Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/122/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516216858 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1516216858.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Váš správca spol. s.r.o., so sídlom Furdekova 4, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom so sídlom Belinského 16, Bratislava, proti žalovanej: J. Z., V..XX.XX.XXXX, B. P. R. X, P., zastúpenej: Mgr. Jana Hoksová, advokátka so sídlom J. Kalinčiaka 13, Volkovce, o zaplatenie 1.065,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21. januára 2019, č.k. 6C/209/2016-100, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 909,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 393,83 Eur od 19.06.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 422,98 Eur od 17.06.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 92,22 Eur od 19.06.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15% zo sumy 224,64 Eur od 19.06.2014 do 08.09.2015 a úrok z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 224,64 Eur od 17.06.2015 do 03.12.2015, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 70 %. Výsledky vykonaného dokazovania po právnej stránke posúdil podľa § 10 ods. 1, ods.6, § 7b ods.5, § 8a ods.2, § 14 ods.1 až ods.4 zákona č.182/1993Z.z. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná iba čiastočne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná ako vlastníčka bytu č. XX na X. Y. P. E. na R.N. X L. P., ako vyplýva z vyúčtovaní služieb spojených s užívaním tohto bytu za rok 2013, 2014, 2015, mala nedoplatok. Zvýšenie platby do Fondu opráv bolo schválené na schôdzi vlastníkov konanej dňa 27.06.2011, čo potvrdzuje aj písomné hlasovanie vlastníkov o súhlase s uzatvorením úverovej zmluvy zo dňa 28.09.2011, kde v bode IV Zápisnice o písomnom hlasovaní schvaľujú vlastníci navýšenie mesačných platieb do fondu opráv na min. výšku 0,93 Eur/m2/mesiac. I keď žalovaná považovala za neoprávnené navýšenie platieb do Fondu opráv, a hlasovanie za ničotné, dospel k záveru, že ak žalovaná a iný prehlasovaný vlastník sa neobrátili na súd žalobou v prekluzívnej lehote, jej právo namietať výšku preddavkov do Fondu opráv zaniklo. Prisvedčil v tomto smere žalobcovi, keďže všetci spoluvlastníci rešpektujú sumu do Fondu tak ako je uvádzaná v ročných vyúčtovaniach. Odpočítal tak z vyúčtovania za rok 2013 sumu 156 Eur účtovanú za odmenu advokáta, súdne a exekučné trovy, nakoľko tento náklad považoval za nedôvodný, keďže žalovanej takáto povinnosť z ničoho nevyplývala. Nedoplatok vyúčtovania za rok 2013 tak vyčíslil na sumu 393,83 Eur. Za rok 2014 by mala doplatiť žalovaná 493,25 Eur, avšak žalobca si uplatnil iba sumu 422,98 Eur. Za rok 2015 mala doplatiť sumu 92,22 Eur. Tieto sumy mal zrejmé z jednotlivých vyúčtovaní po odpočítaní neprávom účtovaných položiek za advokáta a exekučné služby, v ktorej časti bola aj žaloba zamietnutá. Zároveň žalobcovi priznal aj úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1, 2 C.s.p. podľa procesného úspechu. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, aby bola žaloba v napadnutej časti zamietnutá, alternatívne zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne bez náležitej zákonnej opory, nakoľko žalovaná suma bola spochybnená viacerými listinnými dôkazmi, ktoré nepreukázali opodstatnenosť žalovanej sumy, žalobca, ani jeho právna zástupkyňa, dostatočne nepreukázali opodstatnenosť priznanej žalovanej sumy a súd sa nedostatočne vysporiadal s právnou argumentáciou, ktorú predložila a dostatočne nezdôvodnil, prečo vzneseným námietkam nevyhovel. Poukázala na to, že uplatnený nárok spochybnila v tom, že nielen nezodpovedal skutočnosti, ale je v hrubom rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Vzhľadom na zhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie, ktoré považoval za nedostatočné, zmätočné, nezrozumiteľné a neurčité, mala byť žaloba zamietnutá v celom rozsahu. Žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť uplatnený nárok riadne zdôvodniť a podložiť listinnými dôkazmi. Uznala nárok žalobcu len vo výške 60,71 Eur. Zotrvala na námietke absolútnej neplatnosti navýšenia platieb do Fondu opráv z dôvodu rozporu so zákonom o vlastníctve bytov - a to úkonu označeného zápisnica zo schôdze vlastníkov zo dňa 11. 