Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/203/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203522 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1420203522.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. X., H. M. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - N. X., H. M. XX.XX.XXXX, R. C.: L. XX, C. a otec - K. Š., H. M. XX.XX.XXXX, R. C.: E. XX, C., R. Č. C.: D. N. A. Q. F., S. E. XXX/XXX, C., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.10.2020, č.k. 17P/55/2020-16, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.10.2020, č.k. 17P/55/2020-16, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 12.10.2020, č.k. 17P/55/2020-16 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť do 15- teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 12.10.2020. Zároveň určil, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15,00 hod. do 17,00 hod a každý párny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 15,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky. Vo zvyšku súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 16.09.2020 sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví jeho styk s maloletým U. tak, že bude oprávnený sa s ním stretávať každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod a každý párny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 14,00 hod. do 18,00 hod., za prítomnosti matky alebo babky. Zároveň žiadal o určenie výživného na maloletého vo výške vo výške 200,- eur mesačne. Otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že maloletého už 4 mesiace nevidel, nakoľko mu matka maloletého zámerne bráni v kontakte s maloletým. Neumožňuje mu udržiavať s ním pravidelný, rovnocenný osobný styk napriek jeho maximálnemu úsiliu. Má obavu, že pretrvávanie tohto stavu môže vážne, aj natrvalo narušiť ich vzťah. Od septembra 2018 žili s matkou maloletého v spoločnej domácnosti na Hausbote v Jaroveckom ramene. Nie sú, ani neboli manželia. V júli 2019 po ich spoločnej hádke sa matka odsťahovala do svojho predchádzajúceho bytu na L. XX N. C.. Po narodení maloletého vo februári 2020 ho vídaval 3-4 krát týždenne. Nemali dohodu o styku, matka mu nedala dopredu vedieť, či môže prísť, sám sa preto pýtal a prosil ju o to, aby mohol vidieť maloletého. Keď sa dožadoval častejšieho styku výsledok bol, že maloletého nevidel vôbec a matka si ho zablokovala. V marci 2020 sa všetko pokazilo, a následne maloletého videl 22. mája cca na 5 minút. Odvtedy s ním matka maloletého odmietala akúkoľvek komunikáciu a odkázala ho na súd. Má ešte 16 ročného syna z predchádzajúceho vzťahu, s ktorým má dobrý vzťah a vie, aká dôležitá je jeho prítomnosť v jeho živote. Na maloletého U. prispieva výživným 200,- mesačne, momentálne má príjem cca 1.000,- eur mesačne a ďalšiu vyživovaciu povinnosť. 3. Matka sa k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrila písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.10.2020 tak, že žiadala o úpravu styku maloletého s otcom každý utorok v čase od 15.00 hod do 16.00 hod. Tento čas považovala za dostatočný vzhľadom na nízky vek maloletého a jeho spánkový a denný režim. V obzvlášť chladnom počasí maloletý nemôže byť vonku dlhší čas, po zobudení vyžaduje o cca 2,5 hodiny opäť spánok, pričom v tomto časovom okne prebieha vždy aj kŕmenie, ktoré vyžaduje 20 - 30 minút. Nakoľko spánkový režim maloletého počas dňa ešte nie je ustálený, nedokáže zaručiť dodržanie stanoveného času, v takomto prípade to oznámi otcovi a prebehne dohoda o čase náhradnom. Stretnutia chce uskutočňovať za jej prítomnosti mimo domov. Čo sa týka výšky výživného navrhla sumu 350,- eur mesačne. Uviedla, že poberá rodičovský príspevok 370 ,- eur a rodinné prídavky vo výške 25,- eur mesačne, z čoho hradí všetky výdavky pre ňu aj maloletého ako nájomné, stravu, ošatenie. 