Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Tos/105/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010883 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1517010883.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Zuzany Molnárovej, v trestnej veci odsúdeného P. W. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/236/2017 zo dňa 27.10.2020, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01.12.2020 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného P. W., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený P. W. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/236/2017 zo dňa 23.12.2017 neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd prvého stupňa zaradil odsúdeného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený nežil riadnym životom, nakoľko v skúšobnej dobe spáchal viacero úmyselných trestných činov. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote dňa 29.10.2020 sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že mu bolo odopreté právo povinnej obhajoby, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Je niekoľko krát súdne trestaný, a preto nemá dôveru v Okresný súd Bratislava V. Žiada o spravodlivý súd, keďže je právoplatným občanom Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdený P. W. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/236/2017 zo dňa 23.12.2017 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2017. V zmysle § 50 ods. 1 Trestného zákona, veta druhá, skúšobná doba podmienečného odsúdenia začala plynúť dňa 24.12.2017 a uplynula dňa 23.06.2020. Súd prvého stupňa nariadil vo veci verejné zasadnutie za účelom zisťovanie vedenia riadneho života odsúdeným v skúšobnej dobe. Na verejnom zasadnutí súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/4/2018 zo dňa 05.01.2018 právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 03.01.2018. Okresným súdom Bratislava II bol pod sp.zn. 0T/15/2018 dňa 14.01.2018 právoplatne odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, ktorý spáchal dňa 12.01.2018. Napokon dňa 18.02.2018 sa odsúdený dopustil ďalšej krádeže, za ktorú bol odsúdený Okresným súdom Bratislava III pod sp.zn. 0T/45/2018. Odsúdený sa na verejnom zasadnutí vyjadril, že mal zhoršený zdravotný stav, a preto robil veci bezhlavo. Domáhal sa predĺženia skúšobnej doby alebo uloženia alternatívneho trestu. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol rozhodnúť o premene trestu. Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v ods. 1, c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Správne postupoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že odsúdený Michal W. neviedol riadny život, keď počas skúšobnej doby spáchal 3 úmyselné trestné činy rovnakého druhu ako ten, pre ktorý mu bola určená skúšobná doba. Spáchanie úmyselného trestného činu je z hľadiska hodnotenia závažnosti protiprávneho konania v zmysle posudzovania vedenia riadneho života najvážnejšou formou protiprávneho konania, a vylučuje záver o vedení riadneho života v skúšobnej dobe. Uvedené prehlbuje skutočnosť, že odsúdená sa dopustila opakovaného protiprávneho konania len veľmi krátko (cca 2 týždne) po začiatku skúšobnej doby, a nejednalo sa o ojedinelé nerešpektovanie vlastníckeho práva, ale jej trestná činnosť pozostávala z 3 ďalších krádeží. Z tohto je evidentné, že podmienečný trest odňatia slobody nemal na odsúdeného absolútne žiadny výchovný vplyv. Sťažnostný súd konštatuje, že ani len z formálneho hľadiska nebolo možné ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti a predĺžiť skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia, pretože táto v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už neplynula, ale zároveň neboli splnené materiálne podmienky uvedené v citovanom ustanovení § 50 ods. 4 Trestného zákona. Z tohto je zrejmé, že musí byť splnená podmienka výnimočnosti v zmysle uvedenia takých okolností, ktoré sa vymykajú z rámca bežných okolností. Odsúdený neuviedol ani v podanej sťažnosti žiadne neobvyklé skutočnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť v uvedenom zmysle. Každý trest má zákonite obmedzujúci vplyv na bežný život odsúdeného a na jeho rodinu, pretože sa jedná o trest za trestný čin, a jeho účelom je o.i. aj potrestanie páchateľa. K sťažnostným námietkam sťažnostný súd uvádza, že prípady povinnej obhajoby vo vykonávacom konaní sú upravené odlišne od konania pred súdom, a to v § 38 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý taxatívne určuje, že obvinený musí mať obhajcu, ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý v čase konania verejného zasadania nedovŕšil osemnásty rok, ak je vo väzbe, alebo ak sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať. Nejde teda o prípad povinnej obhajoby, ak je obvinený vo výkone trestu odňatia slobody. Z uvedeného rezultuje, že k porušeniu zákona súdom prvého stupňa nedošlo. Sťažnostný súd uzatvára, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, a nedopustil sa žiadnych procesných pochybení. Jeho rozhodnutie je vecne správne a zodpovedá zákonu. Premena trestu odňatia slobody na alternatívny trest, ktorého sa odsúdený domáha, nie je vo vykonávacom konaní zo zákona možná, k uvedenému môže dôjsť len opačne. V súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa aj v časti, v ktorej odsúdeného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený pred spáchaním trestného činu, pre ktorý mu bola určená skúšobná doba, bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Krajský súd nezistil dôvody pre zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.