Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/184/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514217582 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1514217582.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, Budatínska 1, Bratislava, IČO: 00 169 765, proti žalovaným: 1/ C. U., W.. XX.X.XXXX, 2/ Y. U., W.. XX.X.XXXX, I. F. O. XX, F., zastúpenými advokátom JUDr. Vojtechom Kubalom, Vajnorská 8/A, Bratislava, o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/348/2014-200, zo dňa 29.1.2019, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. XX U. F. na O. G.. Č.. XX, 8. poschodie, v dome so súpisným číslom XXXX, katastrálne územie T.E., s nárokom na bytovú náhradu v podobe prístrešia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu 4.7.2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať trojizbový byt č. XX U. F. na O. XX, na 8. poschodí, bez nároku na bytovú náhradu. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je vlastníkom predmetného bytu, ktorý žalovaní 1/ a 2/ užívajú bez právneho dôvodu, nakoľko výpoveďou z 3.3.2014 nájom bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka vypovedal a výpovedná lehota uplynula 30.6.2014; výpoveď bola žalovaným 1/ a 2/ doručená 7.3.2014. Žalovaní 1/ a 2/ po doručení výpovede nájmu bytu nepodali na súd návrh o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu a nepreukázali stav hmotnej núdze z objektívnych dôvodov v čase doručenia výpovede. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že (v poradí prvým) rozsudkom č.k. 50C/348/2014-107, zo dňa 17.5.2016 žalobu zamietol s odôvodnením, že úhradou sumy 1.650 eur zaplatili žalovaní 1/ a 2/ celý dlh 890,79 eura za obdobie od 16.9.2013 do 28.2.2014, ktorý bol dôvodom výpovede, vrátane poplatku vyčísleného na 93,54 eura; podmienky na vypratanie bytu splnené neboli, keďže nebolo možné ustáliť neoprávnený zásah do vlastníckych práv žalobcu. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a argumentoval, že úhradou nedoplatku mal na mysli nielen úhradu nedoplatku 890,79 eura, ktorý bol predmetom výpovede, vrátane poplatku z omeškania, ale aj úhradu ďalších mesačných zálohových predpisov, ktoré boli žalovaní 1/ a 2/ povinní platiť vo výške 258,06 eura mesačne, keďže z gramatického vyjadrenia vyplýva, že jeho záujmom bola úhrada všetkých podlžností a nielen uvedených vo výpovedi. Mal za nepochybné, že žalovaní 1/ a 2/ ako nájomcovia dlhodobo a opakovane neuhrádzajú zálohové platby spojené s užívaním bytu a bolo by v rozpore s jeho rozumnou vôľou, aby podmienil späťvzatie výpovede iba úhradou dlhu, ktorý bol dôvodom výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, pretože by sa tým nedosiahol sledovaný účel, t.j. úhrada všetkých nedoplatkov vrátane mesačných zálohových platieb počas plynutia výpovednej lehoty. 4. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č.k. 10Co/305/2016-134, zo dňa 31.7.2018, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie vec opätovne prejednal súc viazaný právnym odvolacieho súdu, keď vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu mal za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ sa od 30.3.1989 stali spoločnými nájomcami bytu a žalobca výpoveďou z 3.3.2014 vypovedal nájom bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ si neplnili povinnosti nájomcu a neplatili nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Mal za nesporné, že trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť 1.4.2014 (žalovaní výpoveď prevzali 7.3.2014) a uplynula 1.7.2014. Ozrejmil, že podľa znenia výpovede žalovaní 1/ a 2/ dlhovali žalobcovi za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 16.9.2013 do 28.2.2014 sumu 890,79 eura. Podotkol, že žalobca vo výpovedi uviedol, že v prípade, ak zo strany žalovaných 1/ a 2/ dôjde k uhradeniu všetkých podlžností v termíne do uplynutia výpovednej lehoty, majú považovať výpoveď z nájmu za späťvzatú. Poukázal na to, že žalobca vo výpovedi žalovaných 1/ a 2/ upozornil, že okrem dlhu na plneniach spojených s užívaním bytu sú povinní uhradiť do skončenia výpovednej lehoty aj poplatok z omeškania, ktorý vo výpovedi nebol vyčíslený. 