4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadrením matky k návrhu, ako aj ostatným obsahom spisu dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v okamžitom určení výživného na maloleté dieťa a v úprave styku maloletého s otcom. Rodičia maloletého nie sú manželia a od júla 2019 nežijú v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie pokladal za nevyhnutné určiť výživné na maloletého tak, by boli jeho nevyhnutné potreby zabezpečené. Výšku výživného súd prvej inštancie ustálil na sumu 200,- eur mesačne tak, ako navrhoval otec, ktorý takouto sumou momentálne na výživu maloletého dobrovoľne prispieva. Toto výživné považuje súd prvej inštancie za dostatočné na pokrytie nevyhnutných nákladov maloletého. Súd prvej inštancie skonštatoval, že výživné určené neodkladným opatrením má zabezpečiť len nevyhnutnú výživu maloletého dieťaťa. Podrobné dokazovanie týkajúce sa majetkových a zárobkových pomerov rodičov, ako aj ich životnej úrovne, bude súd vykonávať v prípadnom konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a až na základe tohto dokazovania bude možné určiť výživné na maloletého plne v súlade s jeho potrebami a podľa schopností a možností rodičov. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, tento súd prvej inštancie upravil tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15,00 hod. do 17,00 hod a každý párny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 15,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky. Súd prvej inštancie sa priklonil k názoru otca v tom smere, že súčasný rozsah styku je nedostatočný k tomu, aby mohol plnohodnotne tráviť čas s maloletým, a aby sa citové puto medzi nimi mohlo prehlbovať, čo je pre ďalší vývoj maloletého takisto dôležité. Podľa tvrdení otca, po narodení maloletého sa s ním vídal 3-4 krát do týždňa, za prítomnosti matky, situácia sa však zmenila tak, že už 4 mesiace maloletého nevidel. Preto úprava styku rozhodnutím súdu je nevyhnutná. Pri úprave styku súd prvej inštancie prihliadol na nízky vek maloletého, ktorý dovŕšil 8 mesiacov a má preto za to, že takáto úprava styku je pre zachovanie jeho vzťahu s otcom na účely neodkladného opatrenia dostatočná. Je úlohou matky snažiť sa pripraviť maloletého na styk s otcom v rozsahu 2 hodiny 2 x v týždni a každú párnu nedeľu v roku 2 hodiny. 5. Proti uzneseniu podala matka odvolanie v ktorom uvádza, že spoločné bývanie s otcom opustila po tom, ako ju otec maloletého naposledy fyzicky napadol. Počas spolužitia ju psychicky i fyzicky týral. Správanie otca maloletého voči nej nikde nehlásila. Jej rozhodnutie cítila ako povinnosť budúcej matky k svojmu nenarodenému dieťaťu, aby mu zabezpečila bezpečný a pokojný život. Najhoršie matka hodnotí tie útoky, kedy po jej uložení sa na spánok otec prichádzal do spálne, rozsvietil a prebúdzal ju a vyhadzoval ju z bytu, vyhrážal sa vysťahovaním, pokiaľ bude matka v práci a používal invektívy rôzneho typu. Niekoľkokrát jej ponúkol 10 tisíc eur, ak podstúpi umelé prerušenie tehotenstva. Počas spolužitia s ním zistila, že nadmerne požíva alkohol a dokonca užíva marihuanu, a preto sa snažila vyvíjať na neho tlak, aby s týmito neduhmi prestal. Nakoľko sa jeho správanie nezlepšilo a pre zdravý vývoj jej gravidity, bola nútená sa od neho odsťahovať. Matka sa obáva, aký vplyv na psychický vývoj maloletého môže mať človek s takýmto životným štýlom. Súd musí brať na zreteľ vek dieťaťa, to, že nechodí ani nehovorí, a z toho dôvodu postačí otcovi sa s ním stretávať len 1 hodinu denne v jej prítomnosti. Jednu hodinu žiada matka z dôvodov správania sa otca, jeho doterajšieho spôsobu života a obavy, či v skutočnosti dlhšia prítomnosť otca s maloletým, by nemala negatívny vplyv na jeho celkový vývoj. Matka uvádza, že nie je proti tomu, aby sa maloletý s otcom vídal, ale myslí si, že by sa otec mal predovšetkým primerane správať k nej. Matka poukazuje i na to, že v aktuálnej pandemickej situácii otec maloletého vôbec nerešpektuje nariadenia vlády, nenosí rúško ani v blízkosti, či pri stretnutiach v interiéri s ďalšími osobami, čím ohrozuje zdravie maloletého, aj jej zdravie. Matka žiada odvolací súd, aby zmenil nariadené neodkladné opatrenie vo veci styku otca s maloletým na každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15,00 do 16,00 a každý párny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 16,00 do 17,00. 