Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/35/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510216967 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1510216967.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v sporovej veci žalobkyne: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpenej SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovaným: X/ T. E., F.. XX.X.XXXX, P. X, T., zastúpenej Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., Miletičova 21, Bratislava, IČO: 50 491 300, X/ H. E., F.. XX.X.XXXX, P. X, T., zastúpenému advokátom JUDr. Rastislavom Smieškom, Záhradnícka 74, Bratislava, o zaplatenie 1.606,95 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 12C/299/2010-252, zo dňa 18.9.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdzuje. II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 120 eur vrátane príslušenstva z tejto sumy zastavil; žalobu zamietol; a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu 20.7.2010 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 1.606,95 eura spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 7.9.2007 do zaplatenia. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že 22.9.2005 uzatvorila so žalovanou 1/ poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to vo vzťahu k vozidlu typu B., L.: T.-XXXLL, so začiatkom poistenia od 23.9.2005. Podľa oznámenia o dopravnej nehode vydaného dopravným inšpektorátom došlo 19.2.2007 o 15:15 hod. k poistnej udalosti žalovaného 2/, ktorý viedol predmetné poistené motorové vozidlo. Poškodený z poistnej udalosti mal uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení vozidla so spoločnosťou Kooperativa poisťovňa, a.s., ktorá mu poskytla poistné plnenie 1.908,25 eura; poškodenému nebola uhradená spoluúčasť 100,44 eura. Žalobkyňa vyplatila spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s. podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody 1.908,25 eura a poškodenému spoluúčasť 100,44 eura, t.j. spolu 2.008,69 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ písomne neoznámili žalobkyni vznik dotknutej škodovej udalosti, čím porušili svoju zákonnú povinnosť, vyzvala žalobkyňa žalovaného 2/ listom z 25.7.2007 na zaplatenie 1.606,95 eura; žalovaní 1/ a 2/ však pohľadávku neuhradili. 3. Súd prvej inštancie na úvod skonštatoval, že platobným rozkazom č.k. 26Ro/2470/2010-26, zo dňa 23.9.2010, vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný 2/ odpor, v ktorom žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že nie je v jeho silách zaplatiť požadovanú sumu s príslušenstvom, pretože s manželkou žijú pod hranicou chudoby, manželka je na invalidnom dôchodku a on pracuje ako kuchár a platí alimenty aj bývalej manželke; potvrdil, že k predmetnej nehode došlo 19.2.2007 o 15:15 hod.; bol však názoru, že išlo o ľahkú nehodu (policajti nerobili ani fotodokumentáciu), škody preto nemohli byť v takom rozsahu ako je uvedené v oznámení o dopravnej nehode a následnej výške poistného plnenia; priznal, že poistnú udalosť žalobkyni neoznámil, lebo nepredpokladal, že by mohlo dôjsť k plneniu. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného 2/ poukázala na to, že prejednávaný nárok má podľa hmotného práva charakter solidárneho záväzku, ide teda o samostatné procesné spoločenstvo žalovaných 1/ a 2/ a vzhľadom na to, že žalovaná 1/ odpor voči platobnému rozkazu nepodala, voči nej platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č.k. 12C/299/2010-199, zo dňa 6.6.2017, žalovaného 2/ zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni 1.606,95 eura spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 7.9.2007 do zaplatenia a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania; uznesením č.k. 12C/299/2010-211, zo dňa 12.7.2017, návrh žalovaného 2/ na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný 2/ odvolanie. 5. Na odvolanie žalovaného 2/, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č.k. 7Co/21/2018-239, zo dňa 31.1.2018, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 12C/299/2010-211, zo dňa 12.7.2017, zmenil tak, že rozsudok (pre zmeškanie) č.k. 12C/299/2010-199, zo dňa 6.6.2017, zrušil; v odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci sa na strane žalovaných 1/ a 2/ jedná o nerozlučné spoločenstvo, v ktorom sa procesné dôsledky rozhodnutia týkajú všetkých spoločníkov, a v ktorom odpor žalovaného 2/ podaný proti vydanému platobnému rozkazu je účinný a zaväzuje aj žalovanú 1/, ktorá odpor nepodala; súdu prvej inštancie uložil pri ďalšom prejednaní veci postupovať v zmysle platného a účinného procesného predpisu a vo veci opätovne rozhodnúť vrátane nároku na náhradu trov konania. 6. Súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie vec opätovne prejednal a súc viazaný právnym názorom Krajského súdu v Bratislave rozhodol napadnutým rozsudkom č.k. 12C/299/2010-252, zo dňa 18.9.2018, tak, že konanie v časti o zaplatenie 120 eur vrátane príslušenstva z tejto sumy zastavil a žalobu (vo veci samej) zamietol. Skonštatoval, že žalobkyňa v spore uviedla, že žalovaná 1/ požiadala o možnosť splácať žalovanú istinu a doposiaľ uhradila 120 eur v štyroch splátkach; v tejto časti vzala žalobkyňa žalobu späť. Vo vzťahu k skutkovému stavu mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa vyčíslila poistné plnenie za škodu spôsobenú na motorovom vozidle poškodeného v celkovej výške 2.008,70 eura; poškodenému vyplatila poistné plnenie vo výške 100,44 eura dňa 18.7.2007 a spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s. vyplatila tzv. kaskoregres vo výške 1.908,26 eura. Z výzvy na plnenie zaslanej 25.7.2007 žalovaným 1/ a 2/ zistil, že žalobkyňa si voči nim uplatnila titulom náhrady poistného plnenia len časť z celého poistného plnenia a to vo výške 1.606,69 eura, čo prestavuje aj žalovanú sumu. V nadväznosti na námietku premlčania vznesenú žalovanými 1/ a 2/ súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa ako poisťovateľ vyplatila poistné plnenie, ktorého časti sa domáha v tomto spore dňa 18.7.2007, pričom 3-ročná premlčacia doba uplynula 18.7.2010; týmto dňom došlo k premlčaniu práva žalobkyne na náhradu poistného plnenia, resp. jeho časti. Ozrejmil, že vzhľadom na to, že žaloba bola súdu podaná až 20.7.2007 (podľa správnosti 20.7.2010), nárok žalobkyne nemožno priznať. Na uvedenom základe súd prvej inštancie podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, § 10 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 1 písm. g), § 12 ods. 2 písm. g), § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., § 144 a § 145 ods. 2 veta prvá C.s.p., bez posúdenia ďalších sporných tvrdení sporových strán, konanie v časti o zaplatenie 120 eur zastavil a žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnejšej strane, t.j. žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a dodal, že z hľadiska procesnej zodpovednosti za zastavenie konania by patril žalobkyni úspech v spore v pomere 7 %, ktorý je však tak nepatrný, že na úspech žalovaných 1/ a 2/ nemal žiaden vplyv, preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol v súlade s čl. 4 C.s.p. na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov. 7. Proti zamietajúcej časti rozsudku (výrok II.) podala odvolanie žalobkyňa a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nesprávne právne posúdenie veci, keď nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že jej pohľadávka je premlčaná. Argumentovala tým, že žalovaná 1/ jej prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslala e-mail, v ktorom prezentovala svoj záujem splácať peňažný záväzok formou pravidelných mesačných splátok po 30 eur; domnievala sa, že žalovaná 1/ týmto konaním uznala svoj dlh v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, a preto podľa § 110 Občianskeho zákonníka začala plynúť nová desaťročná premlčacia lehota. Dodala, že žiadosť žalovanej 1/ o splátky neostala iba v rovine prísľubu, keďže žalovaná 1/ aj reálne plnila a teda preukázala ochotu splácať pohľadávku. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.9.2006, sp. zn. 33 Odo 1039/2004, a zdôraznila, že v uznávacom prejave nemusí byť explicitne použité slovné spojenie „uznávam dlh“, resp. výslovne použitý pojem „uznanie“. 8. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne (vychádzajúc z jeho obsahu) žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Považovala za potrebné upriamiť pozornosť na svoje vyjadrenie z 8.12.2016, ktorým vzniesla v spore námietku premlčania. Ozrejmila, že na základe tohto vyjadrenia jej bolo doručené oznámenie súdu (datované 9.6.2017) o tom, že platobný rozkaz č.k. 26Ro/2470/2010-26, zo dňa 23.9.2010, nadobudol voči nej právoplatnosť v dôsledku toho, že proti nemu nepodala v zákonnej lehote odpor. Objasnila, že až na základe uvedeného zaslala prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyni e-mailovú správu, v ktorej prezentovala svoj záujem splácať peňažný záväzok formou pravidelných mesačných splátok. Podotkla, že takto postupovala z dôvodu svojho veľmi zlého zdravotného stavu a z dôvodu vyhnutia sa exekučnému konaniu a ďalšiemu navyšovaniu jej dlhu voči žalobkyni. Na uvedenom základe tvrdila, že svoj dlh voči žalobkyni neuznala, dotknutý právny úkon nie je možné subsumovať pod uznanie dlhu, o čom svedčia aj jej podania adresované súdu prvej inštancie, ktorými v spore nárok žalobkyne rozporovala. 9. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že dlh, ktorý je predmetom sporu je premlčaný. Oponoval tvrdeniu žalobkyne, že žalovaná 1/ uznala dlh; žalovaná 1/ iba zaslala žalobkyni návrh splátkového kalendára na základe oznámenia súdu prvej inštancie, že platobný rozkaz č.k. 26Ro/2470/2010-26, zo dňa 23.9.2010, nadobudol voči nej právoplatnosť, ako aj na základe následného vymáhania právoplatnej pohľadávky voči nej. Považoval za potrebné poukázať na ustálený výklad § 558 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je uznanie dlhu právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma; vzhľadom na uvedené musí byť určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný; neformálne uznanie dlhu (napr. ústne uznanie alebo uznanie konkludentným úkonom, napr. zaplatením splátky a pod.) nespôsobuje vznik právnej domnienky podľa predmetného ustanovenia; v prípade písomného uznania dlhu totiž nestačí, že dlžníkovi, ktorý urobil jednostranný právny úkon, resp. veriteľovi, ktorému bol tento úkon adresovaný, bol jasný ako dôvod uznaného dlhu, tak jeho výška, ak to nie je poznateľné z textu listiny. 