Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/287/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516203235 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1516203235.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: N. I.Á., nar. XX.X.XXXX, A. Č.. X, D. D., zastúpená advokátom S.. C. J., P., J. XX, D., proti žalovaným: X/ I. D. A. D. X., IČO: XX XXX XXX, N. XX, D., X/ S. T., nar. X.X.XXXX, K. XX, D., zastúpený advokátom S.. S. N., W. XXXX, A. J., o nahradenie prejavu vôle a iné, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 7C/76/2016-177 zo dňa 24.4.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žalovanému žalovanému 2/ uložená povinnosť vypratať byt č. X na III. poschodí bytového domu na K. B. Č.. XX C. D., súpisné č. XXXX a v súvisiacom výroku IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. Odvolanie žalovaného žalovaného proti výroku I., ktorým bolo určené že žalobkyňa je členkou I. D. A. D. X., IČO: XX XXX XXX, so sídlom N. XX, D., a výlučným vlastníkom členského podielu v I. D. A. D. X. s právom nájmu bytu č. X na III. poschodí bytového domu na K. B. Č.. XX C. D., súpisné č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava na liste vlastníctva katastra nehnuteľností č. XXXX pre okres D. C., obec D. - m. č. N., katastrálneho územia N., o d m i e t a. Žalobkyni priznáva proti žalovanému 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je členkou I. D. A. D. X., IČO: XX XXX XXX, so sídlom N. XX, D., a výlučným vlastníkom členského podielu v ST. D. A. D. X. s právom nájmu bytu č. X na III. poschodí bytového domu na K. B. č. XX C. D., súpisné č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava na liste vlastníctva katastra nehnuteľností č. XXXX pre okres D.O. C., obec D. - m. č. N., katastrálneho územia N. (výrok I.), žalovanému 2/ uložil povinnosť vypratať byt č. X na III. poschodí bytového domu na K. B. č. XX C. D., súpisné č. XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.) a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 33% (výrok IV.). 2. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 10.3.2016, zmenenou na pojednávaní dňa 24.4.2018, domáhala určenia, že je členkou I.É. D. A. D. X., IČO: XX XXX XXX, so sídlom N. XX, D. (ďalej len "SBD Bratislava I"), a výlučným vlastníkom členského podielu v tomto družstve s právom užívať byt č. X na III. poschodí bytového domu na K. B. č. XX v Bratislave, súpisné č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia N. a že žalovaný 1/ je povinný v lehote 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku jej predmetný byt odovzdať do užívania, žalovanému 2/ žiadala uložiť povinnosť vypratať a odovzdať žalovanému 1/ predmetný byt a nahradiť prejav vôle žalovaného 1/ ako prenajímateľa uzatvoriť s ňou ako nájomcom zmluvu o nájme uvedeného bytu s obsahom uvedeným v žalobe. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že po otcovi (ktorý zomrel XX.X.XXXX) nadobudla členský podiel v bytovom družstve s právom nájmu predmetného bytu. Žalovaný 1/ nerešpektoval dedičské rozhodnutie ani následné súdne rozhodnutia, ktorými súd určil neplatnosť právnych úkonov týkajúcich sa predmetného bytu po smrti jej otca a neoprávnene manipuloval s bytom, následkom čoho sa vyše 20 rokov nemôže domôcť svojich práv a v predmetnom byte býva žalovaný 2/ bez právneho dôvodu. 3. Žalovaný 1/ žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení práva nájmu k predmetnému bytu. Ak by aj akceptoval fakt, že na žalobkyňu prešlo právo nájmu zo zákona po smrti jej otca, tak je zbytočné, aby súd o tejto skutočnosti rozhodoval. Vo vzťahu k nájomnej zmluve uviedol, že v prípade prechodu práva nájmu bytu na žalobkyňu, nie je potrebné uzatvárať novú zmluvu o nájme, nakoľko táto vstúpi do pôvodného zmluvného vzťahu, ktorý bol uzavretý medzi žalovaným 1/ a jej otcom. Žalovaný 2/ tiež žiadal zamietnuť žalobu, vzniesol námietku premlčania, nakoľko žalobkyňa podala žalobu po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, ktorá jej plynula od XX.X.XXXX, kedy zomrel jej otec a žalobu podala na súd až 10.3.2016. Poukázal na ustanovenie § 232 Obch. zák. a uviedol, že žalobkyňa neprejavila záujem o členstvo v družstve a z týchto dôvodov nemôže byť členom družstva a preto s ňou nemôže uzavrieť nájomnú zmluvu. Namietal aj aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanie žaloby na vypratanie. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a predloženými listinami - spisom D. A. D. X.., dedičským spisom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. D 387/994, spismi Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7C/40/1994 a 16C/3/2007 a zistil, že na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo 17.9.1993 bol N. C., nar. XX.X.XXXX, odovzdaný do užívania 3-izbový byt č. XX bytového domu na K. XX C. D.. Na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 10.3.1993 č. k. 14C 38/1992-33 sa N. C. - otec žalobkyne stal výlučným nájomcom predmetného bytu. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Bratislava V č. k. D 387/1994 súd zistil, že žalobkyni bolo potvrdené nadobudnutie celého dedičstva po neb. N. C. uznesením z 15.11.1995, spolu s opravným uznesením č. k. D 387/94-53 zo dňa 4.8.2017, na základe ktorého žalobkyňa nadobudla členský podiel družstevného bytu č. XX na K. B.. Č.. XX C. D. v zostatkovej hodnote 20.179 Sk. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7C/40/1994 súd zistil, že na súde sa konalo o návrhu na určenie prevodu práv a povinností spojených s členstvom v SBD Bratislava I, v ktorom sa K. A. domáhal voči žalobkyni určenia, že členské práva a povinnosti v SBD Bratislava I k bytu č. XX na K. B.. Č.. XX C. D. sa prevádzajú na neho. Žaloba K. A. bola zamietnutá 25.9.2001 a tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 19.6.2002 č. k. 12Co 33/02-177. Ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 19.1.2011 sp. zn. 16C/3/2007-202 bolo určené, že dohoda o prevode členských práv a povinností v SBD Bratislava vrátane nájmu 3-izbového bytu č. XX na K. XX C. D. z N. C. na K. A., nar. XX.X.XXXX a K. A., nar. XX.X.XXXX, je neplatná, zároveň, že je neplatná aj dohoda z 22.2.1996 a z 20.8.1990 o prevode členských práv a povinností v SBD Bratislava I, spojených s nájmom 3-izbového bytu č. XX na K. XX C. D. uzavretá medzi prevodcami K.V. A., nar. XX.X.XXXX a K. A., nar. XX.X.XXXX a nadobúdateľom S. T., nar. XX.XX.XXXX a že zmluva č. XXX/XXX o prevode vlastníckeho práva k 3-izbovému bytu č. XX na K. XX C. D. uzatvorená medzi SBD Bratislava I ako predávajúcim a S. T., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcim je neplatná. Súčasne súd uložil S. T. a Q. T. predmetný byt vypratať a odovzdať SBD Bratislava I v stave spôsobilom na riadne užívanie. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 12.3.2013 č. k. 5 Co/306/2011-280 súd v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností SBD Bratislava I z 21.08.1990 a v časti týkajúcej sa povinnosti S. T. a Q. T. predmetný byt vypratať a odovzdať ho SBD Bratislava I zmenil tak, že žalobu zamietol. Zvyšné výroky rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil. 5. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 137 písm. c), § 215 ods. 1 a ods. 2, § 228 ods. 1 CSP, § 706 ods. 3, § 100 ods. 1, § 101, § 686 ods. 1 a § 685 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čl. 6 ods. 1 a čl. 16 ods. 2 Stanov SBD Bratislava I a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. K určovacej žalobe v prvom rade skúmal, či má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že je členkou SBD Bratislava I a že má právo nájmu k predmetnému bytu ako vlastníčka členského podielu v družstve. Vychádzal z toho, že základnou podmienkou dôvodnosti a predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná žalovaným popieranou existenciou (neexistenciou) práva či právneho pomeru žalobcu, teda stavom, že právny vzťah alebo právo je medzi účastníkmi konania sporné, a právo či právny vzťah je ohrozený, resp. právne postavenie žalobcu je neisté, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom súdu. V danom prípade žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že naliehavý právny záujem žalobkyne nie je daný, lebo smrťou poručiteľa na ňu prešlo právo nájmu a zdedila členský podiel predmetného bytu zo zákona podľa ustanovenia § 706 ods. 3 Občianskeho zákonníka a preto nie je potrebné, aby súd určoval, že žalobkyňa je nájomcom predmetného bytu, resp. vlastníčkou členského podielu, lebo to vyplýva z rozhodnutia o dedičstve po