KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava17. 11. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2To/84/2019 z 17. 11. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. novembra 2020, sp. zn. 2To/84/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1513010755.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/84/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513010755
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1513010755.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov
JUDr. Petra Šamka a JUDr. Márie Szabóovej v trestnej veci obžalovanej A. R. pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, o odvolaní
prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V a obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V z 01.10.2018, sp. zn. 4T/114/2013, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 18. novembra
2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava V z
01.10.2018 sp. zn. 4T/114/2013 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanej

A. R., nar. XX.XX.XXXX v D., bytom D.-N., prechodne bytom A. Z. X/A, XXXX, D., K.,

u k l a d á

Podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanú zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanej trest prepadnutia veci a to 1 ks
mobilný telefón značky Sony E., výrobné číslo D XXXXXXXX-XXXXXX-X so SIM-kartou O2 číslo
XXXXXXXXXXXXXXXXXX s PIN kódom XXXX, s PUK kódom XXXXXXXX a s batériou I. E. BST-38.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa súčasne zrušuje vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 2T/5/2012 zo dňa 26.01.2012,právoplatný 11.02.2012, ktorým bol obžalovanej pre
prečin podľa § 352 ods. 1 a iné Tr. zák., uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov
so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :



Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 01.10.2018, sp. zn. 4T/114/2013 bola obžalovaná A.
R. uznaná za vinnú zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. a/,
písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, na tom základe, že

Vystupujúc aj pod prezývkou „A." spoločným konaním s N. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je samostatne
trestne stíhaný, od presne nezistenej doby až do dňa 13.04.2010, v D. na K. ulici c. 8, v byte c.
2, nachádzajúcom sa na prízemí uvedeného bytového domu, ktorý spoločne obývali, neoprávnene
vyrábali psychotropnú látku - metamfetamín a to aj za využitia zariadenia na výrobu metamfetamínu
a prekurzorov, ktoré boli nájdene a odňaté dňa 13.04.2010 pri domovej prehliadke v uvedenom byte
a to: 1 ks plastovej dózy s obsahom 988 g hydroxidu sodného v originálnom balení, 3 ks plechoviek
s obsahom technického benzínu o objeme 0,7 1 v originálnom balení, 1 ks plastovej fľaše s obsahom
267 ml dietyléteru, 1 ks sklenej fľaše s obsahom 439 ml acetónu so stopami metamfetamínu, 1 ks
plastovej trubičky na ktorej bola zistená prítomnosť' stôp metamfetamínu, amfetamínu, heroínu, kofeínu
a paracetamolu, 3 ks nastrihaných alobalov na ktorých bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu,
1 ks zatavenej zrezanej plastovej injekčnej striekačky s modrým zrezaným piestom s obsahom 20 622
mg červeného fosforu so stopami jódu, v ktorom bola zistená prítomnosť stop metamfetamínu, 1 ks
odmemého valca s hustomerom, 1 ks digitálnej váhy a 1 ks propánbutánového horáka, na ktorých
bola zistená prítomnosť stop heroínu, 1 ks zatavenej zrezanej plastovej injekčnej striekačky s modrým
zrezaným piestom na ktorej bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, 10 ks originálne zabalených
plastových injekčných striekačiek s modrými piestmi o objeme 2 ml, 1 ks nepoužitej plastovej injekčnej
striekačky s modrým piestom o objeme 5 ml, 28 ks nepoužitých plastových injekčných striekačiek s
modrými piestmi o objeme 10 ml, 1 ks použitej zatavenej plastovej injekčnej striekačky o objeme 10
ml na ktorej bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, 1 ks sklenej fľaštičky s kovovým uzáverom
s obsahom 173 ml acetónu s dietyléterom so stopami metamfetamínu, 1 ks plastovej fľaštičky s
obsahom 109 ml diétyléteru, 1 ks zatavenej zrezanej plastovej injekčnej striekačky s bielym zrezaným
piestom, na ktorej bola zistená prítomnosť stop metamfetamínu, 1 ks zatavenej zrezanej plastovej
injekčnej striekačky s modrým zrezaným piestom na ktorej bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu,
4 ks nastrihaných plastových slamiek, na ktorých bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, 2
ks nastrihaných alobalov na ktorých bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, v byte bol ďalej
nájdený 1 ks okrúhlej, plochej tabletky pieskovej farby s logom srdca s hmotnosťou 339 mg, ktorú
v uvedenom byte prechovávala obvinená, v ktorej bola zistená prítomnosť' meta-chlorfenylpiperazínu
(m- CPP), benzylpiperazínu (BZP) s prímesou kofeínu, s koncentráciou m-CPP 12,7% hmotnostných
(vyjadrené ako voľná báza), čo predstavuje 1 jednorazovú dávku drogy, pri uvedenej domovej prehliadke
obvinená dobrovoľne vydala 1 ks zatavenej zrezanej plastovej injekčnej striekačky s modrým zrezaným
piestom, na ktorej bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, ktorá podľa jej vyjadrenia slúžila na
uschovanie pervitínu a N. T. dobrovoľne vydal 1 ks trubičky od pera, na ktorej bola zistená prítomnosť
stôp metamfetamínu a kofeínu, ktorá mala podľa jeho vyjadrenia slúžiť na fajčenie pervitínu, ďalej
takto neoprávnene vyrobenú psychotropnú látku - metamfetamín v uvedenom byte prechovávali a
túto ďalej od presne nezisteného času až do dňa 13.04.2010 neoprávnene spoločne ako aj každý
samostatne predávali ďalším osobám na rôznych miestach v D., obvinená takúto psychotropnú látku
- metamfetamín neoprávnene predávala a zabezpečovala pre K. N., X. D., K. N., N. P. a d'aľšie
doposiaľ neustálené osoby, najmä v D. - N., na H. ulici a v jej blízkom okolí po tom, čo si ju za
takýmto účelom zadovážila od N. T. alebo doposiaľ nestotožnených osôb, pričom pri zadovažovaní
a predaji takejto psychotropnej látky používala svoj mobilný telefón zn. I. E., IMEI čísla XXXXXXXX-
XXXXXX-X, pomocou ktorého komunikovala s N. T. ako aj s osobami, ktorým túto psychotropnú látku
neoprávnene predávala alebo inak sprostredkúvala, K.- chlorfenylpiperazín (m-CPP) je v zmysle zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny psychotropných látok, Benzylpiperazín
(BZP) je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny
psychotropných látok, Metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, Amfetamín je zaradený v zmysle zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, Heroín
(diacetylmorfín) je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z.
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený



do I. skupiny psychotropných látok, Efedrín, resp. pseudoefedrín je v zmysle zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov zaradený medzi určené látky kategórie 1, Acetón a dietyléter
sú v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo
veciach drogových preukurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaradených medzi určené
látky kategórie 3.

Za tento zločin okresný súd obžalovanú odsúdil podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods.
3, § 36 písm. j/, písm. l/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky, na ktorého výkon súd obžalovanú podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obžalovanej trest prepadnutia veci a to 1 ks
mobilný telefón značky Sony E., výrobné číslo D XXXXXXXX-XXXXXX-X so I.-kartou O2 číslo
XXXXXXXXXXXXXXXXXX s N. kódom XXXX, s PUK kódom XXXXXXXX a s batériou Sony Ericsson
BST-38.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súčasne zrušil vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 2T/5/2012 zo dňa 26.01.2012,právoplatný 11.02.2012, ktorým bol obžalovanej pre prečin podľa
§ 352 ods. 1 a iné Tr. zák., uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením na
jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti rozsudku okresného súdu, čo do výroku o treste, podala riadne a včas odvolanie prokurátorka
Okresnej prokuratúry Bratislava V, ako aj obžalovaná A. R.. Odvolania boli odôvodnené s poukazom na
primárnu funkciu trestu (§ 34 Tr. zák.) nasledovne:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava V v písomne odôvodnenom odvolaní uviedla, že skutkový
stav a právnu kvalifikáciu žalovaného konania považuje na základe vykonaného dokazovania za
správnu, nie je možné sa stotožniť s výrokom o treste, nakoľko súd sa pri jeho ukladaní neriadil dôsledne
ustanoveniami § 34 a nasl. Tr. zák., stanovujúcimi zásady ukladania trestov. N. súd priznal obžalovanej
dve poľahčujúce a jednu priťažujúcu okolnosť, tieto považuje za neopodstatnené.

Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. je možné priznať páchateľovi, ktorý viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život. Obžalovaná A. R. pred spáchaním žalovaného skutku riadny život
neviedla, keďže z odpisu registra trestov vyplýva, že táto bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava
V z 13.12.2010 sp. zn. 4T/11/2008 právoplatne odsúdená pre rovnaký zločin spáchaný v období roku
2007. Uvedené odsúdenie bolo síce zahľadené amnestiou, čo ale pre vyhodnotenie skutočností, či
obžalovaná pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, nie je možné považovať za relevantné.
V tejto súvislosti považovala za potrebné poukázať skôr na skutočnosť, že žalovaného konania sa
obžalovaná dopustila v čase, keď vyššie uvedené trestné konanie aktuálne prebiehalo, čo vedeniu
riadneho života zo strany obžalovanej rozhodne nenasvedčuje. Za danej situácie teda súd nemal dôvod
priznať obžalovanej uvedenú poľahčujúcu okolnosť.

Priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. predpokladá priznanie a úprimné oľutovanie
trestnej činnosti zo strany páchateľa, k čomu zo strany obžalovanej takisto nedošlo. Táto síce po
vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní uviedla, že spáchanie žalovaného skutku priznáva, jeho
spáchanie ale úprimne neoľutovala, čo je zrejmé z celého jej postoja k prejednávanej veci. Vyjadrenie
ľútosti nad vlastným protiprávnym konaním je pritom jedným z predpokladov priznania tejto poľahčujúcej
okolnosti.

Za nedostatok napadnutého rozsudku okresného súdu prokurátorka považuje aj priznanie priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., teda, že obžalovaná spáchala viac trestných činov, nakoľko táto
okolnosť už bola zohľadnená pri ukladaní súhrnného trestu a v danom prípade teda bolo u obžalovanej
duplicitne prihliadnuté na tú istú okolnosť. Spáchanie druhého trestného činu popri zločine, je podľa § 41
ods. 2 Tr. zák. okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby, prihliadnutie na rovnakú



okolnosť i ako na priťažujúcu okolnosť je preto v rozpore so zásadou „ne bis in idem“ vyjadrenou v
ustanovení § 38 ods. 1 Tr. zák.

Pri ukladaní trestu, teda okresný súd nemal obžalovanej priznať uvedené poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, ale ukladať jej trest s poukazom na ustanovenia §§ 38 ods. 2, 41 ods. 2 a 42 ods. 1 Tr. zák.
a mal prihliadnuť na závažnosť trestnej činnosti, osobu obžalovanej a doterajší spôsob jej života.

Okresný súd v danom prípade uložil obžalovanej trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, hoci jej ukladal trest za viac trestných činov, z ktorých jeden je zločinom a ktorého sa naviac
dopustila v krátkom čase po spáchaní rovnakého zločinu, dokonca v čase aktuálne prebiehajúceho
trestného stíhania pre tento zločin, ktoré ju od jeho páchania zjavne neodradilo.
Obžalovaná sa dopustila opakovane drogovej trestnej činnosti, ktorá je z dôvodu jej významných
ďalekosiahlych, sociálnych a ekonomických dopadov na spoločnosť nepochybne závažnou trestnou
činnosťou, pričom tejto sa dopustila nielen ako konzument drog, ale preukázateľne sa podieľala na
výrobe a predaji drog iným osobám, čo závažnosť jej konania značne zvyšuje. Uloženie trestu odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby preto jednoznačne nemôže plniť úlohu zabezpečenia ochrany
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov a u obžalovanej ho s poukazom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti a s prihliadnutím na zásady ukladania trestov zakotvené v ustanovení § 34 Tr. zák. nie je
možné považovať za dostatočný ani primeraný. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť, že obžalovaná
je aktuálne trestne stíhaná Okresným súdom Bratislava II pre ďalší zločin podľa § 172 Tr. zák. spáchaný
v roku 2016. Navrhla preto, aby krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil výrok o treste
rozsudku okresného súdu a obžalovanej A. R. uložil súhrnný trest odňatia slobody minimálne 5 rokov
so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaná v písomných dôvodoch odvolania zdôvodneného prostredníctvom obhajcu JUDr. K. Z.
uviedla, že podáva odvolanie, čo do výroku o treste a odôvodňuje ho tým, že žila v spoločnej domácnosti
s N. T., s ktorým má spoločné dieťa a bola do neho zaľúbená. N. T. sa živil obchodovaním s drogami a ju
navádzal na totožnú činnosť hrozbami a násilím. Keďže sa ho bála a finančne ju podporoval, neoznámila
polícii, čo sa u nich v dome deje, teda ani domáce násilie ani obchodovanie s drogami, ktoré bolo vecou
N. T.. Navrhla preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil jej prísnejší
podmienečný trest odňatia slobody.