10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 28.1.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 11. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 12. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. 13. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 14. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobkyne v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie sa v preskúmavanej veci v prvom rade zameral na posúdenie námietky premlčania, ktorá bola v konaní vznesená zo strany žalovaných 1/ a 2/, a na základe jej vyhodnotenia dospel k správnemu záveru o premlčaní žalobkyňou uplatňovaného nároku voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu poistného plnenia, resp. jeho časti, ktorého sa domáhala titulom vyplatenia poistného plnenia za žalovaných 1/ a 2/, v nadväznosti na nesplnenie ich povinnosti oznámiť vznik škodovej udalosti. 15. Žalobkyňa svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď uviedol, že dlh žalovaných 1/ a 2/ je premlčaný; tvrdila, že dlh premlčaný nie je z dôvodu, že žalovaná 1/ tento dlh uznala v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka a preto uznaním dlhu začala podľa § 110 Občianskeho zákonníka plynúť nová desaťročná premlčacia lehota. Za uznanie dlhu žalobkyňa považovala e-mail, ktorý jej bol zaslaný právnym zástupcom žalovanej 1/, a v ktorom bol prezentovaný záujem žalovanej 1/ splácať peňažný záväzok formou pravidelných mesačných splátok vo výške 30 eur. 16. Na vyslovenie platnosti uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu dlžníka adresovaného veriteľovi je potrebná písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky, avšak ani samotné splnenie týchto náležitostí ešte neznamená, že tento právny úkon uznania dlhu je platný, a to najmä v prípade, ak nie je podložený vôľou konajúcej osoby smerujúcou k vzniku právnych účinkov uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka; platné uznanie dlhu musí totiž spĺňať aj všeobecné náležitosti právnych úkonov stanovené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Základným východiskom pre výklad prejavu vôle je jeho slovné vyjadrenie, pričom spravidla platí, že prejav vôle zodpovedá tomu, čo konajúci skutočne zamýšľal; konajúcim prejavená vôľa však nemôže byť v rozpore s jej jazykovým vyjadrením. V prejednávanej veci žalobkyňa svoje tvrdenie o zaslaní e-mailu zo strany žalovanej 1/ nepreukázala, aj keď s prihliadnutím na vyjadrenie žalovanej 1/ v odvolaní možno považovať za nesporné, že nejaký e-mail zo strany žalovanej 1/ týkajúci sa splátok dlhu žalobkyni zaslaný bol. Vzhľadom na skutočnosť, že na základe vykonaného dokazovania nemožno ustáliť obsah e-mailu, ktorý má byť „uznaním dlhu“, nie je možné posúdiť, či prejav vôle v predmetnom e-maile spĺňa všeobecné náležitosti právnych úkonov v zmysle § 34 nasl. Občianskeho zákonníka a osobitné náležitosti uznania dlhu stanovené v § 558 Občianskeho zákonníka. Okrem toho odvolací súd podotýka, že na určenie rozhodujúceho okamihu pre výklad vonkajšieho prejavu podľa vôle konajúceho je moment urobenia právneho úkonu; pričom z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná 1/ v spore existenciu nároku žalobkyne rozporovala (namietla aj premlčanie predmetného dlhu) a to podľa jej vyjadrenia až do chvíle, kedy jej bolo oznámené, že platobný rozkaz č.k. 26Ro/2470/2010-26, zo dňa 23.9.2010, nadobudol voči nej právoplatnosť. Na uvedenom základe sa možno prikloniť k tvrdeniu žalovanej 1/, že prejavom vôle v dotknutom e-maile sledovala záujem vyhnúť sa exekúcii a trovám exekučného konania a nie uznať dlh voči žalobkyni. Odvolací súd ešte poznamenáva, že neobstojí ani námietka žalobkyne, že čiastočná úhrada dlhu zo strany žalovanej 1/ vo výške 120 eur je konkludentným uznaním dlhu, nakoľko Občiansky zákonník neumožňuje platne uznať dlh konkludentnou formou. 17. S ohľadom na právnu argumentáciu (odsek 16) a dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, odvolací súd ustálil, že v spore nebola preukázaná existencia platného uznania dlhu zo strany žalovanej 1/ a preto nemožno na prejednávanú vec aplikovať premlčaciu dobu podľa § 110 Občianskeho zákonníka. S poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k posúdeniu premlčania žalobkyňou uplatňovaného nároku voči žalovaným 1/ a 2/, neboli žalobkyňou uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech žalobkyne. Odvolací súd tak neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, na ktoré žalobkyňa poukazovala vo svojom odvolaní a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu v prospech žalovaných 1/ a 2/, ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).