Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/28/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515219057 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1515219057.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: Gordic Collect, s.r.o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČ: 47 363 282, proti žalovanému: 1/ LE-KU, s.r.o., Špitálska 45, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 770 337, proti žalovanému: 2/ R. U., narodený XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, T. a proti žalovanému: 3/ Y.. Q. V., rodená Q., narodená X.X.XXXX, Č. XXXX/XX, F., žalovaní 2/ a 3/ spoločne zastúpení: Mgr. Peter Hudec, advokát, Bosáková 7, Bratislava o zaplatenie sumy 164.165,69 eur s príslušenstvom a odmenou 547,22 eur zo zmenky a o odvolaní žalovaného 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/1002/2015-111 zo dňa 10.4.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/1002/2015-111 zo dňa 10.4.2018 vo vzťahu k žalovanému 2/ a 3/ p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ a 3/ vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/, 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi zmenkovú sumu 164.165,69 eur, úrok 6 % ročne zo sumy 164.165,69 eur od 18.11.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 547,22 eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 11.9.2015 žalobca žiadal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy 164.165,69 eur s ročným úrokom 6% z nej od 18.11.2014 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 547,22 eur. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný 1/ vystavil dňa 16.6.2011 zmenku č. 4298692P/B1 na sumu 164.165,69 eur s dátumom splatnosti 17.11.2014, ktorú avalovali žalovaní 2/ a 3/ rade. V termíne splatnosti, t.j. dňa 17.11.2014 a ani neskôr nebola zmenková suma 164.165,69 eur zaplatená. Ďalej uviedol, že so žalovaným 1/ uzavrel dňa 16.6.2011 zmluvu o kontokorentnom úvere č. 4298692P v znení dodatkov č. 1 a 2. Na jej základe poskytol žalovanému 1/ ako dlžníkovi úver do výšky limitu 130.000 eur, ktorý dlžník čerpal z úverového účtu č. 4013841675/7500. Na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy bola dňa 16.6.2011 uzavretá dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. 4298692P/D1 a vystavená blankozmenka č. 4298692P/B1, v ktorej vystupoval žalovaný 1/ ako vystaviteľ a žalovaní 2/ a 3/ ako avalisti. V zmysle čl. II. ods. 2 dohody bola banka oprávnená v prípade porušenia ustanovení úverovej zmluvy, týkajúcich sa najmä platobnej disciplíny súvisiacej s úverovým vzťahom, blankozmenku doplniť o zmenkovú sumu a údaj splatnosti. Toto právo využila, keďže dlžník nesplácal úver riadne a včas a neuhradil ani dlh, ktorý sa stal po vyhlásení pohľadávky za splatnú ku dňu 28.2.2014, zročný jednorazovo. Do blankozmenky banka doplnila chýbajúce údaje, o čom žalovaných informovala. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o kontokorentnom úvere č. 4298692P zo dňa 16.6.2011, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 1/ peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 30.000 eur. Dohodnutá bola úroková sadzba 9,25 % p.a. Dlžník mal podľa čl. III. ods. 4 v spojení s čl. VII. písm. b) a čl. IX. ods. 1 zmluvy povinnosť splatiť poskytnuté peňažné prostriedky najneskôr do 360. dňa po čerpaní úveru (takže nepretržité čerpanie úveru nemalo byť dlhšie ako 360 dní a minimálne po dobu nasledujúceho 1 pracovného dňa úver čerpať nemal), resp. splatiť aktuálnu čerpanú čiastku úveru vrátane príslušenstva ku dňu konečnej splatnosti úveru, ktorým mal byť posledný deň trojmesačnej výpovednej lehoty. Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. 4298692P/D1 uzavrel žalobca dňa 16.6.2011 so všetkými tromi žalovanými. Podľa článku I. ods. 1 dohody boli zmenkou zabezpečené všetky nároky banky zo záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. 