Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/17/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515218286 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1515218286.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpený advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, proti žalovaným: 1/ V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Q. XXX/X, XXX XX S., R. V., právne zastúpený: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, so sídlom: Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, 2/ H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XX, R. Ž., právne zast.: Podhorský & Partners, s. r. o., Ventúrska 1, 811 01 Bratislava o zaplatenie 5.406,62 Eur s príslušenstvom a odmenou 18,02 Eur zo zmenky, na odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/889/2015-339 zo dňa 20.12.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/889/2015-339 zo dňa 20. 12. 2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 2.809,32 Eur so 6% ročným úrokom zo sumy 2.809,32 Eur od 01.07.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 9,36 Eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol. Žiadnemu zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 5.406,62 Eur so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 5.406,62 Eur od 01.07.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 18,02 Eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovaným v 1. rade dňa 09.03.2007, znejúcej na zmenkovú sumu 162.879,84 Sk, splatnej dňa 30.06.2015, s doložkou bez protestu, platobným miestom je Bratislava, Suché mýto 6. Zmenku nadobudol rubopisom od obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.. V platobnom mieste predložil zmenku na platenie dňa 30.06.2015, ale žalovaný v 1. rade zmenkovú sumu 162.879,84 Sk (5.406,62 Eur) doteraz nezaplatil. Za zaplatenie zmenky sa pre celú zmenkovú sumu zaručila zmenkovým ručením žalovaná v 2. rade. K žalobe pripojil prvopis zmenky a fotokópie splnomocnení osôb, ktoré v mene Slovenskej sporiteľne, a.s. zmenku na jeho rad indosovali. 3. Žalobca v súlade s výzvou súdu podľa § 79 ods. 3 OSP, v znení platnom od 23.12.2015, písomným podaním doručeným dňa 21.03.2016 žalobu doplnil. Uviedol, že zmenka, ktorú súdu predložil, je zabezpečovacou zmenkou k zmluve o splátkovom úvere č. 0372921257 zo dňa 09.03.2007, záväzok žalovaných z tejto zmluvy naďalej existuje a je splatný. Mal za to, že zmluva nie je spotrebiteľská, uzavretá bola 09.03.2007, pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 boli spotrebiteľskými zmluvami výhradne zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka a zmluva o úvere je podľa kogentného ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka zmluvou, na ktorú sa vzťahuje Obchodný zákonník. Ako dôkaz pripojil fotokópiu zmluvy o splátkovom úvere č. 0372921257 zo dňa 09.03.2007. 4. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 30.05.2016, v ktorom uviedol, že terajší majiteľ zmenky, žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, bol si vedomý, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery spotrebiteľom, a zároveň tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenku uplatniť, keďže by tým porušil zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súd by pôvodnému majiteľovi zmenky jeho zmenkový nárok uplatnený v tomto konaní pravdepodobne nepriznal. Záver, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, žalovaný odôvodnil tým, že v texte zmenky sú ako vystavitelia fyzické osoby s rodným číslom, čo zakladá minimálne pochybnosti o dobrej viere nadobúdateľa zmenky pri jej rubopisovaní, keďže si musel byť vedomý, že k tejto zmenke patrí spotrebiteľská zmluva a samotný zmenkový veriteľ, na ktorého rad sa malo plniť, je subjektom poskytujúcim úvery s celoslovenskou pôsobnosťou. S poukazom na § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uviedol, že rubopisom boli porušené práva žalovaných, keďže dochádza k odnímaniu práv spotrebiteľa zo spotrebiteľského úveru. Mal za to, že Dohoda o vyplňovacom práve je v zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je ako taká neplatná. Dohoda mala predtlačený obsah, bola formulárová, spracoval ju právny predchodca žalobcu a žalovaní nemali možnosť jej obsah ovplyvniť. Táto podmienka teda nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Podľa žalovaného ak je neplatná Dohoda o vyplňovacom práve, neplatná jej aj samotná zmenka. V tejto súvislosti poukázal na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008. Uviedol, že Dohodu o vyplňovacom práve a aj samotnú zmenku je možné považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ), podľa žalovaného sa právny predchodca vystavením zmenky snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy, dodržaniu podmienok vzniku zmenky, platnosti Dohody o vyplňovacom práve, ako aj posudzovaniu kauzálnych vzťahov a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný v 1. rade má pochybnosti o výške zmenkovej sumy, podľa jeho názoru nespĺňa zákonné podmienky podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda je v rozpore so zákonom. Zmenka uplatnená v tomto konaní je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, a preto je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 04.11.2016 žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v 1. rade poprel tvrdenie, že pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca nadobudol zmenku od pôvodného veriteľa rubopisom nie je porušenie práv spotrebiteľa, pričom žalovaný neuviedol, ktoré konkrétne práva mali byť porušené. Podľa žalobcu Dohoda o vyplňovacom práve nie je spotrebiteľská zmluva, a preto aplikácia ustanovenia § 52 a nasl. OZ je na ňu vylúčená. Žalobca predložil prehľad úhrad žalovaných, uskutočnených na kauzálnu pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0372921257 zo dňa 09.03.2007 spolu s kompletným prehľadom transakcií na účte žalovaných a CD nosič. Žalobca zároveň predložil Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, s účinnosťou od 01.07.2007 a sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s.. Pokiaľ ide o splátkový kalendár, žalobca uviedol, že tento nebol jeho právnym predchodcom vyhotovený, nakoľko základné podmienky splácania úveru boli dohodnuté v zmluve o splátkovom úvere, v zmysle ktorej boli žalovaní povinní spoločne a nerozdielne splácať úver mesačnými splátkami vo výške 1.357,- Sk, splatnými vždy k 10. dňu v kalendárnom mesiaci. Právny predchodca žalobcu z dôvodu porušovania zmluvne dohodnutých povinností žalovanými vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.09.2013, o čom žalobca doložil do súdneho spisu oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.09.2013. Žalobca uviedol, že si v predmetnom konaní uplatňuje zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 5.406,62 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 3.185,99 Eur a príslušenstva vo výške 2.270,91 Eur, ktoré pozostáva z úrokov vo výške 1.156,38 Eur vyčíslených z istiny 3.185,99 Eur za obdobie od 17.09.2011 do 25.09.2014, pri úročení istiny úrokom vo výške 12% ročne, úrokov z omeškania vo výške 578,93 Eur, vyčíslených z aktuálnej splatnej istiny za obdobie od 25.09.2014, pri úročení aktuálnej splatnej istiny úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne a úrokov z omeškania vo výške 535,60 Eur, vyčíslených z istiny 3.185,99 Eur za obdobie od 26.09.2014 do 24.10.2016, pri úročení istiny úrokom z omeškania vo výške 8% ročne. Žalobca vo svojom podaní zároveň poukázal na čl. I § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový a uviedol, že tak ako to vyplýva z právnej teórie a zákona, námietky sú jedinou relevantnou obranou proti uplatnenej zmenkovej pohľadávke. Ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový sa pritom týka len kauzálnych námietok, ktorou námietka týkajúca sa spôsobu vyplnenia zmenky nie je. Ustanovenie § 10 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový predpokladá, že bude existovať dojednanie o tom, ako má byť blankozmenka vyplnená, avšak toto zákonné ustanovenie nič nehovorí o forme tohto dojednania. Poukázal aj na skutočnosť, že aj v prípade ak by bola neúplná zmenka vyplnená spôsobom rozporujúcim zmenkovému vyplňovaciemu právu, čo žalobca popiera, aj napriek tomu sa takáto zmenka stáva z formálneho hľadiska skutočnou zmenkou a zákon dáva dlžníkovi možnosť námietky proti majiteľovi zmenky, avšak nestanoví, že by takáto listina bola neplatnou zmenkou. Dôkazná povinnosť je na strane dlžníkov. 6. Žalovaný v 1. rade písomným podaním zo dňa 05.12.2016 v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že Dohoda o vyplňovacom práve nie je spotrebiteľskou zmluvou a nie je možná aplikácia § 52 a nasl. OZ. Vychádzal z toho, že pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľským právom musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa a Dohoda o vyplňovacom práve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná. Poukázal na spoločné stanovisko Občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015, z ktorého okrem iného vyplýva, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň Dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Žalovaný zároveň poukázal na to, že Najvyšší súd uviedol, že rigidná aplikácia § 17 zmenkového zákona by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa svojich práv. Nemožno preto prijať výklad o povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa. Preto je súd povinný spotrebiteľovi poskytnúť ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. 