neporušenia tohto procesného práva strán sporu prevláda nad zásadou hospodárnosti civilného konania. 40. Podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v rámci nového konania bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť opodstatnenosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia požadovaného na časovo nevymedzenú dobu, právne posúdiť dôvodnosť takéhoto procesného inštitútu, keď jeho vyhovením má dôjsť k úprave právnych pomerov strán bez riadneho súdneho konania bez vykonania riadneho plnohodnotného dokazovania v civilnom sporovom konaní a za situácie, keď nebolo rozhodnuté o trestnom oznámení žalobcu a o začatí trestného stíhania vo veci, resp. žalobca túto skutočnosť neosvedčil, zaoberať sa otázkou možnosti suplovania trestného konania, s tým, že odôvodnenie nového rozhodnutia bude musieť byť presvedčivé a preskúmateľné. (§ 391 ods. 3 CSP). 41. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).