Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/21/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516213399 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1516213399.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: RAVAK SLOVAKIA spol. s r.o., IČO: 35 707 356, Einsteinova 11, 851 01 Bratislava, zastúpenom: MAPLE & FISH, s.r.o., Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Neinvestičný fond Mercury, IČO: 36 076 937, Zadunajská 27, 851 01 Bratislava, zastúpenému: ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, o zaplatenie sumy 33.280,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13. novembra 2019, č.k. 56C/204/2016-366, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 33.280 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 20.09.2016 do zaplatenia, do troch dní. Vo zvyšnej časti rozsudok potvrdzuje. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenie istiny 33.280 eur spolu s príslušenstvom a priznal žalovanému plnú náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal priebeh konania, poukázal na stanoviská oboch procesných strán, na prostriedky procesného útoku predložené žalobcom na preukázanie jeho tvrdení a prostriedky procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil v konaní, uviedol rozhodujúci skutkový stav tak ako vyplynul z jednotlivých listinných dôkazov, výsluchov strán a svedkov. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 628 ods. 1 a § 630 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Darovacou zmluvou zo dňa 01.10.2012 uzavretou medzi darcom N.. I. I. a obdarovaným SZŠ, ktorou boli darované finančné prostriedky vo výške 6.600 eur na účel výchovno-vzdelavácieho procesu v prospech žiaka Súkromnej základnej školy (SZŠ) označeného rod. č. 991209/1421 na obdobie od 01.10.2012 do 25.02.2014, ako aj v poradí druhou darovacou zmluvou zo dňa 19.02.2014, uzavretou medzi darujúcim V.. Y. R. a obdarovaným Neinvestičným fondom Mercury, ktorou bol darovaný peňažný dar vo výške 33.280,00 eur za účelom rozvoja výchovnovzdelávacieho procesu v prospech žiaka Súkromného gymnázia Mercury (SGM) s rod. č. XXXXXX/XXXX na obdobie celého štúdia do ukončenia maturitnou skúškou a certifikátom, považoval za preukázané darovanie a použitie uvedených peňažných súm na štúdium žiačky I. J.. Z listín o platení školného a poplatkov mal preukázané, že na účel darovania, teda školného, bola doposiaľ použitá z darovaných peňažných prostriedkov suma výške 22.850 eur. Žalovaný preukázal, že rodičia žiačky I. J. sa nepodieľali na úhrade školného a poplatkov spojených so štúdiom svojej dcéry. Z výsluchu otca žiačky ktorý uviedol, že si myslel že dcéra študuje bezplatne, mal preukázané, že skutočne navštevovala školu a jej rodičia nič neuhrádzali, a teda uzavrel, že náklady štúdia pokrývali peňažné prostriedky z daru. K identifikácii študentky I.. J. v darovacej zmluve poukázal na výpoveď svedka S. H., ktorý podrobne popísal spôsoby identifikácie študentov na rôzne účely ktoré škola vedie a uviedol aj spôsoby tvorenia číselných kódov konkrétneho žiaka. Dospel k záveru, že žalovaný neporušil svoje povinnosti obdarovaného, dar použil na účel dohodnutý v darovacích zmluvách. Pokiaľ žalobca navrhoval vykonávanie dôkazov smerujúcich k prípadnému preukázaniu nepoctivých obchodných praktík bývalého konateľa, odkázal ho na konania u organov činných v trestnom konaní. Usúdil, že vykonávanie ďalšieho dokazovania navrhovaného žalobcom by bolo nad rámec potrebného zistenia skutkového stavu. S ohľadom na žalobcom uplatnený nárok o zaplatenie sumy 33.280 eur, ktorá zodpovedá predmetu daru, po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmluva bola platne uzavretá a nárok uplatnený žalobcom nie je dôvodný, a preto žalobu zamietol. Úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal ním navrhnuté dôkaz potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, nesprávne