Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/68/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516215701 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1516215701.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdii Noskovičovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: L. K.C., B.. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, XXX XX L. X., C. U. G., práv. zast. JUDr. Jakubom Polákom, advokátom, Mostná 56, 949 01 Nitra, IČO: 42 369 444, SAK pod č. 6902 proti žalovanej: Z. V., B.. XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, XXX XX X. - L., C. U. G., práv. zast. JUDr. Evou Csémiovou, advokátkou, Wolkrova č. 4, 851 01 Bratislava, o zaplatenie 5.000,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cb/132/2016-215 zo dňa 19.9.2020, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cb/132/2016 - 215, zo dňa 19.9.2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom č.k. 21Cb/132/2016 - 215, zo dňa 19.9.2019 súd prvej inštancie v I. výroku zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 13.10.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku a v II. výroku rozhodol, že priznáva žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v plnej výške odvolávajúc sa na ust. § 148 ods. 1, § 177 ods. 1, § 153 ods. 1, 2 a 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 61 ods. 1, § 262 ods. 6 písm. a/, § 289 ods. 1, § 290 ods. 1, § 292 ods. 3, § 302, § 344, § 365 ods. 1, § 369 ods. 2 zák. č. 513/1991 Z.z. - Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obch. zák.“), § 544 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov („ďalej len Obč. zák.“) a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny vo výške 5.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 13.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov súdneho poplatku vo výške 300,- EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 454,82 EUR titulom plnenia podľa čl. III. bod 4. Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej stranami sporu dňa 12.10.2012 a to zmluvnej pokuty. Súdny poplatok za žalobu o výške 300,- EUR žalobca zaplatil na účet súdu prvej inštancie dňa 4.11.2016 spolu s podaním žaloby. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca ako budúci prevodca uzatvoril so žalovanou ako budúcou nadobúdajúcou dňa 12.10.2012 Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu v znení dodatku zo dňa 8.3.2013 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalovaná zaviazala, v zmysle Čl. III. Zmluvy uzatvoriť so žalobcom zmluvu o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti ZDRAVÍČKO PROFI s.r.o., sídlo: Hliny 1419/15, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 46 837 060, za odplatu dohodnutú v Čl. IV. Zmluvy, s tým, že výzvu na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu bola žalovaná povinná doručiť žalobcovi najneskôr do dvoch rokov odo dňa uzatvorenia Zmluvy. Žalobca a žalovaná sa v Čl. III. bod 4. Zmluvy dohodli, že ak si žalovaná nesplní svoju povinnosť opísanú v tomto článku, vznikne jej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 5.000,- Eur. Žalovaná nevyzvala žalobcu na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu v dohodnutej lehote, t.j. najneskôr do dňa 12.10.2014. Žalovaná namiesto splnenia svojej povinnosti podľa Čl. III. bod 2. Zmluvy adresovala žalovanému list „odstúpenie od Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu“ zo dňa 13.02.2015, na základe ktorého vyjadruje svoj úmysel odstúpiť od Zmluvy, nakoľko žalobca mal podľa jej slov podstatným spôsobom porušiť svoje povinnosti vyplývajúce z Článku II. bod 2. Zmluvy (ďalej len „odstúpenie žalovanej“). V tejto súvislosti poukázal žalobca na tú skutočnosť, že odstúpenie žalovanej nijako skutkovo nevymedzuje akého konkrétneho porušenia sa mal žalobca dopustiť, a taktiež bolo adresované žalobcovi po uplynutí doby, na ktorú bola Zmluva uzatvorená (po dni 12.10.2014), a preto odstúpenie žalovanej nemohlo spôsobiť ňou zamýšľané účinky. Žalobca listom zo dňa 4.2.2016 vyzval žalovanú na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- EUR. Žalovaná zaplatiť zmluvnú pokutu žalobcovi odmietla. Žalovaná je v omeškaní so zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- EUR žalobcovi od 13.10.2014, preto si žalobca uplatnil žalobou voči žalovanej okrem istiny v sume 5.000,- EUR aj úroky z omeškania v zákonnej výške ako špecifikuje v žalobe. Zároveň si voči žalovanej uplatnil náhradu trov konania vo výške špecifikovanej v žalobe. