Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/105/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512217479 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1512217479.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu MARK Servis s. r. o., Družstevná 7, 831 04 Bratislava, IČO: 46 390 677, práv. zast. Mgr. Martinom Paškalom, advokátom, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovaným 1/ Q.. O. X., V. G. X, XXX XX O., X/ H.. V. Q., U. P. XXX, XXX XX Q., X/. H.. O. Y., W. X, XXX XX O., X/ Q. O.H., W. X, XXX XX O., X/ Ľ. I., F. XX, XXX XX O., X/ Q.. P. F., Q. F. XX, XXX XX O., X/ Q. A. C., S. X, XXX XX O., X/ P. A. C., O. S. X, XXX XX O., 9/ EVAGLASS, s.r.o., Lamačská cesta 109, 841 03 Bratislava, IČO: 44 633 777 (vymazaná z obchodného registra dňa 25.1.2018), 10/ Ing. Ján Bezek, PhD., Pod Záhradami 64, 841 02 Bratislava, 11/ P.. H.. X. S., W. W. X, XXX XX C., K. Y., XX/ Q. P., Z. D. XXX/X, XXX XX O., XX/ K. P., Q. F. XX, XXX XX O., XX/. V. B., S. XXX, XXX XX S., XX/ S. B., S. XXX, XXX XX S., XX/. V.. R. I., Ž. XXXX/X, XXX XX O., XX/ H.. X.K. Q., J. X, XXX XX O., XX/ Z. Q., J. X, XXX XX O., XX/ X.. V. S., P. X, XXX XX O., XX/ Q.. O. S., P. X, XXX XX O., žalovaní 1/ až 20/ zastúpení na základe zmluvy o výkone správy č. 401/01/2011 spoločnosťou Contesta s. r. o, Vyšehradská 4, 851 06 Bratislava, IČO: 46 106 511, práv. zast. SLAVIKATTORNEYS s.r.o., Mlynarovičova 13, 851 03 Bratislava - meststká časť Petržalka IČO: 50 807 471, 21/ Q.. Q. O., Q. F. XXXX/X, XXX XX O., XX/. Q.. P. O., Q. F. XXXX/X, XXX XX O., XX/ V. V., D.U. XX, XXX XX O., XX/ U. V., D. XX, XXX XX O., XX/ H.. Q. K., O. XX, XXX XX O., XX/ Z. K., D. XX, XXX XX O., XX/. Q.. W. W., W. X, XXX XX O., XX/ H.. Q. I., Y. XXXX/XX, XXX XX V., XX/ O. X.O., R. X, XXX XX O., XX/ K. X., R.S. X, XXX XX O., XX/ H.. Q. S., Q. F. XXXX/X, XXX XX O., XX/ J. S., Q. F. XXXX/X, XXX XX O., XX/ H. S., J. XX, XXX XX K. Q. K. B., XX/ V. V., O. XX, XXX XX O., XX/. H.. Y. S., Q., Q. F. XXXX/X, XXX XX O., XX/ H.. A. S.K., D., Q. F. XXXX/X, XXX XX O., XX/ X.. Y. Z., Q. F.U. XXXX/X, XXX XX O., XX/ O.. O. Z., Q. F. XXXX/X, XXX XX O., XX/ P. W..Y..R.., P. X/G, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, XX/ V.. V. R., P. Y. X, XXX XX O., XX/ U. R., P. Y. X, XXX XX O., 42/ FRESHMINI, s.r.o., Martina Granca 3452/8, 841 02 Bratislava, IČO: 36 844 616, žalovaní 21/ až 42/ zastúpení na základe zmluvy o výkone správy č. 402/01/2011 spoločnosťou Contesta s. r. o., Vyšehradská 4, 851 06 Bratislava, IČO: 46 106 511, práv. zast. SLAVIKATTORNEYS s.r.o., Mlynarovičova 13, 851 03 Bratislava - mestská časť Petržalka IČO: 50 807 471, o zaplatenie istiny 1.416,- Eur prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/229/2012-395 zo dňa 18.2.2019 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/229/2012-395 zo dňa 18.2.2019 v časti výroku II o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovaným 1/ až 42/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaným 1/ až 42/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške a žiadnej zo sporových strán nevrátil uhradené súdne poplatky. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal proti spoločnosti Contesa s.r.o., zaplatenia sumy 1.416,- EUR s prísl. Žalobca až podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 26.5.2016 upravil označenie žalovaného v súlade so zákonnými ustanoveniami a podľa názoru Krajského súdu v Bratislave vyjadrenom v uznesení č.k. 3Cob/372/2016-376 zo dňa 28.6.2017 sa práve tento dátum považuje za dátum uplatnenia si sporného nároku voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný vo svojom podaní zo dňa 4.8.2016 vzniesol námietku premlčania, ako aj s ohľadom na názor krajského súdu, žalobca zobral svoju žalobu späť v celom rozsahu, a to podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 14.6.2018, t.j. po začatí predbežného prejednania sporu. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca zobral svoju žalobu späť až po začatí predbežného prejednania sporu, súd požiadal žalovaného o súhlas so späťvzatím a žalovaný so späťvzatím súhlasil a žiadal aby bol žalobca zaviazaný k náhrade trov konania. V zmysle ust. § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p., mal súd prvej inštancie za to, že zavinenie zastavenia konania spôsobil žalobca, a to nesprávnym označením žalovaného, preto potom o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal ich plnú náhradu proti žalobcovi. 3. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že bol súdom prvej inštancie prípisom z 28.5.2018 vyzvaný, aby sa v zmysle § 138 C.s.p. písomne vyjadril, či trvá na podanej žalobe alebo ju berie ako zjavne nedôvodnú späť. Keďže sa jednalo o procesnú úpravu, ktorá by sa mala používať pri predbežnom právnom posúdení, mal žalobca za to, že po späťvzatí žaloby bude súdom rozhodnuté, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobca sa týmto považuje za zavedeného, pretože ak by ho súd nevyzval na späťvzatie podľa § 138 C.s.p., tak by nebral žalobu späť, ale by nechal súd, aby rozhodol vo veci samej. Ďalej má za to, že súd mal v zmysle § 257 C.s.p. zobrať do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa a náhradu trov žalovanému nepriznať. Za takýto dôvod považoval žalobca skutočnosť, že pôvodný žalovaný zmenil právneho zástupcu iba 4 dni pred prvým pojednávaním , pričom na uvedené pojednávanie sa nový právny zástupca nedostavil. Na tomto pojednávaní bolo rozhodnuté v prospech žalobcu a bola začatá aj exekúcia. Ak by vtedajší žalovaný neurobil takúto procesnú obštrukciu, situácia sa mohla vyjasniť na už pojednávaní dňa 4.2.2014. Taktiež pri druhom zrušenom rozsudku v prospech žalobcu sa právny zástupca pôvodného žalovaného nezúčastnil na pojednávaní dňa 14.6.2016, na ktorom bol rozsudok vyhlásený. Žalobca má za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa , pretože právny zástupca pôvodného žalovaného sa na pojednávaniach ani raz neukázal a zásadné argumenty boli použité až v odvolaniach proti dvom zrušeným rozsudkom v prospech žalobcu. Vzhľadom na uvedené navrhol žiadnej zo strán sporu nepriznať náhradu trov konania. 