Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/5/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516204090 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1516204090.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Podielnicke družstvo DUNAJ, IČO: 00 190 667, so sídlom Vývojová 852, 851 10 Bratislava - Rusovce, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s. r. o., IČO: 36 855 430, so sídlom Nevädzova 6C, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Q. D., R.. XX.X.XXXX, D. C. XXX/XX, D., zastúpený: InLaw, s.r.o., IČO: 36 716 979, so sídlom Záhradnícka 36, 821 08 Bratislava, o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.5.2018, č.k. 49C/93/2016-224 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2.10.2019, č.k. 49C/93/2016-284, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.5.2018, č.k. 49C/93/2016-224 sa p o t v r d z u j e. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2.10.2019, č.k. 49C/93/2016-284 sa p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 23.5.2018, č.k. 49C/93/2016-224 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať a odovzdať byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súpisným č. XXX na C. B. Č.. XX C. D., postavenom na parcelách č. XXX/X O. XXX/X, zapísanom na LV č. XXXX v kat. území W., V. D.-K..Č.. W., okres D. C., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 274, § 137 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“) a vecne tým, že v posudzovanom prípade boli kumulatívne splnené všetky predpoklady na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 C.s.p. V rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že právny zástupca žalovaného bol na termín pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 23.5.2018 o 10.45 hod. riadne a včas predvolaný. V predvolaní bol poučený o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Právny zástupca sa bez ospravedlnenia na nariadený termín pojednávania nedostavil. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 23.5.2018 predniesol návrh na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie mal za to, že nakoľko boli kumulatívne splnené všetky podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškania podľa § 274 C.s.p., mal povinnosť na návrh žalobcu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Pre úplnosť uviedol, že sa jednalo o žalobu na plnenie v zmysle ustanovenia § 137 písm. a/ C.s.p. a zároveň predmetom konania nebol spotrebiteľský spor. 3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku pre zmeškanie. 4. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.5.2018, č.k. 49C/93/2016-224 podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný odôvodňujúc ho ust. § 365 ods. 1 písm. a/,, b/, d/ a h/ C.s.p., nakoľko pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnym postupom porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že súd mohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 C.s.p. za podmienky, že mohol aplikovať Civilný sporový poriadok ako príslušný zákonný predpis. Ustanovenie § 471 ods. 3 C.s.p. ustanovuje procesnú intemporalitu právnych predpisov a v rámci živých konaní počas účinnosti C.s.p. prikazuje súdu postupovať podľa zrušeného právneho predpisu. Poukazujúc na skutočnosť, že žalobca v spore podal návrh na vydanie rozkazu na plnenie a ust. § 471 ods. 3 C.s.p. zaujal názor, že v predmetnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku pre zmeškanie, mal súd prvej inštancie postupovať a dokončiť ho podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej „O.s.p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“) a nie podľa Civilného sporového poriadku. Poukázal pritom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS 634/2017-11 zo dňa 25.10.2017 a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, II. ÚS 264/04 zo dňa 30.11.2005. Mal za to, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené procesné podmienky podľa § 274 C.s.p. ako aj ostatné zákonné predpoklady, keďže súd nebol na vydanie rozsudku pre zmeškanie oprávnený s poukazom na § 471 ods. 3 C.s.p., nakoľko mal aplikovať len ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Keďže súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku, vec nesprávne právne posúdil a na posúdenie aplikoval nesprávnu právnu normu. Podľa názoru odvolateľa rozsudok pre zmeškanie je potrebné zrušiť, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho vydanie a súd týmto postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Žalovaný mal zároveň za to, že vydaním rozsudku pre zmeškanie bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok pre zmeškanie za nezákonný v celom rozsahu, a to vrátane výroku o trovách konania