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 21Cb/132/2016-20 dňa 10.11.2016, proti ktorému žalovaná v zákonnej lehote podala odpor s vecným odôvodnením. Z uvedeného dôvodu bol platobný rozkaz uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 21Cb/132/2016-27 zo dňa 26.1.2017 podľa § 267 ods. 3 C.s.p. zrušený. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.3.2017. Žalovaná sa k žalobe a vydanému platobnému rozkazu zo dňa 10.11.2016 vyjadrila v odpore podanom prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. Beáty Bronišovej (žalovanú zastupovala v konaní od 4.1.2017 do 11.7.2019). V podanom odpore v rámci procesnej obrany žalovaná uviedla nasledovné skutkové tvrdenia: Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu považuje za jednostrannú, len v prospech žalobcu. Žalobca hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti z tejto Zmluvy, a to najmä uvedené v čl. II. bod 2 Zmluvy. Spoločné vyhodnotenie pomeru nákladov a príjmov každý mesiac odignoroval pod nejakou zámienkou, v spoločnosti o veciach rozhodoval sám, bez vedomia žalovanej, napríklad uzatváral pracovné zmluvy a dohody s tretími stranami, ktorým vyplácal aj odmeny, pričom tieto osoby sa vôbec nezúčastnili na práci spoločnosti, nespolupracovali, po výplate odmien musela žalovaná kupovať tovar za vlastné peniaze, ktoré vie jasne preukázať výpismi z účtov. Za nákup tovaru a webovú stránku žalobca dlží žalovanej sumu vo výške 9.273,02 EUR. Žalovaná preto považuje žalobu za nedôvodnú a Zmluvu považuje za neplatnú. K vyjadreniu, t.j. skutkovým tvrdeniam z odporu nepripojila žalovaná žiadne dôkazy. Súd odpor žalovanej doručil žalobcovi dňa 31.1.2017. Žalobca sa k odporu žalovanej písomne vyjadril dňa 16.2.2017. Vo vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalovanej nie sú založené na pravde, nie sú potvrdené žiadnymi podpornými dôkazmi, a preto ich považuje žalobca za účelové v celom rozsahu. Poukázal na to, že tvrdenia žalovanej sú právne irelevantné, nakoľko nijakým spôsobom nenapádajú žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako i na obsah dodatku k Zmluve, ktorý strany sporu uzavreli dňa 8.3.2013, pričom v tom čase žalovaná žalobcovi nič z toho čo uvádza v podanom odpore nevytýkala. Súd vyjadrenie žalobcu k odporu žalovanej doručil žalovanej dňa 11.4.2017. Žalovaná v písomnom podaní k vyjadreniu žalobcu k odporu doručenom na súd dňa 26.4.2017 uviedla nasledovné: Dňa 15.11.2012 udelil žalobca žalovanej generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že na ňu prechádzajú všetky práva a povinnosti konateľa spoločnosti a je zodpovedná za celú prevádzku podniku, zároveň sa dohodli, že žalobca nijakým spôsobom nebude zasahovať do jej činnosti. Neskôr zistila, že žalobca uzatváral zmluvy s tretími osobami, že bol zamestnancom spoločnosti, čo bol ďalší odliv peňazí zo spoločnosti. Po zatvorení kamenného obchodu sa žalovaná plne venovala rozbehu e-shopu, ktorý celkom úspešne napredoval. Objednávky sa zvyšovali, bolo potrebné nakúpiť tovar. Keď žalovaná chcela zaplatiť objednaný tovar, zistila, že na účte spoločnosti nie sú žiadne finančné prostriedky a boli vyplatené v sume 1.500,- Eur tretej osobe. Žalovaná na nákup tovaru musela vynaložiť svoje finančné prostriedky, napríklad dňa 6.8.2013 vynaložila sumu 5.579,08 EUR, o čom svedčia výpisy a prevody finančných prostriedkov na účet spoločnosti. Z vlastných finančných prostriedkov uhradila aj iné platby, napríklad za prenájom predajne v kamennom obchode a za vytvorenie webovej stránky firmy. V ďalšom sa venovala opisu stretnutia so žalobcom dňa 31.12.2013 a interným záležitostiam spoločnosti. Trvala na tom, že Zmluva je neplatná. K podaniu pripojila účtovné doklady z firmy, najmä výpisy z účtu, ktorými preukazovala výplatu realizovanú na účet žalobcu a pani Augustínovej v roku 2014, a to po uzavretí Dodatku k Zmluve a tiež po uplynutí lehoty podľa čl. III. bod 2. Zmluvy. Súd toto vyjadrenie žalovanej doručil žalobcovi dňa 9.5.2017. Žalobca k tvrdeniam žalovanej v jej ostatnom vyjadrení zaujal svoje stanovisko podaním doručeným na súd dňa 30.5.2017. Zdôrazňoval, že žalovaná mohla plne ovplyvňovať chod celej spoločnosti, ak by si splnila svoju zmluvnú povinnosť zo Zmluvy riadne v dohodnutej lehote vyzvať