6. Súd prvej inštancie zvlášť upriamil pozornosť na spornú skutočnosť a to, či žalovaní 1/ a 2/ uhradili v termíne do uplynutia výpovednej lehoty všetky podlžnosti a či je možné považovať výpoveď v zmysle vyhlásenia žalobcu v nej obsiahnutého za späťvzatú. Poznamenal, že žalovaní 1/ a 2/ titulom úhrady dlhu, ktorý bol predmetom výpovede, uhradili žalobcovi 11.3.2014 sumu 650 eura, 15.4.2014 sumu 250 eur, 15.5.2014 sumu 500 eur a 17.6.2014 sumu 250 eur, t.j. v čase od prevzatia výpovede do skončenia výpovednej lehoty zaplatili 1.650 eur. Dodal, že napriek uvedenému možno skonštatovať, že nezaplatili celý dlh, pretože boli povinní žalobcovi zaplatiť celkovo 1.664,97 eura, pozostávajúce z dlhu 890,79 eura, predpísaných zálohových platieb za obdobie počas plynutia výpovednej lehoty (mesiace apríl, máj a jún 2014) vo výške 774,18 eura (3 x 258,06 eura), poplatok z omeškania z dlhu a predpísaných zálohových platieb za mesiace apríl až jún 2014 vo výške 93,54 eura a manipulačný poplatok 1,20 eura. Na uvedenom základe dospel súd prvej inštancie k záveru, že nemohla byť naplnená odkladacia podmienka žalobcu, v dôsledku ktorej nemali uplynutím výpovednej lehoty nastať právne účinky výpovede nájmu bytu a zároveň boli dané dôvody výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, keďže žalovaní dlhodobo nedodržiavali platobnú disciplínu a taktiež svojím účelovým správaním marili cieľ predmetného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vyslovil názor, že výpoveď nájmu bytu je platná a účinná, keď účinky výpovede nastali 1.7.2014 a od tohto dátumu užívajú žalovaní 1/ a 2/ predmetný byt bez právneho dôvodu. 7. Súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V vedeného pod sp. zn. 12C/230/2003 a z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca už v minulosti podal žalobu na vypratanie predmetného bytu z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ dlhodobo nedodržiavali platobnú disciplínu, neuhrádzali nájomné, pravidelne a opakovane boli v omeškaní s platbami za byt, čo síce v konečnom dôsledku jednorazovo uhradili, avšak nasledujúce platby nájomného a záloh opakovane neuhrádzali až do ďalších výziev žalobcu, výpovedí a prípadných žalobných návrhov. Z listinných dôkazov mal ďalej za zrejmé, že žalovaní 1/ a 2/ aj po skončení výpovednej lehoty za daného stavu majú nedoplatok vo výške 5,32 eura, za rok 2017 mali nedoplatok vo výške 356,70 eura a za rok 2018 k dátumu pojednávania dňa 18.10.2018 bol nedoplatok 294,24 eura a až následne znížili svoj nedoplatok na sumu 6,24 eur; teda mal za preukázané, že platobná disciplína žalovaných 1/ a 2/ je negatívna. 8. Súd prvej inštancie v súvislosti s posúdením, či žalovaní 1/ a 2/ boli ku dňu doručenia výpovede nájmu bytu v hmotnej núdzi, vychádzajúc z § 8 zákona č. 417/2013 Z. z. skonštatoval, že v hmotnej núdzi neboli, pretože sú spoločníkmi fungujúcej obchodnej spoločnosti Marcela spol. s r.o., ktorej predmetom činnosti sú okrem iného kadernícke služby a pohostinská činnosť, pričom podľa vyjadrenia žalovaného 1/ v tejto oblasti reálne podnikajú. Z výpovedí žalovaných 1/ a 2/ ako aj listinných dôkazov zistil, že žalovaná 2/ prevádzkuje detské a pánske holičstvo, chodí upratovať do C. a žalovaný 1/ rozváža pizzu, na základe čoho majú príjem cca. 700 až 800 eur mesačne. 