Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/48/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010014 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1515010014.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda v trestnej veci obžalovanej B. S., stíhanej pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. c/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej B. S. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/3/2015, zo dňa 23.10.2019, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 03.09.2020 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej B. S., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/3/2015 zo dňa 23.10.2019 bola obžalovaná B. S. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. c/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona na skutkovom základe, že od presne nezisteného času v období od začiatku roka 2014 až do súčasnosti, opakovane telefonovala poškodenému W. X. proti jeho vôli a zasielala mu nevyžiadané SMS správy s vulgárnym a urážlivým obsahom zo svojho mobilného telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ako aj z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, a to aj napriek tomu, že ju poškodený W. X. žiadal, aby ho neobťažovala a nekontaktovala ho; v dôsledku nerešpektovania si poškodený W. X. zablokoval jej telefóne číslo, avšak následne ho začala kontaktovať prostredníctvom internetovej sociálnej siete Facebook, kde si vytvorila konto pod jeho menom, ako aj pod inými fiktívnymi menami, z ktorých jemu ako aj iným osobám zasielala textové správy, v ktorých ho hrubo urážala a vyhrážala sa mu slovami, napríklad: „Počkaj keď ťa stretnem, napľujem ti do tváre; s tou kamerou ťa dobijem po hlave, ti rozbijem o hlavu tú kameru; však počkaj ja si ťa nájdem, mám len jedny nervy, fakt by som veľmi nerada niečo zlé urobila, nebodaj niekoho zabila; ono sa to môže ešte naozaj veľmi zle skončiť“; ako aj obrazové správy so svojimi obnaženými fotografiami a obrázkami tvrdého porna, pričom na týchto pseudoprofiloch zverejňovala súkromné fotografie poškodeného W. X., ku ktorým pridávala ohováračské a vulgárne komentáre k jeho osobe, čím uvedené konanie obvinenej zhoršilo kvalitu života poškodeného W. X., a to tak, že narušilo jeho súkromnú sféru, najmä z dôvodu vytvorenia a postupného prehlbovania nedôvery spoločnosti voči jeho osobe, čo narušilo aj jeho profesijný život a zároveň toto konanie u neho vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a život a zdravie svojej manželky P. X., ktorú tiež kontaktovala prostredníctvom sociálnej siete Facebook, kde ju vulgárne urážala a proti jej vôli zverejňovala jej fotografie. Za to bol obžalovanej V. S. uložený podľa § 360a ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 2 Trestného zákona a § 36 písm. j/ Trestného zákona peňažný trest vo výške 800,- € a podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovil obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Po oznámení (vyhlásení) rozsudku podala obžalovaná V. S. ako oprávnená osoba v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku proti rozsudku odvolanie proti všetkým jeho výrokom i voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo s tým, že následne bolo odvolanie odôvodnené aj písomne, a to samotnou obžalovanou. Obžalovaná B. S. napáda rozsudok ako celok s tým, že poškodený W. X. pôsobil ako kreatívny producent relácie „W., seno, slanina“, pričom počas natáčania relácie obžalovaná opakovane volala policajnú hliadku v O. kraji, v O. a vo G., pretože bola fyzicky, verbálne napadnutá, sexuálne obťažovaná a šikanovaná. Z miesta činu musela utiecť do lesa a privolať si pomoc, pretože ju na mieste činu zadržiaval, nechcel ju nechať odísť domov pod hrozbou zmluvnej pokuty 33.000 eur. Výslovne povedal a zastával si štáb ako producent, že vulgárne scény natáča kvôli vysokej sledovanosti v televízií a v zárobkovo činnej mediálnej sieti, čim však ohrozil obžalovanej zdravie a život, išlo o neprimeraný zásah do súkromia jej osoby a jej rodiny, pošpinil jej meno a vzbudil pohoršenie u drvivej väčšiny ľudí, t. j. širokej verejnosti ľudí na Slovensku, ktorí sledujú televíziu a médiá. Relácia mala negatívne ohlasy, za ich protiprávne konanie a odvysielanie tejto relácie v Slovenskej televízií, Rada pre retransmisiu pod vedením Ministerstva kultúry udelila televíznej produkčnej spoločnosti peňažnú pokutu vo výške 17.000 eur, riaditeľ E. O. bol okamžite odvolaný a prepustený z televízie kvôli výrobe relácie „W., seno slanina“ pod vedením práve kreatívneho producenta W. X.. Obžalovaná kontaktovala políciu ako prvá, a to hneď počas natáčania, taktiež podávala trestné oznámenia na OR PZ, podala žalobu na civilný súd o ochranu osobnosti, kde prebehlo cca 10 súdnych pojednávaní a výsluchov svedkov. Trestné oznámenie, podané W. X. bolo evidentne účelové, aby sa vyhol postihu, nakoľko vedel, že konal protiprávne. Obžalovaná sa následne bránila, domáhala sa spravodlivosti a odstránenia materiálu z internetu, vyrobenom v jeho