V písomných dôvodoch odvolania zdôvodnených prostredníctvom jej obhajkyne JUDr. C. T. uviedla,
že sa nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, čo sa týka uloženého trestu. Poukázala na to,
že ku skutku sa doznala, tento oľutovala. Zdôraznila, že v roku 2010 (v čase spáchania skutku) žila
s N. T. v spoločnej domácnosti a mala s ním dieťa a ako vyplýva i zo svedeckej výpovede svedka
K., bola pod silným vplyvom N. T., ktorý ju psychicky i fyzicky týral. Keďže bola na T. závislá nielen
psychicky, ale i finančne, pričom sa ho bála, nakoľko ju viackrát s dieťaťom vyhodil na ulicu, počúvala
jeho príkazy, pokiaľ predávala drogy, finančné prostriedky mu musela odovzdať. Z celého dokazovania
je preukázané, že výroba a obchodovanie s drogou, bolo hlavne vecou N. T.. Ona sama v tej dobe
bola hlavne konzumentom drog, pričom nedisponovala takými vedomosťami a zručnosťami, aby bola
schopná podieľať sa na výrobe omamných látok. Je všeobecne známe, že drogovo závislý človek je
schopný urobiť všetko preto, aby sa dostal ku svojej dávke drog, preto príležitostne drogy predávala,
aby si zaistila od N. T. odmenu - dávku drogy pre vlastnú potrebu. N. T. v podstate využil jej závislosť
a naviedol ju na páchanie trestnej činnosti.

V súčasnej dobe drogy prestala užívať a aby sa vyhla všetkým bývalým známym, odsťahovala sa k
svojej matke do K.. Zdôraznila, že nepodmienečný trest uložený jej súdom prvého stupňa je neprimerane
prísny, a preto navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť jej prísny trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a probačným dohľadom.

K odvolaniu prokurátorky sa obžalovaná písomne nevyjadrila a k odvolaniu obžalovanej sa prokuratúra
písomne nevyjadrila.

Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaniach tunajšiemu súdu 18.09.2019.

Obžalovaná sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu nedostavila, pričom o tomto bola upovedomená
riadne a včas 28.10.2020. Krajskému súdu v Bratislave bolo dňa 17.08.2020 doručené jej podanie, z



ktorého vyplýva, že výslovne žiada, aby sa verejné zasadnutie konalo v jej neprítomnosti. Za splnenia
zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 293 ods. 7 Tr. por. bolo preto vykonané verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej A. R..

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa prokurátorka pripojila k písomným dôvodom podaného
odvolania, navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanej prísnejší trest
odňatia slobody. Zároveň navrhla odvolanie obžalovanej zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovanej S.. C. T. navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanej
uložiť primeraný podmienečný trest odňatia slobody.

Obhajca obžalovanej S.. K. Z. navrhol vyhovieť odvolaniu obžalovanej a uložiť jej primeraný
podmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,
že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním prokurátorky a obžalovanej len ohľadom
výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti,
že v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací
súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže
v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového
súdu nie sú odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len tento výrok.



Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie prokurátorky je sčasti dôvodné a odvolanie obžalovanej nie je
dôvodné.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že procesným stranám bola riadne doručená
obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov, pričom tieto osoby a prokurátor boli aj riadne predvolaní, resp.
upovedomení o termíne hlavného pojednávania.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá obžalovaná, svedkovia N. T., K. K., S. D., K. N., X. D., N. P., K.
N., S. Q., K. I., E. Z., Q. A., Q. N., K. Q. a O. J., bola vypočutá znalkyňa z odboru zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria MUDr. J. I., boli prečítané znalecké posudky KEÚ PZ, zápisnice o domovej prehliadke a
fotodokumentácia o prehliadke tela, zápisnice o vydaní vecí, ako aj ďalší spisový materiál, pričom bol
oboznámený spis Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/5/2012. Obžalovaná A. R. od počiatku
trestnú činnosť popierala, na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať a až
následne na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2018 spáchanie skutku dodatočne priznala a to
po oboznámení listinných dôkazov v predmetnej trestnej veci s tým, že uviedla, že je to tak, ako to bolo
oboznámené. Napriek tomu, že z výpovede svedka N. T. vyplýva, že obžalovaná drogy len užívala, je táto
usvedčovaná výpoveďami svedkov K. N., X. D., N. P. a K. N., z ktorých výpovedí vyplýva, že obžalovaná
sa podieľala na predaji pervitínu. Okrem týchto výpovedí vyššie uvedených svedkov bola obžalovaná
usvedčená i listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisového materiálu ako aj prepismi komunikácie medzi
obžalovanej a vyššie uvedenými svedkami, rovnako zápisnicou o vykonaní domovej prehliadky, ako aj
fotodokumentáciou a prepismi hovorov.

Nepochybil teda okresný súd, keď konanie obžalovanej právne posúdil ako zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák., ktorú právnu
kvalifikáciu aj správne odôvodnil.