7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.02.2017 opäť poukázal na skutočnosť, že ako vyplýva z právnej teórie a zákona, námietky sú jedinou relevantnou formou obrany proti uplatnenej zmenkovej pohľadávke. Podľa jeho názoru žalovaný v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno a ani bremeno tvrdenia, nakoľko neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie Dohody o vyplňovacom práve a Zmluvy o splátkovom úvere považuje za neprijateľné zmluvné podmienky a z akého dôvodu, v akom rozsahu a aké právne dôsledky z toho vyplývajú. V závere svojho vyjadrenia poukázal na abstraktnú povahu zmenkových vzťahov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov, ktorý záver vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 31.07.2012, sp.zn. 4 Obo 21/2012. 8. Písomným podaním zo dňa 16.11.2017 sa k žalobe vyjadrila žalovaná v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, s tým, že odmietla úvahy žalobcu ohľadne výhradnej aplikácie zmenkového zákona na daný vzťah, keďže ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Poukázala na aktuálnu judikatúru, podľa ktorej sa súdy majú zaoberať kauzou zmenky bez ohľadu na splnenie podmienok podľa § 17 zmenkového zákona. Prísna formálnosť zmenky v spotrebiteľských veciach nie je na mieste. Poukázala na to, že na kauzálne vzťahy medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanými sa aplikovala legislatíva platná a účinná v čase vystavenia zmenky, a to konkrétne § 4 ods. 7 zmenkového zákona, podľa ktorého ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Podľa jej názoru boli rubopisom porušené práva žalovaných, nakoľko ním dochádza k odňatiu práv zo spotrebiteľského úveru. Zmenka bola vystavená dňa 09.03.2007, teda v čase kedy bolo jej vystavenie prípustné, za súčasného splnenia podmienky, aby boli zachované práva spotrebiteľa, avšak údaje do nej boli doplnené až 30.06.2015, kedy už zákon zakazoval zabezpečiť úver zmenkou. Z tohto dôvodu považovala zmenku vystavenú v rozpore so zákonom, a preto je neplatná. 9. Zároveň namietala, že výška istiny uvedená žalobcom vo výške 5.406,62 Eur je v rozpore s reálnym záväzkom žalovaných, ktorým bol poskytnutý úver vo výške 90.000,- Sk, čo predstavuje skoro 1/2 istiny uvedenej žalobcom. Nie je pritom možné, aby istina úveru potom, čo žalovaní platili pohľadávku do roku 2009 rástla, naopak istina mala byť nižšia ako 90.000,- Sk. K tvrdeniu žalobcu, že istina je tvorená z úrokov, uviedla, že úroky z úrokov nemôžu tvoriť istinu pohľadávky. Zároveň namietala neexistenciu Dohody o vyplňovacom práve, pretože pri vystavení zmenky, nebola táto uzavretá a zmenka tým bola neplatne vyplnená. Namietala nesprávny údaj splatnosti zmenky, podľa jej názoru je zjavný rozpor podľa vyhlásenia predčasnej splatnosti 02.09.2013 a splatnosťou zmenky 30.06.2015, pričom tento údaj musí byť rovnaký. Údaj o dátume splatnosti zmenky je tým v rozpore k kauzálnym vzťahom, a preto je v zmenke nesprávne uvedený údaj o dátume je splatnosti, čo spôsobuje samotnú neplatnosť zmenky. Mala za to, že ak právny predchodca žalobcu zosplatnil úver, nemohol si uplatňovať aj budúce úroky. Z tohto dôvodu je zmenka, ktorá bola vystavená nad sumu dlžnej sumy ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru spolu s budúcimi splátkami istiny neplatná, keďže nezodpovedá výške záväzku, ktorý zabezpečuje. Žalovaná vzniesla námietku premlčania veľkej časti splátok, teda zmenková suma dopísaná do zmenky obsahuje aj premlčané splátky. Z tohto dôvodu je výška zmenkovej sumy dopísaná v rozpore so zákonom. Poukázala na to, že zmenková suma znie na menu SKK a v čase doplnenia údajov do zmenky 30.06.2015 už takáto mena nebola platná. Námietku premlčania špecifikovala tým, že žaloba bola podaná až dňa 31.08.2015 a všetky splátky splatné pred 31.08.2012 zahrnuté do zmenkovej sumy sú premlčané. Zo všetkých námietok žalovanej vyplýva, že boli porušené práva žalovaných ako spotrebiteľov a zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonom, čo zakladá jej neplatnosť. Žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko zmenka uplatnená v tomto konaní je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. 10. K vyjadreniu žalovanej v 2. rade sa vyjadril žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 15.12.2017, v ktorom nesúhlasil s tvrdením žalovanej v 2. rade, že zmenka je neplatná, nakoľko zmenka podľa jeho názoru spĺňa všetky náležitosti v zmysle zmenkového zákona, a preto ju nie je možné vyhodnotiť ako neplatnú. Podľa jeho názoru žalovaná v 2. rade neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko vo svojom vyjadrení nepredložila žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca poprel, že by rubopisom došlo k porušeniu práv žalovaných, nakoľko žalovaným zostali zachované všetky práva vyplývajúce im z predmetného zmluvného vzťahu tak, ako to vyplýva z čl. I § 17 ods. 2 zmenkového zákona a tvrdenie žalovanej v 2. rade, že nemôže vznášať kauzálne námietky je podľa žalobcu nesprávne. V súvislosti s aplikáciou zákona o spotrebiteľských úveroch na zmenku, ktorá bola vystavená dňa 09.03.2007 a vyplnená dňa 30.06.2015, žalobca poukázal na prechodné ustanovenia uvedeného zákona, ktorý túto situáciu rieši. Podľa žalobcu zmenka uplatnená v tomto konaní je zmenkou úplnou, vyplnenou v súlade s vyplňovacím oprávnením a spĺňa všetky náležitosti v zmysle zmenkového zákona. Pokiaľ by však súd dospel k záveru, že zmenka je vyplnená v rozpore so zmenkovým oprávnením, resp. nad rozsah aktuálnej výšky kauzálnej pohľadávky, čo žalobca popiera, táto skutočnosť nie je dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Námietku premlčania kauzálnej pohľadávky žalobca považuje za nedôvodnú, pretože svoj nárok si na súde uplatnil žalobou dňa 28.08.2015 a je nepochybné, že nárok bol uplatnený pred uplynutím 3 ročnej premlčacej doby, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov, z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.09.2013. Žalobca opätovne poukázal na abstraktnú povahu zmenkových záväzkov. 11. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nakoľko v zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia len konania o zmenkovom platobnom rozkaze (t. j. konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s ustanovením prvej vety § 372y ods. 2 OSP), platí na toto konanie už Civilný sporový poriadok. 12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: zmenkou (č.l. 17), Zmluvou o splátkovom úvere č. 0372921257 zo dňa 09.03.2007 (č.l. 34-35), všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 66-95), obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (č.l. 96-109), sadzobníkom poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 110-124, 127-150), prehľadom úhrad žalovaných (č.l. 125-126), Zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve (č.l. 219-220), prehľadom stavu splatenia anuitných splátok (č.l. 244-245), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a oznámením o ukončení mandátnej správy s doručenkami (č.l. 246-247, 260-261), výzvou pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 30.07.2013 s doručenkami (č.l. 258-259, 262-263), Zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou (č.l. 264-269), výpisy z účtu žalovaných (č.l. 303-315), oznámením o postúpení pohľadávky s doručenkami (č.l. 335-338), výsluchom žalovaného v 1. rade a výsluchom svedkyne O. Z., ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav: Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní dňa 11.01.2018 poprel skutkové tvrdenia žalovanej v 2. rade v tom smere, že žalobca nepreukázal sumu, akú mu žalovaní zaplatili ako úhradu úveru. Poprel aj tvrdenia, že nepredložili žiaden dôkaz na preukázanie kauzálneho vzťahu zmenky, ako ani špecifikáciu zmenkovej sumy. Zmenkovú sumu špecifikoval písomným podaním doručeným dňa 31.10.2016, ku ktorému pripojil prehľad jednotlivých úhrad zo strany žalovaných, a zároveň aj kompletný prehľad transakcií na úverovom účte. Tak ako vyplýva z uvedeného prehľadu úhrad, žalovaní splácali úver od 09.03.2017 do 28.03.2011 a od tohto dátumu už nezaplatili žiadnu splátku. V konaní je teda jednoznačne preukázané, že žalovaní od roku 2011 neuskutočnili žiadne úhrady. Poukázal na skutočnosť, že pôvodne išlo o blankozmenku, do ktorej žalobca v súlade so zmluvou doplnil údaje v časti zmenkovej sumy a dátume splatnosti, a ak by mal súd za to, že došlo k nadvyplneniu zmenkovej sumy, nespôsobilo by to neplatnosť zmenkového nároku s následkom zamietnutia žaloby v celom rozsahu, ale žalovaných by zaväzovala len suma, ktorá bola vyplnená v súlade s dohodou, čo však popiera. Právny zástupca žalovanej v 2. rade vo svojom prednese uviedol, že nesúhlasí s tvrdením o unesení dôkazného bremena žalobcu v tom smere, že preukázal výšku pohľadávky v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, v čase rubopisu zmenky. Prehľad, ktorý predložil žalobca je len excelovský súbor, ktorý nič nepreukazuje. Banka, ako subjekt podnikajúci na území Slovenskej republiky, je povinná postupovať s odbornou starostlivosťou a viesť riadne úverový účet svojich klientov, takýto účet nebol žalobcom predložený. Čo sa týka samotnej výšky pohľadávky a tvrdenia žalobcu, že súd sám má posúdiť výšku, prípadne znížiť nárok, toto považoval za absurdné. Žalobca má uniesť dôkazné bremeno, nie súd. 13. Právny zástupca žalovaného v 1. rade v rámci svojich prednesov uviedol, že pokiaľ ide o dohodu, ktorú predložil žalobca na pojednávaní, je možné uvažovať, či vôbec takáto dohoda bola uzatvorená, nakoľko žalobca od počiatku tvrdil, že nebolo potrebné ju uzatvoriť v písomnej forme. Pokiaľ ide o samotný základ, či bolo možné 09.03.2007 zabezpečiť spotrebiteľský úver zmenkou alebo šekom, zo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení od 01.07.2006 - 31.12.2007 sa v § 4 ods. 1 uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Preto bolo namietané zo strany žalovaného v 1. rade, že táto dohoda nebola uzatvorená v písomnej forme, a teda je neplatná. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 09.03.2007, a tak ako vyplýva z § 4 ods. 3 písm. c) citovaného zákona, zmluva musí obsahovať podmienky, za ktorých je možné použiť zmenku alebo šek. Tieto podmienky v predloženej zmluve nie sú evidentné, zabezpečenie zo zmluvy zmenkou alebo šekom nevyplýva. 14. Právny zástupca žalobcu vzhľadom na vznesenú námietku nepravosti podpisu žalovaných na Zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve navrhol vykonať dôkaz výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, a následne nariadiť znalecké dokazovanie na preukázanie pravosti podpisu žalovaných. Za týmto účelom súd odročil pojednávanie. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené elektronicky dňa 31.01.2018 žalobca vzhľadom na vznesenú námietku premlčania vyčíslil svoju pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú zabezpečovala zmenka, a to iba v časti nárokov, ktoré sa zosplatnili od 28.08.2012 (t.j. 3 roky spätne od podania žaloby na súd). Žalobcovi, respektíve jeho právnemu predchodcovi, vzniklo od 28.08.2012 v zmysle uzavretej zmluvy o splátkovom úvere právo na zaplatenie spolu 54 splátok úveru vo výške 1357,- Sk, t.j. 73.278,- Sk/2.432,38 € - t.j. 4 splátky v roku 2012, 12 splátok v rokoch 2013, 2014, 2015, 2016 a 2 splátky v roku 2017. Zo strany žalovaných nedošlo k uhradeniu týchto splátok, čo žalobca už preukázal prehľadom úhrad na účte žalovaných. Žalobca doplnil tento prehľad a priložil presný rozpočet splatených a nesplatených splátok úveru. Žalobca mal za to, že v konaní má nepochybne nárok na zaplatenie 54 splátok úveru, a to spolu s príslušenstvom, ktoré predstavuje zákonný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne a zmluvný úrok vo výške 12,00 % ročne. Rozhodujúcim momentom pre zánik nároku na zaplatenie úrokov je pritom splatenie spotrebiteľského úveru, ku ktorému do dnešného dňa nedošlo. Na preukázanie správnosti svojho právneho názoru žalobca priložil podaniu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.11.2017, sp.zn. 13Co/265/2016-107, v ktorom sa súd jednoznačne priklonil k tomuto právnemu názoru. Podľa § 6 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. S poukazom na vyššie uvedené má žalobca nárok na zaplatenie príslušenstva vyčísleného z jednotlivých splátok splatných do 02.09.2013 a následne príslušenstva z nezaplatenej mimoriadne zosplatnenej čiastky od 03.09.2013 do 30.06.2015 (dátum splatnosti zmenky). Príslušenstvo vo výške 942,34 € vyčíslené od 28.8.2012 do 30.06.2015 predstavuje: - 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 45,04 € od 11.09.2012 do 02.09.2013 (3,51 €); - 12 % ročný úrok zo sumy 45,04 € od 11.09.2012 do 02.09.2013 (5,27 €) ; - 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 45,04 € od 11.10.2012 do 02.09.2013 (3,22 €); - 12 % ročný úrok zo sumy 45,04 € od 11.10.2012 do 02.09.2013 (4,83 €) ; - 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 45,04 € od 11.11.2012 do 02.09.2013 (2,91 €); - 12 % ročný úrok zo sumy 45,04 € od 11.11.2012 do 02.09.2013 (4,37 €); - 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 45,04 € od 11.12.2012 do 02.09.2013 (2,62 €); - 12 % ročný úrok zo sumy 45,04 € od 11.12.2012 do 02.09.2013 (3,92 €); - 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 45,04 € od 11.01.2013 do 02.09.2013 (2,31 €); - 12 % ročný úrok zo sumy 45,04 € od 11.01.2013 do 02.09.2013 (3,46 €); - 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 45,04 € od 11.02.2013 do 02.09.2013 (2,00 €); - 12 % ročný úrok zo sumy 45,04 € od 11.02.2013 do 02.09.2013 (3,01 €) ; - 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 45,04 € od 11.03.2013 do 02.09.2013 (1,73 €); - 12 % ročný úrok zo sumy 45,04 € od 11.03.2013 do 02.09.2013 (2,59 €); - 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 45,04 € od 11.04.2013 do 02.09.2013 (1,42 €); - 12 % ročný úrok zo sumy 45,04 € od 11.04.2013 do 02.09.2013 (2,13 €); - 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 45,04 € od 11.05.2013 do 02.09.2013 (1,13 €); - 12 % ročný úrok zo sumy 45,04 € od 11.05.2013 do 02.09.2013 (1,69 €); - 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 45,04 € od 11.06.2013 do 02.09.2013 (0,82 €); - 12 % ročný úrok zo sumy 45,04 € od 11.06.2013 do 02.09.2013 (1,23 €); - 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 45,04 € od 11.07.2013 do 02.09.2013 (0,52 €); - 12 % ročný úrok zo sumy 45,04 € od 11.07.2013 do 02.09.2013 (0,78 €); - 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 45,04 € od 11.08.2013 do 02.09.2013 (0,22 €); - 12 % ročný úrok zo sumy 45,04 € od 11.08.2013 do 02.09.2013 (0,33 €); - 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.432,38 € od 03.09.2013 do 30.06.2015 (354,53 €); - 12 % ročný úrok zo sumy 2.432,38 € od 03.09.2013 do 30.06.2015 (531,79 €). 15. Pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere, vyčíslená 3 roky spätne od podania žaloby do dňa dátumu splatnosti zmenky pozostáva z 54 splatných a nezaplatených splátok vo výške 2.432,38 Eur a príslušenstva vo výške 942,34 Eur. Ak by súd vyhodnotil námietku premlčania kauzálnej pohľadávky ako čiastočne dôvodnú, žalobca má nepochybne nárok minimálne na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 3.374,72 Eur. Žalobca poprel skutkové tvrdenia žalovaných, ktorí rozporujú vyplnenie blankozmenky v časti meny SKK. Tak, ako vyplýva z predloženej zmenky, ako aj zo zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 09.03.2007, na predmetnej zmenke bol už v čase vystavenia zrejmý údaj o mene, a teda nedošlo k vyplneniu meny SKK v roku 2015, pretože zmenka bola vystavená na slovenskú menu. Uvedené vyplýva aj zo zmluvy o zmenkovom vyplňovacovom práve zo dňa 09.03.2007, z ktorej je zrejmé, že vystaviteľ vystavil vlastnú zmenku v mene SKK (čl. I bod 4 písm. b), pričom vo vystavenej zmenke chýba iba údaj určujúci zmenkovú sumu a dátum splatnosti zmenky (čl. I bod 5) a nie údaj o mene. Podľa čl. III § 9a zákona zmenkového a šekového, Zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, sa odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike považujú za zmenky a šeky, ktoré znejú na eurá a sú splatné v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením zmenkovej sumy alebo šekovej sumy zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu a so zaokrúhlením na dve desatinné miesta na najbližší eurocent v súlade s pravidlami pre prechod zo slovenskej meny na euro, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania vyplňovacieho oprávnenia žalobca uvádza, že túto považuje za nedôvodnú, pretože samotné právo na vyplnenie blankozmenky sa nepremlčuje. Uvedenú situáciu už riešil aj Vrchný súd v Prahe v rozsudku zo dňa 18.10.2004, sp. zn. 9Cmo 274/2004, z ktorého vyplýva, že neprichádza do úvahy aplikácia čl. I § 70 zmenkového zákona, pretože právo vyplniť blankozmenku nie je zmenkovým nárokom. Neuplatní sa ani § 100 Občianskeho zákonníka, ani § 391 Obchodného zákonníka, pretože v tejto veci je uplatňovaný nárok zo zmenky a nie z vyplňovacej dohody. Okrem toho nárok veriteľa z dohody o vyplnení blankozmenky nie je právom vymáhateľným na súde, preto tiež z tohto dôvodu sa vyplňovacie právo nepremlčuje. Žalobca zároveň poprel skutkové tvrdenia žalovaných, ktorí namietajú, že dohodou o zmenkovom vyplňovacom práve sa vopred vzdali svojich práv a táto je s poukazom na ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná. Žalobca taktiež poprel skutkové tvrdenia, že úver nebolo možné zabezpečiť zmenkou z dôvodu, že podmienky zabezpečenia nevyplývajú z predloženej zmluvy o splátkovom úvere. Žalovaní si boli vedomí, že splátkový úver je zabezpečený zmenkou, vystavenou žalovaným v 1. rade a avalovanou žalovaným v 2. rade, pretože podpísali zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, kde je presne špecifikovaná pohľadávka zabezpečená zmenkou. Skutkové tvrdenia žalovaných, že neboli poučení o možnosti zabezpečiť úver zmenkou považuje žalobca z tohto dôvodu za špekulatívne. Zo zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve je pritom zrejmé akú pohľadávku uvedená zmenka zabezpečuje, ako aj v akom rozsahu žalovaní udeľujú zmenkové vyplňovacie oprávnenie. 16. Právny zástupca žalovaného v 1. rade zotrval na námietke nepravosti podpisu žalovaného v 1. rade na zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve. Z uvedeného dôvodu súd vykonal dôkaz výsluchom žalovaného v 1. rade, z ktorého vyplynulo, že celý proces prebiehal tak, že prišli do banky, všetko už bolo vopred pripravené, podpisovali množstvo listín, v ktorých boli aj zmluvy, ale žalovaný v 1. rade si nepamätal, či v nich bola zmienka aj o zmenke, nakoľko mali v tom čase u žalobcu viacero úverov. Po nahliadnutí žalovaného v 1. rade do Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve a aj do samotnej zmenky, žalovaný v 1. rade uviedol, že v tom čase sa tak podpisoval. Následne žalovaný v 1. rade identifikoval svoj podpis a uviedol, že podpis na zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve je jeho vlastnoručným podpisom, čím bola námietka nepravosti podpisu žalovaného v 1. rade vyvrátená a ďalšie dokazovanie v tomto smere by bolo nadbytočné a nehospodárne. 