Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/164/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420202522 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1420202522.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. M., O. Y. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U.. R. K., O. Y. XX.XX.XXXX, Z. V.: R. X, Z., toho času bytom: V. XX, V., zastúpená advokátskou kanceláriou SCHIN & MAJDÚCH legal s.r.o., so sídlom: Galvániho 15/C, Bratislava a otec - K. M., O. Y. XX.XX.XXXX, Z. V.: R. X, Z., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04.08.2020, č.k. 25P/108/2020-40, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04.08.2020, č.k. 25P/108/2020-40 p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 04.08.2020 č.k. 25P/108/2020-40 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd upravil styk otca s maloletým každý párny víkend v čase od piatku od 15,00 hod do nedele do 16,00 hod, každý utorok v týždni v čase od 15,00 hod do 18.00 hod, s výnimkou letných prázdnin, kedy je otec oprávnený byť s maloletým od 1.7. od 8.00 hod do 14.7. do 16,00 hod a od 1.8. od 8,00 hod do 14.8. do 16.00 hod. a to do právoplatného rozhodnutia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 28.12.2019 odišla zo spoločnej domácnosti a keďže sa nevedia na styku otca s maloletým dohodnúť, je podľa nej potrebné, aby bol upravený súdom. Otec maloletého zneužíva momentálnu situáciu a svojvoľne rozhoduje o jeho styku s maloletým, čo negatívne vplýva na psychické zdravie a režim maloletého. Otec ich ústne dohody absolútne nerešpektuje a koná výlučne podľa seba, svojich názorov, nerešpektujúc jej názor a vôľu. S maloletým sa stretáva kedy sa mu zachce, neberie ohľad na ich dopredu naplánovaný program s maloletým, preto v súčasnosti žijú vo veľkej neistote, nakoľko nikdy nemôžu vedieť, kedy sa otec rozhodne pre maloletého prísť do škôlky a odviesť ho. Toto je pre maloletého bezpochyby nevyhovujúce. Keď si naplánuje s maloletým program, on bez jej vedomia a súhlasu vyzdvihne maloletého z materskej školy a oznámi jej, že maloletý bude s ním najbližšie 2 dni. Následne jej odmieta maloletého vrátiť v čase, ktorý ona navrhne. Záleží jej na tom, aby maloletý mal dodržaný režim, aby boli stanovené pravidlá a podmienky stretávania otca s maloletým prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko jej pokusy o mimosúdnu dohodu boli márne. Nechce v žiadnom prípade zabrániť otcovi, aby sa s maloletým stretával, avšak chce predísť svojvoľnému správaniu otca, ktoré je pre ňu aj pre maloletého absolútne neprijateľné. Otec sa k návrhu matky vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 03.08.2020. Vo veci samej navrhol zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v modeli 2+2+3 dni (pondelok, utorok, piatok až nedeľa jeden rodič a streda, štvrtok druhý rodič) striedavo v párnom a nepárnom týždni. Za miesto prevzatia maloletého navrhol jeho Materskú školu. Vo vyjadrení otec popísal situáciu ohľadom rozchodu s matkou maloletého. Uviedol, že je pravdou, že matka s maloletým dňa 27.12.2019 odišla z ich spoločnej domácnosti, maloletý je v jej osobnej starostlivosti a na úprave jeho styku s maloletým sa nevedia dohodnúť. Jej návrhy na úpravy styku sú pre neho absolútne neprijateľné, nakoľko sám maloletý ho žiada o to, aby mohol zostávať v jeho domácnosti v Tomášove, nakoľko sú na seba veľmi naviazaní a keď sú jeden bez druhého obaja tým trpia. Počas trvania pandémie COVID- 19 sa zintenzívnili dni, kedy maloletý u neho prespával, nakoľko boli zavreté materské školy. V súčasnosti s matkou začali navštevovať mediátorku a dohodli sa na režime stretávania v mesiaci august 2020 tak, že maloletý bude týždeň v osobnej starostlivosti každého rodiča. Verí, že sa s matkou dohodnú aj na ďalších veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloletého. 2. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, s vyjadrením otca, so všetkými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ako aj s obsahom spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25P/106/2020 dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady odôvodňujúce okamžitý zásah do pomerov účastníkov formou neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletým. Súd prvej inštancie zistil, že rodičia maloletého nie sú manželia a od decembra 2019 nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý býva u matky, navštevuje materskú školu na ulici Borská 4 v Bratislave. Dopytom na riaditeľku uvedenej materskej školy súd prvej inštancie zistil, že maloletého vyzdvihuje zo zariadenia matka aj otec. Otec vyzdvihuje maloletého niekoľkokrát týždenne, najmenej raz za týždeň. Riaditeľka sa vyjadrila, že maloletý je zdravé dieťa, je vždy čisto oblečený a upravený bez ohľadu na to, kto ho ráno do materskej školy privedie, ale v poslednej dobe je viac plačlivý, najmä ráno, keď sa lúči s rodičmi. Obaja rodičia zhodne uvádzajú, že styk otca s maloletým sa v súčasnosti realizuje, avšak bez pravidelného režimu, nakoľko sa na režime, ktorý by vyhovoval obom nevedia dohodnúť. V súčasnosti rodičia absolvujú mediáciu, na ktorej dospeli k dohode, ohľadom úpravy styku otca s maloletým počas letných prázdnin, ďalej prebiehajú rokovania, ohľadom úpravy styku počas bežného roka. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady odôvodňujúce okamžitý zásah do pomerov účastníkov formou neodkladného opatrenia, a teda nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, nakoľko z vyjadrení rodičov vyplýva, že styk otca s maloletým sa realizuje, a teda nie sú dotknuté práva otca ani maloletého dieťaťa na zachovanie vzájomného kontaktu. V riadnom konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému bude súd vykonávať dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutočného stavu a až na jeho základe bude možné rozhodnúť, aký rozsah úpravy styku, resp. spôsob zabezpečovania starostlivosti o maloletého bude najvhodnejší a bude v najlepšom záujme maloletého. S poukazom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie zdôraznil, že inštitút neodkladného opatrenia totiž nemá nahrádzať meritórne rozhodnutie vo veci, ale má zabezpečiť predovšetkým udržanie a nevyhnutné rozvíjanie citových a rodinných väzieb dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá vo svojej osobnej starostlivosti. V súčasnosti je teda výlučne na rodičoch dohodnúť si konkrétne termíny stretnutí a v plnej miere využiť možnosť mediácie, ktorej sa už obaja zúčastňujú. 3. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka včas odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka má za to, že styk otca s maloletým je nevyhnutné upraviť, najmä s ohľadom na súčasný psychický stav maloletého a nemožnosť dohody medzi rodičmi. Za týmto nežiadúcim psychickým stavom maloletého je najmä nepravidelný režim, ktorý nastavil otec. Otec sa sám rozhoduje, kedy bude s maloletým, ako dlho a kedy ho vráti matke. Správy o zmene realizácie styku dostávala bez predchádzajúcej dohody, čím viac krát otec zmenil jej pripravené plány a dohody s maloletým. Tieto nie ojedinelé zmeny programu spôsobujú u maloletého stres a obavy, kde a s kým bude po škôlke, s kým strávi nasledujúci deň, prípadne v ktorej posteli bude spať. Po podaní návrhu, cca od začiatku júna 2020 sa dovtedy realizovaný styk (každý druhý víkend a 1-2x v týždni na cca 3 hodiny), zmenil na základe rozhodnutia otca (bez jej súhlasu, resp. napriek jej výslovnému nesúhlasu) na režim striedavej starostlivosti 2-2-3. Aj po takomto krátkom čase si matka všimla, že tento režim a neustále sa meniace prostredie má na maloletého veľmi zlý vplyv. Z vyjadrenia riaditeľky materskej škôlky na ulici Borská 4 v Bratislave vyplýva, že v poslednom období bol maloletý oveľa viac plačlivý. Zároveň si matka všimla veľké zmeny nálad maloletého, jeho