Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/151/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203322 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1420203322.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Z. N., T.. XX. X. XXXX, H. U. XXXXX/XXB, H., zast. DEDÁK & Partners, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 735 764, proti žalovanému: J. I., T.. XX. X. XXXX, H. F. XXXX/XX, H., o určenie neexistencie pohľadávky a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo 17. septembra 2020 č. k. 18C/29/2020- 34, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že sa n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenie: „Žalovanému sa zakazuje previesť, scudziť, zaťažiť pohľadávku žalovaného voči žalobcovi zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 30. 9. 2012 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom v celkovej výške 212.000 eur. Žalovaný je povinný zdržať sa podania návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu a to Notárskej zápisnice zo dňa 30. 3. 2017 č. N 439/2017, Nz 10882/2017 a akéhokoľvek nakladania s touto Notárskou zápisnicou a nakladania s právami z nej vyplývajúcimi, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“ Vo zvyšku sa napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu žalovanému previesť, scudziť, zaťažiť pohľadávku žalovaného voči žalobcovi zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 30. 9. 2012 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom vo výške 212.000 eur a v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa podania návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice zo dňa 30. 3. 2017 č. N 439/2017, Nz 10882/2017 a akéhokoľvek nakladania s touto notárskou zápisnicou a zdržať sa nakladania s právami z nej vyplývajúcimi, v prípade prebiehajúceho exekučného konania na podklade tejto notárskej zápisnice podať návrh na jeho zastavenie, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 30. 9. 2012 medzi ním ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom mala žalovanému vzniknúť proti žalobcovi pohľadávka v celkovej výške 212.000 eur pozostávajúca z istiny vo výške 200.000 eur a príslušenstva vo forme úrokov vo výške 12.000 eur so splatnosťou dňa 30. 9. 2017. Pohľadávka žalovaného bola uznaná vo forme notárskej zápisnice zo dňa 30. 3. 2017 č. N 439/2017, Nz 10882/2017. Podľa bodu 1.2 Zmluvy o pôžičke „podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že od veriteľa dňom podpísania tejto zmluvy prevzal hotovosť vo výške 200.000 eur.“ K odovzdaniu predmetných finančných prostriedkov však pri podpise Zmluvy o pôžičke nedošlo, pretože žalobca a žalovaný v roku 2012 Zmluvu o pôžičke neuzavreli. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že žalobca sa v danom čase, t. j. v roku 2012 vôbec nenachádzal na Slovensku - v Bratislave (ani jeden deň), pretože v tom čase pôsobil v Chorvátsku, kde riešil svoje podnikateľské aktivity. Dôkazom toho, že predmetný zmluvný vzťah sa neuskutočnil v roku 2012 je aj to, že zmluvnú dokumentáciu, t. j. aj Zmluvu o pôžičke pripravoval N.. C. O. v marci roku 2017. Z emailovej komunikácie vyplýva, že sa malo jednať o totožnú výšku pôžičky a rovnaké úroky, pričom pohľadávka zo Zmluvy o pôžičke sa mala započítať na kúpnu cenu za obchodný podiel v spoločnosti D. J. G..M..B.., ktorý mal nadobudnúť žalovaný na základe zmluvy o prevode obchodného podielu. Aj túto zmluvu pripravoval N.. O.. V oboch zmluvách ostal priestor na dátum prázdny, vyplnený bol rok 2017. Takto pripravenú zmluvnú dokumentáciu zaslal N.. O. právnej zástupkyni žalovaného N.. M. F. dňa 27. 3. 2017. K prevodu obchodného podielu v spoločnosti D. J. G..M..o. na žalovaného nedošlo a z pôvodnej verzie zmluvy o pôžičke, ktorú pripravil N.. O., boli vypustené ustanovenia o prevode obchodného podielu. Vypustený bol aj rok 2017 a na Zmluve o pôžičke bol rukou dopísaný dátum podpisu 30. 9. 2012. Z toho vyplýva, že dátum roku 2012 navrhol žalovaný. Zmluva o pôžičke v roku 2012 medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá a na základe nej nebola pôžička zo strany žalovaného ani poskytnutá. Z toho dôvodu nie je vykonateľná ani predmetná Notárska zápisnica. Vzhľadom na to, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), na uzavretie takejto zmluvy je treba, aby bol odovzdaný predmet pôžičky (peniaze) veriteľom dlžníkovi a to či už fyzickým predaním peňazí alebo napr. bezhotovostným spôsobom. V prípade, že účastníci takéhoto záväzkového vzťahu uzavreli písomnú zmluvu, je k existencii vzniku (platnosti) takéhoto záväzku treba odovzdanie predmetu pôžičky. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Medzi účastníkmi v skutočnosti nebola poskytnutá pôžička, zmluva o pôžičke bola uzavretá iba na „oko“ a preto išlo medzi nimi o simulovaný právny úkon. Ak účastníci síce uzavreli zmluvu o pôžičke v písomnej forme, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) reálne (fakticky) nedošlo, potom takto urobený prejav účastníkov zmluvy o pôžičke nezodpovedá skutočnému stavu, ide len o pro forma uzavretú písomnú zmluvu o pôžičke, ktorá je absolútne neplatná. Najvyšší súd ČR vo veci sp. zn. 33 Cdo 3878/2008-138 judikoval, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na „veriteľovi“ t. j. žalovanom. Dôkazného bremena sa veriteľ, v tomto prípade žalovaný, nezbaví ani tým, že v Zmluve o pôžičke, je uvedené, že dlžník prevzal pôžičku v sume 200.000 eur v hotovosti pri podpise zmluvy. Vzhľadom na to, že napriek písomne uzavretej Zmluve o pôžičke nedošlo k odovzdaniu pôžičky žalobcovi, Zmluva o pôžičke nevznikla a teda je absolútne neplatná. Čo sa týka Notárskej zápisnice, v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009 skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou, podľa názoru dovolacieho súdu celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť). V sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu (v danej veci zmluvy o pôžičke), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala (i) právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú (ii) označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, (iii) právneho dôvodu, (iv) predmetu a času plnenia a (v) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Vzhľadom na to, že Zmluva o pôžičke je neplatná, v Notárskej zápisnici absentuje najmenej právny záväzok zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti ako aj právny dôvod vzniku pôžičky a teda Notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná. Keďže hmotnoprávny úkon, na základe ktorého bola predmetná Notárska zápisnica vyhotovená, t. j. Zmluva o pôžičke je absolútne neplatná, nemôže ostať v platnosti ani Notárska zápisnica, nakoľko plnením na jej základe by došlo na strane oprávneného subjektu k vzniku bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení žalobca uviedol, že v danom prípade hrozí, že žalovaný pristúpi k vymáhaniu pohľadávky žalovaného prostredníctvom exekučného konania, keďže predmetná pohľadávka žalovaného bola uznaná Notárskou zápisnicou, ktorá je v zmysle Exekučného poriadku exekučným titulom, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Ak by príslušný súd vydal na návrh žalovaného exekútorovi poverenie, na základe ktorého by tento začal výkon exekúcie, hrozilo by, že žalobca by mal do času rozhodnutia súdu o jeho obrane v exekučnom konaní zablokovaný majetok, čo by ďalej ohrozilo možnosti a schopnosti žalobcu plniť ďalšie záväzky voči svojim veriteľom. Na základe uvedeného má žalobca za to, že na určení neexistencie pohľadávky žalovaného má naliehavý právny záujem, pretože bez požadovaného určenia je postavenie žalobcu v prípade vymáhania pohľadávky žalovaného neisté a ohrozené a túto neistotu alebo ohrozenie postavenia žalobcu možno odstrániť len vyhovujúcim určovacím rozsudkom. S poukazom na vyššie uvedený skutkový stav ako aj zdôvodnenie naliehavosti právneho záujmu má žalobca za to, že v uvedenej veci existuje tiež odôvodnená potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak sa žalovaný rozhodne podať návrh na vykonanie exekúcie pohľadávky žalovaného, aj napriek skutočnosti, že táto pohľadávka reálne neexistuje, hrozil by výkon exekúcie a s tým súvisiaci zákaz nakladania s majetkom podliehajúcim exekúcii, prípadne zabezpečenie majetku až do času rozhodnutia o prípadnej obrane žalobcu v exekučnom konaní a na strane žalobcu by tak hrozila neschopnosť žalobcu uhrádzať iné - na rozdiel od pohľadávky žalovaného - existujúce pohľadávky veriteľov žalobcu a tiež vznik škody na strane žalobcu. Naopak žalovanému nariadením neodkladného opatrenia nehrozí vznik žiadnej ujmy vzhľadom na skutočnosť, že v prípade úspechu vo veci by si mohol pohľadávku žalovaného uplatniť v exekučnom konaní po zániku neodkladného opatrenia. 