17. Po výsluchu žalovaného v 1. rade, právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že žalovaní neboli bankou informovaní o tom, že podpisujú zmenku a neboli ani oboznámení, že banke udeľujú zmenkové vyplňovacie právo, konali v omyle, že podpisujú zmenku, ich úkon nebol vedomý, slobodný, a preto nebol dodržaný zákon v tom smere, že takýto právny úkon nie je platný. Pokiaľ ide o tvrdenie o vzdaní sa práva, poukázal na to, že listiny, zmluvy a zmenka, ktoré boli dané žalovaným na podpis, žalovaní s nimi neboli oboznámení, ich obsah nemohli podstatným spôsobom meniť, a práve toto považuje za to, že žalovaní sa dopredu vzdali svojich práv. Banka pri uzatváraní zmluvy so žalovanými nepostupovala s odbornou starostlivosťou, nakoľko žalovaných neoboznámila s jednotlivými podmienkami poskytnutia úveru, neoboznámila ich o skutočnosti, že podpisujú zmenku a udeľujú banke vyplňovacie právo k nej. 18. Na vykonaní dôkazu výsluchom žalovanej v 2. rade žalobca netrval, nakoľko právny zástupca žalovanej v 2. rade uviedol, že ju požiadal, aby popísala situáciu ako podpisovali zmluvnú dokumentáciu v banke a žalovaná uviedla, že nemôže ani potvrdiť a ani vyvrátiť, že uvedené dokumenty podpísala, lebo si nepamätá ani na situáciu ako prebiehalo uzatváranie zmluvy o úvere s príslušnou dokumentáciou. Zároveň uviedol, že netrvajú na námietke nepravosti podpisu žalovanej v 2. rade. 19. Svedkyňa O. Z. v rámci svojho výsluchu uviedla, že si žalovaných už nepamätá a kontraktačný proces popísala tak, že klientovi je vysvetľované čo podpisuje, sú im vysvetlené podmienky úveru, v akej výške si úver berú. Zároveň je im pred pracovníkom banky vysvetlené, že podpisujú zmluvu o úvere, zmluvu o vyplňovacom práve k blankozmenke, ako aj samotnú blankozmenku. 20. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Prievidzi dňa 09.03.2007, súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ dal bezpodmienečný sľub zaplatiť v Bratislave na rad Slovenskej sporiteľne, a.s. dňa 30.06.2015 sumu 162.879,84 Sk, bez protestu. Per aval zmenku podpísala žalovaná v 2. rade. Žalovaná v 2. rade je ako zmenkový ručiteľ podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaná rovnako ako ten, za koho sa zaručila. Podpísaním zmenky per aval sa stala samostatným dlžníkom a aj ona má povinnosť zmenku zaplatiť. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad žalobcu. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon), pre vlastnú zmenku. Neplatnosť zmenky nespôsobuje ani skutočnosť, že je peňažná suma vyjadrená v mene, ktorá už v čase splatnosti zmenky nebola platnou menou. Zmenka bola vystavená do dňa zavedenia eura v Slovenskej republike, preto sa podľa prvej vety čl. III. § 9a ods. 2 zmenkového zákona považuje za zmenku znejúcu na eurá a je splatná v eurách v prepočte podľa konverzného kurzu (30,126 Sk/ euro). Z tohto dôvodu je námietka žalovanej v 2. rade, že žalobca dopísal do zmenky sumu v mene, ktorá už v čase jej vyplnenia, tj. v 2015 nebola platnou menou nedôvodná. O tom, kto má zmenku v rukách, platí v zmysle čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona, že je riadnym majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov. Prvopisom zmenky s nepretržitým radom indosamentov (čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona) žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má podľa čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Vychádzajúc len z abstraktného charakteru zmenky, by preto bolo možné považovať uplatnený nárok za preukázaný. V rozsahu povinností, ktoré pre súd vyplývajú z čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015, súd predovšetkým skúmal, či zaviazanosť žalovaných zmenkou vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca, je zrejmé, že kauzálnym vzťahom zmenky bola v tomto prípade zmluva o splátkovom úvere č. 0372921257, ktorú žalovaní ako dlžníci uzavreli s veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 09.03.2007. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru vo výške 90.000,- Sk. Dlžníci sa zmluvou zaviazali splatiť veriteľovi úver spolu s úrokom 12% ročne v 119 mesačných splátkach po 1.357,- Sk, splatných vždy k 10. dňu v mesiaci, počnúc od 10.04.2007 do 10.02.2017, a platiť poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 14,76%. Jej súčasťou boli Úverové podmienky a Všeobecné obchodné podmienky. V záhlaví zmluvy sa uvádza, že je uzatvorená podľa §§ 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ). Súčasne sa zmluvné strany v čl. II. ods. 4. dohodli, že sa ich právne vzťahy budú podľa § 262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. V čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere boli v rámci definície uvedenej v § 52 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), za spotrebiteľské zmluvy považované len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluva podľa § 55 OZ, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva o úvere nie je ako zmluvný typ upravená v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, čo ale neznamená, že ju za spotrebiteľskú nie je možné považovať. Ďalšou právnou normou upravujúcou spotrebiteľské zmluvy bol v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. 21. Ochranu spotrebiteľov v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere upravoval zákon č. 634/1992 Z. z., na účely ktorého sa, okrem iného, za spotrebiteľa považovala fyzická osoba používajúca služby pre priamu osobnú spotrebu, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, a za predávajúceho podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby (§ 2). Podľa § 23a ods. 1 tohto zákona spotrebiteľskými zmluvami boli zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá ako veriteľ so žalovanými uzavrela zmluvu o splátkovom úvere, zabezpečenú zmenkou, v rámci svojho podnikania poskytla žalovaným ako dlžníkom úver, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by bol úver určený na výkon ich zamestnania, povolania alebo podnikania. Preto bez ohľadu na to, že bola zmluva o splátkovom úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka, jej spotrebiteľský charakter je nesporný. Zároveň sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase uzavretia zmluvy vzťahoval zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako osobitný predpis. 22. Zmluva o splátkovom úvere obsahuje podstatné náležitosti, predpísané zákonom č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu jej uzavretia, takže ju treba považovať za platnú. V čase uzavretia zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch (ani iná všeobecne záväzná právna norma) nezakazoval použiť zmenku na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Čiastočné obmedzenie platilo pre spotrebiteľské úvery až od 1.1.2008 a zabezpečenie zmenkou úplne vylúčil zákon č. 129/2010 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2011. Zmenkový prejav teda nie je neplatný ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona. 23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného ku dňu podpisu zmluvy o splátkovom úvere (zákon o spotrebiteľských úveroch), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného ku dňu podpisu zmluvy o splátkovom úvere, Zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného ku dňu podpisu zmluvy o splátkovom úvere, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. 24. Žalovaný v 1. rade namietal, že Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve je spotrebiteľskou zmluvou a nebola uzatvorená v písomnej forme, tak ako to má na mysli ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa vzťahuje na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o zmenkovkom vyplňovacom práve je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou ale nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto na jej platnosť nie je potrebná písomná forma a nevzťahuje sa na ňu citované ustanovenie. Zákon a ani žiadna iná právna norma nepredpisuje pre uvedenú zmluvu písomnú formu. Zároveň žalobca v konaní predložil Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve v písomnej forme, preto súd túto námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný v 1. rade zároveň namietal, že Zmluva o splátkovom úvere neobsahuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch podmienky, za ktorých možno použiť zmenku. Súd v súvislosti s tou námietkou poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 4 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, v ktorom je uvedené, že pri nesplnení tejto podmienky je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. V konaní bolo nesporné a žalobcom aj preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 90.000,- Sk, ktorý čerpali, preto s poukazom na citované ustanovenie je zmluva o splátkovom úvere platná aj keď v nej chýba uvedená podmienka. Zároveň podmienky, za ktorých je možné použiť zmenku sú uvedené v písomnej Zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve, ktorú žalovaní v deň podpisu Zmluvy o splátkovom úvere vlastnoručne podpísali, a ktorá bezprostredne súvisí so Zmluvou o splátkovom úvere, nakoľko na ňu v čl. I odkazuje. Žalovaní namietali, že neboli bankou informovaní o tom, že podpisujú zmenku a neboli ani oboznámení, že banke udeľujú zmenkové vyplňovacie právo, konali v omyle, že podpisujú zmenku, ich úkon nebol vedomý, slobodný a preto nebol dodržaný zákon v tom smere, že takýto právny úkon nie je platný. Za týmto účelom navrhli vykonať dôkaz výsluchom svedkyne O. Z., zamestnankyne banky, ktorá s nimi podmienky úveru dojednávala a bola prítomná pri podpise zmluvnej dokumentácie a samotnej zmenky. Výsluchom svedkyne sa nepotvrdili tvrdenia žalovaného v 1. rade, nakoľko svedkyňa pri výsluchu uviedla, že klientovi je vysvetľované čo podpisuje, sú im vysvetlené podmienky úveru, v akej výške si úver berú. Zároveň je im pred pracovníkom banky vysvetlené, že podpisujú zmluvu o úvere, zmluvu o vyplňovacom práve k blankozmenke, ako aj samotnú blankozmenku. S prihliadnutím na spotrebiteľský charakter príčinného vzťahu zmenky, považuje súd tento spor za spotrebiteľský. 