06. 2011 a z toho vyplývajúce nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie - nakoľko vlastníci bytov, ktorých žalobca v konaní zastupuje, do dnešného dňa neprijali žiadne uznesenie, ktorým by rozhodli o navýšení Fondu, absentuje prijatie uznesenia. Nebolo realizované ani dodatočne ako sa konštatuje v zápisnici, schôdza vlastníkov, ktorá sa konala 11. 06. 2011, nebola uznášaniaschopná jednak v otázke riešenia zatepľovania, jednak poskytnutia úveru a v zmysle zákona ani v otázke navyšovania platieb do Fondu. Keďže nedošlo k platnému navýšeniu v súlade so zákonom, ide absolútne neplatný právny úkon. Keďže žiadne uznesenie, ani to ako sa hlasovalo o uznesení, na danej schôdzi prijaté nebolo, žalobca ani zákonným spôsobom nezverejnil ani sprístupnil zápisnicu, aby ju bolo možné napadnúť, neobstojí argument žalobcu a súdu prvej inštancie, že v zákonnej lehote ako prehlasovaný vlastník mala uznesenie napadnúť na súde. Rovnako zo zápisnice zo dňa 27. 06. 2011 nevyplýva, že by schôdza vlastníkov prijala uznesenie o navýšení Fondu opráv, išlo len o doplnenie bodu 2, nešlo o rozhodnutie o navýšení Fondu, nebolo prijaté uznesenie, vôbec sa nehlasovalo. Ide o absolútne neplatný právny úkon a nie je potrebné sa tejto neplatnosti dovolávať. Neplatné bolo aj celej písomné hlasovanie, nakoľko podľa uznesenia zo schôdze vlastníkov títo sa uzniesli na tom, že hlasovanie sa uskutoční písomne, pričom bude realizované prostredníctvom troch overovateľov, na hlasovacom lístku absentuje podpis 3. overovateľa. Pokiaľ nebol dodržaný zákon, ide o absolútnu neplatnosť spočívajúcu v protiprávnom konaní správcu, ktorého zodpovednosť je daná aj voči ostatným spoluvlastníkom. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na to, že ostatní vlastníci v dome si riadne a včas plnili svoje povinnosti a nie je žiadny legitímny dôvod, aby v prípade žalovanej tomu bolo inak. Z prostriedkov Fondu vlastníci v dome prostredníctvom neho ako správcu uhrádzajú vzniknuté náklady za dom, ktoré sa pravidelne ročne vyúčtovávajú porovnaním výšky pripadajúcej na jednotlivé byty v dome zistené zákonom ustanoveným spôsobom v ročnom vyúčtovaní nákladov, ktoré je správca povinný doručiť každému vlastníkovi. Je zákonnou povinnosťou žalovanej riadne a včas podľa § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a zmluvy o výkone správy uhrádzať na účet vlastníkov domu peňažné plnenia patriace všetkým vlastníkom v dome ako ich majetok, ktorý ako cudziu vec on ako správca len spravuje, disponuje ňou ako cudzou, patriacu všetkým vlastníkom v dome. Keď žalovaná riadne a včas neuhrádzala nielen preddavkové mesačné platby do Fondu ani nedoplatky zistené v ročných vyúčtovaniach nákladov za byt, bola dlžníčkou voči ostatným vlastníkom, ktorí museli uhrádzať vzniknuté náklady za dom. Peňažné plnenia zo strany žalovanej do Fondu domu sú majetkom všetkých vlastníkov v dome, preto, keď ostatní plnia nielen preddavkové mesačné platby, ale aj vzniknuté nedoplatky z ročných vyúčtovaní, nie je legálny dôvod na druhovo iný postup žalobcu ako správcu voči žalovanej. Žalobou sa domáha dodatočného splnenia si zákonných a zmluvných povinností žalovanou najmä voči ostatným vlastníkom v dome. Mal za to, že rozsudok spĺňa zákonné náležitosti, súd prvej inštancie na základe dokazovania a hodnotenia jeho výsledkov dospel k zisteniu reálne existujúceho skutkového stavu, k správnemu právnemu posúdeniu a meritórnemu rozhodnutiu. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie; na posúdenie spornej výšky nároku žalobcu na zaplatenie nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2013-2015; v dostatočne potrebnom rozsahu z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými preukazoval dôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaná bránila proti podanej žalobe, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, ich zhodnotením v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (§ 191 C.s.p.) dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (§ 10 ods.1, ods.6, 7b ods.5, § 8a ods.2, § 14), ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k záveru o vzniku nároku žalobcu na zaplatenie časti žalovanej istiny aj riadne vysvetlil, a to aj so zreteľom na právne a skutkovo relevantné námietky strán súvisiace s predmetom konania. 6. Odvolací súd nezistil v súvislosti s námietkou žalovanej týkajúcej sa nesprávneho hodnotenia dôkazov v postupe súdu prvej inštancie žiadnu takú vadu či pochybenie, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť či predčasnosť jeho skutkových záverov. Súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci, logicky vysvetlil postup, na základe ktorého dospel z vykonaných dôkazov k svojim skutkovým záverom a odvolací súd nezistil, že by považoval za zistené niečo, čo sa v spise nenachádzalo, resp. že by opomenul niečo podstatné, čo z obsahu spisu vyplývalo, alebo že by v jeho úvahách existovali logické rozpory. Len odlišný názor žalovanej na hodnotenie listinných dôkazov nie je, s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie. 7. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie takýmto spôsobom postupoval, primerane vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov. Do obsahu základného práva strany podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a ľudských slobôd, nepatrí právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. 8. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca svoj nárok náležite dôkazne podložil listinnými dokladmi, hodnovernosť ktorých žalovaná relevantným spôsobom nespochybnila. Správne sa vysporiadal aj s procesnou obranou žalovanej, že pokiaľ sa nedovolala v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote neplatnosti rozhodnutia vlastníkov o navýšení Fondu opráv, nemôže jej námietka neplatnosti hlasovania v tomto konaní obstáť. Vlastníci prijali rozhodnutie o navýšení Fondu opráv na podklade zápisnice zo schôdze zo dňa 27.06.2011, a to písomným hlasovaním dňa 27.09.2011, v ktorom odsúhlasili navýšenie platieb do Fondu opráv, o čom svedčí zápisnica zo dňa 28.09.2011. Žalovaná preto nedôvodne namieta, že nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o navýšení príspevkov do Fondu, a preto nemohla žalobu o neplatnosť hlasovania podať. Formálny nedostatok (absencia podpisu 3. overovateľa na hlasovacom lístku) nespôsobuje absolútnu neplatnosť prijatého rozhodnutia. Súd prvej inštancie na obranu žalovanej primerane reagoval, stručne uviedol, ako ju posúdil, a preto nie je opodstatnená námietka žalovanej, že súd prvej inštancie sa s jej obranou dostatočne nevysporiadal. 9. Z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. žalovaná neuviedla žiadne také námietky, že by súd prvej inštancie nepoužil správny právny predpis, nesprávne interpretoval príslušné ustanovenia zákona o vlastníctve bytov, alebo že by z ustáleného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery, a preto nemožno ani tento odvolací dôvod; bez konkrétneho vymedzenia jeho bližšieho obsahu; považovať za opodstatnene uplatnený. 10. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovanou uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, vrátane súvisiaceho; odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého; výroku o náhrade trov konania, potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).