právne vec posúdil a porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Uviedol, že z darovacej zmluvy nevyplýva darovanie v prospech I.. J., ale v prospech žiaka s neexistujúcim rodným číslom a už vôbec nie reálne použitie daru na štúdium tejto žiačky. Za nesprávny považoval záver, že na úhradu školného bola z darovaných peňažných prostriedkov použitá suma 22.850 eur. Vychádzajúc z listiny priznané štipendium mohla žiačka do skončenia školského roku 2017/2018 spotrebovať maximálne sumu 14.208 eur a od školského roku 2018/2019 už žiačka SG Mercury nenavštevuje, a teda dar nemožno použiť na dohodnutý účel. Pokiaľ nespotrebovaná suma 19.000 eur má existovať ako rezerva na ďalšie čerpanie štipendia pre žiačku, z účtovných závierok žalovaného nevyplýva, že by disponoval akoukoľvek rezervou. Poukázal tiež na to, že p. J. H. vložila; s poznámkou vklad zriaďovateľa; sumu 22 850 eur účet SZŠ a SG Mercury ako vklad zriaďovateľa, bez akejkoľvek špecifikácie, že ide o štipendium I.. J., bez akéhokoľvek identifikačného čísla žiaka, a nie na účet, na ktorý sa má uhrádzať školné. Z uvedených vkladov R.. H. nevyplýva, že suma 22.850 eur bola použitá na školné I.. J.. Poukázal tiež na to, že suma 22.850 eur a jednotlivé vklady nijako nezodpovedajú vyčísleniu štipendia podľa listiny priznané štipendium ani podľa výšky školného na webovej stránke školy. Taktiež sumy vložené v prospech SZŠ vo výške 3.850 eur a SGM vo výške 19.000 eur nezodpovedajú ani štipendiu žiačky, pretože podľa listiny priznané štipendium mala byť SZŠ doposiaľ uhradená suma 10.800 eur a SGM mala byť doposiaľ uhradená suma 3.480 eur. Vo vykonanom dokazovaní nemá oporu záver súdu, že suma 22.850 eur z daru bola použitá na účel darovania, keď doposiaľ mohla byť použitá len suma vo výške 14.280 eur zodpovedajúca doterajšiemu štúdiu I.. J., zvyšok môže tvoriť rezervu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nezohľadnil podstatnú skutočnosť, a to, že žiačka I.. J. od šk.roku 2018/2019 už neštuduje na SG Mercury. Za nesprávny považoval aj záver súdu prvej inštancii, že náklady štúdia žiačky pokrývali peňažné prostriedky z daru, opierajúci sa o výsluch otca žiačky, ktorý uviedol že školné neuhrádzajú a o čestné prehlásenia o tom, že žiačka je študentkou SZŠ a SGM. Riaditeľ S. H. nijako nevysvetlil konkrétne číslo uvedené v darovacej zmluve , iba uviedol všeobecné spôsoby identifikácie študentov. Zo zoznamu identifikačných čísel je evidentné, že žiačke I.. J. priradené číslo do zoznamu nijako nezapadá. Namietal, že súd prvej inštancia nevykonal ním navrhované dôkazy na preukázanie skutočného použitia finančných prostriedkov pochádzajúcich daru. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, keď sa nezaoberal konkrétnou darovacou zmluvou ani jej osobitosťami, teda jej predmetom - účelovo viazaným darovaním. Predmetná darovacia zmluva predstavuje nepomenovanú či kombinovanú zmluvu, ktorá obsahuje aj konkrétny účel použitia daru a plynú z nej skutočnosti odlišujúce ju od všeobecnej darovacej zmluvy. Mal za to, že strany uzavreli kauzálny právny úkon; cieľom darovacej zmluvy bolo umožniť žalovanému, aby podporoval konkrétneho žiaka v štúdiu na SZŠ a SG Mercury. Ak sa dohodnutá kauza darovacej zmluvy nedá naplniť, darovanie sa míňa svojmu účelu a má právo požadovať vrátenie daru, žalovaný nemá právo sám rozhodovať, ako naloží s účelovo darovanými finančnými prostriedkami; môže ich použiť výlučne na dohodnutý účel a v prípade, že to nie je možné, je povinný finančné prostriedky pochádzajúce z daru vrátiť darcovi. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že splnenie účelu sa v časti 19.000 eur stalo pre ukončenie štúdia žiačky nemožným a v ostatnej časti 14.280 eur nebolo doposiaľ financovanie štúdia žiačky preukázané, preto je žalovaný povinný dar vrátiť. Záverom namietal porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Na dôvodoch svojho odvolania zotrval aj v podanej replike. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, súd prvej inštancie odôvodnil svoj právny názor vychádzajúci z preukázaného skutkového stavu založeného na prvej darovacej zmluve, darovacej zmluve medzi žalobcom a žalovaným, listinách o platení školného a poplatkov, predložených čestných vyhláseniach, výsluchu svedkov a rodiča žiačky. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich skutkových tvrdení. Skutočnosť, že študentka dobrovoľne prestala navštevovať SGM nemôže mať žiadny dopad na mnoho rokov predtým poskytnuté štipendium, pričom zo strany žiačky ani rodičov nedošlo k jednostrannému vzdanie sa práva na poskytnuté štipendium. Poskytnuté štipendium je stále platné na celu dobu štúdia, a nemožno vedieť, či sa žiačka nerozhodne pokračovať v štúdiu. Poukázal na to, že zákonní zástupcovia žiačky školné neplatili, platili iba za obedy, škola potvrdila z akých zdrojov sa školné žiačke platilo. Boli preukázané výbery z jeho účtu a následné platby na účet súkromnej základnej školy a súkromného gymnázia Mercury. Mal zato, že ďalšie žalobcom navrhované dokazovanie nemohlo zmeniť zistený skutkový stav vyplývajúci z ostatných dôkazov. Nesúhlasil s tvrdením, že súd vec nesprávne právne posúdil a že došlo k porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojej duplike uviedol dôvody svojho nesúhlasu s vyjadrením žalobcu. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a po zopakovaní dokazovania listinnými dokladmi (§ 384 ods. 1 v spojení s § 204 C.s.p.): darovacia zmluva zo dňa 19.02.2014 (čl.8), výzva zo dňa 23.06.2015 (čl.50), výzva zo dňa 25.8.2016 s doručenkou (čl. 55-57), zmluva o štúdiu zo dňa 21.02.2014 (čl.101-103), listina o priznaní štipendia (čl. 104), účtovná závierka za rok 2014 ( čl. 139-150), výdavkové a príjmové pokladničné doklady a výpisy z účtu (čl. 256-262), darovacia zmluva zo dňa 01.10.2012 (čl. 263), listina o školnom ZŠ a SG (čl.283), účtovná závierka za rok 2017 (čl. 285,286), zmluva o štúdiu zo dňa 01.10.2012 (čl.298,299), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa žalobca (ako darca) domáha vrátenia peňažného daru v sume 33.280 eur z dôvodu, že žalovaným (ako obdarovaným) nebol použitý na účel, ktorý bol dohodnutý v darovacej zmluve zo dňa 19.02.2014. Súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že peňažné prostriedky boli žalobcom darované na štúdium žiačky I. J. identifikovanej v darovacej zmluve interným kódom školy. Tento záver preukazujú darovacie zmluvy zo dňa 01.10.2012 a zo dňa 19.02.2014 v spojení s listinou o priznaní štipendia a rozpisom žiakov 4.ročníka SZŠ pre rok 2014, v ktorých bola žiačka identifikovaná interným kódom školy zhodne ako v darovacích zmluvách. Súd prvej inštancie náležite poukázal i na výpoveďou svedka S. H., ktorou bola preukázaná existencia interných kódov vytvorených za účelom inej identifikácie žiakov ako na základe ich rodných čísel. Nemožno tak konštatovať, že by išlo o fiktívne číselné údaje, ktoré žalovaný účelovo dodatočne vytvoril. Neobstojí preto námietka žalobcu, že darovacia zmluva bola uzatvorená pre neexistujúceho žiaka a že tak predstavuje simulovaný právny úkon v snahe zastrieť vybratie peňažných prostriedkov od žalobcu. 6. V odvolacom konaní považoval odvolací súd za zásadné posúdenie, či boli darované peňažné prostriedky skutočne použité na úhradu štúdia žiačky I. J.. V tomto smere žalobca namietal, že darované peňažné prostriedky neboli použité na financovanie štúdia tejto žiačky, a pretože nemôže preukazovať neexistenciu tejto právnej skutočnosti, spočívalo na žalovanom dôkazné bremeno preukázať, že dar žalobcu bol použitý v prospech žiačky I.. J.. 7. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie mal použitie daru na štúdium žiačky I.. J. preukázané darovacou zmluvou zo dňa 01.10.2012 a darovacou zmluvou zo dňa 19.02.2014. Z listín o platení školného ustálil, že na účel darovania bola doposiaľ použitá z darovaných peňažných prostriedkov suma 22.850 eur. Z výsluchu otca žiačky mal preukázané, že skutočne navštevovala školu a jej rodičia nič neuhrádzali. Dospel tak k záveru, že náklady štúdia pokrývali peňažné prostriedky z daru a žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. 8. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania zistil, že z darovacej zmluvy zo dňa 01.10.2012 použitie daru na štúdium žiačky I.. J. nijako nevyplýva a z darovacej zmluvy zo dňa 19.02.2014 možno usudzovať len na to, že dar mal byť použitý na štúdium žiačky I.. J.. V konaní bolo nesporné, že žiačka I.. J. mala pridelené štipendium na dobu celého štúdia na SZŠ a SGM, že jej rodičia za školu nič neplatili a uhrádzali len jej stravovanie. Túto skutočnosť však nepovažoval odvolací súd za postačujúcu pre záver, že na úhradu jej štúdia bol použitý dar žalobcu. Podľa zmluvy o štúdiu zo dňa 21.02.2014 bol žalovaný povinný viesť účtovnú evidenciu a poskytnúť zákonným zástupcom informácie o vynakladaní školného. Bolo preto možné od žalovaného požadovať, aby na preukázanie použitia daru na dohodnutý účel, predložil účtovné doklady o vynakladaní daru na školné žiačky I.. J.. 9. V konaní bolo nepochybne zistené, že žalovaný zo svojej pokladne vybral peňažnú hotovosť (ako odvod hotovosti) v celkovej sume 22.850 eur a vložil ju na účet SZŠ a SGM. 10. Na účet SZŠ žalovaný doposiaľ vložil sumu 3.850eur, hoci podľa listiny o priznaní štipendia mala byť SZŠ doposiaľ uhradená na školné žiačky suma 10.800 eur. Z uvedeného je zrejmé, že na štúdium žiačky na SZŠ nebola uhradená suma 6.950 eur, hoci už mala byť z daru vyčerpaná. Vklad žalovaného v prospech SZŠ tak nezodpovedá štipendiu žiačky, ktoré malo byť podľa listiny o priznaní štipendia doposiaľ uhradené. 11. Na účet SGM žalovaný doposiaľ zaslal sumu 19.000 eur, avšak štipendium, ktoré malo byť pre žiačku na štúdium na SGM doposiaľ (t.j. v školskom roku 2017/2018) vyčerpané bolo podľa listiny o jeho priznaní vo výške 3.480 eur (2.650 eur + zápisné 830 eur). Ani v tomto prípade vklad žalovaného v prospech SGM nezodpovedá štipendiu žiačky, ktoré malo byť podľa listiny o priznaní štipendia doposiaľ uhradené. 12. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že žalobca v podanom odvolaní dôvodne namieta, že hoci na štúdium mala byť z daru použitá suma 22.850 eur, doposiaľ však mohla byť reálne použitá len čiastka 14.280 eur (10.800 + 3.480) zodpovedajúca doterajšiemu štúdiu žiačky. 13. V konaní vyšlo najavo, že od školského roku 2018/2019 žiačka už nenavštevuje SGM, z čoho vyplýva zostatok (rezerva) 10.430 eur (33.280 - 22.850). Možno prisvedčiť žalobcovi, že z účtovnej závierky žalovaného za rok 2017 nevyplýva, že disponuje rezervou na úhradu ďalšieho školného pre žiačku I.. J.. Odvolací súd sa stotožnil aj s odvolacou námietkou žalobcu, že pokiaľ žiačka prestala v školskom roku 2018/2019 na SGM študovať, splnenie záväzku žalovaným použiť dar na štipendium pre žiačku na ďalšie obdobie v sume 19.000 eur sa stalo nemožným a argumentáciu žalovaného, že zo strany žiačky ani jej rodičov nedošlo ku vzdaniu sa práva na poskytnutie štipendia, posúdil ako nedôvodnú. 14. Odvolací súd tak dospel k záveru, že sumy vkladané žalovaným na účet SZŠ a SGM nekorešpondujú s výškou štipendia priznanou žiačke na štúdium na SZŠ a na SGM a ani doba realizácie vkladov časovo nenadväzuje na splatnosť štipendia za jednotlivé školské roky. Výbery z pokladne žalovaného a vklady na účet SZŠ a SGM tak nezodpovedajú školnému, ktoré malo byť za žiačku z daru hradené v zmysle listiny o priznaní štipendia. 15. Z označenia platieb na výdavkových pokladničných dokladov žalovaného a ani z označenia platieb na účte SZŠ a SGM nevyplýva, že by išlo o platby žalovaného na štipendium pre žiačku I.. J.; napr. na výpise č. 32 sa uvádza ako variabilný symbol - vklad zriaďovateľa; zložiteľ: R. H.. 16. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že školné na SZŠ a SGM sa platilo na účet v OTP banke: XXXXXXX a ako variabilný symbol sa uvádzalo rodné číslo dieťaťa. Vyššie uvedené platby žalovaného boli zasielané na iné účty SZŠ a SGM v OTP banke. Navyše nebolo preukázané, že by tieto platby boli následne zúčtované na účet pre školné, a ničím nebolo podložené ani to, že by boli finančné prostriedky z daru zúčtované SZŠ a SGM v prospech štipendia žiačky I.. J.. 17. Pochybnosti o použití darovaných peňažných prostriedkov na štipendium žiačky vyvolávajú aj ďalšie skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Účtovná závierka žalovaného za rok 2014, v rámci ktorej bola po oprave suma 29.600 eur, ktorú vložil žalovaný z účtu do svojej pokladne, zaúčtovaná ako výdavok na Služby a nie do položky Dary. Navyše žalovaný ničím nevysvetlil prevod darovaných finančných prostriedkov zo svojho bankového účtu do pokladne ako dotáciu. 18. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že preukázal, že k aktuálnemu dátumu, t.j. 15.11.2018, použil z daru časť 22.850 eur na účel uvedený v darovacej zmluve, kedy táto časť aktuálne pokrýva spotrebované školné a poplatky, tak uvedené nekorešponduje s listinou o priznaní štipendia, z ktorej vyplýva, že k 15.11.2018 malo byť uhradené štipendium vo výške 16.880 eur. 19. Žalovaný presvedčivo nevysvetlil ani duplicitné uzavretie zmluvy o štúdiu zo dňa 21.02.2014 aj na štúdium na SZŠ, na ktoré bola už skôr uzatvorená zmluva o štúdiu zo dňa 01.10.2012 na dobu trvania štúdia 5 rokov, t.j. do októbra 2017, počas ktorého bolo žiačke priznané štipendium. 20. So zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že peňažné prostriedky z daru použil na dohodnutý účel, teda na štúdium žiačky I.. J.. Za danej dôkaznej situácie odvolací súd posúdil ďalšie návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania ako nadbytočné, a preto na odvolacom pojednávaní ich uznesením zamietol. 21. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. 22. Dojednanie o použití daru na dohodnutý účel v darovacej zmluve posúdil odvolací súd ako darovanie s účelovým určením, ktoré si strany v rámci zmluvnej autonómie dohodli ako vedľajšie dojednanie. Uvedené dojednanie nebolo formulované ako (rozväzovacia) podmienka, ktorej splnením by darovacia zmluva zanikla, ani ako príkaz, ktorým by darca ukladal obdarovanému niečo vykonať; a napokon nešlo ani o prípad zmluvy v prospech tretej osoby. 23. Žalovaný sa ako obdarovaný na základe darovacej zmluvy zaviazal použiť darované peňažné prostriedky na rozvoj výchovno-vzdelávacieho procesu v prospech žiaka Súkromného gymnázia Mercury rod.č. XXXXXX/XXXX. Nevyužitie daru na dohodnutý účel je potom porušením zmluvy zo strany žalovaného, a pokiaľ túto povinnosť nesplnil ani v dodatočnej primeranej lehote na základe výzvy žalobcu zo dňa 23.06.2015, dostal sa do omeškania a žalobca mal právo od darovacej zmluvy odstúpiť v zmysle § 517 ods. 1, veta prvá Obč. zák. a žalobcovi vznikol zo zaniknutej zmluvy nárok na vrátenie daru. 24. Nakoľko žalovaný nesplnil svoj záväzok ani na výzvu žalobcu zo dňa 25.08.2016, ktorá mu bola doručená dňa 12.09.2016, márnym uplynutím stanovenej lehoty 7 dní sa dostal do omeškania, a preto žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne od 20.09.2016. 25. Vzhľadom na to, že odvolací súd posúdil námietky žalobcu uvádzané v odvolaní za dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 33.280 eur spolu s úrokom z omeškania z priznanej istiny vo výške 5 % ročne od 20.09.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie úroku z omeškania, na ktorý žalobcovi nevznikol nárok, rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 26. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).