3. Z týchto skutočností súd prvej inštancie vyvodil záver, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia argumentoval tým, že ak sa žalovaný rozhodne podať návrh na vykonanie exekúcie pohľadávky žalovaného, hrozil by výkon exekúcie a s tým súvisiaci zákaz nakladania s majetkom podliehajúcim exekúcii, prípadne zabezpečenie majetku až do času rozhodnutia o prípadnej obrane žalobcu v exekučnom konaní a na strane žalobcu by tak hrozila neschopnosť žalobcu uhrádzať iné existujúce pohľadávky veriteľov žalobcu, a tiež vznik škody na strane žalobcu; naopak žalovanému nariadením neodkladného opatrenia nehrozí vznik žiadnej ujmy vzhľadom na skutočnosť, že v prípade úspechu vo veci by si mohol pohľadávku žalovaného uplatniť v exekučnom konaní po zániku neodkladného opatrenia. Súd má za to, že uvedené tvrdenie žalobcu však ostáva len v rovine teoretickej, nakoľko z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani z doložených listín nevyplýva, že žalovaný vykonáva kroky smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Z doložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že splatnosť pôžičky bola medzi stranami dohodnutá najneskôr do 30. 9. 2017, čo predstavuje časové rozmedzie takmer troch rokov až do podania predmetnej žaloby s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom súd nemal preukázané, že žalovaný vykonal v danom období akékoľvek kroky, ktorými by došlo alebo by mohlo dôjsť k vážnemu porušeniu či ohrozeniu na právach žalobcu. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne vyplýva žiadosť žalobcu o preventívnu úpravu pomerov strán sporu, ktorá nebola žiadnym spôsobom z jeho strany preukázaná a preto nie je možné dočasne upraviť pomery strán sporu aplikáciou inštitútu neodkladného opatrenia len z dôvodu preventívnej ochrany práv žalobcu. Na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie musí žalobca dostatočne preukázať naliehavosť a potrebu aplikácie tohto inštitútu, čo v danom prípade splnené nebolo. Žalobca žiadne ďalšie rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov neuviedol, dostatočne neopísal skutočnosti, ktoré by hodnoverne osvedčovali dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a taktiež ani nepripojil také listiny, z ktorých by mal súd jednoznačne preukázané, že v danom prípade je nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutné. V danom prípade tak možno konštatovať, že vo vzťahu k žalobcovi nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy preukázané nebolo. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia C.s.p. súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, nakoľko žalobca dostatočne neosvedčil potrebu bezodkladného nariadenia neodkladného opatrenia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O dôvodnosti nárokov podanej žaloby žalobcu rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej na základe vykonaného dokazovania v súlade so zásadou koncentrácie konania.“ Vzhľadom na tieto závery súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie. Podľa žalobcu v konaní bola osvedčená neexistencia pohľadávky žalovaného na základe predmetnej zmluvy o pôžičke, keďže táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o pôžičke nemôže byť platná ani predmetná notárska zápisnica, ktorá nie je materiálne vykonateľná. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol: „Žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), nakoľko hrozí výkon exekúcie a s tým súvisiaci zákaz nakladania s majetkom žalobcu podliehajúcim exekúcii. Vzhľadom na to, že žalobca sa začal na súde domáhať určenia neexistencie pohľadávky žalovaného, odpoveďou žalovaného môže byť práve pokus o jej urýchlené vymoženie a iniciovanie exekučného konania. takýto úkon by však bol pre žalobcu nezvratný a spôsobil by mu len ťažko napraviteľné škody. Logikou prvostupňového súdu by žalobcovi mohla byť ochrana poskytnutá až po tom, čo žalovaný podá návrh na vykonanie exekúcie, čo je však neskoro a žalobca by sa musel brániť pred exekučným súdom, pričom počas tejto doby by mal zabezpečený majetok s ktorým by nemohol nakladať. Navyše v konaní vo veci samej môže byť vo výsledku určené, že pohľadávka žalovaného neexistuje a notárska zápisnica ako exekučný titul je neplatná. Tieto skutočnosti však súd vôbec nevzal do úvahy a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne. 6. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 23C/61/2017 odvolací súd zistil, že v uvedenej veci vystupovali zhodné strany sporu, ako tomu je v prejednávanej veci súdu prvej inštancie sp. zn. 18C/29/2020 a žalobca sa proti žalovanému domáhal určenia neexistencie tej istej pohľadávky žalovaného. Rozdiel oproti prejednávanej veci spočíva v tom, že vo veci sp. zn. 23C/61/2017 žalobca tvrdil, že predmetná pohľadávka žalovaného zanikla započítaním s pohľadávkou žalobcu, zatiaľ čo v prejednávanej veci vyvodzuje neexistenciu predmetnej pohľadávky žalovaného z toho, že zmluva o pôžičke nevznikla, pretože žalovaný mu reálne predmetnú pôžičku neposkytol (neodovzdal mu peniaze). Žalobca sa súčasne v uvedenej veci domáhal nariadenia neodkladného opatrenia toho istého obsahu, ako tomu je v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie uznesením z 11. 10. 2017 č. k. 23C/61/2017- 37 nariadil navrhované neodkladné opatrenie. Rozsudkom z 26. 11. 2018 č. k. 23C/61/2017- 308 súd prvej inštancie žalobu zamietol a súčasne týmto rozsudkom zrušil spomenuté neodkladné opatrenie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. 5. 2020. Odvolací súd dodáva, že konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci nebráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci, pretože uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 11. 10. 2017 č. k. 23C/61/2017- 37, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, bolo zrušené. Rovnako vo vzťahu ku konaniu o veci samej v prejednávanej veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 18C/29/2020 nebráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Predmetom konania vo veci sp. zn. 23C/61/2017 bolo určenie neexistencie predmetnej pohľadávky na tom základe, že žalobca tvrdil, že táto pohľadávka zanikla započítaním. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 18C/29/2020 (prejednávaná vec) je síce určenie neexistencie tej istej pohľadávky, ale na inom skutkovom základe, keďže žalobca tvrdí, že predmetná pohľadávka nevznikla z dôvodu, že žalovaný mu reálne neodovzdal predmet pôžičky a teda pôžička ako reálny kontrakt nemohla vzniknúť. Nie je tu teda zhodnosť predmetu konania vo veci sp. zn. 18C/29/2020 s konaním vo veci sp. zn. 23C/61/2017. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 26. 11. 2018 č. k. 23C/61/20107- 308, ktorým bola žaloba vo veci samej zamietnutá, preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 18C/29/2020. 7. Zo skutočností uvedených v predchádzajúcom odseku vyplýva, že neodkladné opatrenie nariadené vo veci sp. zn. 23C/61/2017 trvalo od 11. 10. 2017 do 19. 5. 2020. Žalovaný teda počas celého tohto obdobia nemohol s predmetnou pohľadávkou disponovať a ani ju nemohol exekučne vymáhať, pretože mu to zakazovalo neodkladné opatrenie. To však podľa názoru odvolacieho súdu neznamená, že by tu neexistovala naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov strán. Totiž hrozba exekučného vymáhania predmetnej pohľadávky zo strany žalovaného na podklade exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica z 30. 3. 2017 č. N 439/2017, Nz 10882/2017, stále trvá, keďže žalovaný môže kedykoľvek podať návrh na vykonanie exekúcie na jej podklade. Trvá tiež hrozba, že žalovaný predmetnú pohľadávku prevedie na iného, resp. bude s ňou inak disponovať. Za tohto stavu je dôvodné poskytnúť žalobcovi na čas konania vo veci samej, predmetom ktorého je určenie neexistencie predmetnej pohľadávky, dočasnú ochranu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je teda dôvodný s tou výnimkou, že nie je možné neodkladným opatrením uložiť žalovanému povinnosť podať návrh na zastavenie exekučného konania, ak by k nemu došlo. Jednak urobenie procesného úkonu v rámci exekučného konania nemožno vynucovať neodkladným opatrením a jednak ak je žalovanému uložené zdržať sa podania návrhu na vykonanie exekúcie, je nadbytočné ukladať žalovanému povinnosť podať návrh na zastavenie exekučného konania (návrh na začatie ktorého žalovaný nemôže podať). 8. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie tak, že nariadil neodkladné opatrenie v takom znení, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Súčasne odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému podať návrh na zastavenie exekučného konania vedeného na podklade Notárskej zápisnice z 30. 3. 2017 č. N 439/2017, Nz 10882/2017, ak by k tomuto konaniu došlo. 9. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej. 10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).