produkcii. Keďže jej nedvíhal telefón , nekomunikoval s ňou, nahnevalo ju to a nepopiera, že mu poslala asi 10 SMS-správ a snažila sa nakontaktovať na produkčnú spoločnosť prostredníctvom e-mialovej komunikácie, avšak popiera obvinenia, ktoré sa týkajú sociálnej siete a siete facebook. Na mieste natáčania relácie „Slnko, seno, slanina“ mala notebook, k nemu mali prístup ľudia zo štábu aj účinkujúci, čo je okolo 40 ľudí a až doma zistila, že mala v notebooku nainštalovaný systém na filmovú úpravu Stockers, nový stiahnutý priečinok s nejakými obrázkami a skladbami, jej osobné fotografie boli presunuté a stiahnuté, teda vie, že ho niekto používal a notebook preto darovala. Ona sama poškodeného prostredníctvom sociálnych sietí nekontaktovala, profily, ktoré boli na súde predložené, neboli ňou vytvorené. Obžalovaná nepoprela, že poškodeného kontaktovala aj v SMS-správach, aj prostredníctvom internetu, ale nie v takom rozsahu, ako to on uviedol pred súdom, nie v takom rozsahu, za čo ju on obvinil a trestný čin nespáchala. W. X. ako dlhoročný producent slovenských reality show veľmi dobre vedel o funkcionalite zárobkového internetu, o spôsobe svojho konania v mene televíznej spoločnosti a médií za účelom vlastného obohacovania a poškodenú oklamal, zneužil, vedel, a sám jej to na mieste povedal, že útok na jej osobu sa odvysiela kvôli zvýšeniu sledovanosti a bol si vedomý toho, že znížil jej vážnosť v spoločnosti a využil proti nej všetky dostupné prostriedky na to, aby sa vyhol postihu, či akémukoľvek trestnému stíhaniu. Režiséra W. X. obžalovaná videla len počas natáčania relácií, osobne sa s ním nikdy pred natáčaním ani po natáčaní nestretla a neprenasledovala ho, pričom jeho manželku nepozná, nikdy v živote ju nevidela, nikdy sa s ňou osobne nestretla. Obžalovaná takisto nesúhlasila s nespravodlivým preskúmaním jej psychického zdravotného stavu pre účely súdu - posudky boli vyhotovené jednostranne a účelovo. Obžalovaná je toho názoru, že nespáchala prečin nebezpečného prenasledovania, jej konanie mohlo byť nanajvýš priestupkom, ktorý by mal riešiť príslušný správny orgán. Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaná navrhla, aby konajúci súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že ju oslobodí spod obžaloby. Spis bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní dňa 25.06.2020. Obžalovaná B. S. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na tom, že je nevinná a poukázala na písomne uvedené dôvody svojho odvolania. Prokurátorka navrhla odvolanie obžalovanej zamietnuť. Splnomocnenkyňa poškodeného W. X. sa pripojila k prednesu prokurátorky a taktiež navrhla odvolanie obžalovanej zamietnuť. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku a keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo nezistil. Zo spisového materiálu, z odôvodnenia odvolania a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním obžalovanej proti výroku o vine i treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd pritom zistil, že podané odvolanie je nedôvodné, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností. I. K výroku, ktorým bola obžalovaná uznaná vinnou zo spáchania trestnej činnosti. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanej bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku, pričom spolu s prokurátorom, poškodeným, svedkami a znalcami boli aj riadne predvolaní, resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania, ktoré bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní rešpektoval zásadu náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku a zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne, zrozumiteľne a dostatočne určitým spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a rovnako aj v otázke trestu. Odvolací súd v súlade s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu musí konštatovať, že vykonaným dokazovaním na prvostupňovom súde bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovanou, ktorej konanie zároveň napĺňa všetky znaky trestného činu, uvedeného v napadnutom rozsudku (prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. c/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona), keďže obžalovaná v mieste, čase a spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku úmyselným konaním (formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, keďže chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem ním chránený), sa dopustila vyššie popísaného konania, a odvolací súd v tomto smere poukazuje na správne zistené skutkové a z nich odvodené právne závery prvostupňového súdu uvedené v napadnutom rozsudku, na ktoré sa v plnom rozsahu odvoláva, pričom odvolací súd zdôrazňuje a dopĺňa ich nasledovnými skutočnosťami. Odvolací súd uvádza, že obžalovaná je v prípade žalovaného skutku jednoznačne usvedčovaná výpoveďami poškodeného W. X. a svedkyne P. X., ktorí de facto zhodne a nemenne popísali konanie obžalovanej tak, ako je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku s tým, že okrem argumentov okresného súdu