Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/258/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517217683 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1517217683.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobkyne: C. Z., O.. XX.XX.XXXX, B. U. XX, XXX XX V., zastúpenej advokátom JUDr. Eduardom Veterníkom, Advokátska kancelária, Viničná 20, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: FIDUCIA reality, spol. s r.o., Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 47 864 338, zastúpenému advokátskou spoločnosťou C&T Advokáti s.r.o., Fedinova 3b, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51 284 961, o zaplatenie sumy vo výške 3.500 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. júna 2019, č.k. 57C/45/2017-101, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 25.11.2017 do zaplatenia, a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 40 ods. 1, ods.2, § 40a, § 50a ods.1, ods.2, § 51, § 498, § 145, § 451 ods. 1, ods.2, § 456, § 457, § 458, § 545 ods.3, § 544 ods.1, Obč. zák. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predloženou Zmluvou o zložení finančnej čiastky, uzavretou sporovými stranami a záujemcom o predaj dňa 07.06.2017, mal nepochybne preukázané, že predmetom budúceho prevodu má byť stavba rodinného domu postavená na parc. č. XXXX/XXX spolu s jasne a určito určeným pozemkom (ďalej len "nehnuteľnosť"). Záujemca o predaj pri podpise tejto zmluvy sa zaviazal, že najneskôr v deň podpisu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť predloží záujemcom o kúpu Kolaudačné rozhodnutie vydané príslušným stavebným úradom o povolení užívania Rodinného domu, ktoré bude spolu s rozhodnutím o určení súpisného čísla vložené do katastra nehnuteľností, a to ešte pre podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech záujemcov o kúpu. Záujemca o predaj sa zaviazal v deň podpisu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť predložiť a odovzdať záujemcom o kúpu všetku dokumentáciu vzťahujúcu sa k nehnuteľnosti (čl. I. ods. 4.). Záujemca o predaj a záujemcovia o kúpu súhlasili s tým, že sprostredkovateľ (žalovaný) bude vyvíjať sprostredkovateľskú činnosť smerujúcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť podľa podmienok uvedených v tejto zmluve (čl. I. ods. 5.). Sprostredkovateľ (žalovaný) sa zaviazal sprostredkovať uzatvorenie kúpnej zmluvy, vyhotoviť kúpnu zmluvu a návrh na vklad vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností (čl. I. ods. 6.). Záujemcovia o kúpu (žalobkyňa s manželom) uhradia do depozitu uschovávateľa (žalovaného) zálohu vo výške 3.500 eur bezhotovostným prevodom alebo vkladom na účet uschovávateľa pri podpise tejto zmluvy. Táto záloha slúži na potvrdenie vážneho záujmu o kúpu nehnuteľnosti uvedenej v čl. I. ods. 1 a 3 tejto zmluvy. Po naplnení predmetu tejto zmluvy, a to konkrétne dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi záujemcom o predaj a záujemcami o kúpu v lehote podľa čl. II. ods. 1 tejto zmluvy, bude táto záloha považovaná za prvú časť kúpnej ceny v zmysle čl. II. ods. 3 písm. a) tejto zmluvy (čl. I. ods. 8.). Záujemca o predaj sa zaväzuje odovzdať záujemcom o kúpu skolaudovaný Rodinný dom v prevedení Holodom (čl. I. ods. 9.). Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné, preto ich súd považoval v súlade s § 151 ods. 1 C.s.p. za nesporné. Záujemca o predaj a záujemcovia o kúpu sa zaviazali uzatvoriť medzi sebou kúpnu zmluvu k nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. I. ods. 1 a 3 tejto zmluvy, a to najneskôr do 3 (troch) mesiacov od podpisu tejto zmluvy (čl. II. ods. 1). V prípade, ak záujemcovia o kúpu porušia svojvoľne alebo zavinene svoju povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa čl. II. ods. 1. tejto zmluvy, zložená finančná čiastka vo výške 3.500 eur