9. Súd prvej inštancie mal vo vzťahu ku skutkovému stavu za ustálené, že deti žalovaných 1/ a 2/ v čase rozhodnutia neboli maloletými, starší syn C. je ženatý a nebýva so žalovanými 1/ a 2/ v jednej domácnosti, mladší syn Y. je študentom prvého ročníka denného bakalárskeho štúdia na FTVŠ s predpokladaným termínom ukončenia 2021. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaná 2/ je dlhodobou psychiatrickou pacientkou so suicidálnymi sklonmi, ktorej stav je znásobený a zhoršený nielen prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého výsledok je neistý, ale aj starostlivosťou o matku, ktorá síce nebýva v jednej spoločnej domácnosti so žalovanými 1/ a 2/, ale trpí závažnými psychickými poruchami (porucha s bludmi, psychická porucha zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou), pod vplyvom ktorých ohrozuje svoje okolie, zdravie a zdravie iných; aj tieto skutočnosti zhoršujú anamnézu a klinický stav žalovanej 2/. Žalovaný 1/ je pacientom dlhodobo liečeným na bolesti chrbtice a hypertenziu a v období rokov 2005 až 2007 aj na diabetes, na ktorý je v liekovej forme liečený dodnes. 10. Na uvedom základe konštatujúc, že žalovaní 1/ a 2/ užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu a s poukazom na to, že žalobca preukázal nedostatočnú platobnú disciplínu žalovaných 1/ a 2/, ktorí konštantne vykazujú nedoplatky na nájme za byt, aj keď momentálne v zanedbateľnej sume, súd prvej inštancie podľa § 34, § 35 ods. 1, ods. 2, § 36 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 126 ods. 1, § 663, § 671, § 696 ods. 1, ods. 2, § 710 ods. 1, ods. 3, § 711 ods. 1 písm. d), § 711 ods. 2, ods. 5, § 712 ods. 1, § 712a ods. 2, ods. 3, ods. 4 a ods. 5 Občianskeho zákonníka a § 391 ods. 2 C.s.p. žalobe vyhovel a napriek tomu, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú v stave hmotnej núdze a teda nemajú právo na náhradné ubytovanie, priznal im nárok na bytovú náhradu, t.j. prístrešie, z dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúceho v ťaživej životnej situácii spôsobenej zdravotným stavom žalovaných 1/ a 2/, najmä zdravotným stavom žalovanej 2/ starajúcej sa o ťažko chorú matku, súčasne prihliadajúc na skutočnosť, že v spoločnej domácnosti so žalovanými 1/ a 2/ žije ich mladší syn, ktorý je študentom prvého ročníka vysokej školy a teda sa pripravuje na svoje budúce povolanie, čím je nezaopatreným dieťaťom. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči neúspešným žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 11. Proti rozsudku podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedli, že výpoveď nájmu bytu je neurčitá a v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je v nej síce uvedený výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, avšak žalobca v nej dostatočne určito skutkovo nevymedzil uplatnený výpovedný dôvod tak, aby bolo zrejmé, z čoho vyvodzuje jeho naplnenie. Boli názoru, že nestačí, aby prenajímateľ iba rámcovo uviedol, že nájomca nezaplatil nájomné a úhrady, ale je nutné, aby tieto aj vyčíslil. V tejto súvislosti ďalej argumentovali, že výpoveď nájmu síce obsahovala údaj, že dlh za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 16.9.203 do 28.2.2014 je v sume 890,79 eura, ako aj upozornenie na povinnosť úhrady poplatkov z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia istiny, avšak poplatok z omeškania nebol vyčíslený a absentoval aj údaj o dátume, od kedy je potrebné ho počítať. Mali za to, že vzhľadom na skutočnosť, že vo výpovedi nebol vyčíslený skutočný dlh v časti penále, tak výpoveď nie je určitá a zrozumiteľná a je v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Považovali za potrebné dodať, že v rozhodnom čase prežívali ako rodina veľmi krušné časy z dôvodov úmrtia blízkeho člena rodiny, choroby iného člena, ako aj vážnej poruchy zdravia žalovanej 2/ a