25. V súvislosti s verejným záujmom chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu záväzkového vzťahu bol zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015 novelizovaný aj zmenkový zákon. Ustanovenie druhej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona v znení platnom od 23.12.2015 umožňuje tomu žalovanému zo zmenky, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlým majiteľom vždy. 26. Vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení článku III. zákona č. 438/2015 Z. z., t.j. tej jeho časti, ktorou sa mení zmenkový zákon, ako aj s prihliadnutím na procesný charakter novej úpravy, sa kauzálny vzťah zmenky posudzuje už podľa aktuálneho zmenenia čl. I. § 17 zmenkového zákona. Súd bol preto povinný z úradnej povinnosti prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce námietky, ktoré by žalovaní ako spotrebitelia mohli uplatniť proti úverovému veriteľovi ako prvému majiteľovi zmenky. V spotrebiteľskom spore súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz ( § 295 CSP). Nakoľko skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a ani v jej doplnení neumožnili súdu splniť povinnosť vyplývajúcu z čl. I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona, vyzval žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP, resp. aj § 295 CSP). Za nesporné súd považoval, že zmenka bola vystavená vedome neúplná a chýbajúce údaje o zmenkovej sume a dátume splatnosti doplnil zrejme právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 09.03.2007. Vyplnením blankozmenky sa z pôvodne neúplnej listiny stáva riadna zmenka spätne ku dňu jej vystavenia. Zmenkou boli zabezpečené iba pohľadávky veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0372921257 uzavretej dňa 09.03.2007, a to istina 90.000,- Sk, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou. Právo vyplniť chýbajúce údaje mal majiteľ zmenky aj v prípade, ak dlžníci neuhradili veriteľovi riadne a včas jeho splatnú pohľadávku v lehote písomne ním určenej vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky; zmenkovú sumu mohol majiteľ vyplniť vo výške pohľadávky ku dňu určenému ako deň splatnosti pohľadávky v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky (čl. II. ods. 3 a čl. III. ods. 1 zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve). Ako dátum splatnosti mohol majiteľ vyplniť deň, ktorým bude najskôr 7. deň po dni vyplnenia blankozmenky, ale nie skôr ako 10. deň odo dňa, kedy sa dlžníci dostanú do omeškania so splatením splatnej pohľadávky alebo časti pohľadávky (čl. II. ods. 4 a čl. III. ods. 1 zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve). 27. Žalovaní namietali, že Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná. Zároveň podľa nich z textu čl. II ods. 3 a 4 tejto zmluvy nevyplýva aká suma má byť vyplnená, resp. spôsob akým sa má určiť. Náležitosti, ktoré má dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke obsahovať, zákon nepredpisuje. 28. Vzhľadom na zabezpečovací charakter blankozmenky však bude nevyhnutné, aby v dohode o vyplňovacom práve bol vymedzený kauzálny zmluvný vzťah, ktorému sa poskytuje zabezpečenie, aby boli určené podmienky vyplnenia, t.j. bezprostredný dôvod, ktorý majiteľa blankozmenky oprávňuje doplniť chýbajúce údaje, a aby bol dojednaný rozsah vyplnenia a spôsob, akým majú byť doplňované údaje stanovené. Súčasná rozhodovacia prax súdov vychádza zo skutočnosti, že absolútna určitosť spôsobu stanovenia výšky zmenkovej sumy v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke v podstate neprichádza do úvahy. Pri vystavení blankozmenky nie je ešte isté, či vôbec a kedy budú splnené podmienky na vyplnenie zmenky, t.j. nedá sa predvídať, aká bude výška zabezpečovanej pohľadávky, ani určiť spôsob jej výpočtu. Zabezpečený zmluvný záväzok sa postupom času vyvíja (znižuje sa čiastočným plnením, môže sa zvýšiť alebo zmeniť jeho obsah napr. v dôsledku porušenia zmluvných povinností a pod.). Za určitú preto treba považovať aj takú dohodu, v ktorej je horná hranica zmenkovej sumy limitovaná aktuálnou výškou zabezpečovanej pohľadávky. Podľa názoru súdu Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko neprijateľné môže byť len jej konkrétne ustanovenie, prípadne viaceré ustanovenia. Tak ako už súd uviedol, použitie zmenky na zabezpečenie záväzkov zo zmluvy o splátkovom úvere bolo v čase podpisu zmluvy a vystavenia zmenky zákonom dovolené, a preto Zmluva ako celok nemôže byť neprijateľná. Pokiaľ ide o čl. II ods. 3 a 4 Zmluvy, tento je podľa názoru súdu dostatočne určitý, žalobca resp. jeho právny predchodca bol podľa neho oprávnený do blankozmenky doplniť sumu uvedenú v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Pokiaľ by vyplnil do blankozmenky inú sumu ako v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, jednalo by sa o excesné vyplnenie zmenky, zmenka by sa neplatnou nestala, len v rozsahu, v ktorom bolo oprávnenie prekročené, dlžníkov nezaväzuje. Žalovaní namietali, že týmto ustanovením sa vzdali práva vyplnenú sumu skontrolovať, tým spôsobom, či ju skutočne dlžia a zmluva je v zmysle § 524 OZ neplatná. Súd túto námietku vyhodnotil rovnako za nedôvodnú, nakoľko podpísaním Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve sa žalovaní svojich práv nevzdali, zmluvou udelili žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi vyplňovacie oprávnenie a dohodli si podmienky, za ktorých môže byť zmenka vyplnená. Žalovaní mali možnosť skontrolovať sumu, ktorú žalobcovi dlžia už v čase, keď im bolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a v neposlednom rade nemožno opomenúť, že čl. I § 17 zmenkového zákona umožňuje žalovaným zo zmenky, ktorých zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľkou zmluvou vznášať kauzálne námietky aj voči novému majiteľovi vždy a súd je povinný z úradnej povinnosti na takéto námietky prihliadať, aj v prípade ak by žalovaní žiadne kauzálne námietky nevzniesli. Z uvedeného dôvodu nie je možné prijať záver, že sa žalovaní podpísaním Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve vzdali svojho práva vyplnenú sumu skontrolovať a jej výšku namietať. 29. Súd vyhodnotil aj námietku nesprávneho vyplnenia dátumu splatnosti zmenky ako nedôvodnú. Žalovaní tvrdili, že dátum splatnosti zmenky má byť totožný s dátumom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, tj. 02.09.2013. Uvedené tvrdenie žalovaných sa nezakladá na pravde, nakoľko podľa čl. II ods. 4 Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve je dátum splatnosti najskôr 10. deň odo dňa, kedy sa dlžníci dostanú do omeškania so splatením splatnej pohľadávky. Banka vyhlásila predčasnú splatnosť ku dňu 02.09.2013 a vo vyhlásení zároveň dlžníkov vyzvala aby v lehote do 15 dní pohľadávku uhradili. Z uvedeného vyplýva, že sa žalovaní mohli dostať do omeškania so splatením splatnej pohľadávky, ktorej výšku banka určila vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti až 16. deň po doručení oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a dátum splatnosti zmenky nemohol byť skôr ako 10. deň po omeškaní žalovaných, preto názor žalovaných o rovnakom dátume splatnosti zmenky a vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru neobstojí. 30. Námietka žalovaných, že neboli poučení podľa § 37 ods. 2 zákona o bankách a Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve na toto ustanovenie len odkazuje nebola v konaní preukázaná, zároveň súd je toho názoru, že aj keby žalovaní neboli v zmysle tohto ustanovenia poučení, nevyplývajú im z toho žiadne následky, nárok na náhradu škody a nezakladá to neplatnosť takejto Zmluvy. 31. K námietke premlčania vyplnenia zmenky súd uvádza, že vyplňovacie právo bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, jeho využitie je preto prejavom výkonu vlastníckeho práva a vlastnícke právo sa v zmysle § 100 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, nepremlčiava. 32. Žalobca bol v súlade so Zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve oprávnený do blankozmenky doplniť ako zmenkovú sumu, sumu určenú bankou v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Žalobca blankozmenku v údaji o zmenkovej sume vyplnil vo výške 162.879,84 Sk (5.406,62 Eur) a ako dátum splatnosti zmenky vyplnil deň 30.06.2015. Žalobca blankozmenku v údaji o zmenkovej sume vyplnil v rozpore s udeleným oprávnením. Banka v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 372921257 určila výšku svojej pohľadávky ku dňu 02.09.2013 v sume 4.230,63 Eur, a zároveň vyzvala žalovaných k splateniu celej pohľadávky spolu s príslušenstvom do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia. Jedine túto čiastku bol žalobca oprávnený do blankozmenky doplniť ako zmenkovú sumu. Doplnením vyššej sumy sa však zmenka neplatnou nestala, len v rozsahu, v ktorom bolo oprávnenie prekročené, žalovaných nezaväzuje. 