žalobcu na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu, túto povinnosť stále odkladala a nakoniec si ju nesplnila vôbec. Ak by si ju riadne splnila kedykoľvek v určenej lehote, najneskôr do 12.10.2014, bola by spoločníčkou ako i konateľkou tejto spoločnosti a na všetko by mala dosah, čo ona sama nechcela mať za chod spoločnosti žiadnu zodpovednosť, chcela v spoločnosti žalobcu podnikať vo svoj prospech a bez zodpovednosti a plnenia povinností spoločnosti. Žalobca založil túto spoločnosť s tým, že budú podnikať spoločne, ale žalovaná v tomto smere sa vyhovárala, že je vydatá, preto bola spoločnosť založená len žalobcom, s tým, že žalovaná do nej vstúpi uzavretím Zmluvy. Inak by žalobca zakladal spoločnosť len so základným imaním v sume 5.000,- EUR a nie 10.000,- EUR. Keďže žalovaná si svoj záväzok zo Zmluvy nesplnila, žalobca musel zamestnať iného zamestnanca, čím vznikali náklady a jemu i škoda, a to najmenej v sume 3.891,41 EUR. K vyjadreniu pripojil mzdové listy a výplatné lístky zamestnankyne P. H. za rok 2014 a 2015. Toto podanie žalobcu súd doručil žalovanej dňa 12.6.2017. Žalovaná sa k tomuto vyjadreniu žalobcu už v primeranej lehote písomne nevyjadrila a ani nezaložila do spisu žiadne dôkazy osvedčujúce jej tvrdenia z ostatného podania ako je uvedené v bode 6. odôvodnenia tohto rozsudku. Súd prvej inštancie v súlade s § 177 ods. 1 C.s.p. nariadil pojednávanie na termín 25.6.2019, na ktoré predvolal obe strany sporu. Na žiadosť žalovanej bol tento termín zrušený a bol nariadený termín pojednávania na deň 19.9.2019. V súlade s § 148 ods. 1 veta druhá C.s.p. sa súd pokúsil na prvom pojednávaní, ešte pred otvorením pojednávania vo veci samej, o uzavretie zmieru stranami sporu. Žalobca sa tomu nebránil, žalovaná však po troch mesiacoch uviedla, že žalobcovi nie je ochotná zaplatiť nič. Dňa 17.9.2019, teda dva dni pred pojednávaním doručila na súd svoje doplňujúce vyjadrenie, v ktorom opisovala samotný chod spoločnosti žalobcu, k predmetu sporu, t.j. nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty sa nevyjadrovala. K podaniu pripojila početné listinné dôkazy, najmä výpisy z účtu spoločnosti a faktúry. Na pojednávaní následne súdu ústne do zápisnice uviedla, že ňou uvádzané skutočnosti ohľadne konania žalobcu v danej spoločnosti nastali až po uzavretí Dodatku k Zmluve, teda v čase podpisu tohto Dodatku k Zmluve, na základe udelenej jej generálnej plnej moci, výlučne sama riadila danú spoločnosť a ovplyvňovala jej chod. Právny zástupca žalobcu poukazoval na pojednávaní na obsah Zmluvy, najmä na dohodu o zmluvnej pokute, pokiaľ žalovaná žalobcu nevyzve na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu v lehote do 12.10.2014, ktorú svoju povinnosť si nesplnila. Poukázal i na uzavretý Dodatok k Zmluve zo dňa 8.3.2013, ktorým sa zmenil Čl. IV. Zmluvy, ostatné jej ustanovenia zostali bez zmeny včítane Čl. III. Dodatkom vyšiel žalobca žalovanej v ústrety a s cieľom uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu čím skôr, znížil ponúkanú predajnú cenu za prevedenie obchodného podielu žalovanej zo sumy 2.500,- Eur na sumu 1.250,- EUR. Žalovaná ani potom výzvu žalobcovi nezaslala. K ostatnému podaniu žalovanej zo dňa 17.9.2019, ktoré mu bolo doručené krátkou cestou na pojednávaní dňa 19.9.2019, uviedol, že dodatočnú lehotu na podrobnejšie oboznámenie sa s týmto podaním nežiada, vyjadrí sa do zápisnice súdu na pojednávaní, je však toho názoru, že k predmetu sporu sa tu žalovaná nevyjadruje, zaoberá sa len chodom spoločnosti, do ktorej v dohodnutej lehote nevstúpila, neodkúpila si obchodný podiel podľa Zmluvy, a jej odstúpenie od Zmluvy z roku 2015, uplynutím lehoty, nemá žiadne právne účinky, nakoľko nie je možné od Zmluvy účinne odstúpiť, ak už jej platnosť márne uplynula uplynutím lehoty, na ktorú bola uzatvorená, čo však nemá žiaden vplyv na nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- EUR, ktorý nárok mu vznikol voči žalovanej priamo z čl. III. bod 4. Zmluvy, a to márnym uplynutím dvojročnej lehoty, t.j. dňom 13.10.2014. Zdôrazňoval sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 C.s.p., nakoľko žalovaná dôkazy, ktoré predložila súdu tesne pred vytýčeným posledným termínom pojednávania, mohla súdu predložiť už skôr. Žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaná sa k zmluvnej pokute, ktorá je predmetom sporu v uvádzaných písomných podaniach ani na