agresívnejšie a vulgárnejšie správanie a obhrýzanie si nechtov. Toto všetko hovorí o nestabilnom psychickom rozpoložení maloletého a nevyhovujúcom stave riešenia súčasnej situácie. Už počas spolužitia v Tomášove mával maloletý dosť časté záchvaty plaču, keď bol prítomný pri ich hádkach s otcom. V poslednom období spolužitia sa doma hádali alebo bolo u nich dusno. Otec je presvedčený, že maloletý tento stav nevnímal. Naopak matka si je istá, že maloletému nerobili dobre tieto situácie, a má za to, že deti sú malé radary a veľmi dobre vnímajú všetky pozitívne aj negatívne emócie a atmosféru. Preto sa matke ani nepáči, ako teraz otec manipuluje s maloletým. Používa ho ako živý štít. Všetko chce riešiť pred ním (stretnutia u mediátorky, stretnutia u psychológa, vyslovene témy a rozhovory dospelých, kde maloletý nemá čo robiť) a ju vykresľuje ako tú zlú. Maloletý je potom z toho všetkého zmätený, pretože ich oboch ľúbi. Otec presviedča maloletého, že všetko je to vina matky, že ju ľúbi a len ona za všetko môže, lebo od neho odišla. Maloletý si začal obhrýzať nechty v júny, od doby, kedy odporca sám zmenil nastavený režim stretávania. Zároveň sa objavili záchvaty plaču v deň keď otec privezie maloletého a aj nasledujúci deň. Matka opisuje, že po dvoch nociach strávených u otca, prišla raz pre maloletého do škôlky. Maloletý sa nechcel na ňu ani pozrieť, pýtal sa jej prečo pre neho prišla ona. Bol neskutočne zmätený, a matka má za to, že je to výsledok spôsobu manipulatívnej komunikácie zo strany otca. Dňa 21.6.2020 bola upozornená pani riaditeľkou škôlky, že odkedy pre neho chodí aj otec, maloletý je celý deň uplakaný a nechce jesť. Učiteľky maloletého si hneď všimli rozdiel v jeho správaní, nakoľko za 5 mesiacov ho poznali ako milé, vždy usmievavé dieťa. Otec stále maloletému nahovára, že jeho domov je len v Tomášove, že len tam patrí, nikde inde. Svojím konaním zhoršuje celú situáciu. Zároveň matka zistila, že otec nie vždy dáva maloletého do škôlky. Maloletého odhlásil zo škôlky 7.7., 16.7. a aj 21.7. V žiadnom prípade matka nespochybňuje to, že otec maloletého veľmi ľúbi a aj naopak a radi spolu trávia čas. Zásadné však je, že neustále striedanie prostredia je s ohľadom na maloletého útly vek nevyhovujúce. Stresujúce pre maloletého je tiež to, že otec pred ním evidentne rieši ich vzťah a navyše mu podsúva informácie tak, aby sa maloletý cítil dobre len v Tomášove a len s otcom. Dohoda o styku s maloletým počas školského roka je nateraz podľa názoru matky nereálna. Otec žiada striedavú starostlivosť v režime 2-2-3 dni, čo však nie je pre maloletého vôbec vhodné. Dôkazom je práve aktuálny stav maloletého, keďže styk s otcom prebieha práve v tomto režime. Maloletý si neustále zvyká na to, u ktorého z rodičov je, nemá ustálené prostredie. Z tohto dôvodu matka žiada zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a úpravu styku otca s maloletým tak, ako je to uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom nesúhlasu matky je tiež veľmi obtiažna doprava z Tomášova do Bratislavy. Ak by maloletý prespával u otca v Tomášove aj cez týždeň, musel by vstávať až o hodinu skôr, keď nie viac, aby prišiel na čas do škôlky. Matka je toho názoru, že pravidelný režim, ktorý sa týka aj času zaspávania a vstávania, je pre vyvíjajúce sa dieťa nevyhnutný. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu, uvádza, že maloletého si vždy bral k sebe len v tie dni, o ktorých matka vedela, ani raz sa nestalo, čo spomína, že by maloletého neohlásene zobral, nevrátil, alebo jej prekazil nejaký plan. Od samého začiatku žiadal striedavú starostlivosť. Nepozná jediný dôvod, prečo by to tak nesmelo byť. Maloletý žil 5 rokov v Tomášove a miluje to tam, prvé čo povie, keď ho vyzdvihne otec po škôlke je, že ideme do Tomášova a chce ísť len rovno tam. Otec uvádza, že spolu chodia na ryby, na korčule, bicykel, majstrujú v dielni, alebo na