429869P zo 16.6.2011 alebo v priamej súvislosti s ňou. Chýbajúce údaje o sume a dátume splatnosti bol žalobca oprávnený vyplniť, ak márne uplynie termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru alebo inej pohľadávky (čl. II. ods. 1 písm. a). Zmenková suma mohla byť doplnená vo výške zodpovedajúcej hodnote pohľadávky s príslušenstvom a sankčnými a zodpovednostnými nárokmi. Dátum splatnosti mal byť spravidla 30. deň po splatnosti zabezpečenej pohľadávky, prípadne iný deň, najneskôr však do troch rokov od splatnosti zabezpečenej pohľadávky (čl. II. ods. 2). Dodatkom č. 1 zo dňa 10.8.2012 k úverovej zmluve bola s účinnosťou od 13.8.2012 zmenená výška úverového limitu na 130.000 eur, znížila sa úroková sadzba na 7,70% p.a. a znížila sa aj priemerná mesačná výška príjmov, ktoré bol dlžník povinný smerovať na svoje účty v banke. Ostatné ustanovenia zmluvy neboli dodatkom dotknuté a zostali v plnom rozsahu platné a účinné. Okrem zmluvných strán dodatok podpísali aj žalovaní 2/ a 3/ ako avalisti a potvrdili, že s obsahom dodatku súhlasia. Dňa 14.10.2013 bol uzavretý dodatok č. 2 k úverovej zmluve. Dojednané bolo postupné znižovanie úverového limitu od 31.10.2013 do 28.8.2014, konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 30.9.2014, ktorý bol zároveň aj posledným dňom platnosti a účinnosti zmluvy. 4. Konajúci súd konštatoval, že medzi stranami sporu bola spornou otázka, či navýšením úverového limitu uzavrel žalobca so žalovaným 1/ novú zmluvu o kontokorentnom úvere, na ktorú sa už zabezpečenie blankozmenkou nevzťahuje. 5. Prvoinštančný súd pri posudzovaní spornej otázky vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme a písomnú formu mali aj oba dodatky k nej. Podpísaním dodatkov žalovaný 1/ schválil ich obsah a prejavil tým vôľu neukončiť pôvodný zmluvný vzťah, ale naďalej v ňom pokračovať za rovnakých podmienok, modifikovaných vo výške úverového limitu, úrokovej sadzby a priemernej mesačnej výške svojich príjmov smerovaných na účty v banke (dodatok č. 1), resp. v znižovaní úverového limitu a termíne konečnej splatnosti úveru, včítanie ukončenia zmluvného vzťahu (dodatok č. 2). Aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov sú aplikovateľné ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (OZ), o právnych úkonoch. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Žalovaný 2/, ktorý ako konateľ úverového dlžníka dojednával so žalobkyňou nielen úverovú zmluvu, ale aj oba dodatky, uviedol, že mu pri podpisovaní dodatku č. 1 bolo povedené, že ide o nový úver a dodatok chápal tak, že sa podpisuje k novému úveru. Netvrdil, že jeho skutočnou vôľou v tom čase nebolo modifikovať pôvodný úver navýšením limitu, ani neoznačil osobu, ktorá ho uisťovala, že podpísanie dodatku má úplne iný účel a zmysle, než z jeho obsahu vyplýva. Za žalobcu dodatok č. 1 k zmluve dojednával K.. T. H., prípadne K. M. a zo svedeckých výpovedí ani jedného z nich nevyplynulo, že by niektorého zo žalovaných ubezpečovali, že ide o nový úver. Obaja zhodne potvrdili, že žalovaný 1/ banku požiadal o navýšenie úverového rámca, banka jeho žiadosť akceptovala a dodatkom č. 1 k úverovej zmluve pôvodný limit navýšila. Žalovaný 2/ rade neuviedol žiadne iné skutočnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť, že nemal vôľu v mene obchodnej spoločnosti, ktorej bol konateľom, podpísaním dodatku úverovú zmluvu zmeniť. Obsah dodatku je určitý, zrozumiteľný, jednoznačný a jeho podpísaním žalovaný 1/ prejavil vôľu byť aj naďalej viazaný úverovou zmluvou, v znení dojednaných zmien. Inú vôľu navonok neprejavil a ak by aj jeho skutočná vôľa bola iná, nie je možné jeho konanie považovať ani za kvalifikovaný a ospravedlniteľný omyl, nakoľko sa mohol vlastnou starostlivosťou podpísaniu dodatku vyhnúť, trvať na ukončení dovtedajšieho zmluvného vzťahu a požiadať banku o uzavretie novej zmluvy. Žalovaný 1/ takto nekonal, dokonca dňa 14.10.2013 podpísal dodatok č. 2 k zmluve a až na jeho základe bol zmluvný vzťah, založený zmluvou o kontokorentnom úvere č. 4298692P zo 16.6.2011 ukončený. 