Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/341/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203668 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1420203668.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: B. W., nar. nar. XX.XX.XXXX, a Q. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. 7, XXX XX A., zastúpená Advokátskou kanceláriou Consiliaris, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, a otec - C. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. 7, XXX XX A., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 21.10.2020, č.k. 25P/162/2020-84, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV, zo dňa 21.10.2020, č.k. 25P/162/2020-84, zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otcovi určiť povinnosť platiť výživné na maloleté deti a rozhodnúť o styku otca s maloletými deťmi tak, že styk sa neupravuje. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a § 2 ods. 1, § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), dospejúc k záveru o nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí v matkou navrhovanom smere. Skonštatoval, že na tamojšom súde je vedené konanie sp. zn. 25P/159/2020, vo veci samej o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom vykoná dokazovanie, na základe ktorého rozhodne o forme osobnej starostlivosti o maloleté deti a po preskúmaní majetkových a zárobkových pomerov rodičov, ich životnej úrovne, rozhodne o výživnom na maloleté deti. Vychádzajúc z dôvodov návrhu matky, vyjadrenia otca a tvrdení rodičov, že žijú v jednej domácnosti v ich byte na H. L., v A., dospel k záveru, že rozhodovať o dočasnom zverení detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matky) neodkladným opatrením, by bolo nadbytočné a nemalo by zákonný podklad, keďže v danom prípade nejde o potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Súd mal preukázané, že rodičia žijú aj s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti; podľa vyjadrenia otca, tento sa podieľa na výdavkoch domácnosti, pričom platí všetky platby spojené s bývaním rodiny (zahŕňajúce aj splátku hypotéky), tiež potraviny, drogériu aj potreby detí. Uviedol, že neodkladné opatrenie vo veci vyživovacej povinnosti je namieste len vtedy, ak by bola výživa maloletých detí ohrozená, ktoré okolnosti v tomto prípade preukázané neboli, keď dobrovoľné platby a plnenia otca považoval za dostatočné na pokrytie nevyhnutných nákladov maloletých detí. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, nezistiac splnenie podmienok § 325 ods.1 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka, navrhujúc uznesenie zmeniť a vyhovieť jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, event. uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala záver súdu prvej inštancie, keď skutočnosť, že rodičia maloletých detí bývajú spoločne v jednom byte, nemusí znamenať, že nebola splnená podmienka na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine. V predmetnom prípade je preto podľa jej názoru splnená hmotnoprávna podmienka k tomu, aby súd rozhodoval o zverení maloletých do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, nakoľko ako uvádzala v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s otcom maloletých detí nevytvárajú vzájomné životné spoločenstvo, a teda spolu nežijú. Taktiež spolu nehospodária a spoločne maloletých nevychovávajú. Model ich fungovania podrobne opísala v podanom návrhu, pričom súd sa podľa jej názoru s uvedenými skutočnosťami žiadnym spôsobom nevysporiadal. Podľa jej názoru, z ňou opísaných skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jednoznačne vyplýva, že medzi ňou a otcom nastal preukázateľný rozvrat ich vzťahov ako rodičov, ako aj neexistencia perspektívy ďalšieho trvania a vytvárania životného spoločenstva. Uvedomuje si, že najvhodnejším riešením úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov je vzájomná dohoda, avšak táto pre postoj otca nie je možná, a preto svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považovala i naďalej za dôvodný. Skutočnosť jej bývania s otcom v jednom byte, by mohlo viesť iba k záveru neupravenia styku otca s maloletými deťmi, keďže tento má možnosť byť v každodennom kontakte s maloletými deťmi a podieľať sa na ich výchove. K navrhovanému určeniu výživného na maloleté deti uviedla, že vzhľadom na jej príjem môže dôjsť, v prípade nedostatočného podieľania zo strany otca, k ohrozeniu výživy maloletých detí a súd by mal preto neodkladným opatrením zaviazať otca platiť výživné aspoň v nevyhnutnej miere. 4. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním matky, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), dospel k záveru že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožnil tak s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ako aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na dočasnú úpravu pomerov účastníkov v matkou navrhovanom smere splnené neboli. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností existujúcich v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých, je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojim významom osobitného procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní. Pokiaľ ide o určenie výživného neodkladným opatrením podľa § 366 CMP, je možné nariadiť platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej, pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a ani podľa celkových odôvodnených potrieb maloletých detí. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. 8. Odvolací súd sa v danom prípade stotožnil so súdom prvej inštancie pri aplikácii inštitútu neodkladného opatrenia a vyhodnotenia splnenia jeho podmienok. Po oboznámení sa so spisovým materiálom, vrátane vyhodnotenia odvolacích dôvodov matky, sa zhodol so súdom prvej inštancie na závere, že návrh matky na dočasné zverenie maloletých detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti, na prijatie rozhodnutia o tom, že styk otca s maloletými deťmi bude neupravený a určenia výživného na maloleté deti podľa § 366 CMP, nie je dôvodný. Z obsahu návrhu matky a ani z jej odvolania nevyplývajú, či už osvedčené alebo vôbec tvrdené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie takéhoto rozhodnutia bez vykonania potrebného dokazovania, pre ohrozenie záujmov maloletých detí a potreby úpravy podľa § 325 ods. 1 CSP. Právna argumentácia matky, odkazujúca na údajné splnenie podmienok pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, nie je v kontexte osvedčovania okolností dôvodných pre rozhodnutie o okamžitom zásahu do rodinných pomerov účastníkov, právne relevantná. Správne súd prvej inštancie vyhodnocoval aktuálne rodičmi vykonávanú starostlivosť o maloleté deti v jednej domácnosti z pohľadu existencie akéhokoľvek ich ohrozenia, vyžadujúceho si bez vykonania dokazovania prijatie rozhodnutia o zverení maloletých detí do výlučnej starostlivosti matky. Tu odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že obaja rodičia, ktorí v živote maloletých detí majú nezastupiteľné miesto, sú povinní pred vlastnými nárokmi alebo predstavami uprednostniť záujem maloletých detí a ich právo na rovnocenný kontakt a starostlivosť od obidvoch rodičov. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že v návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v jej odvolaní, neboli nielenže osvedčené, ale ani prezentované také závažné skutočnosti, ktoré by mali za následok potrebu zásahu do pomerov účastníkov konania rozhodnutím súdu bez vykonania potrebného dokazovania. Odvolanie matky voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým jej návrh na určenie výživného na maloleté deti zamietol, neobsahuje v tomto smere žiadne dôvody, ani osvedčenie tvrdení pre určenie výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne vysvetlil. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie uzatvára, že v danom prípade, pri aktuálne realizovanej rovnocennej starostlivosti rodičov o maloleté deti v jednej domácnosti nemožno ustáliť splnenie podmienok § 366 CMP za stavu, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní dobrovoľne a v rozsahu zodpovedajúcom určeniu výživného v nevyhnutnej miere pri zohľadnení aj jeho osobnej starostlivosti o maloleté deti (uvedené matka nenamietala). 9. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).