tak v dobrom úmysle zaplatili počas plynutia výpovednej lehoty na účet žalobcu takmer dvojnásobok požadovaného v presvedčení, že týmto dlh nielen vyrovnajú, ale budú mať na konte preplatok. Domnievali sa, že v konaní bolo preukázané, že úhradou 1.650 eur uhradili celý dlh 890,79 eura, ktorý vznikol v období od 16.9.2013 do 28.2.2014, a ktorý bol dôvodom výpovede nájmu bytu a zároveň aj poplatok z omeškania, ktorý bol neskôr vyčíslený na 93,54 eura. Uviedli, že dlhy voči žalobcovi boli uhradené pred podaním žaloby. Na záver skonštatovali, že vzhľadom na predmet konania, ktorým je základná podmienka pre život rodiny, t.j. obydlie, by mala byť každá pochybnosť pri posudzovaní materiálnych a formálnych znakov naplnenia dôvodov straty obydlia posudzovaná v prospech slabšej strany, teda v ich prospech. 12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením žalovaných 1/ a 2/, že vo výpovedi nájmu bytu nebol dostatočne skutkovo vymedzený výpovedný dôvod; zdôraznil, že nájom bytu vypovedal podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, pretože si neplnili povinnosti nájomcu a neplatili nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Argumentoval, že zo znenia výpovede bolo zrejmé, že žalovaní 1/ a 2/ za plnenia spojené s užívaním bytu dlhovali za obdobie od 16.9.2013 do 28.2.2014 sumu 890,79 eura. Dodal, že vo výpovedi žalovaným 1/ a 2/ navyše poskytol možnosť považovať ju za späťvzatú v prípade, ak z ich strany dôjde k uhradeniu všetkých podlžností v termíne do uplynutia výpovednej lehoty; pričom podlžnosťami mal na mysli nielen úhradu nedoplatku, ktorý bol predmetom výpovede, ale aj poplatku z omeškania a samozrejme aj úhradu ďalších mesačných zálohových predpisov, ktoré boli povinní platiť vo výške 258,06 eura mesačne aj počas plynutia výpovednej lehoty. Pripomenul, že výpoveď bola žalovaným 1/ a 2/ doručená 7.3.2014 a výpovedná lehota skončila 30.6.2014, pričom k tomuto dňu evidoval aj po úhrade sumy 1.650 eur vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ nedoplatok vo výške 594,84 eura. Podotkol, že k uhradeniu dlžného nájomného vrátane penálov žalovanými 1/ a 2/ došlo až 8.10.2014, teda po skončení výpovednej lehoty a preto v zmysle zaslanej výpovede nemohlo dôjsť k jej späťvzatiu. 13. Žalobca opätovne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.3.2011, sp. zn. 3Cdo/133/2009, podľa ktorého sa výpovedná lehota predlžuje o ochrannú lehotu v trvaní ďalších šesť mesiacov v prípade, ak nájomca preukáže prenajímateľovi najneskôr do skončenia riadnej výpovednej lehoty, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov; ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby došlo k zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že pred uplynutím ochrannej lehoty nájomca zaplatí dlžné nájomné prenajímateľovi alebo medzi nimi dôjde k dohode o spôsobe úhrady. Žalobca bol názoru, že v prejednávanej veci vyššie uvedené podmienky zániku výpovedného dôvodu splnené neboli, keďže žalovaní 1/ a 2/ do skončenia výpovednej lehoty hmotnú núdzu nepreukázali a nepreukázali ju ani v súdnom konaní. Mal za to, že samotné zaplatenie dlžného nájomného až po skončení riadnej výpovednej lehoty mohlo mať za následok len splnenie dlhu, nie však bez ďalšieho aj zánik dôvodu výpovede nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že odopretie vlastníckeho práva v prípade jeho kolízie s právom na obydlie v dôsledku rozporu jeho výkonu s dobrými mravmi možno len v celkom výnimočných prípadoch, kedy by sa rodina s maloletými deťmi ocitla bez možnosti objektívne si vlastným úsilím zaobstarať dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie primeraného obydlia. 14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 28.1.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 15. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaných 1/ a 2/ v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na dostatočné a správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žaloby; súd prvej inštancie v posudzovanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaných 1/ a 2/ z hľadiska skutočností uvádzaných na ich obranu. 16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd pripomína, že výpoveď nájmu bytu je právnym úkonom prenajímateľa, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma (§ 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a preto musí určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať z textu výpovede (listiny), na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný. Právny úkon je neurčitý a teda neplatný vtedy, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nejednoznačný a tým neurčitý zostáva jeho vecný obsah, pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani s použitím výkladových pravidiel (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 17. Z ustanovenia § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka ďalej vyplýva, že prenajímateľ musí v písomnej výpovedi nájmu bytu výpovedný dôvod aj skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Skutkové vymedzenie výpovede nemožno stotožniť s odkazom na § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, ale musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu, teda s uvedením mesiacov, kedy nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. V prípade chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu tento nedostatok nie je možné napraviť dodatočným dopĺňaním údajov, pretože dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/2/2007, zo dňa 29.1.2008, sp. zn. 2Cdo/266/2006, zo dňa 21.8.2007). 18. S poukazom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalovaných 1/ a 2/ v odvolaní, že výpoveď nájmu bytu z 3.3.2014 je neurčitá a tým neplatná; z obsahu predmetnej výpovede totiž vyplýva konkrétne a nezameniteľne skutkovo vymedzený výpovedný dôvod a to ten, že žalovaní povinnosti nájomcu hrubo porušujú tým, že neplatia predpis mesačných zálohových preddavkov za plnenia spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace, t.j. od mesiaca september 2013 do február 2014 neboli úhrady v počte štyrikrát vôbec, a preto dlhujú žalobcovi za plnenia spojené s užívaním bytu sumu 890,79 eura za obdobie od 16.9.2013 do 28.2.2014, pričom k tomuto skutkovému vymedzeniu výpovedného dôvodu žalobca (hneď v úvode výpovede) odcitoval aj paragrafový odkaz na § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Nevyčíslenie sumy poplatku z omeškania z nezaplateného nájomného vo výpovedi nájmu bytu nespôsobuje neplatnosť výpovede, nakoľko nie je vyjadrené v dispozícii ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, teda nie je normotvorcom určené ako právna podmienka pre platnosť výpovede nájmu bytu. 19. Pretože sa na žalovaných 1/ a 2/ ako nájomcov nevzťahuje § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka (nepreukázali, že boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov) a žalovaní 1/ a 2/ do skončenia výpovednej doby úhradou sumy 1.650 eur nezaplatili všetky podlžnosti, ktoré mali voči žalobcovi ako prenajímateľovi (ku dňu uplynutia výpovednej doby dňa mali nedoplatok na úhradách predpísaných zálohových platieb v sume 594,84 eura), nastali uplynutím výpovednej doby právne účinky výpovede nájmu bytu z 3.3.2014 20. Keďže žalovaní 1/ a 2/ v podanom odvolaní ďalej neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd tvrdenia uvádzané v ich odvolaní nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku; odvolacie námietky žalovaných 1/ a 2/ preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).