6. Súd prvej inštancie prijal záver, že dodatok č. 1 nie je možné považovať za novú úverovú zmluvu, ktorou sa pôvodný zmluvný vzťah ukončil, ani z dôvodu, že okrem dlžníka sú na zmluve podpísaní aj žalovaní 2/ a 3/. Na listinu sa podpísali pod vyhlásenie, v zmysle ktorého ako avalisti blankozmenky zabezpečujúcej pohľadávky banky zo Zmluvy s obsahom dodatku súhlasia. (Pojem „Zmluva“ je v úvode dodatku definovaný ako zmluva o kontokorentnom úvere č. 4298692P zo 16.6.2011). Avalisti sa účastníkmi úverovej zmluvy nestali a ich prehláseniu, pripojenému na záver dodatku, nie je možné pripisovať iný význam, než z neho vyplýva. Ďalej uviedol, že žiadny písomný dodatok k dohode strany neuzavreli a podpisy avalistov pod vyhlásením na dodatku č. 1 k úverovej zmluve nie je možné považovať za zmenu dohody o vyplňovacom zmenkovom práve. Záver, že pri navýšení úverového limitu musela byť písomným dodatkom zmenená aj dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, žalovaní 2/ a 3/ vyvodili z toho, že ku dňu podpísania dodatku č. 1 k zmluve bol úverový limit 30.000 eur vyrovnaný a na nový, podstatne vyšší, úver sa už pôvodná dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve nevzťahovala. Poukazovali aj na výpovede svedkov, najmä K.. T. H., ktorý potvrdil, že im pri podpísaní dodatku č. 1 hovoril o ukončení zabezpečenia, ktoré poskytli v základnej zmluve. 7. Podľa článku I. ods. 1 dohody o vyplňovacom zmenkovom práve boli zmenkou zabezpečené všetky nároky banky zo záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. 429869P zo 16.6.2011 alebo v priamej súvislosti s ňou. Nakoľko dodatky č. 1 a 2 ku zmluve o kontokorentnom úvere sú súčasťou zmluvy samotnej, zabezpečenie zmenkou sa tým vzťahuje aj pohľadávky, ktoré vznikli na základe týchto dodatkov. Z dôkazov, ktoré súd prvej inštancie vykonal, nevyplýva povinnosť žalobcu vždy formou písomného dodatku zmeniť aj dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve, ak sa na základe dodatku k úverovej zmluve zvýši úverový rámec. Tvrdenie žalovaných 2/ a 3/, že takto banka vždy štandardne postupovala, vypočutí svedkovia nepotvrdili. Skutočnosť, že o štandardný postup nešlo, vyplýva aj z článku V. ods. 1 a 2 zmluvy o kontokorentnom úvere. Podľa odseku 1 bolo riadne splatenie pohľadávok a ich príslušenstva, poplatkov a iných peňažných čiastok vyplývajúcich zo zmluvy (vrátane prípadných dodatkov k zmluve) zabezpečené blankozmenkou podľa dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 4298692P/D1. Podľa odseku 2 mala banka právo pred zvýšením úverového limitu požadovať od klienta aj iné formy zabezpečenia. Ak teda banka považovala v tomto prípade zabezpečenie napriek výraznému navýšeniu úverového rámca za postačujúce, nemala dôvod požadovať od klienta iné formy zabezpečenia, ani meniť už uzavretú dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve. 8. Prvoinštančný súd mal za to, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že by žalobkyňa voči nim vyplnila blankozmenku v rozpore s udeleným oprávnením a dôvodná nebola ani námietka proti výške zmenkovej sumy. Žalobca prvopisom zmenky preukázal, že je riadnym majiteľom a má podľa čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Nebolo sporné, že ani jeden zo žalovaných doteraz zmenku neuhradil a nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní nemali povinnosť zmenkový záväzok splniť, súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovaných na zaplatenie zaviazal. Žalovaný 1/ ako vystaviteľ zmenky a žalovaní 2/ a 3/, ktorí sa za zaplatenie zmenky zaručili, sú v zmysle čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. 9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 2/ a 3/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietali tak ako aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, tak v rámci odvolania, že došlo k porušeniu Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 16.6.2011 zo strany žalobcu, keď žalobca uplatňuje voči žalovaným ako avalistovi nárok na zaplatenie sumy 164.165,69 eur s príslušenstvom zo zmenky vyplnenej žalobcom na túto sumu. Právny vzťah medzi žalobcom na jednej strane a žalovaným 2/ a 3/ na strane druhej nebol založený Zmluvou o kontokorentnom úvere zo 16.6.2011 uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným 1/, ale Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve zo 16.6.2011. Táto dohoda bola uzatvorená vo forme písomnej. Podľa ustanovení ČI. IV bod 2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, táto Dohoda môže byť menená alebo doplňovaná len na základe dohody účastníkov tejto Dohody formou písomného dodatku. Žalovaný 2/ a 3/ neuzatvárali a nepodpisovali so žalobcom písomný dodatok k tejto Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve. Podpisy žalovaného 2/ a 3/, ktorými dňa 10.8.2012 ako avalisti blankozmenky zabezpečujúcej pohľadávky žalobcu zo Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 16.6.2011 vyjadrili súhlas s obsahom Dodatku č. 1 k tejto zmluve, nemožno považovať za uzatvorenie písomného dodatku k Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 16.6.2011 podľa uvedeného ČI. IV bodu 2 tejto dohody. 10. Žalovaní 2/ a 3/ zotrvali na svojom vyjadrení, že na základe dohôd medzi žalobcom a žalovaným 1/ zo dňa 10.8.2012 a následne aj zo dňa 14.10.2013, došlo zo strany žalobcu k poskytnutiu nového, podstatne vyššieho úveru žalovanému 1/, a to vo výške 130.000 eur oproti predchádzajúcemu úveru vo výške 30.000 eur, avšak na tento nový, podstatne vyšší úver sa už nevzťahovala pôvodne uzatvorená Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 16.6.2011 medzi žalobcom a žalovanými 2/ a 3/. Základným dôvodom stanoviska žalovaného 2/ a 3/ k tomu, že na tento nový podstatne vyšší úver sa už nevzťahovala pôvodne uzatvorená Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 16.6.2011 je skutočnosť, že pri podstatnej zmene právneho vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ spočívajúcej v poskytnutí niekoľkonásobne vyššieho úveru žalovanému 1/, nedošlo aj k adekvátnej a právne relevantnej zmene právneho vzťahu medzi žalobcom na jednej strane a žalovaným 2/ a 3/ na strane druhej. 11. Žalovaní 2/ a 3/ ďalej uviedli, že samotná skutočnosť, že boli dňa 10.8.2012 prizvaní k podpisovaniu Dodatku č. 1 k Zmluve o kontokorentnom úvere a tento im bol aj predložený k podpisu s obsahom ich súhlasného vyjadrenia, zreteľne svedčí o tom, že žalobca si bol v čase uzatvárania tohto Dodatku č. 1 vedomý nutnosti uskutočniť aj právne relevantné úkony vo vzťahu k žalovanému 2/ a 3/. Obsah, spôsob a forma, ktoré boli dňa 10.8.2012 zo strany žalobcu zvolené pri podpisovaní Dodatku č. 1 vo vzťahu k žalovanému 2/ 3/, však nemôžu právne relevantne spôsobiť zmenu práv a povinností v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 2/ a 3/, pretože ich vzájomné práva a povinnosti boli založené Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 16.6.2011, táto však nebola žiadnym právne relevantným spôsobom zmenená ani doplnená. 12. Žalovaní 2/ a 3/ tiež zotrvali na svojom stanovisku, že zo strany žalobcu došlo k pochybeniu, keď v súvislosti s uzatvorením Dodatku č. 1 k pôvodnej úverovej zmluve neuzatvoril so žalovanými 2/ a 3/ aj dodatok k Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve, pokiaľ žalobca považoval zabezpečenie svojich pohľadávok žalovanými 2/ a 3/ ako avalistami za ďalej platné aj vo vzťahu k úveru vo výške 130.000 eur. 13. Ďalej žalovaní 2/ a 3/ poukázali, na to, že v priebehu pojednávaní, najmä výpoveďami svedkov K.. T. H. a K.. K. M. bolo potvrdené, že obsah uvádzaných podpisovaných dokumentov bol vypracovaný žalobcom, obdobne spôsob a forma uvádzaných zmien a úkonov v právnych vzťahoch bol zvolený žalobcom. Žalovaný 2/ a 3/ preto nemôžu niesť zodpovednosť za situáciu, keď žalobca považoval zabezpečenie žalovanými 2/ a 3/ ako avalistami naďalej za platné aj k poskytnutému úveru vo výške 130.000 eur, nedošlo však právne relevantným spôsobom k nevyhnutnej zmene právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 2/ a 3/ formou uzatvorenia písomného dodatku k pôvodnej Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 16.6.2011, resp. k inému právne relevantnému spôsobu zmeny ich právneho vzťahu. 14. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaní 2/ a 3/ navrhovali, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobcu vo vzťahu k nim zamietne. 15. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 20.7.2018 uviedol, že sa nestotožňuje s námietkami žalovaných 2/ a 3/ uvedených v odvolaní a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. Ďalej uviedol, že počas trvania konania na prvej inštancii žalovaní žiadnym spôsobom nespochybnili skutočnosť, že bola uzavretá Zmluva o kontokorentnom úvere č. 429869P zo dna 16.6.2011. Rovnako nebolo spochybnené, že bola úverová zmluva postupne menená Dodatkom č. 1 k úverovej zmluve a Dodatkom č. 2 k úverovej zmluve, pričom oba dodatky, ako aj samotná úverová zmluva boli uzavreté v písomnej forme. Žalovaný 1/ ako účastník obchodnoprávneho vzťahu so žalobcom, v zmysle úverovej zmluvy prejavil vôľu o úpravu úverovej zmluvy v zmysle jej dodatkov, in concreto o zvýšenie úverového limitu v zmysle dodatku č. 1 a následne o jeho postupné znižovanie v zmysle dodatku č. 2, pričom je nesporné, že nemal vôľu žiadnym iným spôsobom modifikovať pôvodný úverový vzťah. Žalobca súčasne podotkol, že navýšením úverového rámca v žiadnom prípade nedochádza k vzniku novej úverovej zmluvy, ale sa len menia a dopĺňajú náležitosti týkajúce sa pôvodnej úverovej zmluvy. Oprávnenie o možnosti navýšenia úverového limitu vyplýva aj zo samotného znenia úverovej zmluvy, konkrétne čl. I odsek 2 a 3 úverovej zmluvy. Z týchto ustanovení je nepochybné, že uzatvorením dodatku č. 1, ktorým sa navýšil úverový limit zostala pôvodná úverová zmluva v platnosti a všetky jej ustanovenia zostali naďalej účinné. Pri interpretácii vyššie citovaných ustanovení v ich vzájomnej súvislosti je jednoznačne možné vyvodiť, že sa zabezpečenie úverovej zmluvy v jej pôvodnom znení vzťahuje aj na jej všetky dodatky. Na základe uvedeného je nesporné, že nemohlo dôjsť k vzniku nového záväzku ale pôvodný záväzok bol modifikovaný v zmysle jej dodatkov. Žalobca vyžadoval podpisy avalistov na dodatku č. 1 z dôvodu, aby boli informovaní, že úverový limit bol navýšený, a teda zabezpečujú zmenenú úverovú zmluvu v zmysle dodatku č. 1. Žalobca vyžadoval podpis avalistov na dodatku č. 1 aj z dôvodu opatrnosti, aby sa predišlo prípadným sporom s ohľadom na § 43 Občianskeho zákonníka. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že uzatvorením dodatku č. 1 k úverovej zmluve nedošlo k vzniku nového záväzkového vzťahu, ale k doplneniu a zmene pôvodného záväzkového vzťahu, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že pri takejto zmene záväzkového vzťahu nemuselo dôjsť k uzavretiu dodatku k dohode o vyplňovacom zmenkovom práve najmä s poukazom na znenie samotného dodatku č. 1 a taktiež úverovej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že v prvoinštančnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že nedošlo k vzniku nového úverového vzťahu, ale len sa pôvodný úverový vzťah modifikoval v zmysle dodatkov, nesúhlasí žalobca ani s tvrdením žalovaných, že po uzatvorení dodatku č. 1 k úverovej zmluve malo dôjsť aj k uzatvoreniu dodatku k dohode o vyplňovacom zmenkovom práve. V rámci obchodnej praxe žalobcu je štandardným postupom, že k uzatvoreniu dodatku k dohode o vyplňovacom zmenkovom práve dôjde len v prípade ak klient o takúto skutočnosť požiada, najmä v prípade ak nastane podstatná okolnosť ovplyvňujúca záväzkový vzťah napr. žiadosť o zmenu avalistu, ak nastane zmena väčšinového vlastníka spoločnosti a pod. Požadovať zmenu zabezpečenia poskytnutého úveru je rovnako oprávnená banka, napr. ak ide o podstatné navýšenie úverového limitu, pričom tento postup záleží od posúdenia samotného schvaľovateľa úveru. Z uvedeného je zrejmé, že v praxi nastávajú aj prípady, kedy schvaľovateľ posúdi, že zmena zabezpečenia nie je nevyhnutná aj napriek zvýšeniu úverového limitu, pričom sa žiadny dodatok o vyplňovacom zmenkovom práve neuzatvára, ale zostáva v platnosti pôvodná dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, ktorá zabezpečuje úverovú zmluvu v znení všetkých jej dodatkov. Uvedené skutočnosti potvrdili vo svojich výpovediach na pojednávaní dňa 30.1.2018 aj svedkovia, ktorí boli pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy, svedok K.. T. H. a svedok K. M.. Žalobca v tomto prípade vyhodnotil, že aj napriek modifikácii pôvodnej úverovej zmluvy v zmysle dodatku č. 1, ktorým sa zvýšil úverový limit, predstavuje pôvodné zabezpečenie úverovej zmluvy dostatočný zabezpečovací prostriedok a nepovažoval za potrebne uzatvárať novú dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve, resp. meniť pôvodnú a vystavovať novú zmenku. Na základe uvedeného zostala v platnosti pôvodná dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve rovnako ako aj pôvodná vystavená zmenka. 17. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 18. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a v medziach podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 20. Žalobca si v konaní uplatnil zmenku vystavenú žalovaným 1/, ktorou sa zaviazal zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 164.165,69 eur bez protestu. Žalovaní 2/ a 3/ podpísali uvedenú zmenku ako avalisti. Žalobca uzavrel so žalovanými 1/, 2/ a 3/ dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. 4298692P/D1 dňa 16.6.2011. Príčinným vzťahom zmenky je zmluva o kontokorentnom úvere č. 428692P zo dňa 16.6.2011, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému 1/ peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 30.000 eur. K zmluve o kontokorentnom úvere boli uzavreté dodatky č. 1 a 2. 21. Žalovaní 2/ a 3/ v odvolaní namietali, že na základe dohôd medzi žalobcom a žalovaným 1/ zo dňa 10.8.2012 a zo dňa 14.10.2013 došlo zo strany žalobcu k poskytnutiu nového úveru žalovanému 1/ vo výške 130.000 eur, avšak na tento vyšší úver sa pôvodne uzatvorená dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve nevzťahovala, pretože išlo o nový úver a k dohode o vyplňovacom práve nebol uzatvorený žiadny dodatok v písomnej forme. 22. Túto obranu uplatnili žalovaní 2/ a 3/ už v konaní na súde prvej inštancie, pričom konajúci súd k tejto obrane v odôvodení napadnutého rozhodnutia uviedol, že „dodatok č. 1 nie je možné považovať za novú úverovú zmluvu, ktorou sa pôvodný zmluvný vzťah ukončil, ani z dôvodu, že okrem dlžníka sú na zmluve podpísaní aj žalovaní 2/ a 3/. Na listinu sa podpísali pod vyhlásenie, v zmysle ktorého ako avalisti blankozmenky zabezpečujúcej pohľadávky banky zo Zmluvy s obsahom dodatku súhlasia“. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že „podľa článku I. ods. 1 dohody o vyplňovacom zmenkovom práve boli zmenkou zabezpečené všetky nároky banky zo záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. 429869P zo 16.6.2011 alebo v priamej súvislosti s ňou. Nakoľko dodatky č. 1 a 2 ku zmluve o kontokorentnom úvere sú súčasťou zmluvy samotnej, zabezpečenie zmenkou sa tým vzťahuje aj pohľadávky, ktoré vznikli na základe týchto dodatkov. Z vykonaných nevyplýva povinnosť žalobcu vždy formou písomného dodatku zmeniť aj dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve, ak sa na základe dodatku k úverovej zmluve zvýši úverový rámec. Podľa článku V odsek 1 zmluvy o kontokorentnom úvere bolo riadne splatenie pohľadávok a ich príslušenstva, poplatkov a iných peňažných čiastok vyplývajúcich zo zmluvy (vrátane prípadných dodatkov k zmluve) zabezpečené blankozmenkou podľa dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 4298692P/D1. Podľa odseku 2 mala banka právo pred zvýšením úverového limitu požadovať od klienta aj iné formy zabezpečenia“. 23. Odvolací súd považuje vyššie uvedené závery prijaté súdom prvej inštancie za správne a súčasne konštatuje, že odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by tieto závery spochybnili alebo vyvrátili. Obrana žalovaných 2/ a 3/, že uzavretím dodatku č. 1, ktorým bol poskytnutý žalovanému 1/ úver do výšky 130.000 eur, vznikol nový úverový vzťah, neobstojí, pretože je nepochybné, že dodatok č. 1 neobsahuje všetky podstatné náležitosti úverovej zmluvy v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. žalovaní 2/ a 3/ tiež neuviedli, v ktorých častiach sa mala uzavretím prípadného dodatku zmeniť dohoda o vyplňovacom oprávnení, ako bol uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere. V článku 1 ods. 1 dohody o vyplňovacom zmenkovom práve je jednoznačne uvedené, že zmenka zabezpečuje všetky nároky banky zo záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. 429869P zo 16.6.2011 alebo v priamej súvislosti s ňou. To znamená, že vystavená zmenka kryla všetky nároky banky ako veriteľa z úverového vzťahu uzavretého so žalovaným 1/ ako dlžníkom na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. 429869P zo 16.6.2011. 24. Odvolací súd poukazuje na všeobecne závery súdnej praxe, v zmysle ktorých platí, že dohoda o tom, ako má byť zmenka vyplnená, musí byť určitá do tej miery, aby poskytovala všeobecnú a rámcovú predstavu, čo a ako má byť do zmenky dopísané. Ak dohoda o vyplnení blankozmenky obsahuje dojednanie, podľa ktorého blankozmenka zabezpečuje splnenie všetkých pohľadávok konkrétneho veriteľa, je nadobúdateľ blankozmenky oprávnený vyplniť údaj zmenkovej sumy čiastkou zodpovedajúcou pohľadávkam tohto veriteľa. 25. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového pre vlastnú zmenku. Medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ a 3/ bola uzatvorená dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. 4298692P/D1 zo dňa 16.6.2011. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že príčinným vzťahom vystavenej zmenky je zmluva o kontokorentnom úvere č. 429869P zo 16.6.2011. Súčasne vyplynulo, že uzatvorením dodatku č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere č. 429869P nevznikol medzi žalobcom a žalovaným 1/ nový úverový vzťah. Podľa dohody o vyplňovacom zmenkovom práve zmenka zabezpečovala všetky nároky banky zo záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. 429869P zo 16.6.2011, a to vrátane dodatkov k nej, keďže dodatky č. 1 a 2 sú súčasťou zmluvy o kontokorentnom úvere. 26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 27. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 28. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 2/ a 3/ nepreukázali, že by žalobca voči nim vyplnil blankozmenku v rozpore s udeleným vyplňovacím oprávnením a nepreukázali dôvodnosť námietky proti výške zmenkovej sumy, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).