pojednávaní nevyjadrila ani čo do jej výšky ani čo do jej dôvodu, venovala sa len námietkam, ktoré už uviedla v odpore. Z predloženej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej stranami sporu dňa 12.10.2012 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca ako budúci prevodca bol jediný spoločník obchodnej spoločnosti ZDRAVÍČKO PROFI s.r.o., IČO: 46 837 060 a žalovaná ako budúca nadobúdateľka, hoci nie je spoločníčkou spoločnosti sa spoločne so žalobcom podieľala na obchodnom vedení danej spoločnosti, pričom mala právo nahliadať i do účtovníctva danej spoločnosti. V čl. III. v bode 1. tejto zmluvy sa žalobca so žalovanou zaviazali uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu bez zbytočného odkladu po tom, čo ho na jej zatvorenie písomne vyzve budúca nadobúdajúca - žalovaná. V čl. III. bod 2. zmluvy sa žalovaná zaviazala, že výzvu na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu doručí žalobcovi najneskôr do dvoch rokov odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy. V čl. III. bod 4 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak si žalovaná svoje povinnosti podľa bodov 1 a 2 tohto článku III. nesplní, osobitne povinnosť vyzvať žalobcu na uzatvorenie budúcej zmluvy v určenej lehote, t.j. najneskôr do 12.10.2012, je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- EUR, pričom táto zmluva uplynutím doby opísanej v bode 2. tejto zmluvy zaniká. V čl. IV. sa zmluvné strany dohodli na odplate za prevod obchodného podielu vo výške 2.500,- EUR, ktorú odplatu žalovaná zaplatí žalobcovi v deň podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu na základe tejto zmluvy. Dodatkom k tejto zmluve uzavretým dňa 8.3.2013 sa strany sporu dohodli na zmene čl. IV. zmluvy, keď sa odplata za prevádzaný podiel znížila na sumu 1.250,- EUR, teda v prospech žalovanej. Iné články zmluvy sa nemenili, teda zostali v platnosti v znení zmluvy zo dňa 12.10.2012. Žalovaná si svoju povinnosť podľa čl. III. bod 1. a 2. zmluvy nesplnila v určenej lehote najneskôr do 12.10.2014, teda ani po uzavretí Dodatku k Zmluve dňa 8.3.2013. Márnym uplynutím tejto lehoty zmluva v zmysle jej čl. III. bod 4. posledná veta zanikla, a to ku dňu 12.10.2014. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z uvedeného dôvodu odstúpenie žalovanej od zmluvy v znení jej Dodatku aj vzhľadom na ustanovenie § 344 Obch. zák., od už zaniknutej zmluvy dňa 13.2.2015 je právne neúčinné, nakoľko si to strany sporu v zmluve nedohodli a takúto možnosť žalovaná neoprela ani o žiadne zákonné ustanovenie v rámci svojej procesnej obrany. Nezaniklo však právo žalobcu na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- EUR v zmysle písomnej dohody strán sporu v čl. III. bodu 4. zmluvy aj keby si strany sporu dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy aj po uplynutí dohodnutej lehoty, v ktorej sa žalovaná zaviazala žalobcu vyzvať na uzatvorenie budúcej zmluvy, čo sa však nestalo, tak ani takéto odstúpenie od zmluvy by sa nedotýkalo nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty od žalovanej v zmysle § 302 Obch. zák. Súd prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov žaloby čo do istiny v celom rozsahu vyhovel, nakoľko písomne dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- EUR za nesplnenie danej povinnosti žalovanou považoval za primeranú a žalovaná dokonca v konaní nárok žalobu čo do výšky a primeranosti nenamietala. Žalobca si voči žalovanej uplatnil z dlžnej sumy 5.000,- EUR úroky z omeškania v zákonnej výške podľa § 369 ods. 2 Obch. zák. v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., a to vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 13.10.2014 až do zaplatenia, nakoľko v súlade s § 261 ods. 6 písm. a/ Obch. zák. sa na danú vec aplikuje Obchodný zákonník bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy a sporu, pretože predmetom budúcej zmluvy mal byť prevod podielu obchodnej spoločnosti v zmysle § 61 ods. 1 Obch. zák. Súd prvej inštancie vzhľadom na závery uvedené v bodoch 13, 14 a 15 odôvodnenia rozsudku žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutkové okolnosti, ktoré vo svojich podaniach žalovaná podrobne opisovala (najmä písomné podania zo dňa 26.4.2017 a 19.9.2019) súd prvej inštancie nebral do úvahy, a to ani napriek tomu, že z nich bolo možné vyvodiť právny záver, že konanie žalobcu počas platnosti Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 12.10.2012 bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, preto toto nepožíva v zmysle ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka právnu ochranu. Z toho dôvodu žalobcom vymáhaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- EUR mu nemožno priznať. Najzávažnejším pochybením súdu prvej inštancie je však podľa žalovanej skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s otázkou nepomeru medzi kúpnou cenou obchodného podielu a výškou zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie v ods. 14. odôvodnenia rozsudku zaujal stanovisko , že výšku zmluvnej pokuty považuje za primeranú, avšak tento svoj záver ničím neodôvodnil. Je v rozpore so skutočným stavom veci aj konštatovanie súdu, že žalovaná v konaní nárok žalobcu čo do výšky a primeranosti ani nenamietala. Nie je tomu tak , pretože vo svojom písomnom podaní , ktoré založila do spisu na pojednávaní konanom zo dňa 19.9.2019 (ods. 2 podania) žalovaná poukázala na skutočnosť, že cit.: ,,zmluva o budúcej zmluve nebola najférovejšia a bola postavená jednostranne v prospech p. Fapša (zmluvná pokuta 5.000,- EUR) bezdôvodné obohatenie“, čo jednoznačne svedčí o tom, že namietala výšku zmluvnej pokuty. Pokiaľ porovnáme konečnú výšku kúpnej ceny obchodného podielu (1.250,- EUR) s výškou zmluvnej pokuty ( 5000,- EUR) je tu úplne zrejmý hrubý nepomer medzi týmito sumami , pretože zmluvná pokuta predstavuje 400% základnej istiny, teda kúpnej ceny obchodného podielu (1.250,- EUR).Tento hrubý nepomer bez preháňania možno označiť ako stav hraničiaci s úžerou. Možno teda konštatovať, že výška zmluvnej pokuty 5.000,- EUR v danom prípade je v rozpore s dobrými mravmi, preto je zmluva v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Nakoľko ide o absolútnu neplatnosť, na túto skutočnosť mal súd prvej inštancie prihliadnuť priamo zo zákona. Súd prvej inštancie napriek tomu žalobcovi priznal náhradu tejto zmluvnej pokuty, konal v rozpore so zákonom, najmenej v ustanoveniach § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, ale aj v ustanovení § 265 Obchodného zákonníka (konanie ktoré je v rozpore s dobrými mravmi s určitosťou môžeme označiť za konanie, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom). Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu veci žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm./ b a c/ CSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4. K odvolaniu sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že z vykonaného dokazovania teda na súde prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že žalovaná neodstúpila účinne od zmluvy, a preto žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu v dohodnutej sume 5.000,- EUR z dôvodu, že žalovaná si nesplnila povinnosť v stanovenej lehote do 12. 10. 2014 vyzvať žalobcu na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu. V tomto smere zistil prvostupňový súd skutkový stav správne a rovnako tak ho aj správne právne posúdil. Žalovaná vo svojom odvolaní ďalej namieta neprimeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu ku kúpnej cene obchodného podielu v sume 1.250,- EUR. V prvom rade poukázal na to, že žalovaná počas celého konania nenamietala ani dôvodnosť zmluvnej pokuty a ani jej výšku. Zdôraznil, že zmluvná pokuta v sume 5.000,- EUR mala zabezpečovať obchodný podiel v hodnote 5.000,- EUR spolu s vymenovaním žalovanej do funkcie konateľa spoločnosti, a nie kúpnu cenu za ktorú mala žalovaná tento obchodný podiel kúpiť. Čiže porovnanie primeranosti zmluvnej pokuty vo vzťahu ku kúpnej cene v sume 1.250,- EUR, za ktorú mal byť obchodný podiel v hodnote 5.000, EUR spolu s vymenovaním do funkcie konateľa spoločnosti odkúpený, je irelevantné. Zmluvná pokuta zabezpečovala hodnotu obchodného podielu ktorú mala žalovaná získať spolu s funkciou konateľa spoločnosti, nie kúpnu cenu. Ústretovosť žalobcu v tom, že pôvodne dohodnutú výhodnú kúpnu cenu v sume 2.500,- EUR (nižšia cena oproti hodnote obchodného podielu) ešte viac znížil, a teda ešte viac zvýhodnil, dodatkom ku zmluve po dohode so žalovanou na sumu 1.250,- EUR, mu nemôže byť na ťarchu, nakoľko z jeho konania je zrejmé že mal seriózny záujem na tom aby si žalovaná splnila svoju povinnosť a vstúpila do spoločnosti, pričom pôvodne dohodnuté podmienky postupom času ešte viac ústretovo zvýhodňoval v prospech žalovanej. Tvrdenia