Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/136/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218013 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1514218013.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: SOLIDAE - Ing. Roman Žuffa Ellek, s miestom podnikania ul. 9. mája 3454/24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 629 927, proti žalovanému: OSMOS s.r.o., so sídlom Pečnianska 31, 851 01 Bratislava, IČO: 35 957 522, zast.: JUDr. Peter Belica, M. R. Štefánika 36, 036 01 Martin, o zaplatenie 2.990,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/245/2014-133 zo dňa 19. 4.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/245/2014-133 zo dňa 19. 4. 2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 10.07.2014, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.990,- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.09.2011 uzavrel so žalovaným Zmluvu o technickej podpore č. TP 05092011, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu vykonať činnosť tak, aby mal žalovaný možnosť využívať všetky dostupné technické prostriedky v plnej miere a povinnosť žalovaného uhradiť zmluvne dohodnutú odmenu na základe týždenného výkazu činností. Na základe Zmluvy a emailových objednávok vykonával žalobca pre žalovaného činnosť v súlade so Zmluvou, za vykonanie ktorej boli žalobcom vystavené faktúry. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neuhradil posledné dve faktúry a to ani čiastočne, žalobca v súlade s čl. VI Zmluvy ukončil zmluvný vzťah výpoveďou Zmluvy. Žalovaný neuhradil svoj záväzok voči žalobcovi ani na písomnú výzvu. Žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o technickej podpore č. TP 05092011, Zmluvu o zachovaní mlčanlivosti, emailovú komunikáciu so žalovaným, faktúru č. OSMOS-03-2011, faktúru č. OSMOS-04-2011, upomienky, výpoveď Zmluvy o technickej podpore. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. V odpore uviedol, že si u žalobcu žiadnu činnosť neobjednal. Emailová komunikácia z 12.09.2011, resp. z 23.09.2011 sa podľa obsahu nedá posudzovať ako objednávka. Žalobca označuje v žalobe ako objednávku „zadanie na dodávku konštrukcie“ z 12.09.2011. Z obsahu tohto emailu vyplýva, že žalovaný poslal žalobcovi iba dopyt, v ktorom udáva technické parametre projektu a požiadal o cenovú kalkuláciu a termínovaný plán dodávky a podmienil objednávku u žalobcu získaním zákazky od konečného odberateľa. Táto komunikácia bola len nezáväzný dopyt, požiadavka na cenovú kalkuláciu. Pokiaľ ide o email z 23.09.2011, je pravdou, že sa jedná o popis stroja, avšak tento popis nie je možné považovať za objednávku. V zmysle čl. III Zmluvy sa žalobca zaviazal vykonávať činnosť na základe písomných objednávok a súčasne bolo dohodnuté, že každú činnosť mimo rozsah dohodnutý v objednávke je žalobca povinný vopred nahlásiť a prekonzultovať so žalovaným. Objektívne a preukázateľne nikdy nedošlo k písomným objednávkam a taktiež nedošlo k vopred nahláseným a odkonzultovaným činnostiam. Taktiež nedošlo ani k uvedeniu riešenia, tovaru alebo služby zo strany žalobcu v takom stave, aby mohlo byť zákazníkom alebo žalovaným plnohodnotne využívané a ani k protokolárnemu prevzatiu diela. Žalobca sa k odporu vyjadril a uviedol, že žalobca vykonával najmä technickú podporu pre žalovaného podľa Zmluvy. Žalovaný uhradil žalobcovi prvé dve faktúry, ktoré boli vystavené taktiež na základe písomnej objednávky zo dňa 12.09.2011, a to faktúry za mesiac september a október 2011. Za mesiace november a december 2011 už žalovaný faktúry neuhradil, pričom nikdy nespochybnil žalobcove výkazy. 2. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval tvrdení uvedených v žalobe. Čo sa týka faktúr, ktoré boli žalovaným uhradené, nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že boli akýmsi spôsobom refinancovaním počítača pre žalobcu. Faktúry boli vystavené na základe týždenných výkazov, ktoré boli ku koncu každého týždňa zasielané žalovanému a boli v nich uvedené činnosti, ktoré žalobca vykonal. Na základe týchto výkazov boli aj faktúry žalovaným uhradené. Mailovú komunikáciu zo dňa 12.09.2011 a následne 23.09.2011 považoval žalobca za záväznú objednávku a zadanie činnosti. Tomuto nasvedčuje aj mailová komunikácia založená v spise, ako aj mail zo dňa 07.11.2011, ktorým žiadal žalobca žalovaného o odsúhlasenie alebo neodsúhlasenie týždenného výkazu s tým, že pokiaľ nebudú neodsúhlasené, bude ich považovať za odsúhlasené. Žiadna reakcia na tento mail zo strany žalovaného neprišla a teda žalobca má za to, že žalovaný týždenné výkazy odsúhlasil. V takom istom režime prebiehala komunikácia k iným týždenným výkazom, pričom žalovaný v rozpore so svojim tvrdením nikdy žalobcovi neoznámil, aby s prácami nepokračoval. 3. Žalovaný uviedol, že žalobca sa odvoláva na mailovú komunikáciu založenú v spise, ktorú považuje za písomnú objednávku v zmysle čl. 3 bod 9 Zmluvy o technickej podpore. Technické parametre stroja, ktoré sú v tejto komunikácii uvedené nie sú však výsledkom činnosti žalobcu, ale žalovaného. To dokazuje mailová komunikácia medzi žalovaným a zákazníkom VÚSAPL, ktorá začala 07.09.2011, v ktorej sám žalovaný zaslal zákazníkovi technickú špecifikáciu stroja, následne dňa 19.09.2011 žiadal zákazník žalovaného o zaslanie technického riešenia stroja a toto mu bolo zaslané žalovaným dňa 22.09.2011. Až následne dňa 23.09.2011 boli tieto parametre zaslané žalovaným žalobcovi s tým, že pre prípad, že žalovaný získa zákazku, takéto parametre bude stroj mať. Mailová komunikácia medzi žalovaným a zákazníkom zo dňa 22.09.2011 bola doslovne preposlaná žalobcovi a neboli na nej vykonané žiadne zmeny. K uskutočneniu tejto zákazky ani k jej realizácii nedošlo, z tohto dôvodu nedošlo ani k žiadnej objednávke činnosti žalobcu. 4. Svedkyňa B.. K. T. uviedla, že je zamestnaná u žalovaného, žalobcu nepozná. Pracuje ako technik a v roku 2011 robila na diele KATRIN. Sú to plastové dávkovače a robila rôzne úpravy, technické, dizajnové výkresy. O činnosti, ktorú mal pre žalovaného vykonávať žalobca nevie, nemá vedomosť, že by sa takáto činnosť vo firme robila, alebo že by sa také niečo vyrábalo. Na činnosti sa nemohol podieľať ani nikto z jej kolegov, len ona je technik a každá úprava ide cez ňu. 5. Podľa čl. III bod 9 Zmluvy poskytovateľ sa zaväzuje vykonávať svoju činnosť na základe písomných objednávok záujemcu. Každú činnosť mimo rozsah dohodnutý v objednávke je poskytovateľ povinný vopred nahlásiť a prekonzultovať so záujemcom. Z emailu zo dňa 12.09.2011 vyplýva, že žalobcovi boli žalovaným zaslané požiadavky za účelom vypracovania cenovej kalkulácie a termínového plánu dodávky zariadenia, ktoré chce žalovaný zaslať koncovému zákazníkovi s tým, že pokiaľ žalovaný zákazku získa, realizácia by mala začať do cca 3 týždňov. Z vyjadrenia spoločnosti VÚSAPL, a.s., vyplýva, že táto si u žalovaného neobjednala vývoj a realizáciu viacúčelového stroja na skladanie kapsúl. Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. 6. Na základe vykonaných dôkazov, zisteného skutkového stavu a za použitia vyššie citovaných ustanovení, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne a preto ju súd zamietol. V danom prípade si žalobca síce splnil povinnosť tvrdenia ako aj dôkaznú povinnosť, avšak navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, preto musí znášať procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t. j. neunesenie dôkazného bremena. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tým, že nepreukázal , že žalovaný si v súlade so Zmluvou objednal u žalobcu činnosť na základe písomnej objednávky, alebo, že činnosť mimo rozsah dohodnutý v objednávke odkonzultoval so žalobcom. Jediné 2 maily, ktoré žalobca predkladá na preukázanie svojich tvrdení, to je z 23.09.2011 a 12.09.2011, sú len nezávisle a nezáväzné komunikácie medzi stranami sporu o tom, že v prípade realizácie zákazky, ako by mal asi stroj vyzerať. Ani z jedného z mailov nevyplýva, že došlo k zadaniu záväznej objednávky zo strany žalovaného voči žalobcovi. Email, ktorý žalobca považuje za písomnú objednávku je podľa názoru súdu len zadanie na vyhotovenie cenovej ponuky a harmonogramu dodávky pre konečného zákazníka pred získaním zákazky. Konečný zákazník VÚSAPL, a.s. však žalovanému zákazku na zhotovenie viacúčelového stroja nezadal, preto nemal žalovaný ani dôvod objednávať u žalobcu činnosti smerujúce k splneniu tejto zákazky. Žalobca nepreukázal komunikáciu so žalovaným ohľadne činností mimo tejto požiadavky. Svedkyňa T. potvrdila tvrdenia žalovaného, že o činnosti, ktorú mal pre žalovaného vykonávať žalobca nevie, nemá vedomosť, že by sa takáto činnosť vo firme robila, alebo že by sa také niečo vyrábalo. Na činnosti sa nemohol podieľať ani nikto z jej kolegov, len ona je technik a každá úprava ide cez ňu. Žalobca žalovanému síce zasielal týždenné výkazy činnosti, avšak skutočnosť, že žalovaný na ne nereagoval nemožno chápať ako vyjadrenie súhlasu. Navyše žalobca súdu nepreukázal a ani nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie jeho tvrdení, že pre žalovaného vykonal akúkoľvek činnosť, nepreukázal žiaden výsledok tejto činnosti. Ani úhrada dvoch faktúr žalovaným za mesiace september a október 2011 nepreukazuje nárok žalobcu, nakoľko tento jednoznačným spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalovaného o poskytnutí financií na zakúpenie PC. Súd preto z týchto dôvodov žalobu zamietol. 7. Súd pri rozhodovaní o trovách konania poukázal na ust. § 255 CSP, § 262 ods. 1 CSP. 8. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal úspešným žalovaným náhradu trov konania vo výške 100 %. 9. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že uzatváraniu zmlúv predchádzala medzi žalobcom a žalovaným e-mailová korešpondencia, a to zo dňa 06.09.2011, kedy žalovaný zaslal žalobcovi návrh zmluvy o technickej podpore a návrh zmluvy o zachovaní mlčanlivosti a následne po uzavretí zmluvy o technickej podpore a potom e-mailová korešpondencia zo dňa 12.9.2011, kedy žalovaný doručil žalobcovi e-mail označený ako zadanie na dodávku konštrukcie zariadenia, zo dňa 17.9.2011, kedy zaslal žalobca týždenný výkaz, cenovú ponuku a dotaz ohľadom softvérovej licencie, 23.9.2011 zaslal žalobca týždenný výkaz, cenovú ponuku a dotaz ohľadom softvérovej licencie a 23.9.2011 žalovaný doručil žalobcovi e-mail s popisom stroja a zariadenia. Žalobca zdôraznil, že podľa zmluvy a e-mailových objednávok žalovaného vykonával pre žalovaného činnosť podľa zmluvy, za vykonanie ktorej vystavil žalovanému faktúry, podkladom na vystavenie faktúr boli týždenné výkazy zasielané žalobcom žalovanému prostredníctvom e-mailu a to faktúra č. OSMOS-03-2011 zo dňa 31.11.2011 na sumu 1.760,- Eur so splatnosťou 31.12.2011 za vykonanú prácu v mesiaci november 2011 a faktúra č. OSMOS-04-2011 zo dňa 31.12.2011 so splatnosťou 31.01.2012 za vykonanú prácu v mesiaci december 2011. Žalobca vyzýval žalovaného k úhrade faktúr a to e-mailovými výzvami zo dňa 24.02.2012, 12.03.2012, 19.03.2012 a inkasnou výzvou zo dňa 27.09.2013. Uviedol, že obranou žalovaného v spore je najmä tvrdenie žalovaného, že vyššie uvedenú e-mailovú korešpondenciu zo dňa 12.9.2011 nie je možné považovať za objednávku. E-mailom zo dňa 12.9.2011 zaslal žalovaný žalobcovi presný technický popis zariadenia s určením na akom princípe má zariadenie fungovať. Zdôraznil, že predmetné objednávky žalovaného vyjadrené v elektronickej podobe prostredníctvom e-mailu zo dňa 12.9.2011 a 23.9.2011 odoslané žalobcovi po uzatvorení zmluvy v nadväznosti na predchádzajúcu komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným ohľadom špecifikácie zariadenia spĺňajú všetky náležitosti objednávky v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka a čl. 3 bod 9 zmluvy. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca bol upozorňovaný, aby v prácach nepokračoval sú nepravdivé a tieto tvrdenia žalovaný v konaní ani nikdy nepreukázal. Pokiaľ sa žalovaný bráni tým, že realizácia zhotovenia daného zariadenia bola podmienená odsúhlasením daného postupu so zákazníkom, ktorému je zariadenie určené, resp. tvrdením, že žalovaný podmienil objednávku získaním zákazky, tieto tvrdenia sú podľa názoru žalobcu účelové. Žalovaný sa takýmto tvrdením len pokúša preniesť svoje podnikateľské riziko na žalobcu. Pokiaľ v konaní bola vypočutá svedkyňa T., táto potvrdila tvrdenia žalovaného, že o činnosti, ktorú mal žalobca pre žalovaného vykonať nič nevie, žalobca však zdôrazňuje, že odvolací súd na skutočnosť, že svedkyňa je zamestnankyňou žalovaného a jej výpoveď je z toho dôvodu predvídateľná a zároveň nespochybniteľná, neprihliadol. 11. Zdôraznil, že požiadavky žalovaného boli vyjadrené prostredníctvom oprávnenej osoby, konateľa žalovaného p. Uhliara, ktorý bol v zmluve označený ako kontaktná osoba tak, ako to vyplýva z čl. VII bodu 6. zmluvy. 12. V nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje na skutočnosť, že v mesiaci september 2011 vykonal pre žalovaného práce v rozsahu celkom 120 hodín, ktoré žalobcovi bližšie špecifikoval v týždenných výkazoch. Výkazy postupne odosielal žalovanému každý týždeň a to v čase od 17.9.2011 do 30.9.2011 na e-mail žalovaného. Zároveň dňa 30. 9. 2011poslal žalovanému na jeho e-mailovú adresu faktúru QSMOS-Q1-2011 za práce vykonané pre žalovaného v mesiaci september 2011 v sume 1.200,- Eur. Žalovaný túto faktúru uhradil dňa 04.11.2011, rovnako uhradil faktúru za mesiac október 2011 v sume 1.700,- Eur a to dvoma úhradami, pričom práce vykonané a fakturované týmito faktúrami boli vykonané podľa e-mailovej objednávky žalovaného zo dňa 12.09.2011 a 23.09.2011, pričom žalovaný oprávnenosť tejto neskoršej fakturácie už spochybňuje. 13. Žalobca zdôraznil, že si splnil voči žalovanému všetky povinnosti zo zmluvy, ktoré žalovaný ani nikdy nenamietal a nenamietal a nespochybnil ani e-maily spolu s týždennými výkazmi. Fakturované sumy za mesiac november 2011 a december 2011 však neuhradil. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a jeho žalobe vyhovel. 14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že ani jeden z argumentov žalobcu v jeho odvolaní nie je objektívne spôsobilý zmeniť správnosť napadnutého rozsudku. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu žalobcu zamietol. Žalovaný žiada, aby za súčasť jeho vyjadrenia boli považované aj všetky jeho vyjadrenia pred súdom prvej inštancie. Článok III bod. 9 Zmluvy o technickej podpore z 08.09.2011 vyžaduje písomnú objednávku žalovaného. Technické parametre stroja, ktoré sú v e-mailovej komunikácií medzi stranami sporu, nie sú výsledkom činnosti žalobcu, ale žalovaného. To dokazuje aj e-mailová komunikácia medzi žalovaným a zákazníkom VUSAPL, ktorá začala 7.9.2011, v ktorej sám žalovaný zaslal zákazníkovi technickú špecifikáciu stroja, následne dňa 19.9.2011 žiadal zákazník VUSAPL žalovaného o zaslanie technického riešenia stroja a toto mu bolo zaslané žalovaným dňa 22.9.2011 bez akejkoľvek pomoci od žalobcu - toto je nesporné v konaní. Až následne dňa 23.9.2011 boli tieto parametre zaslané žalovaným. E-mailová komunikácia medzi žalovaným a zákazníkom VUSAPL zo dňa 22.9.2011 bola doslovne preposlaná žalobcovi a neboli v nej vykonané žiadne zmeny. K uskutočneniu tejto zákazky, ani k jej realizácií nedošlo. Nedošlo z toho dôvodu k žiadnej objednávke písomnej, emailovej alebo ústnej u žalobcu. Žalovaný poukazuje na potvrdenie VUSAPL z 22.03.2011, z ktorého vyplýva, že zákazník VUSAPL si u žalovaného nikdy neobjednal vývoj a realizáciu jednoúčelového stroja na skladanie kapsúl na kávu. Žalovaný uviedol, že v konaní je nesporné, že medzi stranami sporu, čo bolo hypotetickou činnosťou žalobcu pre prípad, že by k objednávke došlo - čiže žalobca by vykonával len činnosti, ktoré súvisia s plánovanou