Po preskúmaní napadnutého výroku o treste odvolací súd stotožniac sa s názorom prokurátorky dospel
k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody s priznaním dvoch poľahčujúcich okolností v zmysle
ustanovenia § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. a jednej priťažujúcej okolností podľa § 37 písm. h/ Tr.
zák. nie je v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa pochybil, keď priznal obžalovanej poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., ktorú je možné priznať páchateľovi, ktorý viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život. Ako vyplýva z odpisu registra trestov, obžalovaná bola rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V z 13.12.2010 sp. zn. 4T/11/2008 právoplatne odsúdená pre rovnaký druh trestnej
činnosti na trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov so skúšobnou dobou 5 rokov do 14.12.2015 s
probačným dohľadom, pričom trest jej bol amnestiou prezidenta republiky z 02.01.2013 odpustený
s účinkami zahľadenia, t.j. na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený. Nemožno však priznať v
tomto smere obžalovanej citovanú poľahčujúcu okolnosť, keďže žalovaného konania sa obžalovaná
dopustila v čase, keď vyššie uvedené trestné konanie aktuálne prebiehalo, čo vedeniu riadneho života zo
strany obžalovanej rozhodne nenasvedčovalo. V ďalšom pochybil okresný súd, keď priznal obžalovanej
poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zák., ktorá predpokladá priznanie a úprimné
oľutovanie trestnej činnosti zo strany páchateľa. Obžalovaná od začiatku trestného stíhania trestnú
činnosť popierala a až dňa 01.10.2018 spáchanie skutku dodatočne priznala s vyjadrením, že je to tak,
ako to bolo oboznámené. Spáchanie skutku však neoľutovala.

Vo vzťahu k priznaniu priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák. taktiež okresný súd pochybil.
Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa v súlade so zásadou „ne bis in idem“ vyjadrenou v §
38 ods. 1 Tr. zák. nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., ak by išlo zároveň
o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa
ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Tr. zák.). Spáchanie druhého trestného činu
ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného
súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41
ods. 2 Tr. zák. (eventuálne v nadväznosti na toto ustanovenie aj v zmysle § 41 ods. 3 alebo § 42 Tr. zák.).
Spáchanie druhého trestného činu (popri zločine alebo prísnejšie trestnom zločine) je totiž okolnosťou
podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa naposledy citovaného ustanovenia. Platí teda,
že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy
obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj
v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Tr. zák.). Ak je potom takto použitá, jej



duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. bráni zásada „ne bis in idem“
vyjadrená v § 38 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd po preskúmaní výroku o treste dospel k záveru, že súhrnný trest tak, ako bol obžalovanej
ukladaný rozsudkom súdu prvého stupňa nie je v súlade so zákonom.

Podľa § 42 ods. 2 veta prvá Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd je povinný uložiť páchateľovi súhrnný trest za
všetky trestné činy, ktoré boli spáchané skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný trestný čin tohto páchateľa. Ak bol páchateľ odsúdený viacerými rozhodnutiami,
(rozsudkami, trestnými rozkazmi), za trestné činy spáchané skôr ako bolo súdom prvého stupňa
vyhlásené prvé z nich, súd musí zrušiť výroky o treste vo všetkých predchádzajúcich rozhodnutiach,
ktoré sú v pomere uvedenom v ustanovení § 42 ods. 1 Tr. zák. a páchateľovi uložiť súhrnný trest za celú
zbiehajúcu sa trestnú činnosť (t.j. za všetky trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu). V danom
konkrétnom prípade správne preto ukladal okresný súd obžalovanej súhrnný trest vo vzťahu k trestnému
rozkazu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2T/5/2012 zo dňa 26.01.2012.

V tejto súvislosti pokiaľ ide o priznanie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností obžalovanej, krajský
súd napravil pochybenie okresného súdu s tým, že obžalovanej nepriznal ani jednu poľahčujúcu a ani
priťažujúcu okolnosť a ukladal jej trest podľa asperačnej zásady v rámci trestnej sadzby od 3 do 12 rokov
a 4 mesiacov, pričom jej uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od spáchania skutku, čo predstavuje dobu takmer 10 rokov,
pričom vzal do úvahy aj okolnosti prípadu a osobu obžalovanej. Uložený trest považoval za zákonný a
zodpovedajúci stavu veci.

Zaradenie obžalovanej A. R. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia
zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Trest prepadnutia majetku krajský súd prevzal z rozsudku súdu prvého stupňa.

Záverom odvolací súd uvádza, že pochybenia prvostupňového súdu pri ukladaní trestu mali za následok
zrušenie napadnutého rozsudku v tomto výroku a rozhodnutie o tom rozsudkom odvolacieho súdu,
keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu správne zisteného v
napadnutom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku