KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava28. 4. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/99/2019 z 28. 4. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2020, sp. zn. 6Co/99/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1516200728.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/99/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516200728
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1516200728.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a Mgr Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, proti žalovanej: Z. B., N.. X. XX. XXXX, A. K. XXX, A., C.. Č.. XXXX
M.J., S. XXX/X, o zaplatenie 539,15 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V z 15. mája 2018 č. k. 15C/18/2016-72, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi vyčíslený úrok z omeškania vo výške 40,27 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo
sumy 99,85 eur od 4. 3. 2013 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 46,78
eur od 4. 4. 2013 do zaplatenia a ročný úrok z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 93,57 eur od 8. 4.
2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške nároku
na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 240,20 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku príslušenstva žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom
a.s. (Podnik) a žalovaná (účastník) uzavreli dňa 26. 5. 2011 Zmluvu o pripojení - služba na účastnícky
program „PODLA SEBA 3 N“ s pridelením telefónneho čísla XXXX XXX XXX. V ten istý deň uzavreli
Dodatok k tejto k zmluve. Predmetom Dodatku bol okrem iného záväzok Podniku zabezpečiť Účastníkovi
predaj koncového zariadenia - MT zn. Sony Ericson XS za zľavnenú kúpnu cenu vo výške 1,00 eur
(ods. 1. písm. c), záväzok Účastníka, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o deaktiváciu,
resp. zrušenie služby a že sa nedopustí takého konania, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo
deaktivovať službu, odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinností
zo strany Účastníka (ods. 2.). Podľa ods. 3. v prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v ods.
l alebo 2 dodatku a následnej deaktivácie služby je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu
vo výške 248,95 eur. Cenu za služby, hovorné a ďalšie poplatky Podnik vyúčtoval žalovanej faktúrou 1/
faktúrou Č.. XXXXXXXXXX za obdobie 15. 11. 2012 - 14. 12. 2012 vo výške 112,22 eur splatnou 3.1.
2013, 2/ H. Č.. XXXXXXXXXX za obdobie 15. 12. 2012 - 14. 1. 2013 vo výške 101,35 eur splatnou 3. 2.
2013, 3/ H.T. Č.. XXXXXXXXXX za obdobie 15. 1. 2013 - 14. 2. 2013 vo výške 99,85 eur splatnou 3.3.
2013, 4/ H. Č.. XXXXXXXXXX za obdobie 15. 2. 2013 - 14. 3. 2013 vo výške 46,78 eur splatnou 3. 4.



2013. Faktúrou Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 12. 2013 vyúčtoval Podnik žalovanej zmluvnú pokutu vo
výške 298,95 eur splatnú 25. 3. 2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. postúpila svoje pohľadávky z nezaplatených faktúr na žalobcu. Odo dňa postúpenia
pohľadávky žalovaná uhradila dlžnú čiastku vo výške 30,- eur dňa 28. 1. 2015, 30,- eur dňa 5. 2. 2015,
30,- eur dňa 5. 3. 2015, 30,- eur dňa 7. 4. 2015, spolu teda uhradila 120,- eur. Na základe uvedených
platieb žalobca vyčíslil úrok z omeškania v sadzbe 8,75 % zo sumy 112,22 eur od 4. 1. 2013 do 28. 1.
2015 vo výške 20,31 eur, zo sumy 82,22 eur od 29. 1. 2015 do 5. 2. 2015 vo výške 0,16 eur, zo sumy
52,22 eur od 6. 2. 2015 do 5. 3. 2015 vo výške 0,35 eur, zo sumy 101,35 eur od 4.2. 2013 do 7. 4.
2015 vo výške 19,27 eur a zo sumy 22,22 eur od 6. 3. 2015 do 7. 4. 2015 vo výške 0,18 eur, spolu
vo výške 40,27 eur.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd prvej
inštancie mal za preukázané, že žalovaná nesplnila svoj záväzok, keď predchodcovi žalobcu nezaplatila
platby za služby, dodané a vyfakturované, na ktoré sa v zmluve zaviazala. Po postúpení pohľadávky
žalovaná uhradila celkom sumu 120,- eur a túto sumu žalobca započítal na dlh z faktúry 1/ a časť na
faktúru 2/. Nezaplatená zostala časť faktúry 2/ vo výške 93,57 eur a faktúr 3/ a 4/ v celkovej výške
240,20 eur. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie tohto dlhu za
poskytnuté služby na základe faktúr v celkovej výške 240,20 eur. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi
vyčíslené úroky z omeškania vo výške 40,27 eur, ani úroky z omeškania vo výške 8,75 % resp. 8,25 %
zo súm omeškaných faktúr splatných v dňoch 4. 3. 2013, 4. 4. 2013, 8. 4. 2015, keďže úroky v tejto výške
presahujú zákonnú výšku 5,75 %. Vzhľadom na to súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol.

4. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 298,95 eur, súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol s
týmto odôvodnením: „Žalobca požadoval zmluvnú pokutu vo výške 298,95 eur, ktorú vyúčtoval žalovanej
faktúrou zo dňa 15. 12. 2013. Je zrejmé, že ju uplatňuje preto, lebo je uvedená v dodatku k zmluve.
Podľa názoru súdu však zmluvnú pokutu s ohľadom na spôsob uzatvárania zmluvy a dodatku k
nej možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1
Obč. zák. Zmluva a Dodatok má podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podmienkami, sú
vyhotovené drobným, takmer nečitateľným písmom, kde predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý o
rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvára zmluvy s veľkým počtom zákazníkov, len
do predtlače doplňuje údaje o žalovanom - spotrebiteľovi, údaje o druhu služby, údaj o dobe viazanosti
a výške zmluvnej pokuty. Je zrejmé, že žalovaná nemala možnosť ovplyvniť znenie zmluvy a dodatku, t.
z. nemala možnosť vyjednávať a dosiahnuť zmenu v dodávateľom určených podmienkach a ak chcela s
ním vstúpiť do zmluvného vzťahu, bola nútená prijať ním vopred stanovené podmienky, ktoré zakladajú
značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, pričom uvedené ustanovenia
o zmluvnej pokute v žiadnom prípade nemožno považovať za individuálne dohodnuté. Treba tiež
poznamenať, že spotrebiteľ, ktorý má záujem vlastniť mobilný telefón a využívať služby elektronickej
komunikácie nemá veľmi na výber (úplnú zmluvnú voľnosť), či zmluvu s vopred určenými podmienkami s
navrhovateľom uzatvorí, prípadne sa rozhodne uzatvoriť zmluvu s iným poskytovateľom týchto služieb,
pretože je všeobecne známe, že aj ostatní mobilní operátori postupujú obdobne. Objektívne je tak
slabšou stranou pri uzatváraní zmluvy o pripojení. V prejednávanej veci, podľa názoru súdu, pre prípad
porušenia žalovanej povinnosti zaplatiť za poskytnuté služby riadne a včas sú dostatočné majetkové
sankcie - úrok z omeškania, na ktorý má dodávateľ ako veriteľ zákonný nárok podľa § 517 Občianskeho
zákonníka, rôzne poplatky a sankcie za omeškanie, ktoré dodávateľ podľa vlastných sadzobníkov aj
uplatňuje, prípadne aj dojednanie o zmluvnej pokute podľa § 544 OZ., avšak, aby táto dohoda
nebola v rozpore s ustanovením § 3 OZ., primeraná by bola len do výšky pohľadávky, ktorá sa má
zmluvnou pokutou zabezpečiť. Zmluvná pokuta tak, ako bola dohodnutá v predmetnom dodatku k
zmluve v podstate zabezpečuje záväzok žalovanej zotrvať s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov
v zmluvnom vzťahu založenom zmluvou na dobu neurčitú a počas celého tohto obdobia odoberať
len dohodnuté služby. Je dohodnutá v paušálnej sume, bez ohľadu na to, o aké porušenie pôjde;
hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení. Uvedená zmluvná pokuta zaväzuje účastníka k
zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti 24 mesiacov a to bez ohľadu na to, či k porušeniu
povinnosti zo strany účastníka dôjde na začiatku doby viazanosti alebo krátko pred jej skončením,
úplne vylučuje možnosť spotrebiteľa počas doby viazanosti zákonným spôsobom zmluvu vypovedať,
resp. od nej odstúpiť alebo dohodou zmeniť obsah zmluvy, napr. znížiť rozsah odoberaných služieb.
Uvedené paušálne ustanovenie o zmluvnej pokute v danom prípade spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého poškodzuje. Treba tiež
povedať, že predchodca žalobcu ako osoba dlhodobo podnikajúca na trhu elektronických komunikácií



má odbornú prevahu nad spotrebiteľom a preto sa od neho očakáva, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa
bude správať poctivo. Poctivému správaniu by nasvedčovalo aj to, že zmluvu so spotrebiteľom uzatvorí
tak, aby táto bola pre neho zrozumiteľná. V danom prípade Zmluva aj Dodatok sú vyhotovené v takmer
nečitateľnej forme s množstvom odkazov na všeobecné obchodné podmienky, cenníky a pod. Zásadným
nedostatkom však je, že zmluvná pokuta bola v zmluve určená paušálne, v podstate ako sankcia pre
prípad, že dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti - nebola dohodnutá
pre prípad porušenia konkrétnej zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty nie je nijako zdôvodnená.
Dodávateľovi nič nebránilo, aby návrh zmluvy resp. dodatkov formuloval jasne a zrozumiteľne, vrátane
ustanovenia o zmluvnej pokute tak, aby spotrebiteľovi bolo zrejmé, aké porušenie povinnosti má za
následok zaplatenie zmluvnej pokuty, resp. aby bola zdôvodnená výška pokuty. V danom prípade súd
vzhľadom na uvedené nepovažuje ustanovenie o zmluvnej pokute za individuálne dojednané; tak ako je
uvedené v zmluve považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá poškodzuje spotrebiteľa a teda je v zmysle
§ 53 ods. 4 Obč. zák. neplatná.“ Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „V
danej veci mali obidve strany úspech len čiastočný, pričom žalobca v menšej miere, preto súd vyslovil,
že žiadna strana nemá na náhradu trov konania právo.“

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá
v časti úrokov z omeškania vo výške 40,27 eur, v časti 8,75 % úroku z omeškania zo sumy 99,85 eur
od 4. 3. 2013 do zaplatenia, 8,75 % z omeškania zo sumy 46,78 eur od 4. 4. 2013 do zaplatenia a
8,75 % úrok z omeškania zo sumy 93,57 eur od 8. 4. 2015 do zaplatenia. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe v tejto časti vyhovie,
alebo aby ho v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Poukázal na ust. § 10c nar. vlády SR č. 20/2013 Z.z., podľa ktorého ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.
januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Keďže predmetný záväzkový vzťah vznikol
na základe zmluvy uzavretej dňa 26. 5. 2011, treba aplikovať § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom do 31. 1. 2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ďalej
žalobca v odvolaní namietol, že ak bol súd prvej inštancie toho názoru, že sadzba úrokov z omeškania
uvedená v žalobe presahuje zákonnú výšku, mal priznať úroky z omeškania v zákonnej výške a vo
zvyšku žalobu v tejto časti zamietnuť.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi odvolania (viď ods. 5. Odvolania), na ktoré
poukazuje. Súd prvej inštancie teda pochybil v tom, že napriek prechodnému ust. § 10c nar. vlády SR
č. 20/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., postupoval pri výpočte výšky
úrokov z omeškania podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1. 2. 2013, keď vzhľadom
na dátum vzniku predmetného právneho vzťahu (26. 5. 2011) mal správne aplikovať toto ustanovenie v
znení účinnom do 31. 1. 2013. Dôvodná je aj námietka žalobcu, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobca uplatnil úroky z omeškania vo vyššej ako zákonnej výške, nebol dôvod na zamietnutie
žaloby, ale súd prvej inštancie mal žalobcovi priznať úroky z omeškania v zákonnej výške a vo zvyšku
(t. j. v časti uplatnených úrokov z omeškania prevyšujúcich zákonnú výšku) mal žalobu zamietnuť.

8. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny v napadnutom výroku,
ktorým bola žaloba zamietnutá v časti úrokov z omeškania. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobe v tejto časti vyhovel.
9. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
240,20 eur, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. To isté sa týka aj výroku, ktorým
bola žaloba zamietnutá v časti zmluvnej pokuty vo výške 298,95 eur.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1516200728)

  1. 15. 5. 2018Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 15C/18/2016 z 15. 5. 2018
  2. 28. 4. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/99/2019 z 28. 4. 2020 (toto rozhodnutie)
  3. 29. 4. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/99/2019 z 29. 4. 2020