neb. N. C.. Na druhej strane však tieto práva žalobkyne popierali, vzniesli námietku premlčania jej nároku a namietali tiež aktívnu legitimáciu žalobkyne. Z uvedeného bolo zrejmé, že postavenie žalobkyne je v tomto prípade neisté, keďže žalovaní popierajú existenciu jej právneho vzťahu k predmetnému bytu a preto len určovací výrok súdu môže odstrániť stav neistoty právneho postavenia žalobkyne. Tým je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že je nájomcom predmetného bytu a členkou SBD Bratislava I. Súd na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava V z 15.11.1995 č. k. D 387/94-23, v spojení z opravným uznesením zo 4.8.2017 č. k. D 387/94-53, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.8.2017 a ktorým bolo potvrdené nadobudnutie celého dedičstva po neb. N. C., a to členský podiel družstevného bytu č. XX na K. B.. Č.. XX C. D. v zostatkovej hodnote 20.179,- Sk žalobkyni, s poukazom na ustanovenie § 706 ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že na žalobkyňu smrťou poručiteľa N. C. prešlo jeho členstvo v družstve a právo nájmu predmetného bytu. Námietku premlčania nepovažoval za dôvodnú, pretože s predmetným bytom bolo neoprávnene manipulované, bola uzavretá dohoda o prevode členských práv a povinností v SBD Bratislava I spojených s nájmom tohto bytu medzi prevodcami K. A. a K. A. a nadobúdateľom S. T. ako aj zmluva o prevode tohto bytu uzavretá medzi SBD Bratislava I ako predávajúcim a S. T. ako kupujúcim, ktoré boli uzavreté v rozpore so zákonom. Žalobkyňa sa musela domáhať na súdu určenia neplatnosti týchto zmlúv, na základe ktorých sa žalovaný 2/ stal vlastníkom predmetného bytu. Až na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12.3.2013 č. k. 5 Co 305/2011-280, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2013, ktorým súd určil, že predmetná dohoda a aj zmluva o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu sú neplatné a obnovil sa predchádzajúci právny stav, sa mohla žalobkyňa domáhať svojho práva. Preto 3-ročná premlčacia doba podľa názoru súdu začala plynúť od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pokiaľ bola žaloba podaná na súd 10.3.2016, bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. Zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn 16C 3/2007 súd zistil, že žalovaný 2/ užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, nie je jeho vlastníkom ani na neho neprešlo právo nájmu. Nájomcom uvedeného bytu, ako je už vyššie uvedené, je od smrti svojho otca, žalobkyňa a preto je aktívne legitimovaná na podanie žaloby na jeho vypratanie. Z týchto dôvodov súd uložil žalovanému 2/ povinnosť predmetný byt vypratať, lebo nemá právny titul predmetný byt užívať a skutočnému nájomcovi ho bráni užívať. 6. Návrh na nahradenia prejavu vôle žalovaného 1/ ako prenajímateľa s uzavretím nájomnej zmluvy k predmetnému bytu súd prvej inštancie žalobu zamietol s poukazom na ustanovenia § 686 ods. 1 a 685 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko návrh nájomnej zmluvy neobsahoval zákonom stanovené náležitosti. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a čiastočne úspešnej žalobkyni (súd vyhovel žalobe vo výroku I. a II, vo výroku III. žalobu zamietol) priznal náhradu trov konania v rozsahu 33 %. 7. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný 2/, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcich výrokoch (I., II. a IV.) zmeniť a žalobu v týchto častiach zamietnuť. Namietal nesprávne právne posúdenie premlčania práva žalobkyne na určenie, že je vlastníčkou členského podielu v bytovom družstve, s právom užívať predmetný byt. Keďže žaloba nesmerovala k ochrane vlastníckych práv, ale sa konalo o potvrdení členstva v družstve a práve uzavrieť nájomnú zmluvu, žalobkyňa si mohla toto právo uplatniť už v deň nasledujúci po smrti poručiteľa ako člena družstva, to znamená, že žalobkyňa ako dedička, na ktorú prešlo dňom smrti poručiteľa členstvo v družstve, sa mohla domáhať nárokov ako univerzálny sukcesor, a nie ako vlastník bytu. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12.3.2013 č.k. 5Co/305/2011-280, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.5.2013 len deklaroval neplatnosť právnych úkonov, nešlo i konštitutívny rozsudok, ktorým by bol založený nový právny stav a preto v danom prípade nedošlo v zmysle ustanovenia § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka k zastaveniu behu premlčacej doby a po skončení tohto súdneho konania nezačala plynúť nová premlčacia doba. Namietal aj nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určovacej žalobe, pretože pokiaľ sa domáhala uzavretia nájomnej zmluvy, súd prvej inštancie si otázku členstva v družstve a nájomného vzťahu k bytu mohol riešiť ako prejudiciálnu a teda takáto určovacia žaloba neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Vo vzťahu k výroku II. rozsudku namietal neexistenciu aktívnej legitimácie žalobkyne, pretože nie je vlastníčkou bytu a má len právo požadovať od žalovaného 1/, aby jej odovzdal predmetný byt v stave spôsobilom na bývanie. 8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ navrhla jeho odvolanie proti výroku I. rozsudku odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou, pretože žalovaní 1/ a 2/ netvoria procesné spoločenstvo podľa ustanovenia § 75 CSP a tento výrok sa žalovaného 2/ netýka. V odvolaní proti výroku II. rozsudku, ktorý sa už žalovaného 2/ týka, však nič neuviedol, čo bolo podľa neho preto, že sa po smrti svojho strýka (ktorého vlastníctvo k predmetnému bytu bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 12.3.2013 č.k. 5Co/305/2011-280) sa do tohto bytu bez akéhokoľvek právneho dôvodu nasťahoval a dodnes v ňom býva. 9. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu nevyjadril. 10. Žalovaný 2/ v reakcii na vyjadrenie žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol, že v celom rozsahu trvá na dôvodoch, ktoré uviedol v odvolaní. Podľa neho z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa nie je vlastníčkou predmetného 3-izbového družstevného a domáha sa len členského podielu v SBD Bratislava I s právom užívať predmetný byt, a keďže sa žalobkyňa neodvolala proti zamietnutiu žaloby o nahradenie prejavu vôle žalovaného 1/ s uzavretím nájomnej zmluvy, je zrejmé, že nemá naliehavý právny záujem na určení, že je členkou SBD Bratislava I. a výlučným vlastníkom členského podielu v družstve s právom nájmu predmetného bytu. Po podaní námietky premlčania sa právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy stalo premlčaným a nevymožiteľným na súde. Z tohto dôvodu žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že je členkou v družstve, s ktorým jej pripadá aj členský podiel s právom nájmu, pre premlčanie tohto nároku. Hoci súd prvého stupňa rozhodol o zamietnutí časti žaloby vo výroku III. z iných dôvodov, skutočným dôvodom podľa neho je premlčanie povinnosti uzavrieť nájomnú zmluvu. Z uvedených dôvodov je určenie práva nájmu s členstvom v družstve zbytočným výrokom a to pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu. 11. Okrem toho výrok I. napadnutého rozsudku, proti ktorému podal odvolanie má dopad na jeho výrok II. Preto nie je podstatné, či žalovaný 1/ a 2/ tvoria samostatné spoločenstvo alebo či tvoria nútené nerozlučné spoločenstvo. Nezákonný výrok I. napadnutého rozsudku nepriamo negatívne pôsobí aj na žalovaného 2., pretože vytvára dojem akoby žalobkyňa mala výhodnejšie postavenie a mohla sa opätovne domáhať uzavretia nájomnej zmluvy, hoci tento jej nárok je premlčaný. 12. Súdu prvej inštancie vo vyjadrení vytkol, že sa nevysporiadal s tým, či predchádzajúce členstvo bolo zviazané s právom na uzavretie nájomnej zmluvy a len konštatoval, že žalobkyňa zdedila členský podiel v družstve, pričom právo nájmu je svojím obsahom rozdielne ako právo užívania bytu v tom, že je špecifickejšie ako právo užívania, nakoľko právo užívania obsahuje aj inštitút vypožičania veci. Súd prvého stupňa podľa neho svojvoľne zmenil právo užívania za právo nájmu, hoci toto právo nebolo v konaní uplatnené a pre nedostatok konkretizácie mal byť prvý žalobný návrh zamietnutý nielen z dôvodu premlčania, ale aj z dôvodu jeho nejasnosti. 13. o veci vytvorené nerozlučné procesné spoločenstvo žalovaných, pretože žiadala, aby súd uložil povinnosť žalovanému 2/ odovzdať a vypratať predmetný byt žalovanému 1/. Súd prvej inštancie sa dopustil porušenia zásady vyplývajúcej z ustanovení § 216 ods. 1 a ods. 2 CSP, keď sa z nevysvetliteľných dôvodov sa odchýlil od procesného uznesenia, ktorým pripustil zmenu žaloby. Mal za to, že súd prvej inštancie chcel pomôcť žalobkyni, aby mala úspech v konaní, pretože sa domáhala úpravy práv k bytu s uložením povinnosti žalovanému v 2/ rade tak, aby vypratal a odovzdal byt pre žalovaného 1/. Takto upravený petit nemôže mať úspech, pretože žalobkyňa nemôže mať vecnú aktívnu legitimáciu na požadovanom plnení v prospech iného žalovaného. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zúžil túto povinnosť tak, že vypustil z rozhodnutia povinnosť odovzdať byt žalovanému 1/ a ponechal abstraktné plnenie povinnosti predmetný vypratať byt. 14. Podľa žalovaného 2/ súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku týmito úpravami petitu vôbec nezaoberal a rozhodol nad rámec tak, aby výroky č. I. a II. vyzerali nezávisle, vypustil povinnosť odovzdania bytu žalobkyni, hoci v uznesení o pripustení zmeny žaloby tieto dva výroky navzájom nadväzujú tak, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.4.2018. Je vecou žalobcu ako formuluje žalobu a v danej veci zo samotnej žaloby vyplýva, že nejde o samostatné spoločenstvo na strane žalovaných. Druhým návrhom na rozhodnutie žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodol tak, že žalovaný 2/ odovzdá predmetný byt žalovanému 1/ a nie žalobkyni. Preto aj v odvolacom konaní ide o nerozlučné spoločenstvo žalovaného 1/ a 2/ a taktiež výrok II. napadnutého rozsudku je závislý od jeho výroku I., preto odvolací súd nie je rozsahom odvolania viazaný. Z uvedeného dôvodu môže odvolací súd zrušiť výrok I. napadnutého rozsudku aj keď žalovaný 1/ odvolanie proti nemu nepodal. Zopakoval, že žalobkyňa nemala vecnú aktívnu legitimáciu na podanie druhého návrhu na rozhodnutie nie len z dôvodu premlčania, ale aj z dôvodu neexistencie vecnej aktívnej legitimácie, pretože nie je vlastníkom bytu. Takúto žalobu mohol podať len žalovaný v 1/ rade, ktorý umožnil žalovanému 2/ užívať byt, keďže je medzi nimi synalagmatický vzťah. Žalovaný 1/ prijal kúpnu cenu od žalovaného 2/ a túto mu doteraz nevrátil. Pokiaľ by nárok žalobkyne nebol premlčaný, vecnú aktívnu legitimáciu na odovzdanie bytu za účelom užívania by žalobkyňa mala len voči žalovanému 1/. 15. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku II. vecne správny (§ 378 ods. 1 CSP) a odvolanie žalovaného 2/ smerujúce proti výroku I. rozsudku, je potrebné odmietnuť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.11.2020 (§ 219 ods. 3 CSP). 16. Žalovaný 2/ napadol odvolaním výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd určil, že žalobkyňa je členkou Stavebného bytového družstva Bratislava I, výlučnou vlastníčkou členského podielu v tomto družstve s právom nájmu predmetného bytu. 17. Podľa ustanovenia § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 18. Podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 19. Prípustnosť odvolania má nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka zohľadňuje (len) vecný aspekt opravného prostriedku, t.j. či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod oprávňujúci podať odvolanie, hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému opravným prostriedkom. Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. 20. Žalovaný 2/ v odvolaní proti výroku I. rozsudku neuviedol žiadne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že sa jeho právne postavenie rozhodnutím súdu o tom, že žalobkyňa je členkou Stavebného bytového družstva Bratislava I a vlastníkom členského podielu v tomto družstve s právom nájmu k predmetnému bytu zmenilo alebo sa ho dotklo, len v neskoršom vyjadrení zopakoval, že žalobkyňa nemala právny záujem na takomto určení a jej nárok na takéto určenie je premlčaný. Na základe podanej žaloby je možné v jednom konaní prejednať a rozhodnúť viaceré spoločné návrhy, tak ako to bolo aj v tejto veci. Žalobkyňa podala žalobu o určenie, že je členkou Stavebného bytového družstva Bratislava I a vlastníčkou členského podielu v tomto družstve s právom nájmu predmetného bytu proti žalovanému 1/ (zároveň aj o nahradenie prejavu vôle s uzavretím nájomnej zmluvy), čo je jednoznačné z obsahu žaloby a proti žalovanému 2/ žalobu o vypratanie tohto bytu, čo tiež vyplýva z obsahu žaloby. Žalovaný 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol právny dôvod užívania predmetného bytu a namietal len premlčanie práva žalovanej domáhať sa požadovaného určenia a že preto nie je oprávnená domáhať sa jeho vypratania. Z odôvodnenia výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že tento riešil otázku prechodu nájmu bytu po smrti otca žalobkyne v súvislosti s dedením členského podielu, ktoré žalovaný 1/ popieral a preto žalobkyňa nemala inú možnosť ako sa na súde žalobou domáhať určenia, že k takému prechodu práv došlo a ona je členkou Stavebného bytového družstva Bratislava I. a vlastníčkou členského podielu v tomto družstve s právom nájmu predmetného bytu. V danej veci nejde o také spoločné práva a povinnosti, že by sa rozsudok musel vzťahovať na každého kto v nej vystupuje ako žalobca alebo žalovaný (§ 77 ods. 1 CSP) a odvolaním žalovaného 2/ v zmysle ustanovenia § 397 písm. b) CSP nemôže byť dotknutý výrok I. rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalovaný 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol právny dôvod, na základe ktorého užíva predmetný byt a preto výrok I. rozhodnutia súdu sa jeho právneho postavenia netýka. Týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie (výrok I.) nebol po procesnej stránke nijako negatívne dotknutý na svojich právach a nebol ani stranou sporu v tejto časti. Odvolací súd s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že na podanie odvolania proti výroku I., ktorým bolo určené, že žalobkyňa je členkou Stavebného bytového družstva Bratislava I a vlastníčkou členského podielu tomto v družstve s právom nájmu predmetného bytu, nebol žalovaný 2/ subjektívne oprávnený (§ 359 CSP), a preto jeho odvolanie proti tomuto výroku podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP odmietol. 21. V odvolaní proti výroku II. napadnutého rozsudku žalovaný 2/ namietal oprávnenie žalobkyne domáhať sa vypratania bytu pretože nie je vlastníčkou tohto bytu. Tvrdil, že oprávnenie podať takúto žalobu má len žalovaný 1/, ktorý mu predmetný byt umožnil užívať. Súd prvej inštancie k tejto námietku v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňu považoval za aktívne legitimovanú na podanej takejto žaloby, pretože ako nájomníčke jej žalovaný 2/ bez právneho dôvodu bráni užívať predmetný byt. Záver súdu k tejto obrane žalovaného 2/ zodpovedá oprávneniu oprávneného držiteľa na ochranu stanovenú § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, k čomu súd prvej inštancie pripojil odkaz na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Bratislava z 12.3.2013 č.k. 5Co/305/2011-280. Podľa ustanovenia § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. K námietke žalovaného 2/, že žalobkyňa sa mala domáhať tohto, aby jej bolo umožnené byt užívať od žalovaného 1/ ako prenajímateľa, odvolací súd uvádza, že táto možnosť nemení nič na oprávnení nájomcu domáhať sa vypratania veci od jej neoprávneného užívateľa. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyňa proti žalovanému 2/ podala žalobu s odôvodnením, že užíva byt, ku ktorému má ona právo nájmu a preto žiada, aby súd nariadil jemu, aby predmetný byt vypratal a odovzdal jej ho, a ak aj v návrhu petitu žaloby uviedla, že žiada aby žalovaný 2/ vypratal byt a odovzdal ho žalovanému 1/ a súd rozhodol podľa zisteného skutkového stavu tak, že vo zvyšnej časti žalobu zamietol, nešlo o rozhodnutie o inom žalobnom návrhu, nakoľko vo vzťahu k uloženiu povinnosti odovzdať byt žalovanému 1/ neobsahovala žaloba žiadne dôvody, a tieto by ani nezodpovedali účelu žaloby, ktorou sa žalobca v podstate domáha niečoho pre seba. Nešlo o vadu týkajúcu sa procesných podmienok konania a tak sa odvolací súd dôvodmi uvedenými vo vyjadrení žalovaného 2/ k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu, ktoré boli novými odvolacími dôvodmi, nezaoberal. 22. Pretože žalovaný 2/ v odvolaní proti výroku II. napadnutého rozsudku neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok v celej zvyšnej napadnutej časti (aj v súvisiacom výroku IV.) ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s jeho § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobkyni, ktorá mala vo veci úspech (odmietnutie odvolania považoval odvolací súd za procesný neúspech žalovaného 2/), priznal proti žalovanému 2. plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).