33. Právny zástupca žalovaného v 1. rade namietol premlčanie práva žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko podľa bodu 7.6.1 VOP mal žalobca resp. jeho právny predchodca toto právo uplatniť do 10 dní odo dňa kedy sa žalovaní dostali prvý krát do omeškania. Poukázal na to, že žalovaní sa prvý krát dostali do omeškania v roku 2009 a banka až v roku 2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. V bode 7.6.1. VOP je upravené oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní. Podľa názoru súdu je v uvedenom bode upravené právo a nie povinnosť banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, zároveň toto právo nie je limitované prvým omeškaním žalovaných. 34. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.09.2013, a predtým žalovaným výzvou zo dňa 30.07.2013 oznámila, že sú so splácaním pohľadávky v omeškaní ku dňu 30.06.2013 vo výške 1.867,33 Eur a vyzvala ich, aby dlžnú sumu uhradili do 15 dní od doručenia tejto výzvy, zároveň im oznámila, že ak dlžnú sumu neuhradia, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Z uvedeného postupu banky vyplýva, že dodržala zákonné predpoklady vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Žalovaní vzniesli námietku premlčania časti kauzálnej pohľadávky, súd bol preto povinný na vznesenú námietku v zmysle § 100 ods. 1 OZ prihliadať. V riešenom prípade súd z listinných dôkazov zistil, že úver, ktorý veriteľ žalovaným poskytol dňa 09.03.2007, mal byť spolu s úrokom splatený v 119 mesačných splátkach po 45,04 Eur (1.357,- Sk) v období od 10.04.2007 do 10.02.2017. Žalobca v konaní predložil dôkaz, že pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.09.2013, čím žalovaní prišli o výhodu splátok. Žalobca v zmenke doplnil dátum splatnosti 30.06.2015, ku ktorému dňu už boli vzhľadom na účinné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru všetky splátky úveru splatné, ale časť neuhradených splátok, ktoré sa stali splatné do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru už bola premlčaná, keďže podľa prvej vety § 103 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (OZ), začína premlčacia doba jednotlivých splátok, ktoré sa stali splatné do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru plynúť odo dňa ich zročnosti a premlčacia doba splátok, ktoré by sa stali splatné v budúcnosti ale vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru sa zosplatnili ku dňu 02.09.2013, začína plynúť premlčacia doba odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ale len pre tieto splátky. Premlčacia doba je aj v tomto prípade trojročná (§ 101 v spojení s poslednou vetou § 52 ods. 2 OZ). Vyplnením blankozmenky sa z pôvodne neúplnej listiny stala riadna zmenka spätne ku dňu jej vystavenia. Aj takáto zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, čo znamená, že majiteľ právo preukazuje len prvopisom zmenky a na jej základe sa uplatnené právo považuje za nesporné. Zabezpečením úveru zmenkou sa teda výrazne posilnila vymožiteľnosť kauzálnej pohľadávky na úkor spotrebiteľa. Rovnako sa právo veriteľa posilnilo aj tým, že oprávnenie, udelené mu v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke, nie je časovo obmedzené. Nič preto žalobcovi nebránilo, aby do zmenkovej sumy zahrnul aj tú časť kauzálnej pohľadávky, ktorá už v čase uplatnenia vyplňovacieho oprávnenia bola premlčaná. 35. Na premlčanie časti kauzálnej pohľadávky je súd povinný prihliadnuť vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných. Rovnako bol súd povinný prihliadnuť aj na oslabenie postavenia spotrebiteľa v dôsledku predĺženia premlčacej lehoty prostredníctvom zmenky. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke sa napriek absencii lehoty, dokedy najneskôr je možné vyplňovacie právo uplatniť, nestala neplatnou, i keď tým bol dlžník zbavený možnosti úspešne sa brániť námietkou premlčania kauzálnej pohľadávky. Za podstatné súd považuje nielen to, či mal žalobca možnosť vyplnením blankozmenky odňať spotrebiteľovi právo namietať premlčanie zabezpečenej pohľadávky, ale najmä, či udelené oprávnenie vykonal spôsobom, ktorým reálne spotrebiteľa na jeho právach ukrátil. Žalobca si na súde zmenkovú pohľadávku uplatnil žalobou dňa 31.08.2015. Nárok zo zmenky síce nie je premlčaný, ale v zmenkovej sume je zahrnutá pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola ku dňu začatia konania už čiastočne premlčaná. Napriek abstraktnému charakteru zmenky je v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek potrebné na zmenkovú a kauzálnu pohľadávku hľadieť ako na jeden celok, inak by ochrana spotrebiteľa nebola účinná. Len samotná skutočnosť, že spotrebiteľ na zabezpečenie pohľadávok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystavil zmenku, predsa nemôže viesť k zhoršeniu jeho postavenia a spotrebiteľ nemôže byť iba z tohto dôvodu na svojich právach ukrátený. Nárok na zaplatenie zmenky súd z týchto dôvodov považoval za oprávnený len v zmenkovej sume, ktorá sa rovná tým splátkam úveru, ktoré ku dňu začatia konania ešte premlčané neboli. Ide o splátky, ktoré sa podľa úverovej zmluvy stali zročnými v období od 10.09.2012 do 10.02.2017 (z toho splátky splatné a nepremlčané do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru od 10.09.2012-10.08.2013, tj. 12 splátok a splátky, ktoré sa stali splatnými vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru od 10.09.2013-10.02.2017, tj. 42 splátok, celkovo 54 splátok po 45,04 Eur (1.357,- Sk), čo je spolu 2.432,38 Eur. Zároveň súd považoval za dôvodný aj nárok žalobcu na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 8% od splatnosti jednotlivých splátok do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru celej zosplatnenej sumy do splatnosti zmenky, tak ako si ich vyčíslil žalobca v celkovej výške 376,94 Eur, nakoľko tento nárok je v súlade s zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení a žalovaní ho nesporovali. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku z úveru vo výške 12%, tento súd nepovažoval za dôvodný, nakoľko zmluvný úrok z úveru je podľa Zmluvy o splátkovom úvere už zahrnutý v každej splátke úveru, a jeho priznaním by došlo dvojitému úročeniu úveru, tak ako to namietali aj žalovaní, keď poukázali na kapitalizáciu úrokov. 36. Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že časť zmenkovej sumy 2.809,32 Eur, má pôvod v neprijateľných zmluvných podmienkach, ani že by žalobca v tejto časti oprávnenie vyplniť blankozmenku vykonal spôsobom, ktorým by spotrebiteľov na ich právach ukrátil a nepostupoval v súlade s § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý mu ukladal počínať si tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. K uplatneniu zmenky došlo z dôvodu porušenia povinnosti dlžníkov riadne a včas splácať úver. Z prehľadu o splácaní úveru súd zistil, že žalovaní povinnosti z úverovej zmluvy úplne prestali plniť 28.03.2011 aj dovtedy splátky poukazovali nepravidelne, resp. v nižších sumách. Banka preto, po predchádzajúcom upozornení, vyhlásila ku dňu 02.09.2013 mimoriadnu splatnosť úveru a žalovaným vznikla povinnosť celý neuhradený dlh zaplatiť jednorázovo. Žalovaná v 2. rade je ako zmenkový ručiteľ podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaná rovnako ako ten, za koho sa zaručila. Podpísaním zmenky per aval sa stala samostatným dlžníkom a aj ona má povinnosť zmenku zaplatiť. S prihliadnutím na to, že podľa čl. I. § 47 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal, aby žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatili zmenkovú sumu 2.809,32 Eur, s 6% ročným úrokom zo sumy 2.809,32 Eur od 01.07.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 9,36 Eur. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd postupoval podľa § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže miera úspechu žalobcu je len nepatrene vyššia oproti miere úspechu žalovaných (v pomere cca 52% ku 48%), súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. 37. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný v 1. rade. Poukázal na skutočnosť, že sa nestotožňuje s vyjadreniami súdu uvedenými v tomto rozsudku. Žalovaný v 1. rade nemôže súhlasiť so strohým vyjadrením súdu, že obaja žalovaní mali možnosť skontrolovať sumu, ktorú žalobcovi dlžili už v čase, keď im bolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný poukazuje aj na tú skutočnosť, že síce vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti právny predchodca žalobcu uviedol, že žalovaní ku dňu splatnosti dlhujú sumu 4.230,63 Eur, žalobca uviedol zmenkovú sumu 5.406,62 Eur. Aj vzhľadom na rôznosť uplatneného nároku a jeho nejasné vyčíslenie žalovaný dôvodne namieta neurčitosť uplatňovaného ale aj priznaného nároku žalobcovi. Žalovaný je toho názoru, že predloženým výpisom žalobca nepreukázal preskúmateľným resp. hodnoverným spôsobom, že žalovaný dlhuje žalobcovi spornú sumu, ktorú je žalovaný podľa predmetného rozhodnutia povinný vrátiť. Žalovaný tvrdí, že žalobca je povinný predložiť taký dôkaz, z ktorého je nespochybniteľne zistené akú konkrétnu výšku žalovaný uhradil a akým spôsobom dospel žalobca k zisteniu, že ku dňu podania žaloby dlhoval žalovaný sumu uvedenú v žalobe. Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť a nepredložil hodnovernú kartu klienta ani históriu úveru, z ktorých by bolo možné zistiť, ktoré dohodnuté splátky žalovaný uhradil a ktoré v dohodnutých termínoch právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi neuhradil. Žalobca ničím nepreukázal, aký bol zostatok nesplatenej časti úveru ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, a teda či dovtedy alebo neskôr žalovaný už neuhradil aj časť úveru, ktorá bola splatná po podaní žaloby. Žalovaný má za to, že povinnosťou žalobcu je predložiť hodnovernú kartu klienta alebo históriu úveru, z ktorej by bolo nepochybne zistiteľné, akú konkrétnu výšku na zaplatenie úveru žalovaný uhradil a akým spôsobom dospel žalobca k zisteniu, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, resp. ku dňu podania žaloby dlhoval žalovaný sumu uvedenú v žalobe na splatenie úveru. 38. Žalovaný v 1. rade v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 5Co/220/2018 zo dňa 16.10.2018. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný v 1. rade má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a teda nie je možné zistiť rozpis, resp. úhrady jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky. Žalobca teda nepreukázal hodnoverným spôsobom, že žalovaný dlhuje dlžnú sumu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta, aby potvrdil II. výrok súdu prvej inštancie a zmenil III. výrok súdu prvej inštancie tak, že žalovaným priznáva náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 100%. 39. Proti tomuto rozsudku sa odvolal aj žalovaný v 2. rade. Zdôraznil, že má za to, že Dohoda o vyplňovanom práve je v časti čl. II. odsek 4) Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 9.3.2007 neurčitá, pretože toto ustanovenie je neurčité a je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na čl. II. odsek 4) Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 9.3.2007, ktorý znie, že remitent súčasne vyplní dátum splatnosti zmenky, ktorým bude najskôr 7. deň po dni vyplnenia blankozmenky remitentom podľa čl. III. bod. 1) tejto zmluvy, ale nie skôr ako 10. deň odo dňa, keď sa dlžníci dostanú do omeškania so splatením splatnej pohľadávky, alebo časti pohľadávky. 40. Má za to, že nie je možné určiť dátum dokedy najneskôr má resp. môže byť dopísaný dátum o splatnosti zmenky, čo spôsobuje, že zmenku by bolo možné vyplniť aj za 10 rokov od splatnosti kauzálnej pohľadávky, resp. kedykoľvek po jej splatnosti. Zmenka vystavená dňa 9.3.2007 bola neplatne vyplnená, pretože nebola vypísaná úplne a neobsahovala všetky potrebné náležitosti, aby mohla byť formálne platná. Následne boli do zmenky dopísané údaje o dátume splatnosti, no bez akéhokoľvek oprávnenia žalobcu, či jeho právneho predchodcu. 41. Má za to, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby si musí veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa. Na základe uvedeného má za to, že Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a preto ako taká je neplatná, pretože remitent môže kedykoľvek po splatnosti zmenky, aj po uplynutí premlčacej doby vyplniť zmenku a údaje splatnosti a tým zhoršiť postavenie spotrebiteľa. Uviedol, že ak je neplatná Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo 161/2007 Z.z. zo dňa 06.05.2008, kde Najvyšší súd v danom prípade má za to, že z neplatnej úverovej zmluvy (Dohody o vyplňovacom práve zmenky) nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy. 42. Poukázal tiež na Rozhodnutie ESD č. C 419/2011 zo dňa 14.03.2013, v tomto konaní napriek tomu, že boli uplatnené práva zo zmenky, skúmal súd aj postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Mal za to, že boli porušené práva žalovaného, keďže dochádza k odnímaniu jeho práva ako spotrebiteľa zo spotrebiteľského úveru. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho aj prvostupňového konania v plnom rozsahu. 43. K odvolaniu žalovaného v 1. a v 2. rade sa vyjadril žalobca. Zdôraznil, že odvolanie žalovaného v 1. rade považuje za zmätočné a účelové, tak ako už žalobca uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie, žalovaný v 1. rade nerešpektuje jednu zo základných zásad, respektíve pravidiel civilného sporového konania, a to uvedenie vlastných skutkových tvrdení. Poukázal na ustanovenie § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 17 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom okrem, ak majiteľ pri nadobudnutí zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi zmenky robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. Žalobca tvrdí, že v odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku absentujú také skutkové tvrdenia, ktoré by spĺňali náležitosti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalovaný v 1. rade síce účelovo namieta neurčitosť nároku žalobcu a údajné nedostatočné preukázanie toho, z akého titulu mal žalovaný v 1. rade zaplatiť žalobcovi, no žalobcovi nie je doteraz zrejmé z akých dôvodov. 44. Žalovaný v 1. rade tvrdí, že žalobca mal predložiť hodnovernú kartu klienta a históriu účtu, z ktorej by bolo nepochybne zistiteľné, akú konkrétnu výšku žalovaný v 1. rade uhradil a akým spôsobom dospel k zisteniu, že žalovaný dlhoval žalovanú sumu, no neuviedol v čom konkrétne vidí nedostatočnosť žalobcom predložených dôkazov. 45. Zdôraznil, že vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalovaného v 1. rade sú všeobecné, a preto neúčinné. Žalovaný v 1. rade opomína skutočnosť, že žalobca si v konaní svoj nárok uplatnil z titulu zmenky vystavenej žalovaným v 1. rade v Prievidzi dňa 09.03.2007. Žalobca zdôrazňuje, že dôkazné bremeno uniesol predložením prvopisu zmenky, o ktorej pravosti niet pochýb, pričom v ostatnom zaťažuje dôkazné bremeno žalovaných zo zmenky, ktorí musia vzniesť relevantnú obranu proti uplatnenému zmenkovému nároku, spojenú s predložením dôkazov odôvodňujúcich ich skutkové tvrdenia. Žalovaný v 1. rade si v konaní pred súdom prvej inštancie nielenže nesplnil povinnosť dôkazného bremena, ale ani bremena tvrdenia. Žalobca zdôrazňuje, že v konaní splnil dôkazné bremeno za žalovaného v 2. rade, keď predložil všetku zmluvnú dokumentáciu, súvisiacu so zmenkou a zmluvou o splátkovom úvere, ktorú zmenka zabezpečovala. S poukazom na vyššie uvedené považuje za prekvapivé skutkové tvrdenia žalovaného v 1. rade, ktorý tvrdí, že žalobca nedostatočne preukázal z akého titulu si uplatňuje svoj nárok a je nepochybné, že z predložených listinných dôkazov je zrejmý právny titul, ako aj výška uplatneného nároku. Zdôraznil, že predložil prehľad úhrad zo strany žalovaného v 1. rade a toto bolo medzi stranami nesporné, pretože žalovaný v 1. rade tieto listinné dôkazy s poukazom na ust. § 151 ods. 1 a 2 účinne nepoprel. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 2. rade žalobca zdôraznil, že dojednanie o zabezpečení spotrebiteľského úveru zmenkou bolo uvedené nielen vo Všeobecných obchodných podmienkach, ale aj v zmluve o zmenkovom a vyplňovacom práve zo dňa 09.03.2007. Skutkové tvrdenia žalovaného v 2. rade preto považuje žalobca za účelové a špekulatívne. Aj v prípade, ak by podmienky zabezpečenia úveru zmenkou neboli dojednané v Zmluve o splátkovom úvere, táto by bola platná, pretože žalovaným bol poskytnutý úver a títo ho vyčerpali. Žalovaný v 2. rade preto nesprávne posúdil následky prípadnej absencie dojednania o zabezpečení úveru zmenkou. Poukázal pritom na ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Žalobca popiera i skutkové tvrdenia žalovaného v 2. rade, ktorý tvrdí, že zmenka nebola vypísaná úplne a neobsahovala všetky potrebné náležitosti, aby mohla byť formálne platná. Žalovaný v 2. rade tvrdí, že následne boli do zmenky dopísané údaje o dátume splatnosti, no bez akéhokoľvek oprávnenia. Zmenku vyplnila tretia osoba bez poverenia žalovaného, či nejakej dohody so žalovaným. Žalobca zdôraznil, že vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalovaného v 2. rade považuje za právne irelevantné. Chýbajúce údaje na blankozmenke v čase vystavenia sú podstatou tohto právneho inštitútu. Až vyplnením sa stáva blankozmenka zmenkou, pritom v tomto prípade došlo k vyplneniu na základe oprávnenia udeleného zmluvou o zmenkovom a vyplňovacom práve. V súvislosti s náležitosťami zmluvy o zmenkovom a vyplňovacom práve žalobca uviedol, že podľa § 10 Zákona zmenkového a šekového, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vyplnení neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané okrem, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo pri nadobúdaní zmenky sa previnil hrubou nedbanlivosťou. Ustanovenie § 10 Zákona zmenkového a šekového, týkajúce sa blankozmenky predpokladá, že bude existovať dojednanie o tom, ako má byť zmenka vyplnená. Podstatou úpravy ustanovenia § 10 Zákona zmenkového a šekového je však situácia, kedy je blankozmenka vyplnená v rozpore s vyplňovacou dohodou o zmenkovom vyplňovacom práve. Aj v prípade ak by bola neúplná zmenka vyplnená spôsobom rozporujúcim zmenkovému vyplňovaciemu právu, čo žalobca popiera, aj napriek tomu sa táto zmenka stáva z formálneho hľadiska skutočnou zmenkou. Na takúto zmenku je nutné prihliadať ako na zmenku, ktorej majiteľ má zásadné práva spojené s touto listinou a svedčí mu nesporný zmenkový záväzok. Žalobca zdôraznil, že právo vyplniť blankozmenku je právo, ktoré nepodlieha premlčaniu. Na preukázanie správnosti svojho právneho názoru žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, vydaný pod spisovou značkou č. 16CoZm/78/2014. 46. V súvislosti so zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve zdôraznil, že táto je platná, pričom obsah zmenkového vyplňovacieho oprávnenia v časti dátumu splatnosti zmenky, je uvedený dostatočne určito. Dohoda o vyplňovacom práve nemusí mať písomnú formu a často býva súčasťou inej zmluvy. Zákon zmenkový a šekový neupravuje jej formu, a preto okrem výslovného písomného prejavu dôkazom o jej uzavretí prichádza do úvahy aj jednostranné vyhlásenie dlžníka o udelení vyplňovacieho práva, ktoré majiteľ prijme. Pritom platí, že ak v dohode nie je obsah vyplňovacieho práva uvedený, nespôsobuje to neplatnosť dohody. V takomto prípade musí byť vyplňovacie právo k blankozmenke realizované tak, aby vyplnením blankozmenky vznikla zmenka obvyklým spôsobom. V súvislosti s uvedeným mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol v predmetnej veci správne a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. 