zákazkou VUSAPL, ktorá nakoniec nikdy nebola realizovaná pre absenciu tejto objednávky u žalovaného. Žalovaný poukázal na výpoveď svedkyne T., z ktorej vyplýva, že v roku 2011 aj v iných rokoch bola ona jedinou osobou, ktorá na takýchto projektoch mohla a musela spolupracovať skrz dofinalizovanie projektu v prospech zákazníka, avšak z jej výpovede vyplýva, že projekt „Automatického montovania kapsúl,, sa v spolupráci so žalobcom ani iným subdodávateľom vo firme žalovaného nikdy neuskutočnil. Jediné 2 maily, ktoré žalobca predkladá na preukázanie svojich tvrdení, sú z 23.9.2011 a z 12.9.2011. Tieto 2 emaily sú však len nezávislé a nezáväzné komunikácie medzi stranami sporu o tom, že v prípade realizácie zákazky, ako by mal asi tento stroj vyzerať. Ani z jedného z mailov nevyplýva, že došlo k zadaniu záväznej objednávky zo strany žalovaného voči žalobcovi. Ani ďalšie faktické kroky žalovaného nesvedčia o tom, že by si u žalobcu akékoľvek činnosti objednával. 15. Žalovaný zdôraznil, že mail z 12.9.2011, z ktorého vyplýva, že žalovaný poslal žalobcovi iba dopyt, v ktorom uvádza technické parametre projektu v poslednej vete tohto mailu žalovaný požiadal žalobcu o celkovú kalkuláciu k termínu platby dodávky a z tohto mailu nesporne vyplýva, že žalovaný podmienil objednávku žalobcu získaním zákazky od konečného odberateľa vetou: „Pokiaľ získame zákazku, realizácia by mala začať do konca cca 3 týždňov.“ Tento mail z 12.9.2011 preto nemožno považovať za objednávku, z ktorého by vyplýval nejaký záväzok, ale len za nezáväzný dopyt žalovaného. Žalovaný na pojednávaní 24.11.2016 predložil do súdneho spisu emailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným z 2.-3.11.2011, ktorá preukazuje, že žalovaný prispel žalobcovi na zakúpenie počítača, ktorý si žalobca sám zakúpil a žalovaný mu na to dobromyseľne prispel s nádejou, že keď sa raz zákazka bude uskutočňovať, na tomto počítači bude žalobca vykonávať činnosti. Prispenie žalovaného na kúpu počítača žalobcovi nemožno považovať za akúkoľvek objednávku činností voči žalobcovi alebo za odsúhlasenie činností žalobcu, čo napokon potvrdzuje aj fakt, že žalovaný nikdy neodsúhlasil zasielané výkazy žalobcu. Svojvoľné zasielanie výkazov o činnosti žalobcom žalovanému nemôže byť absolútne považované za nejaké konkludentné uzatvorenie zmluvného vzťahu či potvrdenie objednávky zo strany žalovaného. 16. Žalovaný zdôraznil, že u žalobcu si žiadnu činnosť neobjednal. Emailová komunikácia z 12.9.2011 resp. z 23.9.2011 sa podľa obsahu nedá v žiadnom prípade posudzovať ako objednávka alebo prejav vôle žalovaného si záväzne u žalobcu objednať vykonanie jeho činnosti podľa Zmluvy o technickej podpore TP 05092011 z 8.9.2011. Žalobca udáva ako prejav vôle žalovaného email s predmetom „zadanie na dodávku konštrukcie“ z 12.9.2011. Z tohto emailu však vyplýva, že žalovaný poslal žalobcovi iba dopyt, v ktorom uvádza technické parametre projektu. Následne žalovaný žiadal žalobcu o cenovú kalkuláciu a termínovaný plán dodávky. Taktiež z uvedeného mailu jednoznačne vyplýva, že žalovaný podmienil objednávku u žalobcu získaním zákazky od konečného odberateľa. Pokiaľ ide o email z 23.9.2011, žalobca správne tvrdí, že sa jedná o email s popisom stroja. V texte predmetného emailu je technický opis stroja, ktorý mal byť údajne predmetom záväzku, ale len samotný popis stroja bez ďalšieho neznamená vôľu žalovaného, že si u žalobcu niečo objednal. Celá emailová komunikácia je podľa obsahu celkom zjavne len komunikácia o dopyte resp. rokovaní o možnom záväzku. Žalovaný poukázal na čl. III. bod 9. zmluvy z 8.9.2011 o technickej podpore č. TP 05092011, v ktorom sa žalobca zaviazal vykonávať svoju činnosť na základe písomných objednávok žalovaného. Súčasne bolo v uvedenom článku dohodnuté, že každú činnosť mimo rozsah dohodnutý v objednávke bude žalobca povinný vopred nahlásiť a prekonzultovať so žalovaným. Objektívne a preukázateľne však ku písomným objednávkam zo strany žalovaného voči žalobcovi nikdy nedošlo. Takisto nedošlo vopred k nahláseniu a prekonzultovaniu rozsahu akýchkoľvek činností zo strany žalobcu so žalovaným. 