Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/259/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516218025 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1516218025.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci rozvodu manželstva účastníkov: H.. U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, F., K., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ľuboš Novák s.r.o., IČO: 36 861 197, so sídlom Námestie Martina Benku č. 10, Bratislava a H.. E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č. XXXX/X, L., zastúpený: Jurovatý & Partners, s.r.o., IČO: 36 862 703, so sídlom Námestie SNP č. 14, Bratislava, v konaní vedenom na návrh manžela o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode voči maloletým deťom: R. H., nar. XX.XX.XXXX a J. H., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29.10.2018, č.k. 17P/376/2016-188, v spojení s opravnými uzneseniami Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.03.2019, č.k. 17P/376/2016-223 a zo dňa 16.06.2019, č.k. 17P/376/2016-233, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, t.j. vo výroku III. v časti o určení výživného na bežnú výživu maloletých detí a v závislom výroku V. o trovách konania potvrdzuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku : -rozviedol manželstvo účastníkov Mag. E. H., nar. XX.XX.XXXX a H.. U. H., rodenej E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté XX.XX.XXXX v V., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XXX pod por. č. XX ( výrok I.), -maloleté deti H. - R., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení a povinní obaja rodičia ( výrok II.), -otcovi uložil povinnosť vždy vopred do 15. dňa v mesiaci prispievať na výživu maloletého R. sumou 600 eur mesačne na bežnú výživu dieťaťa a na výživu maloletej J. sumou 400 eur mesačne na bežnú výživu dieťaťa k rukám matky a ďalšou sumou 100 eur mesačne určenou na úspory každého z maloletých detí, a to na dva samostatné účty zriadené na meno každého z maloletých detí, ktoré je matka povinná zriadiť v lehote sedem dní od právoplatnosti rozsudku a ich čísla následne do troch dní oznámiť otcovi s tým, že na nakladanie s prostriedkami na týchto účtoch je potrebný súhlas súdu ( výrok III.), - na čas po rozvode schválil dohodu rodičov , podľa ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým R. H., nar. XX.XX.XXXX každý pondelok a stredu od 15,30 hod. do 18,30 hod. a každý párny víkend od piatku od 15,30 hod do nedele do 18,00 hod. a s s maloletou J. H., XX.XX.XXXX každý pondelok a stredu od 16,30 hod. do 18,30 hod. a každý párny víkend v sobotu od 16,00 hod. do 18,30 hod. a v nedeľu od 16,00 hod. do 18,00 hod. ( výrok IV.), - podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej „ C.m.p.“) o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu ( výrok V.). 2. Výrok o rozvode manželstva právne odôvodnil § 23 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) a vecne tým, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, keď za základnú príčinu rozvratu manželstva účastníkov považoval nadviazanie mimomanželského vzťahu manželom. Účastníci vo februári 2017, kedy si manželka prenajala samostatný byt a opustila spoločnú domácnosť, definitívne ukončili spolužitie. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna vzhľadom na pochopiteľnú stratu dôvery manželky voči manželovi. Mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí účastníkov konania, hoci sa aktuálne nachádzajú obe ešte v útlom veku, nakoľko rodičia sa napriek partnerskej kríze na starostlivosti o ne vedia v zásade dohodnúť tak, aby boli čo najmenej zaťažované rozvodom rodičov. 3. Výroky týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd prvej inštancie právne odôvodnil § 100 C.m.p., § 24 ods.1,2,3,4,5, § 25 ods.1,2, § 28 ods1,2,3, § 62 ods.1,2,5, § 63 ods.3, § 75 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) konštatujúc, že matka je schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté deti, ktoré sú obe zatiaľ v útlom veku. S prihliadnutím na aktuálne súhlasný postoj manžela vychádzajúci z aktuálnej situácie a rešpektu citových potrieb detí vo veku maloletých, súd prvej inštancie obe maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovanie maloletých ponechal na oboch rodičov, keďže v konaní neboli v tomto smere preukázané relevantné závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby bol otec vo výkone jeho rodičovských práv v časti zastupovania a správy majetku maloletých detí obmedzený, resp. aby mu bol ich výkon pozastavený (§ 28,§ 38 Zákona o rodine ). 4. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti otca, po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletých detí, s prihliadnutím na ich vek a zdravotný stav, ako aj schopností a možností a životnú úroveň otca súd prvej inštancie za primeranú výšku výživného považoval sumu 600 eur mesačne na výživu maloletého R. a sumu 400 eur mesačne na výživu maloletej J., ako aj ďalšiu sumu 100 eur na každé dieťa určenú na tvorbu úspor. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri svojej úvahe vychádzal predovšetkým z práva maloletých detí sa podieľať na životnej úrovni rodičov a tým, že uvedené sumy zodpovedajú schopnostiam a možnostiam otca a oprávneným potrebám maloletých, ktoré matka vyčíslila bez akýchkoľvek neprimeraných položiek, keďže do nákladov súvisiacich s výživou detí je navyše potrebné zahrnúť aj pomernú časť nákladov spojených s ich bývaním a na strane R. náklady spojené s návštevou materskej školy, s výučbou cudzích jazykov a šport. Nakoľko výživné sa v konaní o rozvod určuje na čas po rozvode, súd prvej inštancie nemohol zohľadniť, že doposiaľ tieto náklady uhrádzal otec a tieto budú do budúcna premietnuté do stanoveného výživného. Súd prvej inštancie mal za to, že matkou vyčíslené náklady spojené s výživou detí a na bývanie vyčíslené v sume 1 373 eur mesačne ( 75 eur elektrina, 24 eur koncesionárske poplatky, 30 eur TV a internet, 30 eur lieky a vitamíny, sumu 210 eur mesačne na raňajky a večere pre deti , 105 eur J. obedy /3,50 x 30/, 72 eur desiate a olovranty R. /, 90 eur desiate a olovranty J. , 60 eur oblečenie na obe deti, 15 eur materská škola a iné náklady napr. výlety, 39 eur plienky J. , 20 eur drogéria, 33 eur darčeky, 20 eur kultúra, náklady maloletého R. na škôlku vo výške 200 eur mesačne, príspevok v škôlke na materiálne zabezpečenie detí vo výške 51 eur, ďalšie náklady spojené so záujmovými aktivitami R. uhrádzané otcom 78 eur jednorázovo na pomôcky na angličtinu, 46 eur poplatok za anglický jazyk, 36 eur za nemecký jazyk, 75 eur polročne futbal) zodpovedajú bežným nákladom, primeraným veku a potrebám maloletých detí , t.j. bežným výdavkom na stravu hygienu, oblečenie, školské a mimoškolské aktivity, v štandarde zodpovedajúcom životnej úrovni rodičov. Súd prvej inštancie pritom vychádzal zo zásady, že rodičia sa podieľajú na výžive svojich detí obaja podľa svojich schopností a možností a zohľadňoval, že v čase rozhodovania žiaden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, schopnosti a možnosti matky sú aktuálne výrazne limitované potrebou osobnej celodennej starostlivosti o mal. J. (jediným príjmom matky je rodičovský príspevok slúžiaci na zabezpečenie jej vlastnej obživy, na ktorú jej manžel aktuálne prispieva ďalšou sumou 200 eur, a na výživu detí sú určené jedine rodinné prídavky, po doplatení rakúskymi úradmi vo výške 180 eur na každé dieťa) a aktuálne zaťažuje finančné zabezpečenie detí v zásade výlučne otca. Pri vyčíslených celkových odôvodnených nákladoch na výživu maloletého R. vo výške cca 855 eur mesačne (230 eur alikvótna čiastka na bývanie, cca 250 eur na stravu, 50 eur na oblečenie, 15 eur na príspevok do materskej školy, 10 eur drogéria, 50 eur darčeky a kultúra), t.j. dokonca bez ďalších prezentovaných nákladov na výučbu cudzích jazykov a šport doposiaľ hradených otcom, za zohľadnenia rodinných prídavkov vo výške 180 eur, považoval matkou požadovanú sumu 600 eur na výživu maloletého za plne dôvodnú a preto jej návrhu vyhovel, keď potreby maloletého by odôvodňovali dokonca určenie výživného vo vyššej sume. Rovnako vyhovel z obdobných dôvodov návrhu matky aj na určenie výživného na maloletú J., keď v jej prípade za odôvodnené celkové náklady na jej výživu považoval sumu 580 eur (230 eur alikvótna čiastka na bývanie, cca 200 eur na stravu, 50 eur na oblečenie, 40 eur plienky, 10 eur drogéria, 50 eur darčeky a kultúra). Naviac matka aktuálne kompenzuje svoju časť vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou o deti. 5. Za zohľadnenia nákladov otca, vychádzajúc okrem jeho deklarovaných príjmov aj z jeho priznaných majetkových pomerov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade boli vzhľadom na aktuálne zárobkové schopnosti a možnosti otca splnené podmienky aj na určenie časti výživného na tvorbu úspor podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, keď za primeranú čiastku považoval sumu 100 eur na každé dieťa ( nižšia sume, než otcom navrhovaná suma) a súčasne určil spôsob úhrady tejto sumy na samostatné účty zriadené matkou na meno každého z detí, pričom v súlade so zákonom je na nakladanie s prostriedkami kumulovanými na týchto účtoch potrebný súhlas súdu. 6. S poukazom na to, že rodičia ohľadom styku otca s maloletými uzavreli rodičovskú dohodu, túto za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka považoval súd prvej inštancie za uzavretú v súlade so zákonom a najlepším záujmom maloletých detí a v súlade s ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine ju v plnom rozsahu schválil. 