6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 11. Podľa ust. § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 12. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav, a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých sa prihliada v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa a na skutočnosť, či bez neodkladnej úpravy nehrozí ujma na jeho právach. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 13. Je nepochybné, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 14. Odvolací súd preštudovaním návrhu, vyjadrenia matky k návrhu, odvolaním matky a listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne. Čo sa týka určenia výživného, odvolací súd dodáva, že otec výživné v sume 200,- eur platil aj dobrovoľne, avšak je v záujme maloletého, že je vyživovacia povinnosť určená vykonateľným rozhodnutím, čo dáva istotu, že otec bude riadne v plnení vyživovacej povinnosti pokračovať. Matka namieta, že 200,- eur mesačne je suma nedostatočná a žiada určiť sumu 350,- eur mesačne Odvolací súd poznamenáva a zdôrazňuje, že neodkladným opatrením sa môže určiť výživné len v sume nevyhnutnej, ktorou suma 200,- eur mesačne nepochybne je, keď ide o sumu dvojnásobne vyššiu, ako je stanovená suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Či je dôvodné vo veci samej určiť vyššiu sumu výživného bude predmetom dokazovania vo veci samej, kde sa výživné určuje podľa schopností a možností povinnej osoby, jej životnej úrovne a nákladov na osobu oprávnenú. Pri určení výživného neodkladným opatrením sa určuje len suma v miere nevyhnutnej na uspokojenie základných potrieb. 15. Odvolací súd taktiež nevidí v odvolaní žiadne dôvody, pre ktoré by neobstál súdom prvej inštancie určený rozsah styku otca s maloletým. Rozsah styku je plne určený so zohľadnením útleho veku maloletého, a navyše je stanovený len za prítomnosti matky. Nie je dôvodné obmedziť ešte viac otca vo výkone styku, nakoľko už aj neodkladným opatrením upravený styk je v minimálnom rozsahu. V prípade napríklad horšieho počasia, keď nie je možné byť dve hodiny vonku, sa styk môže realizovať napríklad aj v domácnosti matky, prípadne otca. Je žiadúce, aby si otec osvojil zručnosti pri starostlivosti o maloletého, aby mal priestor vytvoriť si a budovať s maloletým vzťah, k čomu je matkou navrhovaný rozsah styku nedostatočný. Je potrebné si uvedomiť, že čím bude maloletý väčší, tým bude potrebné styk otca s ním rozširovať. Maloletý má oboch rodičov, má právo na starostlivosť zo strany oboch rodičov. Roľa oboch rodičov je v živote maloletého nenahraditeľná a je určite potrebné budovať aj vzťah maloletého k otcovi. Jedným zo záujmov maloletého dieťaťa je, aby malo dané podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami tak, ako je to definované v čl. 5 písm. h) Zákona o rodine. Tvrdenia matky uvedené až v odvolaní o údajnom fyzickom napadnutí zo strany otca, považuje odvolací súd za účelové v snahe, čo najviac eliminovať kontakt maloletého s otcom. 16. Odvolací súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva a povinnosti na nevyhnutnú dobu. Dané rozhodnutie ani neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, kde sa bude rozhodovať na základe vykonaného dokazovania. Berúc do úvahy záujem maloletého a jeho momentálny vek bolo dôvodné zatiaľ dočasne prijať úpravu styku v rozsahu, ako je dané predmetným neodkladným opatrením. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).