17. Objektívne a preukázateľne podľa názoru žalovaného nedošlo k žiadnemu uvedeniu takéhoto riešenia tovaru alebo služby zo strany žalobcu v takom stave, aby mohlo byť zákazníkom VUSAPL alebo žalovaným plnohodnotne využívané. Takisto nedošlo k prevzatiu diela protokolárne prostredníctvom preberacieho protokolu riešenia. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 18. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca. Zdôraznil, že vo svojom vyjadrení sa plne pridržiava všetkých svojich odvolacích dôvodov. Opätovne poukázal na maily zo strany žalovaného. Pokiaľ sa žalovaný bráni tým, že realizácia zhotovenia daného zariadenia bola podmienená odsúhlasením daného postupu so zákazníkom, ktorému je zariadenie určené, resp. tvrdením, že žalovaný podmienil objednávku získaním zákazky, takéto tvrdenia sú účelové. Zdôraznil, že žalovaný sa týmto tvrdením len pokúša preniesť svoje podnikateľské riziko na žalobcu. Uviedol, že v zmluve zo dňa 08. 09. 2011 nebola podmienená práca vykonaná žalobcom podľa zmluvy získaním zákazky od tretej osoby žalovaným. Poukázal tiež na skutočnosť, že v mesiaci september 2011 vykonal pre žalovaného práce v rozsahu celkom 120 hodín, ktoré žalobcovi bližšie špecifikoval v týždenných výkazoch. Výkazy postupne odosielal žalovanému každý týždeň a to v čase od 17.9.2011 do 30 9.2011 na e-mail žalovaného. Zároveň dňa 30.9.2011 poslal žalovanému na jeho e-mailovú adresu faktúru OSMOS-01-2011 za práce vykonané pre žalovaného v mesiaci september 2011 v sume 1.200,- Eur. Žalovaný túto faktúru uhradil dňa 04.11.2011, rovnako uhradil za mesiac október 2011 faktúru č. OSMOS-02-2011 v sume 1.700,- Eur a to dvoma úhradami, pričom práce vykonané a fakturované týmito faktúrami boli vykonané podľa e-mailovej objednávky zo dňa 12.09.2011 a 23.09.2011, pričom žalovaný oprávnenosť neskoršej fakturácie už spochybňuje. Žalobca si splnil voči žalovanému všetky povinnosti zo zmluvy, ktoré žalovaný nikdy nenamietal a nenamietal a nespochybnil ani e-maily spolu s týždennými výkazmi. Z uvedených dôvodov má za to, že jeho nárok je opodstatnený a preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil. 19. K tomuto stanovisku opäť zaujal stanovisko žalovaný. Poukázal, že ani jeden z argumentov žalobcu nie je objektívny zmeniť správnosť napadnutého rozsudku. Uviedol, že zo samotného priebehu skutočností medzi žalobcom a žalovaným v tejto veci je zrejmé, že k žiadnej k záväznej ani nezáväznej objednávke žalovaného u žalobcu nedošlo, preto poukazovanie na nepodmienenosť činnosti v zmysle zmluvy tretej osoby je v tejto časti absolútne irelevantné. Vo zvyšku sa žalovaný pridržiava doterajšieho vyjadrenia, keďže aj odvolanie žalobcu z 28.06.2017 je zhodné s jeho vyjadrením zo dňa 24. 10. 2017. Opätovne poukázal na článok III bod 9 zmluvy o technickej podpore z 8. 9. 2011, ktorá vyžaduje písomnú objednávku žalovaného. Technické parametre stroja, ktoré sú v e-mailovej komunikácii medzi stranami sporu nie sú výsledkom činnosti žalobcu, ale žalovaného. To dokazuje aj e-mailová komunikácia medzi žalovaným a zákazníkom, ktorá začala 7. 9. 2011, a v ktorej sám žalovaný zaslal zákazníkovi technickú špecifikáciu stroja, následne dňa 19. 9. 2011 žiadal zákazník VUSAPL žalovaného o zaslanie technického riešenia stroja a toto mu bolo zaslané žalovaným dňa 22. 9. 2011. Až následne dňa 23. 9. 2011 boli tieto parametre zaslané žalovaným žalobcovi s tým, že pre prípad, že žalovaný získa zákazku takéto parametre bude mať. E-mailová komunikácia medzi žalovaným a zákazníkom VUSAPL zo dňa 22. 9. 2011 bola dôsledne preposlaná žalobcovi, neboli v nej vykonané žiadne zmeny. K uskutočneniu tejto zákazky ani k jej realizácii nedošlo z dôvodu, že k žiadnej objednávke ani ústnej, ani písomnej, ani e-mailovej činnosti u žalobcu žalovaným nedošlo. 20. Ani z jedného z e-mailov nevyplýva, že došlo k zadaniu záväznej objednávky zo strany žalovaného. Zo samotnej komunikácie vyplýva, že žalovaný podmienil objednávku žalobcu získaním zákazky od konečného odberateľa vetou: ,,Pokiaľ získame zákazku, realizácia by mala začať do konca cca 3 týždňov.“ Tento mail z 12.9.2011 preto nemožno považovať za objednávku, z ktorého by vyplýval nejaký záväzok, ale len za nezáväzný dopyt žalovaného. 21. Poukázal tiež na to, že v zmysle čl. III. bod 9. zmluvy z 8.9.2011 o technickej podpore č. TP 05092011 sa žalobca zaviazal vykonávať svoju činnosť na základe písomných objednávok žalovaného. Súčasne bolo v uvedenom článku dohodnuté, že každú činnosť mimo rozsah dohodnutý v objednávke bol žalobca povinný vopred nahlásiť a prekonzultovať so žalovaným. Objektívne a preukázateľne však k písomným objednávkam zo strany žalovaného voči žalobcovi nikdy nedošlo. Takisto nedošlo vopred k nahláseniu a prekonzultovaniu rozsahu akejkoľvek činnosti zo strany žalobcu so žalovaným. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 22. Krajský súd ako súd odvolací na odvolanie žalobcu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 23. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 CSP, keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. 24. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 387, ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 25. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a z vyvodeného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver. 26. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany. 27. Odvolací súd zdôraznil súhlasne ako súd prvej inštancie, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. V zmysle dôkazného bremena jej umožní súd rozhodnúť vo veci samej iba v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. 28. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. 29. V predmetnom spore je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o technickej podpore č. TP 05092011, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu vykonať činnosť tak, aby mal žalovaný možnosť využívať všetky dostupné technické prostriedky v plnej miere a povinnosť žalovaného uhradiť zmluvne dohodnutú odmenu na základe týždenného výkazu činnosti. Žalobca tvrdil, že na základe zmluvy a e-mailových objednávok vykonával žalobca pre žalovaného činnosť v súlade so zmluvou, za vykonanie ktorej boli žalobcom vystavené faktúry. 30. Sporným medzi sporovými stranami bolo, či zo strany žalobcu došlo skutočne k vykonaniu činnosti, ktorá bola zo strany žalobcu žalovanému fakturovaná a či zo strany žalovaného došlo k písomnej objednávke na vykonanie tejto činnosti. 31. Odvolací súd poukazuje na článok III. bod 9 zmluvy o technickej podpore z 8.9.2011, ktorý vyžaduje písomnú objednávku na vykonanie tejto činnosti zo strany žalovaného. Zároveň z uvedeného článku vyplýva, že každú činnosť mimo rozsah dohodnutý v objednávke je poskytovateľ povinný vopred nahlásiť a prekonzultovať so záujemcom. 32. Z e-mailovej komunikácie žalovaného a žalobcu, na ktorú sa odvoláva žalobca vyplýva, že ani z jedného z e-mailov nevyplýva, že došlo k zadaniu záväznej objednávky zo strany žalovaného voči žalobcovi. Ani ďalšie faktické kroky žalovaného nesvedčia o tom, že by si u žalobcu akékoľvek činnosti objednal. Podľa obsahu z e-mailu zo dňa 12. 9. 2011 vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcovi dopyt, v ktorom uvádza technické parametre projektu a v poslednej vete tohto mejlu žalovaný požiadal žalobcu o celkovú kalkuláciu k termínu platby dodávky, pričom žalovaný podmienil objednávku žalobcu objednávkou vo vzťahu k žalobcovi získaním zákazky od konečného odberateľa vetou: ,,Pokiaľ získame zákazku, realizácia by mala začať do konca cca 3 týždňov.