a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie. 5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 6.2.2019 uvádzajúc, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Mal za to, že súd prvej inštancie aplikoval správne zákonné ustanovenia a vec správne právne posúdil. V posudzovanom prípade žalobca žiadal svojou žalobou, aby súd vydal rozkaz na plnenie. Nakoľko boli splnené podmienky, súd dňa 7.4.2016 tento rozkaz na plnenie vydal. Proti rozkazu na plnenie podal žalovaný odpor, v dôsledku čoho došlo k jeho zrušeniu a súd vo veci nariadil pojednávanie. Rozkazné konanie s poukazom na v súčasnosti neplatnú právnu úpravu bolo potrebné vnímať ako skrátené konanie, ktoré začalo doručením žaloby a končilo vydaním rozkazu na plnenie. V danom prípade rozkazné konanie skončilo momentom doručenia odporu voči rozkazu na plnenie, resp. jeho zrušením. Žalovaný tak podľa názoru žalobcu nesprávne aplikoval ustanovenie § 471 ods. 3 C.s.p., keď argumentoval, že súd prvej inštancie mal postupovať podľa Občianskeho súdneho poriadku. Konanie o rozkaze na plnenie bolo podľa Občianskeho súdneho poriadku jednou z foriem skráteného konania, avšak po zrušení Občianskeho súdneho poriadku už Civilný sporový poriadok viac nepripúšťa možnosť vydania rozkazu na plnenie. V záujme zachovania právnej istoty zákonodarca zakotvil do prechodných ustanovení C.s.p., že konania o rozkaze na plnenie sa dokončia podľa dovtedy platného Občianskeho súdneho poriadku. Zákonodarca tým poskytol ochranu práv stranám sporu, keď nemôže byť na ujmu, že došlo k zmene procesného postupu, pričom nový procesný predpis už inštitút tohto skráteného konania nepozná. Preto bolo nutné začaté skrátené konania o rozkaze na plnenie dokončiť podľa doterajších predpisov, aby nedošlo k porušeniu práv účastníkov konania. Poukázal na to, že zámerom zákonodarcu však bolo, aby súdy na všetky konania ihneď aplikovali Civilný sporový poriadok. Skutočnosť, že v rámci konania podľa § 80 písm. b/ O.s.p. bolo možné vydať rozkaz na plnenie, nemá na uvedené žiaden vplyv, nakoľko po zmene ide o žalobu podľa § 137 písm. a/ C.s.p. V čase, keď vstúpil do platnosti Civilný sporový poriadok, už konanie o rozkaze na plnenie v tomto súdnom spore bolo skončené a išlo o žalobu podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Z uvedeného dôvodu, ak súd v konaní vydal rozsudok pre zmeškanie a aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku , postupoval správne. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 20.9.2018 nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a mal za to, že pokiaľ odporca podľa O.s.p. podal odpor, tak jeho doručenie súdu malo na základe primeranej aplikácie ust. § 174 ods. 2 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 174b ods. 4 O.s.p. za následok zrušenie platobného rozkazu z procesného hľadiska, ale nepredstavovalo skončenie konania ako takého, nakoľko konanie mohlo následne skončiť iba vydaním rozhodnutia vo veci samej. Zákonodarca výnimkou stanovenou v § 471 ods. 3 C.s.p. pre konania o rozkaze určil, že tieto konania sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, t.j. podľa O.s.p. Mal pritom na mysli ich dokončenie až do vydania právoplatného rozhodnutie vo veci samej. Vo vyjadrení opätovne poukázal na argumentáciu Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS 634/2017-11 zo dňa 25.10.2017 z ktorej možno vyvodiť, že konania o rozkaze na plnenie začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku sa dokončia podľa Občianskeho súdneho poriadku. Dokončením konania sa podľa konštatácie Ústavného súdu Slovenskej republiky rozumie konečné rozhodnutie vo veci samej, teda po právoplatnom skončení konania. Preto súd v prípade vydania napadnutého rozsudku pre zmeškanie postupoval nesprávne a aplikoval nesprávne právne predpisy. Vzhľadom k uvedenému označil vydaný rozsudok pre zmeškanie za nezákonný a žiadal, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie. 7. Žalobca sa v písomnom vyjadrení zo dňa 3.10.2018 uviedol, že je výlučne na ťarchu žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, že sa napriek poučeniu súdu prvej inštancie nedostavil na nariadené pojednávanie. Uviedol, že neexistuje dôvod, pre ktorý by súd po skončení tzv. skráteného konania o rozkaze na plnenie mal aplikovať aj na následné pokračujúce konanie o splnenie povinnosti ustanovenia O.s.p. Konanie o rozkaze na plnenie podľa O.s.p. nepredstavovalo žiadny špecifický druh žaloby podľa § 80 O.s.p., ale iba súčasť konania podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Predmetné súdne konanie bolo začaté a viedlo sa podľa § 80 písm. b/ O.s.p., preto bolo namieste, aby súd prvej inštancie potom, čo nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, pokračoval v tomto konaní podľa C.s.p., keď ide o konanie podľa § 137 písm. a/ C.s.p. Záverom dodal, že žalovaný počas celého konania nenamietal, že súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovení C.s.p., a to napriek tomu, že sa uskutočnilo niekoľko pojednávaní a žalovaný obdržal aj poučenie v súlade s ustanoveniami C.s.p. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania žalovaného (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), ktorý odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Podľa § 356 písm. b/ C.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 10. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 11. Podľa § 137 a/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti. 12. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa § 471 ods. 3 C.s.p. konania o rozkaze na plnenie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 14. Odvolací súd ako prvoradé uvádza, že podľa ustanovenia § 356 písm. b/ C.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že napriek tomu, že voči takýmto rozsudkom odvolanie nie je v zásade prípustné, zákon aj voči rozsudku pre zmeškanie odvolanie výnimočne pripúšťa. Prípustnosť však viaže len na jediný dôvod, a to že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. V danom prípade žalovaný v podanom odvolaní namietal nesplnenie procesných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktoré súd prvej inštancie posudzoval podľa § 274 C.s.p. i napriek tomu, že podľa názoru odvolateľa v nadväznosti na ust. § 471 ods.3 C.s.p. nebol na danú vec oprávnený aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku ako príslušného zákonného predpisu, ale ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje prípustnosť odvolania podaného žalovaným. 15. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ustanovenia § 274 C.s.p. možno rozhodnúť len na pojednávaní na návrh žalobcu za splnenia podmienky, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a ak neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 16. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko mal v súlade s ustanovením § 471 ods. 3 C.s.p. postupovať v konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že od 1.7.2016 vstúpil do účinnosti nový procesnoprávny predpis Civilný sporový poriadok, ktorý v rámci prechodného ustanovenia § 471 ods. 3 C.s.p. stanovuje, že konanie o rozkaze na plnenie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku sa dokončia podľa doterajších predpisov. Civilný sporový poriadok v predmetnom ustanovení vychádza zo skutočnosti, že inštitút rozkazu na plnenie už nepozná a v rámci zachovania právnej istoty, začaté konania ohľadom tohto inštitútu sa dokončia podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktorý daný inštitút upravoval. Je treba zdôrazniť, že civilné konanie sa aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku začínalo dispozičným úkonom žalobcu. V prípade, ak sa žalobca domáhal splnenia inej ako peňažnej povinnosti, mohol súd v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. zvoliť taký postup, že za splnenia zákonných podmienok rozhodol o uplatnenom nároku rozkazom na plnenie v tzv. skrátenom rozkaznom konaní. Takýmto konaním rozumieme postup súdu ako osobitnej formy rozhodnutia. Predmetné skrátené konanie však nemožno považovať za samostatné konanie, ale za fakultatívne konanie, ktoré mohlo prebiehať po podaní žaloby, avšak bez nariadenia pojednávania či dokazovania vo vlastnom slova zmysle. Voči vydanému rozkazu na plnenie bolo možné podať odpor, ktorý pokiaľ bol podaný v zákonnej lehote, mal za následok zrušenie rozkazu na plnenie a nariadenie pojednávania vo veci. Odpor tak možno považovať za prostriedok, ktorým mohla byť vec prevedená zo skráteného konania do riadneho konania, v ktorom bol súd povinný vec samu následne prejednať a rozhodnúť a pri svojom procesnom postupe bol povinný rešpektovať procesné ustanovenia týkajúce sa priebehu konania a dokazovania. 17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 31.3.2016 návrh na vydanie rozkazu na plnenie, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať byt. Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 7.4.2016, č.k. 49C/93/2016-25 rozkaz na plnenie, voči ktorému podal v zákonnej 15 dňovej lehote žalovaný dňa 29.4.2016 odpor a následne úpravou sudcu zo dňa 2.6.2016 nariadil na prejednanie veci na deň 11.11.2016 pojednávanie. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobný návrh, rozkaz na plnenie, odpor proti rozkazu na plnenie a i úkon súdu , ktorým na prejednanie veci nariadil pojednávanie ( neaplikujúc už ustanovenia o rozkaze na plnenie podľa § 174b O.s.p.) boli urobené za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ( t. j. za predchádzajúcej právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016) a fakultatívne rozkazné konanie bolo nimi ukončené. Nakoľko bolo rozkazné konanie dokončené súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci po prijatí novej právnej úpravy, Civilného sporového poriadku (s účinnosťou od 1.7.2016), ktorým bol zavedený princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 C.s.p.), aplikoval túto novú procesnú úpravu aj na predmetné súdne konanie, ktoré bolo začaté pred dňom účinnosti Civilného sporového poriadku. 18. S poukazom na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné. V danej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že boli splnené všetky procesné podmienky pre rozhodnutie o žalobe o splnení povinnosti rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v režime Civilného sporového poriadku (§ 274 C.s.p.), nakoľko súd riadne a včas predvolal žalovaného na pojednávanie nariadené na deň 23.5.2018, predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému dňa 27.2.2018 riadne doručené (riadnym doručením právnemu zástupcovi žalovaného), predvolanie na nariadené pojednávanie obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, žalovaný sa na pojednávanie súdu nariadené na deň 23.5.2018 nedostavil a ani neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a žalobca v priebehu pojednávania navrhol súdu rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie. 19. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2017, sp. zn. III. ÚS 634/2017-11 (v ktorom sa ústavný súd zaoberal výlučne posudzovaním, či dovolanie proti zrušovaciemu uzneseniu krajského súdu v zmenkovom konaní vylučovalo pri zohľadnení rozhodných okolností prípadu možnosť aplikácie § 471 ods.2 C.s.p. vo veci sťažovateľa) a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS 264/04 zo dňa 30.11.2005 (ktoré sa zaoberá právnymi účinkami úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti § 372i O.s.p., t.j. prechodného ustanovenia účinného od 1.9.2003 ), tieto na prejednávaný prípad nie je možné vzťahovať. 20. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.5.2018, č.k. 49C/93/2016-224 ako vecne a právne správny podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil. 21. Uznesením zo dňa 2.10.2019, č.k. 49C/93/2016-284 súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 23.5.2018, sp. zn. 49C/93/2016-224. 22. Rozhodnutie právne odôvodnil § 274, § 277 ods. 2 a 3 C.s.p. a vecne tým, že po oboznámení sa s obsahom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného dospel k záveru, že mu nemožno vyhovieť. Uviedol, že žalovaný v návrhu vôbec neuviedol dôvody zmeškania pojednávania ale zhodne s obsahom odvolania uvádzal právnu argumentáciu, na základe ktorej mal za to, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ospravedlniteľnými dôvodmi sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného prišli neočakávane a boli príčinou, že sa nemohol dostaviť na pojednávanie, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Keďže v posudzovanom prípade právny zástupca žalovaného nežiadal zrušiť rozsudok pre zmeškanie z ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania, súd prvej inštancie na základe uvádzaných skutočností návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. 23. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný odôvodňujúc ho ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ a h/ C.s.p., t.j. že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnym postupom porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Dôvodil, že súd prvej inštancie bol oprávnený rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v súlade s § 274 C.s.p. len za podmienky, že bol oprávnený aplikovať Civilný sporový poriadok ako príslušný zákonný predpis. Poukazujúc na ustanovenie § 471 ods. 3 C.s.p. a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 634/2017-11 ( podľa ktorého pod pojmom dokončenie konania sa rozumie konečné rozhodnutie vo veci samej, pričom spravidla ide o rozsudok odvolacieho súdu, po využití riadneho opravného prostriedku, t.j. odvolania) zaujal názor, že súd prvej inštancie mal vo veci aplikovať Občiansky súdny poriadok. Ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/6/2017 a sp. zn. 6Cdo/29/2017, v ktorom súd rozobral pojem ustálená rozhodovacia prax a na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 289/2017 a II. ÚS 19/2016-40 rozoberajúce povinnosť súdov zohľadniť judikatúru, povinnosť odôvodniť odklon od judikatúry a princíp právnej istoty. Mal za to, že nekonaním súdu prvej inštancie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku došlo k porušeniu princípu právnej istoty ako aj práva na spravodlivé súdne konanie. Zároveň uviedol, že návrh na zrušenie rozsudku súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, a to z dôvodu, že na jeho vydanie neboli splnené podmienky, keď v zmysle § 471 ods. 3 C.s.p. nebol oprávnený aplikovať ustanovenia C.s.p., ale len ustanovenia O.s.p. a vydaním uznesenia zo strany súdu došlo k porušeniu jeho ústavného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Mal za to, že vydaním uznesenia v rozpore s príslušnými normami súd znemožnil žalovanému realizáciu jeho práv, čím sa celé súdne konanie nejaví ako spravodlivé. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 24. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 25. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2.10.2019, č.k. 49C/93/2016-284 je vo výroku vecne správne. 26. V posudzovanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný podal dňa 4.7.2018 návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 23.5.2018, sp. zn. 49C/93/2016. Poukazujúc na rozhodnutie R ČR 45/1996 zaujal názor, že formálne splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie nestačí. Základom musia byť také tvrdenia, ktoré vedú k záveru, že podľa nich možno priznať práve to plnenie, ktorého sa žalobca domáha. Uviedol, že žalobca v súvislosti s ním uvádzaným tvrdením, že mu svedčí právo na vypratanie bytu mal preukázať, že mu prináleží právo, ktorého sa domáha. Jednou z podmienok tak malo byť preukázanie platnosti výpovede. Žalovaný už na pojednávaní dňa 11.11.2016 poukázal na to, že z ustanovenia § 711 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) vyplýva, že vo výpovedi musí byť skutkovo vymedzený dôvod, z ktorého dáva prenajímateľ nájomcovi výpoveď, avšak z výpovede, ktorú žalobca dal žalovanému vyplýva len odkaz na ustanovenie § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaného, zo znenia § 471 ods. 3 C.s.p. vyplýva, že súd mal postupovať a dokončiť ho v zmysle Občianskeho súdneho poriadku a nie podľa Civilného sporového poriadku. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 634/2017-11 a mal za to, že rozsudok pre zmeškanie je potrebné zrušiť. Keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, súd týmto postupom odňal strane možnosť konať pred súdom. Žalovaný mal za to, že dôvody na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli dané, keďže súd na vydanie rozsudku pre zmeškanie nebol v zmysle § 471 ods. 3 C.s.p. oprávnený aplikovať príslušné ustanovenia C.s.p., ale len ustanovenia O.s.p. Vydaním rozsudku pre zmeškanie došlo zároveň k porušeniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvádzaných dôvodov žalovaný navrhol, aby Okresný súd Bratislava V rozsudok zo dňa 23.5.2018, sp. zn. 49C/93/2016 zrušil a nariadil vo veci pojednávanie. 27. Podľa § 277 ods. 2 C.s.p. ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. 28. Podľa § 277 ods. 3 C.s.p. návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. 29. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v posudzovanom prípade došlo ku konkurencii, súbehu dvoch postupov obrany žalovaného, a to jednak odvolania proti vydanému rozsudku pre zmeškanie (pri rozhodovaní o ktorom odvolací súd posudzoval splnenie zákonných podmienok upravených v ustanovení § 274 C.s.p. na jeho vydanie) a zároveň návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pri posudzovaní ktorého súd posudzuje výlučne to, či na strane žalovaného existovali ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré zmeškal pojednávanie vo veci podľa § 277 ods. 2 C.s.p. a či takýto návrh podal v lehote do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel. Existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania je žalovaný povinný preukázať listinnými dôkazmi. 30. V danej veci pri posudzovaní odvolania žalovaného sa odvolací súd zhoduje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie netvrdil a neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku. Zároveň tento dôvod nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi. Jeho argumentácia v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a i v odvolaní proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie tento návrh zamietol, smerovala výlučne k tomu, že súd prvej inštancie nebol oprávnený aplikovať príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktoré odvolací súd posudzoval v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia v súvislosti so skúmaním kumulatívneho splnenia zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Za situácie, keď žalovaný neuviedol relevantné dôvody pre ktoré zmeškal nariadené pojednávanie a namietal výlučne nesplnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. 31. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2.10.2019, č.k. 49C/93/2016-284 podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).