žalovanej o jednostranne výhodnej zmluve nie sú vzhľadom na reálne konanie žalobcu pravdivé. Žalobca v konaní ďalej preukázal aj škodu ktorá mu bola nevstúpením žalovanej do spoločnosti spôsobená. V prvom rade ide o to, že by nebol býval zakladal spoločnosť so základným imaním v sume 10.000,- EUR keby bol býval vedel že bude na podnikanie sám, ale by založil spoločnosť so základným imaním len v sume 5.000,- EUR, a teda nemusel by vkladať do spoločnosti navyše vklad v sume 5.000,- EUR ktorý predstavuje jeho majetkovú ujmu. O tomto žalovaná vedela, a preto sa dohodli, že žalobca bude môcť požadovať od žalovanej takúto sumu 5.000,- EUR ako sankciu za nevstúpenie do spoločnosti s vymenovaním do funkcie konateľa. Rovnako tak podnikateľské riziko ktoré musel žalobca znášať sám, a s tým súvisiaca zodpovednosť žalobcu ako jediného konateľa spoločnosti, predstavuje zodpovednosť ktorej musel čeliť sám, bez žalovanej, a to aj napriek dohode že žalovaná bude konateľom spoločnosti spolu so žalobcom. Napriek tomu, že túto škodu nemožno reálne vyčísliť, celkom isto predstavuje riziko a s tým súvisiacu ujmu. Mzdové náklady na zamestnanca - Veronika Augustínová, ktorého musel prijať do zamestnania keďže žalovaná si nesplnila svoju povinnosť vstúpiť do spoločnosti, taktiež predstavujú škodu žalobcu. Tu poukázal na jeho písomné vyjadrenie zo dňa 29.5.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené poukázal na to, že prvostupňový súd správne aplikoval ust. § 545a Občianskeho zákonníka, keďže správne vyhodnotil hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, t.j. hodnotu obchodného podielu v spojení s funkciou konateľa spoločnosti, a tiež s tým súvisiacu zodpovednosť za chod spoločnosti, a teda riziko ktoré zostalo len na žalobcovi, ako aj ostatné okolnosti obchodnej dohody medzi žalobcom a žalovanou. Rovnako tak výška škody ktorá vznikla žalobcovi, ktorá nebola žalovanou ani raz v konaní sporovaná, ani čo do dôvodu a ani čo do výšky, sa teda považuje v konaní za preukázanú a tiež odôvodňuje žalobcov nárok na zmluvnú pokutu v dohodnutej sume 5.000,- EUR. Aj vzhľadom na všetko vyššie uvedené je nutné konštatovať, že tvrdenie žalovanej o absolútnej neplatnosti dohodnutej zmluvnej pokuty je nedôvodné. Tvrdenie žalovanej o tom, že súd mal na túto skutočnosť prihliadnuť zo zákona nemožno vykladať absolútne. S ohľadom na princípy sporového konania, žalovaná bola v prvom rade povinná namietať dôvod na zaplatenie zmluvnej pokuty. Toto sa však v konaní nestalo. Žalovaná po celý čas namietala len spôsob akým žalobca údajne viedol spoločnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že tvrdenia žalovanej o absolútnej neplatnosti zmluvnej pokuty v dohodnutej sume 5.000,- EUR považuje za účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za vlastné porušenie povinnosti. Opakoval, že súd prvej inštancie celkom správne posúdil jednak dôvodnosť, ale aj výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, a to vzhľadom na všetko už vyššie uvedené, a preto ju žalobcovi správne priznal v celej dohodnutej sume. Záverom si dovolil z opatrnosti poukázať na to, že bez namietania dôvodnosti zmluvnej pokuty (že nárok na ňu nie je daný) následne súd nemá možnosť regulovať samotnú výšku zmluvnej pokuty, pretože by tým porušil princíp sporového konania najmä ust. § 151 CSP. Keďže žalovaná v konaní výslovne nesporovala ani len dôvodnosť zmluvnej pokuty nie je na mieste vytýkať súdu opomenutie regulovať samotnú výšku zmluvnej pokuty. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, rovnako ho správne vyhodnotil a aj správne posúdil a v dôsledku čoho navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 15.7.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného i s vyjadreniami žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovanej dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 384 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 9. Podľa § 289 ods. 1 Obch. zák., zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom. Podľa ods. 2 Obch. zák., zmluva vyžaduje písomnú formu. 10. Podľa § 290 ods. 1 Obch. zák., zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy. 11. Podľa § 292 ods. 3 Obch. zák., záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy. 12. Podľa § 344 Obch. zák., od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. 13. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 14. Podľa § 302 Obch. zák., odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. 15. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 16. Žalobca sa žalobou podanou dňa 4.11.2016 domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny vo výške 5.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 13.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov súdneho poplatku vo výške 300,- EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 454,82 EUR titulom plnenia podľa čl. III. bod 4. Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej stranami sporu dňa 12.10.2012, a to zmluvnej pokuty. Žalobca ako budúci prevodca uzatvoril so žalovanou ako budúcou nadobúdajúcou dňa 12.10.2013 Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu v znení dodatku zo dňa 08.03.2013 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalovaná zaviazala, v zmysle Čl. III. Zmluvy uzatvoriť so žalobcom zmluvu o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti ZDRAVÍČKO PROFI s.r.o., sídlo: Hliny 1419/15, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 46 837 060. Žalovaná ako budúca nadobúdateľka, hoci nie je spoločníčkou danej spoločnosti, sa však vzájomne a spoločne podieľa so žalobcom na obchodnom vedení danej spoločnosti, pričom žalovaná mala právo nahliadať i do účtovníctva danej spoločnosti. V čl. III. v bode 1. tejto zmluvy sa žalobca so žalovanou zaviazali uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu bez zbytočného odkladu po tom, čo ho na jej zatvorenie písomne vyzve budúca nadobúdajúca - žalovaná. V čl. III. bod 2. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že budúca nadobúdajúca je povinná uzatvoriť s budúcim prevodcom zmluvu o prevode obchodného podielu s tým, že výzvu na jej uzatvorenie je povinná doručiť budúcemu prevodcovi najneskôr do dvoch rokov odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy. V čl. III. bod 4. tejto zmluvy sa zmluvné strany vzájomne dohodli, že v prípade, ak budúca nadobúdajúca - žalovaná nevyzve budúceho prevodcu na prevod obchodného podielu v zmysle bodu 1. a 2. tohto článku tejto zmluvy, je povinná zaplatiť budúcemu prevodcovi zmluvnú pokutu v sume 5.000,- EUR, pričom táto zmluva uplynutím doby opísanej v bode 2. tejto zmluvy zaniká. V čl. IV. sa zmluvné strany dohodli na odplate za prevod obchodného podielu vo výške 2.500,- EUR, ktorú odplatu žalovaná zaplatí žalobcovi v deň podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu na základe tejto zmluvy. Dodatkom k tejto zmluve uzatvoreným dňa 8.3.2013 sa strany sporu dohodli na zmene čl. IV. zmluvy, keď sa odplata za prevádzaný podiel znížila na sumu 1.250,- EUR, teda v prospech žalovanej. V čl. VI. tejto zmluvy v záverečných ustanoveniach a to v bode 1. sa uvádza, že táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami a v bode 2. sa uvádza, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú a to na dva roky odo dňa jej uzatvorenia. Táto zmluva zanikne pred uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená len v prípade naplnenia účelu, na ktorý bola uzatvorená, smrti niektorej zo zmluvných strán, alebo odstúpením od tejto zmluvy niektorou zo zmluvných strán. V bode 3. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzťahy neupravené v tejto zmluve sa riadia ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodným zákonníkom. 17. Odvolací súd konštatuje zhodne so súdom prvej inštancie, že žalovaná si svoju povinnosť podľa čl. III. bod 1. a 2. zmluvy nesplnila v určenej lehote, najneskôr do 12.10.2014 a ani po uzavretí Dodatku k zmluve zo dňa 8.3.2013 hoci v tom čase sa aktívne podieľala na chode predmetnej obchodnej spoločnosti ZDRAVÍČKO PROFI s.r.o., Považská Bystrica, IČO: 46 837 060 a nič jej nevytýkala. Táto skutočnosť nebola sporná medzi stranami sporu. Márnym uplynutím tejto lehoty zmluvy v zmysle jej čl. III. bod 4. posledná veta zanikla a to ku dňu 12.10.2014. Z uvedeného dôvodu odstúpenie žalovanej od zmluvy v znení jej dodatku, aj vzhľadom na ustanovenie § 344 Obch. zák. od už zaniknutej zmluvy dňa 13.2.2015 je právne neúčinné, nakoľko si to strany sporu v zmluve nedohodli a takúto možnosť žalovaná neoprela ani o žiadne zákonné ustanovenie v rámci svojej procesnej obrany. Žalovaná adresovala žalobcovi list „odstúpenie od zmluvy“, avšak tento právny úkon žalovaná ako je už vyššie uvedené vykonala až po uplynutí lehoty, v ktorej mala splniť svoju povinnosť a teda nemohol spôsobiť právne účinky, ktoré žalovaná zamýšľala. Navyše odstúpenie od zmluvy nijako skutkovo nevymedzuje akého konkrétneho porušenia sa žalobca mal dopustiť, a preto aj z tohto dôvodu odstúpenie od zmluvy nemohlo, vzhľadom na nedostatok podstatných náležitostí (konkrétne skutkové vymedzenie porušenia zmluvy), spôsobiť právne účinky, ktoré žalovaná zamýšľala. Nezaniklo však právo žalobcu na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- EUR v zmysle písomnej dohody strán sporu v čl. III. bod 4. zmluvy. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že aj keby si strany sporu dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy aj po uplynutí dohodnutej lehoty, v ktorej sa žalovaná zaviazala žalobcu vyzvať na uzatvorenie budúcej zmluvy, čo sa však nestalo, tak ani takéto odstúpenie od zmluvy by sa nedotýkalo nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle § 302 Obch. zák. 17. Žalovaná vo svojom odvolaní namietala neprimeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu ku kúpnej cene obchodného podielu v sume 1.250,- EUR. Odvolací súd zistil, že žalovaná počas celého konania nenamietala ani dôvodnosť zmluvnej pokuty ani jej výšku. Zmluvná pokuta zabezpečovala hodnotu obchodného podielu, ktorú mala žalovaná získať spolu s funkciou konateľa spoločnosti, nie kúpnu cenu. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie výslovne nepoprela dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty, preto sa považuje zmluvná pokuta za dôvodnú. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zo dňa 26.11.2019 poukázal na to, že by nebol býval zakladal spoločnosť so základným imaním v sume 10.000,- EUR keby bol býval vedel že bude na podnikanie sám, ale by založil spoločnosť so základným imaním len v sume 5.000,- EUR, a teda nemusel by vkladať do spoločnosti navyše vklad v sume 5.000,- EUR ktorý predstavuje jeho majetkovú ujmu. O tomto žalovaná vedela, a preto sa dohodli, že žalobca bude môcť požadovať od žalovanej takúto sumu 5.000,- EUR ako sankciu za nevstúpenie do spoločnosti s vymenovaním do funkcie konateľa. 18. Z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie ako aj na odvolacom súde jednoznačne vyplynulo, že žalovaná neodstúpila účinne od zmluvy a preto žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu v dohodnutej sume 5.000,- EUR z dôvodu, že žalovaná si nesplnila povinnosť v stanovenej lehote do 12.10.2014 vyzvať žalobcu na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu. Rovnako tak súd prvej inštancie správne vyhodnotil hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti t.j. hodnotu obchodného podielu v spojení s funkciou konateľa spoločnosti, a tiež s tým súvisiacou zodpovednosťou za chod spoločnosti a teda riziko, ktoré zostalo len na žalobcovi ako aj ostatné okolnosti obchodnej dohody medzi žalobcom a žalovanou. Rovnako tak výška škody, ktorá vznikla žalobcovi, ktorá nebola žalovanou ani raz v konaní sporovaná, ani čo do dôvodu ani čo do výšky sa považuje za preukázanú a tiež odôvodňuje žalobcov nárok na zmluvnú pokutu v dohodnutej sume 5.000,- EUR. Odvolací súd tvrdenia žalovanej až v odvolaní o absolútnej neplatnosti zmluvnej pokuty v dohodnutej sume 5.000,- EUR považuje za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za vlastné porušenie povinnosti. Súd prvej inštancie správne posúdil jednak dôvodnosť, ale aj výšku dohodnutej zmluvnej pokuty a preto ju žalobcovi správne priznal v celej dohodnutej sume. 19. Podľa § 365 ods. 1 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 20. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 21. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. 22. Žalobca si voči žalovanej uplatnil z dlžnej sumy 5.000,- EUR úroky z omeškania v zákonnej výške podľa § 369 ods. 2 Obch. zák. v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a to vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy od 13.10.2014 až do zaplatenia, nakoľko v súlade s § 261 ods. 6 písm. a/ Obch. zák. sa na danú vec aplikuje Obchodný zákonník bez ohľadu na povahu účastníkov sporu, pretože predmetom budúcej zmluvy mal byť prevod podielu obchodnej spoločnosti v zmysle § 61 ods. 1 Obch. zák. 23. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v končenom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 28. Tento rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).