“ Tento mail z 12.9.2011 preto ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za objednávku, z ktorého by vyplýval nejaký záväzok ale len za nezáväzný dopyt žalovaného. Je nesporným, že žalovaný uhradil žalobcovi faktúru OSMOS-01-2011 za mesiac september 2011 v sume 1.211,- Eur a faktúru č. OSMOS-02-2011 v sume 1.700,- Eur za mesiac október 2011, avšak úhrada týchto dvoch faktúr ešte neznamená, že zo strany žalobcu boli vykonané práce, ktoré mali byť realizované na základe uzatvorenej zmluvy. Zaplatenie uvedených faktúr nie je predmetom tohto sporu a podporne žalobca nepreukázal, že uvedené zaplatené faktúry sa týkajú prác vykonaných zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému. Navyše žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ako aj počas celého konania tvrdil, že predmetné faktúry boli uhradené nie titulom vykonaných prác ale boli len refinancovaním nákladov žalobcu na zakúpenie počítača v prípade, že by sa práce pre žalovaného vykonávali. Tiež žalobca v rámci vykonaného dokazovania nepreukázal, že by činnosť, ktorá mala byť predmetom dodávky zo strany žalobcu v prospech žalovaného a ktorá by sa mala vzťahovať k predmetnej objednávke, na ktorú sa odvoláva žalobca vopred prekonzultoval so žalovaným. 33. Ani z ďalších faktických krokov žalobcu, resp. žalovaného nevyplýva, že by akékoľvek činnosti žalobca v prospech žalovaného vykonával, keďže aj zo samotnej mejlovej komunikácie vyplýva, že hlavnou podmienkou realizácie tejto činnosti v budúcnosti bude získanie zákazky pre žalovaného zo strany tretieho subjektu. Tiež žalobca nepreukázal, že by zo strany žalovaného boli odsúhlasované výkazy vykonaných prác žalovaným. Skutočnosť, že žalobca predmetné výkazy zaslal žalovanému mejlom a že žalovaný sa k týmto výkazom nevyjadril, nemožno považovať za odsúhlasenie predmetných výkazov a vykonanie prác. Je nesporné, že žalovaný predmetnými mejlami požiadal žalobcu aj o cenovú kalkuláciu a termínovaný plán dodávky. Taktiež z uvedeného mejlu vyplýva, že žalovaný podmienil objednávku žalobcu získaním zákazky od konečného odberateľa žalovaného, preto nie je možné v žiadnom prípade mejlovú komunikáciu z 12.9. 011 považovať za objednávku, z ktorej by bolo tak pre žalobcu ako aj pre žalovaného možno vyvodiť, že z nej vyplýval nejaký záväzok realizácie predmetných prác. Pokiaľ ide o mail z 23.9.2011, jedná sa o mail s popisom stroja. V texte predmetného e-mailu je technický popis stroja, ktorý mal byť údajne predmetom záväzku, a len samotný popis stroja bez ďalšieho neznamená vôľu žalovaného, že si u žalobcu niečo objednal. Celá e-mailová komunikácia je podľa obsahu len komunikáciou o dopyte, resp. rokovaním o možnom budúcom záväzku. Z tejto komunikácie nie je zrejmá ani cenová kalkulácia a cena za poskytnuté služby, ani časový harmonogram. 34. Odvolací súd poukazuje na časť zmluvy o technickej podpore, vysvetlenie pojmov, kde v poslednom odseku je uvedené, že pod pojmom technická realizácia riešenia sa rozumie odbor, uvedenie objednaného riešenia tovaru alebo služby do takého stavu, aby mohlo byť zákazníkom alebo záujemcom plnohodnotne využívané. Preberanie do plnohodnotného používania zákazníka sa potvrdí podpisom preberacieho protokolu riešenia. 35. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že k takejto realizácii objednávky žalovaného došlo a že došlo k podpisu preberacieho protokolu ním navrhnutého riešenia, resp., že žalovaný riešenie navrhnuté zo strany žalobcu aj skutočne reálne využíval. 36. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a prihliadnuc k dôsledne zistenému skutkovému stavu zo strany súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie urobil správny záver z takto zisteného skutkového stavu a vzhľadom k vyššie uvedenému rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 37. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 266 ods. 1 a 2 CSP a § 255 a to náhradu trov odvolacieho konania priznal žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech. 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).