47. K stanovisku žalobcu k odvolaniu žalovaných v 1. a v 2. rade zaujal stanovisko len žalovaný v 1. rade. Zdôraznil, že súdy pri svojej interpretačnej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa. Žalovaný zdôraznil, že banka v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru určila výšku svojej pohľadávky v sume 4.230,63 Eur, zatiaľ čo žalobca blankozmenku v údaji o zmenkovej sume vyplnil o značne vyššiu sumu, keď uviedol sumu 5.406,62 Eur. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že samotný žalobca ani netušil o akú výšku nároku skutočne ide a vôbec relevantne neodôvodnil výšku uplatňovaného nároku. 48. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných v 1. a v 2. rade a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania, v zmysle ktorého ustanovenia vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. 49. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 50. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie podrobne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a podrobne sa vysporiadal so všetkými námietkami žalovaných v 1. a v 2. rade v predmetnej veci. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je nesporné, že Slovenská sporiteľňa a. s. ako právny predchodca žalobcu, ktorá ako veriteľ so žalovanými v 1. a v 2. rade uzavrela zmluvu o splátkovom úvere zabezpečenú zmenkou v rámci svojho podnikania poskytla žalovaným ako dlžníkom úver, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by bol úver určený na výkon ich zamestnania a povolania alebo podnikanie. Preto bez ohľadu na to, že bola zmluva o splátkovom úvere uzavretá podľa obchodného zákonníka, jej spotrebiteľský charakter je nesporný. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje podstatné náležitosti predpísané zákonom č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu jej uzavretia, takže je treba považovať ju za platnú. V čase uzavretia zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch nezakazoval použiť zmenku na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Čiastočné obmedzenie platilo pre spotrebiteľské úvery až od 1. 1. 2008 a zabezpečenie zmenkou úplne vylúčil až zákon č. 129/2010 s účinnosťou od 1.1.2011. Zmenkový prejav teda nie je neplatný ani podľa článku III § 3 zmenkového zákona. 51. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 1. rade, že žalobca nepreukázal presne výšku nesplateného zostatku úveru, že nepredložil hodnovernú kartu klienta alebo históriu úveru, z ktorého by bolo nepochybne zistiteľné akú konkrétnu výšku na zaplatenie úveru žalovaný uhradil, s touto námietkou sa nemožno stotožniť. Odvolací súd poukazuje zhodne ako súd prvej inštancie na skutočnosť, že žalobca preukázal predloženými listinnými dôkazmi a to prehľadom transakcií na úverovom účte žalovaných ako aj prehľadom úhrad žalovaných, aká výška úveru zostala nesplatená. Žalovaný v 1. rade predložené listinné dôkazy a údaje uvádzané žalobcom v rámci vykonaného dokazovania nepovažoval za sporné a tieto listinné dôkazy s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 a 2 účinne nepoprel. Navyše žalovaný neuviedol aká mala byť podľa neho skutočná výška žalovaného nároku, nepredložil a neoznačil dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, neuviedol vlastné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, neuviedol v čom považuje výpis z účtu predložený žalobcom za nehodnoverný, nerozporuje konkrétne položky v ňom uvedené a namieta iba, že žalobca mal predložiť prehľad úhrad, z ktorého by vyplývalo akú sumu zaplatil, avšak k predloženému prehľadu úhrad žalobcom sa nevyjadril, t. j., či sú v ňom uvedené všetky uskutočnené úhrady a v prípade, ak nie, nepredložil doklady o ich úhradách. 52. Z uvedeného je teda zrejmé, že v odvolaní žalovaného v 1. rade absentujú skutkové tvrdenia, ktoré by spĺňali náležitosti v zmysle ustanovenia § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na § 17 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého žalovaný zo zmenky nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom okrem, ak majiteľ pri nadobudnutí zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. 53. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 2. rade, ktorý sa domnieva, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku platného dojednania podmienok použitia zmenky, odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že dojednanie o zabezpečení spotrebiteľského úveru zmenkou bolo uvedené nielen vo Všeobecných obchodných podmienkach, ale aj v Zmluve o zmenkovom a vyplňovacom práve zo dňa 9. 3. 2007. Pokiaľ žalovaný v 2. rade namieta, že Zmluva o zmenkovom a vyplňovacom práve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a že je neurčitá a preto je neplatná, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, a to, že náležitosti, ktoré má dohoda o vyplňovacom práve v blankozmenke obsahovať, zákon nepredpisuje. Vzhľadom na zabezpečovací charakter blankozmenky však bude nevyhnutné, aby v dohode o vyplňovacom práve bol vymedzený kauzálny zmluvný vzťah, ktorému sa poskytuje zabezpečenie, aby boli určené podmienky vyplnenia, t. j. bezprostredný dôvod, ktorý majiteľa blankozmenky oprávňuje doplniť chýbajúce údaje, aby bol dojednaný rozsah vyplnenia, spôsob, akým majú byť doplňované údaje stanovené. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie poukazuje na súčasnú rozhodovaciu prax súdov, ktorá vychádza zo skutočnosti, že absolútna účinnosť spôsobu stanovenia výšky zmenkovej sumy, dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke v podstate neprichádza do úvahy. Pri vystavení blankozmenky nie je ešte isté či vôbec, a kedy budú splnené podmienky na vyplnenie zmenky, t. j. nedá sa určiť aká bude výška zabezpečovanej pohľadávky, ani určiť spôsob jej výpočtu. Za určitú preto treba považovať aj takú dohodu, v ktorej je horná hranica zmenkovej sumy limitovaná aktuálnou výškou zabezpečenej pohľadávky. Podľa názoru odvolacieho súdu zmluva o zmenkovom a vyplňovacom práve nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko neprijateľné môžu byť len jej konkrétne ustanovenia, prípadne viaceré ustanovenia. Zmluva ako celok nemôže byť neprijateľná. Pokiaľ ide o článok II ods. 3) a 4) zmluvy, tento je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne určitý, žalobca resp. jeho právny predchodca bol podľa neho oprávnený do blankozmenky doplniť sumu uvedenú v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Pokiaľ by vyplnil do blankozmenky inú sumu ako v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, jednalo by sa o excesné vyplnenie zmenky, zmenka by sa neplatnou nestala, len v rozsahu, v ktorom bolo oprávnenie prekročené, dlžníka nezaväzuje. Žalovaný namietal, že týmto ustanovením sa vzdali práva vyplnenú sumu skontrolovať tým spôsobom, či ju skutočne dlžia a zmluva je v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto námietka je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná, nakoľko podpisom zmluvy o zmenkovom a vyplňovacom práve sa žalovaní svojich práv nevzdali, zmluvou udelili žalobcovi resp. právnemu predchodcovi vyplňovacie oprávnenia a dohodli si podmienky, za ktorých môže byť zmenka vyplnená. Žalovaní mali možnosť kontrolovať sumu, ktorú žalobcovi dlžia už v čase, keď im bolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a v neposlednom rade nemožno opomenúť, že článok I § 17 zmenkového zákona umožňuje žalovaným zo zmenky, ktorých zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou vznášať kauzálne námietky aj voči novému majiteľovi vždy a súd je povinný z úradnej povinnosti na takéto námietky prihliadnuť. Z uvedených dôvodov nie je možné prijať záver, že sa žalovaní podpísaním zmluvy o zmenkovom a vyplňovacom práve vzdali svojho práva vyplnenú sumu skontrolovať a jej výšku namietať. Zmenka bola vyplnená úplne, obsahovala všetky formálne náležitosti, aby mohla byť formálne platná. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 10 zákona zmenkového a šekového, týkajúce sa blankozmenky predpokadá, že bude existovať dojednanie o tom ako má byť zmenka vyplnená. Aj v prípade, ak by bola neúplná zmenka vyplnená spôsobom, rozporujúcim zmenkovému vyplňovaciemu právu, aj napriek tomu by sa takáto zmenka stala z formálneho hľadiska skutočnou zmenkou. Na takúto zmenku je nutné prihliadať ako na zmenku, ktorej majiteľ má zasadné práva spojené s touto listinou a svedčí mu nesporný zmenkový záväzok. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o zmenkovom a vyplňovacom práve je platná, pričom obsah zmenkového vyplňovacieho oprávnenia v časti dátumu splatnosti zmenky je uvedený dostatočne určito. Len samotná skutočnosť, že spotrebiteľ na zabezpečenie pohľadávok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystavil zmenku, nemôže viesť k zhoršeniu jeho postavenia a spotrebiteľ nemôže byť iba z tohto dôvodu na svojich právach ukrátený. 54. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a k tomu, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, so všetkými námietkami žalovaných v 1. a v 2. rade sa podrobne vysporiadal a vyvodil právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, odvolacie rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil. 55. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP a ich náhradu priznal žalobcovi lebo mal v spore plný úspech s tým, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 56. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).