v napadnutom rozsudku, odvolací súd ani nevidí logický dôvod, pre ktorý by mali menovaní (poškodený a jeho manželka) vypovedať nepravdu v neprospech obžalovanej. Naviac, tvrdenia poškodeného majú oporu aj v zabezpečenej komunikácii, kde okresný súd správne upozornil na fakt, že z elektronických príspevkov a komunikácie vyplýva, že obžalovaná kontaktovala poškodeného telefonicky, SMS-správami, cez Facebook, posielala fotografie jemu aj jeho manželke, pričom aj z vyjadrení obžalovanej je zrejmé, že táto nepopiera fakt, že poškodeného kontaktovala aj v SMS- správach aj prostredníctvom internetu, hoci nie v takom rozsahu, ako to on uviedol pred súdom, i keď je pravdou, že poškodenému napísala niečo v tom zmysle, že „zabijem ťa“, ale to bolo len raz, lebo bola nahnevaná, ale „nemyslela to tak, že by sa mu vyhrážala zabitím“. S ohľadom na spôsob vystupovania obžalovanej, jej vyjadrenia a s prihliadnutím na charakter a podstatu žalovanej trestnej činnosti bolo správnym procesným postupom zabezpečené znalecké dokazovanie, v rámci ktorého znalec prof. V.. U. Z., V.. (odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých) skonštatoval prítomnosť znakov abnormálne štruktúrovanej osobnosti obžalovanej, ktoré sú trvalé. Takisto sú prítomné isté znaky paranoidného, kverulantného vývoja, ktoré v čase vyšetrenia nemalo chorobný psychotický charakter. Kontakt s objektívnou realitou je mierne oslabený, boli zistené známky afektívnej lability, impulzivity, zvýšenej egocentrizácie, prežívania oslabenej racionálnej kontroly emócií. V motivačnom predpolí konania hrali rolu histriónska porucha osobnosti, opakované trestné stíhania, jej profesionálna kariéra striptízovej tanečnice. Znalec Q.. Q. E. (odvetvie psychiatria) konštatoval, že obžalovaná B. Klíčová v čase spáchania skutku netrpela duševnou chorobou a duševnou poruchou, zistili u nej abnormnú štruktúru osobnosti, histriónsku a emočne nestabilnú poruchu osobnosti a známky paranoidného vývinu, avšak v čase činu mohla obžalovaná rozpoznať protiprávnosť konania, mohla a vedela svoje konanie ovládať. Vyššie uvedené okolnosti vo svojej spojitosti zakladajú presvedčenie odvolacieho súdu, že prvostupňový súd správne ustálil skutkový stav a takisto konanie obžalovanej správne posúdil, keďže je nepochybné, že všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. c/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona boli jednoznačne naplnené po stránke objektívnej i subjektívnej. Odvolací súd v kontexte vyjadrení poškodeného, svedkov, znalcov (ako i listinných dôkazov) konštatuje v zhode s prvostupňovým súdom, že ako nelogická a nevierohodná sa javí obrana obžalovanej, ktorá je v príkrom rozpore s výsledkami celého vykonaného dokazovania, nemá oporu v žiadnom inom dôkaze a jej obsah (ako ho správne zhodnotil okresný súd) pôsobí len ako výraz snahy zbaviť sa podozrenia z akejkoľvek spoločensky nebezpečnej aktivity v predmetnej veci, na ktorom podklade boli odvolacie námietky obžalovanej na základe vyššie uvedených skutočností odvolacím súdom vyhodnotené ako nedôvodné a neakceptovateľné. II. K výroku o treste. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona). Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Trestného zákona). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (§ 34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona). Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. c/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 3 roky, t. j. v danom prípade ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona), pričom prvostupňový súd obžalovanej uložil len peňažný trest vo výške 800,- € a podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovil obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, pričom i v tomto ohľade odvolanie obžalovanej neobstojí a je nutné konštatovať, že uložený trest je mierny, alternatívny a nemožno ho považovať za nadmieru represívny. S ohľadom na uvedené, odvolací súd uvádza, že uloženie vyššie uvedeného peňažného trestu zodpovedá závažnosti spáchaného skutku, osobe obžalovanej, ako i všetkým vyššie uvedeným okolnostiam, teda prvostupňovým súdom uložený trest je v súlade so zákonom, je vecne správny a zodpovedá účelu trestu, je primeraný a spravodlivý a odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k nutnosti jeho zmeny. Je však potrebné upozorniť, že nesprávne postupoval okresný súd pri konštatácii existencie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona - obžalovaná bola už 2-krát súdne trestaná a fakt, že obidve odsúdenia sú zahladené nemôže viesť k záveru, že viedla v minulosti riadny život. Na strane druhej, z dôvodu absencie odvolania prokurátora i s ohľadom na zásadu reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu), toto pochybenie odvolací súd napraviť nemohol. Bez ohľadu na vyššie uvedené pochybenie však na základe zistených skutočností odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie vo svojom celku ako nedôvodné a zamietol ho. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.