záhrade, môže sa na dvore voziť na všetkom, čo má kolesá, maloletý má u neho absolútny kľud a pohodu. Maloletý má v Tomášove aj kamarátov. Otec poukazuje na to, že si mohol podať prvý o neodkladne opatrenie, ale chcel sa s matkou rozumne dohodnúť, úplne logicky si starostlivosť podeliť. Otec chce len všetko rovnako, spoločne sa podielať na starostlivosti o maloletého, síce už nie bok po boku, ale maloletý potrebuje absolútne maximálne oboch rodičov. Otec ďalej uviedol, že maloletý je na tom psychicky dobre. Ak by sa aj mal prečo zle cítiť, tak určite nie kvôli času stráveným rovnakým podielom aj s otcom, ako aj s mamou, ale skôr v dôsledku zmeny prostredia a nového života. To, že môže byť v rovnakej miere v prostredí, kde žil a vyrastal mu určite len prospieva. Otec uvádza, že pani učiteľka materskej škôlky mu povedala, že maloletý bol v škôlke v pohode, nemal žiadnu plačlivosť a pod. Otec má aj za to, že ranné vstávanie a dochádzanie z Tomášova do škôlky maloletému nerobí žiaden problém. Maloletý je veľa krát aj sám ráno hore, netreba ho ani budiť. V kľude sa ráno naraňajkujú, urobia rannú hygienu, oblečú sa a z domu odchádzajú o 6:45. V aute sa rozprávajú, na všeličo sa ho maloletý pýta. Otec uviedol, že maloletý aj niekedy cez víkend vstane ráno skôr a to sám od seba. Otec poukázal i na to, že množstvo detí takto isto cestuje denne do škôlky, či školy z okolitých satelitov. Otec namieta, že maloletý nevie ešte vyskladať vetu a vyjadrovať sa, ako to popisuje matka a ide podľa neho o matkine slová, nie maloletého. Otec nepochybuje o tom, že maloletý povie svoje myšlienky a nemusia sa matke zrovná páčiť, ale nemá to od neho. Maloletý tiež vníma svet a veci okolo seba, má svoj detský názor. Otec uviedol, že je ochotný podrobiť sa čomukoľvek, ísť aj pred hocikoľko psychológov, aby sa najskôr našla pravda a až potom robili rozhodnutia. Určite sú prípady, kde to, čo žiada matka je na mieste, kde je otec možno alkoholik, agresívny. Ale toto nie je ich prípad. Vždy si plnil všetky svoje povinnosti k rodine, vzorne sa o rodinu staral a mal ich z celého srdca rád. Otec vyslovil, že maloletý ho veľmi ľúbi a potrebuje ho, tak isto ako aj mamu. Nesmie sa maloletému ublížiť tým, že sa mu jeden z rodičov odoprie. Dosť ťažké musí byt pre maloletého už len to, že sa rodičia rozišli. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 65, 66 Civilného mimosporového poriadku a túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 6. Podľa ust. § 65 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 7. Podľa § 66Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 8. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadkuna vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 9. Podľa ust. § 387 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie iba výnimočne je takým rozhodnutím, ktoré rieši vec samu. Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného opatrenia by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého a ohrozeniu jeho výživy. 11. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu návrhu a listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 12. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky ako nedôvodné. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa riadne zaoberal návrhom, vyhodnotil všetky skutočnosti a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že nie je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia, absentuje tu potreba neodkladnej a rýchlej úpravy. Jednoznačne vyplýva aj zo samotného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, že otec sa s maloletým toho času stretáva, majú spolu kontakt. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že komunikácia medzi rodičmi je problémová, že matke sa javí otcom žiadaný režim stretávania ako nevhodný, avšak bez uvedenia relevantných dôvodov, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, a nie je prostriedkom riešenia nezhôd rodičov. Rodičia si musia v prvom rade uvedomiť, že majú zodpovednosť za svoje dieťa, ak sa aj rodičia rozišli, musia mať na zreteli, že dieťa potrebuje oboch rodičov, že rola oboch rodičov je v živote dieťaťa nenahraditeľná. Dieťa, ak sú obaja rodičia milujúcimi, vždy túži mať oboch rodičov a bývať s oboma, ak to však rodičia dieťaťu dať nemôžu, musia potom myslieť na záujem dieťaťa, a nie svoj záujem a nastaviť starostlivosť o dieťa tak, aby čo najviac mu zabezpečili rovnocennú starostlivosť zo strany oboch rodičov. Odvolací súd v danom prípade nevzhliadol ako dôvodné okamžite zasahovať do stretávania sa otca s maloletým tak, ako to žiada matka. Vzhľadom k tomu, že obaja rodičia sú schopní sa o maloletého riadne postarať, otec naďalej býva v prostredí, ktoré je maloletému dôverne známe, maloletý má s otcom vybudovaný veľmi dobrý vzťah, nevidí ani odvolací súd dôvod, prečo by v danom prípade nebolo vhodné realizovať stretávanie otca s maloletým tak, ako doteraz. Matkou uvádzané tvrdenia o zhoršenom psychickom stave maloletého a uvedené údajné vyjadrenia riaditeľky materskej školy o zhoršenom správaní maloletého nie sú preukázané. Naopak otec tvrdí, že nebadá na maloletom žiadne psychické problémy a problémy v správaní maloletého mu učiteľky materskej škôlky nepotvrdili. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prvom rade je v záujme maloletého, aby sa rodičia dohodli na starostlivosti o neho, aby spolu o maloletého nesúperili a nehádali sa, nakoľko práve takéto správanie rodičov vplýva na maloletého negatívne a nie skutočnosť, že sa maloletý strieda pri rodičoch. Argument matky, že je nevhodné pre maloletého prespávať u otca cez pracovný týždeň z dôvodu, že musí u otca skôr vstávať, aby stihli na čas prísť do škôlky, nie je relevantný k tomu, aby mal otec styk len každý druhý víkend a aby nemohol maloletý prespať u neho aj cez pracovný týždeň. Otec uviedol, že maloletý nemá absolútne žiaden problém so skorším vstávaním, väčšinou je už o 6.00 hod ráno hore aj sám. Z domu odchádzajú o 6.45, predtým sa naraňajkujú, oblečú. Otec poukázal na to, že je množstvo rodín, ktoré bývajú v satelitoch pri Bratislave a ráno aj s deťmi dochádzajú do škôlok, škôl a za prácou a nikto ich z tohto dôvodu neobmedzuje vo výkone rodičovských práv. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú prijať záver o potrebe prijať navrhované neodkladné opatrenie. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani v odvolaní neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy styku otca s maloletým. Odvolací súd apeluje na rodičov, že je v prvom rade v záujme ich maloletého, aby sa naučili komunikovať, ohľadom jeho potrieb a dospeli k dohode o výkone svojich rodičovských práv a povinností. Nikdy nie je v prospech dieťaťa, keď je zaťahované do nezhôd rodičov, môže to mať negatívny dopad na jeho zdravý duševný vývin. V tomto smere je vhodné, aby rodičia naďalej navštevovali mediátora a aj za jeho pomoci sa snažili dospieť k dohode o úprave rodičovských práv a povinností. 13. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadala matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má odvolací súd za to, že tu nie je žiadna hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa. Maloletý sa stretáva s otcom, čo otec potvrdil a len skutočnosť, že matke sa takto realizovaný styk nepáči, avšak bez uvedenia relevantných dôvodov, neznamená urýchlenú potrebu zásahu súdom, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§387 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku). 14. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladná úprava nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Je opodstatnená tam, kde bez dočasnej úpravy hrozí ujma na zdraví dieťaťa, jeho výchove, je ohrozená jeho výživa, čo v danom prípade nie je splnené. 15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).