7. Proti výroku III. rozsudku v časti týkajúcej sa bežného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí uvádzajúc, že pri stanovení výšky výživného vychádzal súd prvej inštancie z priemerného mesačného príjmu matky vo výške 575 eur, celkových nákladov spojených s výživou oboch detí vo výške 1 373 eur mesačne , avšak nie je zrejmé, aký príjem na strane otca pri rozhodovaní zohľadnil. Súd prvej inštancie pochybil aj pri svojej úvahe smerujúcej k stanoveniu výživného pri vyčíslení nákladov na výživu maloletých detí v tom, že vychádzal len z akéhosi matematického výpočtu , neuviedol, z akého dôvodu do týchto výdavkov na výživu maloletých detí zahrnul aj výdavky , ktoré sa pravidelne mesačne neopakujú, napr. 60 eur mesačne na oblečenie, 33 eur mesačne na darčeky , 130 eur očkovanie, 78 eur na pomôcky na angličtinu. Do nákladov zahrnul veľmi vysoké priemerné náklady , a to 230 eur alikvótna čiastka na bývanie, 250 eur mesačne na stravu, 50 eur mesačne na oblečenie, 50 eur mesačne na darčeky a kultúru, a to aj vo vzťahu k maloletej J. . Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výživného na maloleté deti neobsahuje úvahy a odôvodnené právne závery, čo ho robí nepreskúmateľným. Otec zdôraznil, že s maloletými deťmi sa stýka a stretáva v čase uvedenom v rozhodnutí, tento styk je pravidelný a široký, pravidelne deťom platí škôlku a nakupuje oblečenie, k čomu súd prvej inštancie neprihliadol. Za primerané odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov považoval odvolateľ výživné vo výške 450 eur na maloletého R. a 350 eur na maloletú J. a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s týmto návrhom v časti týkajúcom sa výživného na maloleté deti zmenil. 8. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správne potvrdiť. Konštatovala, že otec v priebehu konania samostatne deklaroval svoj čistý mesačný príjem vo výške 4 000 eur, z ktorého súd prvej inštancie pri posudzovaní mesačného príjmu vychádzal. V podanom odvolaní otec nespochybňuje výšku svojho mesačného príjmu, ale iba mu nie je jasná úvaha súdu pri jeho vyhodnocovaní. Súd prvej inštancie na základe svojej úvahy dospel k správnemu určeniu výšky výživného. Nájomné na bývanie matky a detí je v totožnej lokalite, ako pôsobia deti počas celého svojho života, aby boli zachované ich sociálne väzby, nachádza sa v blízkosti pobytu otca, čo uľahčuje styk otca s deťmi a prezentovaná výška nákladov spojených s nájomným bývaním je vzhľadom na lokalitu štandardná. Pokiaľ ide o náklady na stravu , v priebehu konania matka podložila tieto výdavky . Pokiaľ ide o náklady na oblečenie, darčeky, kultúru, obe deti sa nachádzajú vo veku najrýchlejšieho fyzického vývoja a je potrebné i na mesačnej báze zabezpečovať nové oblečenie , ktoré im je po pár mesiacoch malé. Výška určeného výživného predstavuje cca 25 % z celkového príjmu otca, ktorý aj po uhradení výživného disponuje značnými finančnými prostriedkami, ktoré mu zabezpečujú nadštandardnú životnú úroveň. Rozsudok súdu vo výroku o výživnom potom nemá zabezpečovať, resp. pokrývať iba minimálne náklady detí na život, ale v zmysle § 62 ods.2 Zákona o rodine majú deti právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, čo bolo v rozsudku správne zohľadnené. Pokiaľ otec namieta, že pravidelne platí škôlku a deťom nakupuje oblečenie, v určenom výživnom sú zahrnuté všetky náklady na ktoré má otec prispievať a jeho náklady vynaložené mimo výživného, nie sú jeho povinnosťou , iba právom. Súd sa nemôže spoliehať , že otec bude tieto náklady uhrádzať pravidelne a pri rozhodovaní ich nemôže ani zohľadniť. 9. Otec v písomnom podaní zo dňa 09.01.2020 súdu oznámil, že matka začala od mája 2019 pracovať s hrubým príjmom 2 300 eur, od novembra 2019 prestala pre maloletú J. platiť za škôlku sumu cca 390 eur mesačne, od novembra 2018 má matka nového partnera, ktorý jej prispieva na životný štandard a s ktorým chodievajú na luxusné dovolenky, resp. predĺžené víkendy a v súčasnosti na miestne príslušnom súde v Neusiedl am See prebieha konanie o zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti. 10. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania otca. Keďže výrok rozsudku o rozvode manželstva nebol odvolaním napadnutý, (nadobudol právoplatnosť 02.01.2019) a odvolaciemu prieskumu bolo podrobené rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, a to vo vzťahu k napadnutému výroku o výške vyživovacej povinnosti otca, odvolací súd účastníkov konania v tomto rozhodnutí označuje ako matka a otec. 11. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.) . 13. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 14. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu , aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 15. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkam otca o nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, v ktorom absentuje relevantné právne posúdenie a vyhodnotenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť akými úvahami bol súd vedený pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti otca možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia vzťahujúce sa ku skutkovému a právnemu posúdeniu prijatého výroku III. v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode ( t.j. bežného výživného), uvedeným požiadavkám vyhovuje a odvolacie námietky otca sú nedôvodné a nepodložené. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti zohľadňoval finančné a majetkové pomery otca, ktoré otec v priebehu konania pred súdom prvej inštancie deklaroval, a to príjem vo výške 4 000 eur netto mesačne uvádzaný samotným otcom v návrhu na začatie konania, predstavujúci provízie za sprostredkovanie finančných služieb, rodinný dom o výmere 130 m2 a pozemok v Kitsee vo výlučnom vlastníctve otca a ďalej nehnuteľnosti patriaca do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (pozemky v kat. území H. a 4 izb. byt v J. užívaný otcom pre účely jeho podnikania). Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vyporiadal aj s nákladmi maloletých detí, a to osobitne vo vzťahu ku mal. R. a maloletej J., z ktorých následne vychádzal pri rozhodovaní o výške výživného určeného na bežné potreby detí a pri ktorom určení správne a v súlade s § 62 ods.2 Zákona o rodine vychádzal z premisy, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča, keďže životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pri rozhodovaní správne zohľadňoval možnosti a pomery na strane matky, ktorej príjmom bol v danom čase rodičovský príspevok a rodinné prídavky v sume 260,24 eur a dorovnávací príspevok zo strany rakúskych úradov vo výške 314,96 eur a i to, že matka maloletých detí v danom čase časť svojej vyživovacej povinnosti nahrádzala osobnou starostlivosťou o obe deti. Náklady na maloleté deti prezentované matkou v konaní pred súdom prvej inštancie, s poukazom na miesto bydliska matky s deťmi nachádzajúceho sa v blízkosti rodinného domu otca v F., nie je možné vo vzťahu k nákladom za bývanie považovať za premrštené . Obdobná úvaha platí i vo vzťahu k ostatným nákladom prezentovanými matkou, keď výšku vyčíslených nákladov na stravu detí, ich potreby (ošatenie, obuv, hygienické potreby a ostatné), na predškolské zariadenia a záujmy detí, (vrátane kultúrnych akcií ), sú zodpovedajúce jednak potrebám detí v období najrýchlejšieho fyzického a psychického vývoja a na druhej strane aj životnému štandardu rodiny, ktorý vyplýva z vykonaného dokazovania. Otcovi je treba dať do pozornosti, že vo výške určeného bežného výživného sú zohľadnené a premietnuté všetky aktuálne potreby maloletých detí, vrátane nákladov spojených s návštevou materskej školy, s výučbou cudzích jazykov a iných záujmov detí (šport) a pokiaľ otec tieto náklady nad rámec určeného výživného dobrovoľne uhrádza (čo je jeho právom), táto argumentácia nemôže mať pri posudzovaní dôvodnosti ním podaného odvolania význam. 16. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k určenej výške vyživovacej povinnosti otca na obe maloletí deti dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadali s podstatnými vyjadreniami oboch rodičov prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať ( § 387 ods.2 C.s.p.). 17. Pokiaľ otec v písomnom podaní zo dňa 09.01.2020 súdu oznámil, že matka začala od mája 2019 pracovať s hrubým príjmom 2 300 eur, od novembra 2019 prestala pre maloletú J. platiť za škôlku sumu cca 390 eur mesačne, od novembra 2018 má matka nového partnera, ktorý jej prispieva na životný štandard a s ktorým chodievajú na luxusné dovolenky, resp. predĺžené víkendy a v súčasnosti na miestne príslušnom súde v X. am R. prebieha konanie o zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti, na tieto skutočnosti odvolací súd nemohol prihliadať. V danom konaní, ktorého predmetom je návrh na rozvod manželstva a ktoré je podľa ust. § 100 C.m.p. zo zákona spojené s konaním o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, súd totiž rozhoduje o úprave pomerov maloletých detí rozvádzajúcich sa rodičov, týkajúcich sa vždy len obdobia po rozvode manželstva, naviazaného na právoplatnosť výroku rozsudku o rozvode manželstva, bez zohľadnenia následných zmien v pomeroch na strane rodičov a aj maloletých detí. 18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. v časti o určení výživného na bežnú výživu maloletých detí a v závislom výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. 20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).