4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, podľa ktorých je žalobca podnikateľom, ktorý má konať s odbornou starostlivosťou, a teda má si byť vedomý procesných dopadov svojho konania v sporovom konaní, pričom je zastúpený advokátom. Taktiež v odvolaní žalobca neuvádza žiadne skutkové zistenia, ktoré by konajúci súd nezobral v úvahu. V podstate opätovne poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v neaplikovaní § 257 C.s.p. Žalovaní majú za to, že v danom prípade nenastali žiadne výnimočné okolnosti , ktoré by svedčali o danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa. Na základe vyššie uvedeného navrhli odvolanie zamietnuť. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a to len vo vzťahu k presnému označeniu žalovaných, nakoľko v konaní ako strana sporu vystupovali žalovaní 1/ až 42/ . 6. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 7. Podľa § 357 písm. m) C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. 8. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 9. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. Podľa ust. § 256 ods. 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 11. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 12. Zákonné ustanovenie § 144 C.s.p. rešpektuje žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalovanému nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či má žalovaný vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila jeho zastavenie, otázku dôvodnosti podanej žaloby, môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej. 13. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby skúma súd iba to, či ku dňu jej podania na súd bola podaná dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania žaloby, všeobecne je teda možné uviesť, že aplikácia ust. § 256 ods. 1, C.s.p. prichádza do úvahy ako dôsledok správania žalobcu po tom, čo bola podaná žaloba a toto správanie žalobcu bolo dôvodom jej späťvzatia. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 C.s.p. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaných, ktorí sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachovali v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. 14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že žalobca dňa 14.6.2018 vzal žalobcu späť s odôvodnením, že bol vyzvaný, aby sa do 15 dní od doručenia výzvy vyjadril, či na podanej žalobe trvá alebo žalobu postupom podľa § 138 C.s.p. berie ak zjavne nedôvodnú späť. Z dôvodu späťvzatia žaloby súd konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovaným proti žalobcovi, nakoľko tento procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. K odvolacej námietke žalobcu, že ak by ho súd prvej inštancie nevyzval na späťvzatie podľa § 138 C.s.p., tak by nezobral žalobu späť, ale nechal by súd, aby rozhodol vo veci samej, odvolací súd uvádza, že táto je irelevantná, keďže žalobca je dominus litis (pán sporu), môže žalobu zobrať späť bez ohľadu na výzvu súdu alebo môže trvať na prejednaní veci. Taktiež k uplatneniu § 257 C.s.p. neboli podľa odvolacieho súdu dôvody hodné osobitného zreteľa. 15. Odvolací súd v preskúmavanej veci nevzhliadol dôvod pre použitie § 257 C.s.p., ktorého aplikáciu navrhol žalobca v späťvzatí žaloby. Aplikácia tohto ustanovenia prichádzala do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Je akceptovateľné, aby išlo tak o skutočnosti súvisiace s priebehom konania, ako aj o skutočnosti existujúce mimo konania (najčastejšie pomery strany). Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Vo všeobecnosti teda možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán sporu, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. 16. Ustanovenie § 257 C.s.p. predpokladá pre aplikáciu tohto ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Aplikácia tohto ustanovenia má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania a preto musí znášať procesné dôsledky s tým spojené. Podľa odvolacieho súdu nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p., pretože nie sú splnené dve základné podmienky a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základe zásady rozhodovania o trovách konania, ktorou je v tomto prípade zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. 17. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovaní 1/ až 42/ majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže súd prvej inštancie v napadnutom výroku neuviedol žalovaných 1/ až 42/, ale uviedol len nepresné označenie „žalovaný“, pričom v konaní ako strana sporu vystupovali žalovaní 1/ až 42/. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení na ust. § 255 ods. 1 C.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia; v odvolacom konaní boli žalovaní úspešní, súd im tak priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.