prepadne v prospech záujemcu o predaj a sprostredkovateľa ako zmluvná pokuta (čl. III. ods. 4.). Ak vznikne pochybnosť o tom, kto z účastníkov kúpnej zmluvy porušil svojvoľne alebo zavinene svoju povinnosť, je rozhodnou skutočnosťou pre určenie povinného na zaplatenie zmluvnej pokuty tá okolnosť, ktorá zo strán nepodpíše kúpnu zmluvu vyhotovenú sprostredkovateľom (žalovaným) v lehote stanovenej v čl. II. ods. 1. tejto zmluvy (čl. III. ods. 7.). Tieto skutočnosti vyplynuli zo skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaný nepopieral, nakoľko obsah zmluvy bol vyhlásením zmluvných strán odsúhlasený a potvrdený ich vlastnoručnými podpismi (čl. V. ods. 6.). Záverečnými ustanoveniami predloženej zmluvy mal nepochybne preukázané, že táto zmluva je platná a účinná dňom jej podpisu všetkými zmluvnými stranami, t.j. dňom 07.06.2017 (čl. V. ods. 1.). Táto zmluva stráca platnosť uzatvorením kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti alebo uplynutím lehoty podľa čl. II. ods. 1. tejto zmluvy, kedy mala byť kúpna zmluva pôvodne uzatvorená. Zmluvné strany sa dohodli, že ukončenie platnosti tejto zmluvy, resp. zrušenie zmluvy, nemá vplyv na uplatňovanie si nárokov na zmluvné pokuty a vzájomné vysporiadanie nárokov oprávnených zo zmluvnej pokuty a sprostredkovateľa, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy (čl. V. ods. 2.). Zmeny a doplnky k tejto zmluve sa môžu vykonať len so súhlasom všetkých zmluvných strán, a to formou písomných dodatkov k tejto zmluve (čl. V. ods. 5.). Konštatoval, že skutkové tvrdenia žalobkyne boli totožné s uvedenými ustanoveniami v zmluve, preto ich považoval za pravdivé a skutkové tvrdenia žalovaného, že bola stranami zmluvy lehota podľa čl. II. ods. 1 zmluvy predĺžená, považoval za účelové a nepravdivé, nakoľko žalobkyňa toto popierajúce skutkové tvrdenie žalovaného poprela s poukazom na ustanovenie čl. V. ods. 5. Zmluvy; v tomto smere poukázal na § 40 ods. 1 a 2 Obč. zák., podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Uviedol, že písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne, a preto akceptoval námietku žalobkyne o právnej irelevancii žalovaným navrhnutého dokazovania výsluchom svedkov ohľadne jeho tvrdenia, že predmetná zmluva zo dňa 07.06.2017 uzatvorená písomnou formou, bola menená ústnou dohodou zmluvných strán, nakoľko dokazovanie v tomto smere by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania; navrhnuté výsluchy strán sporu, teda žalobkyne, jej manžela a konateľa žalovaného boli dostatočne preukázané zmluvou sporových strán uzavretou v písomnej forme, pričom žalovaný nepredložil súdu žiaden písomný dodatok, ktorý by jej obsah menil alebo dopĺňal v zmysle čl. V. ods. 5. zmluvy, resp. v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1, 2 Obč. zák. Taktiež akceptoval námietku žalobkyne o právnej irelevancii žalovaným navrhnutého dokazovania výsluchom ďalších svedkov (maklérky, finančnej poradkyne a pod.), nakoľko dokazovanie v tomto smere by bolo nad rámec žalobného nároku, ktorým je súd viazaný, a ktorý nepochybne vyplýva priamo zo zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 07.06.2017, teda dané skutočnosti boli súdu dostatočne preukázané inak. Dospel k záveru, že zmluva podľa čl. V. ods. 2. stratila platnosť márnym uplynutím lehoty podľa čl. II. ods. 1. zmluvy, t.j. dňom 07.09.2017, nakoľko v tejto zmluvnej lehote nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a zmluvná lehota na urobenie tohto právneho úkonu, ku ktorému sa záujemca o predaj zaviazal dodať záujemcom o kúpu právoplatné kolaudovaný rodinný dom v prevedení Holodom podľa čl. I. ods. 9. zmluvy, uplynula márne, čoho nepochybným dôkazom je skutočnosť, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až po uplynutí zmluvnej lehoty dňa 21.09.2017 a právoplatnosť nadobudlo až dňa 27.09.2017, teda v čase, kedy predmetná zmluva platnosť už stratila. K porušeniu zmluvy teda v zmysle jej čl. III. ods. 7 došlo zavinením žalovaného, resp. záujemcu o predaj, lebo na jeho strane nastala ako prvá táto okolnosť, ktorá bránila uzatvoreniu kúpnej zmluvy podľa dohody všetkých zmluvných strán v zmluve o zložení finančnej čiastky. Podľa súdu je toto tá rozhodná skutočnosť, ktorá určuje zavinenie neuzatvorenia kúpnej zmluvy, a rozhodne to nebola zmluvná strana žalobkyne a jej manžela, čo je zrejmé už aj z toho, že žalovaný ako sprostredkovateľ počas zmluvnej trojmesačnej lehoty žalobkyni a jej manželovi, teda záujemcom o kúpu nepredložil ani len návrh kúpnej zmluvy na pripomienkovanie. Takýto úkon žalovaný urobil až po márnom uplynutí zmluvnej lehoty, teda v čase, kedy platnosť zmluvy bola už ukončená v zmysle čl. II. ods. 1. Z tohto pohľadu odstúpenie záujemcov o kúpu vykonané až po skončení platnosti zmluvy sa javí ako neplatný právny úkon, nakoľko od neplatnej zmluvy, teda niečoho čo už nie je platné, nie je možné odstúpiť, teda takéto konanie vo vzťahu k zmluve so skončenou platnosťou je bezpredmetné a nemá to žiaden právny účinok. Na základe uvedených zistení dospel k záveru, že rozhodne nenastal prípad dohodnutý zmluvnými stranami v čl. III. ods. 4. zmluvy ako to tvrdil v rámci procesnej obrany žalovaný, ale nastal prípad podľa č. III. ods. 3. zmluvy, tak ako tvrdila v rámci procesného útoku žalobkyňa, teda žalovaný ako zmluvný uschovávateľ je povinný vrátiť záujemcom o kúpu zloženú zálohu vo výške 3.500 eur do jeho depozitu, ktorá mala byť započítaná na úhradu prvej časti kúpnej ceny, ak bude kúpna zmluva uzatvorená v dohodnutej lehote podľa čl. II. ods. 1. zmluvy, čo sa nestalo, avšak nie zavinením žalobkyne a jej manžela. Konštatoval, že záujemcovia o kúpu zložili do depozitu žalovaného dňa 07.06.2017, teda v deň podpisu zmluvy, dohodnutú finančnú čiastku 3.50 eur na dohodnutý účel podľa čl. II. ods. 3a) zmluvy, čo preukázali predložením bankového dokladu o tejto transakcii. Nepochybne si však žalovaný po ukončení platnosti zmluvy márnym uplynutím lehoty podľa jej čl. II. ods. 1, ktorá skutočnosť nenastala zavinením záujemcov o kúpu, ale zavinením inej zmluvnej strany, ktorá si nesplnila v danej lehote povinnosti podľa zmluvy uvedené v čl. I. ods. 9. a čl. II. ods. 3a), nesplnil svoju zmluvnú povinnosť podľa čl. II. ods. 3. zmluvy, a to ani po písomnej výzve žalobkyne, ktorá mu bola doručená dňa 14.11.2017, čím na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., a to plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaný je preto povinný toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať v súlade s § 451 ods. 1 v spojení s § 457 Obč. zák. Nestotožnil sa s námietkou aktívnej legitimácie žalobkyne preto, že vymáhanie sumy vo výške 3.500 eur považoval za bežný úkon manželov v zmysle § 145 ods. 1 veta prvá Obč. zák. ako i s poukazom na § 40a veta prvá Obč. zák., nakoľko manžel žalobkyne sa neplatnosti tohto právneho úkonu svojej manželky v konaní nedovolával, naopak prejavil s ním súhlas, a to písomne dňa 24.11.2017, teda ešte pred podaním žaloby na súd, a to v súlade s § 145 ods. 1 veta druhá Obč. zák. S námietkou žalovaného ohľadne jeho pasívnej legitimácie v spore sa rovnako nestotožnil, nakoľko z predložených dôkazov, obsahu zmluvy, bankového výpisu i tvrdení strán sporu bolo nesporné, že suma 3.500 eur bola záujemcami o kúpu (žalobkyňou a jej manželom) zložená na účet žalovaného podľa podmienok zmluvy, a to do jeho depozitu. Žalovaný doposiaľ nevydal na požiadanie žalobkyni túto sumu, odmieta plniť dobrovoľne v zmysle čl. III. ods. 3. zmluvy. Zdôraznil, že to ako naloží so získaným bezdôvodným obohatením obohatený, nemá za následok, že by vo vzťahu k tomu, na úkor koho sa obohatil, by sa jeho zodpovednosť na vydanie tohto obohatenia mala znížiť. Výrok o trovách konania odôvodnil 517 ods. 1, ods.2 Obč. zák. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že záujemca o predaj v zmysle uzatvorenej zmluvy o zložení finančnej čiastky mal povinnosť v zmysle čl. I. bode 9 v spojení s čl. II. bodu 9 odovzdať skolaudovaný rodinný dom až po úhrade dohodnutej kúpnej ceny na základe podpísanej kúpnej zmluvy. Z tohto dôvodu je logické, že záujemca o predaj nemohol porušiť uvedené zmluvné ustanovenie, nakoľko k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo, a teda mu ani nevznikla povinnosť odovzdať predmet prevodu. Tvrdil, že došlo k predĺženiu doby rezervácie, keďže ani žalobkyňa spolu so svojím manželom neboli pripravení uzavrieť kúpnu zmluvu. Po jej vypracovaní a zaslaní na vyjadrenie bolo až možné posúdiť, ktorá zmluvná strana poruší svoju zmluvnú povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, pričom z listinných dôkazov je jednoznačné, že to bola práve žalobkyňa spolu so svojím manželom, ktorí si kúpu rodinného domu rozmysleli a svoju povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu si tým nesplnili. Žalovaný na preukázanie tejto spornej otázky, a to kto zo zmluvných strán zmluvy o zložení finančnej čiastky porušil svoje povinnosti v zmysle zmluvy o zložení finančnej čiastky, navrhol vykonanie viacero relevantných dôkazov, ktoré však súd prvej inštancie odmietol vykonať. Mal za to, že dokazovanie výsluchom strán sporu, záujemcu o predaj a realitnej maklérky sa priamo týkajú žalobného nároku vyplývajúceho zo zmluvy o zložení finančnej čiastky, keďže týmito výsluchmi sa malo objasniť, prečo a z akého dôvodu neprišlo k uzatvoreniu dohodnutej kúpnej zmluvy a z koho zavinenia. Až na základe výsluchu svedkov bolo možné ustáliť prečo a z akého dôvodu nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy, a teda či má žalobkyňa nárok na vrátenie zloženej zálohy alebo nie. Zdôraznil, že v čase uplynutia doby rezervácie nemohol žalovaný kúpnu zmluvu dokončiť bez toho, aby mu práve žalobkyňa spolu so svojím manželom ozrejmili, ako budú predmetnú kúpu financovať, keďže bez tejto informácie nebolo možné nikdy kúpnu zmluvu podpísať. Aj predložený návrh kúpnej zmluvy túto informáciu neobsahoval, nakoľko žalobkyňa spolu s manželom túto informáciu žalovanému nikdy neposkytli, a to z dôvodu, že nemali schválené financovanie kúpy nehnuteľností. Oneskorenie s vypracovaním kúpnej zmluvy tak bolo spôsobené konaním žalobkyne a jej manžela, ktorí neposkytli nevyhnutnú súčinnosť na vypracovanie a uzatvorenie kúpnej zmluvy, čím došlo z ich strany k porušeniu ustanovenia čl. III. bodu 8 zmluvy o zložení finančnej čiastky. Uviedol, že žalobkyňa spolu so svojím manželom odmietli uzatvoriť pripravenú kúpnu zmluvu, čo preukazuje predložený email zo dňa 25.10.2017 a nikdy neposkytli žalovanému potrebné informácie o financovaní kúpy nehnuteľností, t.j. neposkytli nevyhnutnú súčinnosť na to, aby mohla byť kúpna zmluva vyhotovená a uzatvorená. Je preto zrejmé, že práve žalobkyňa porušila svoju povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, čím mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vec nesprávne skutkovo posúdil na základe predložených listinných dôkazov, keď odstúpenie od kúpy zo strany žalobkyne a jej manžela nevyhodnotil v kontexte článku III. bodu 4 a 7 zmluvy o zložení finančnej čiastky. Poukázal na to, že navrhoval na objasnenie celej situácie ako aj spôsobu vyporiadania zmluvných strán výsluch aj záujemcu o predaj, avšak tento výsluch súd odmietol vykonať. Namietal, že plnenie vo výške žalovanej sumy nezískal v celej sume, ale toto plnenie bolo vydané z polovice záujemcovi o predaj v zmysle čl. III. bodu 4 zmluvy o zložení finančnej čiastky, a teda ten, kto mohol získať možné bezdôvodné obohatenie nebol iba žalovaný, ale aj záujemca o predaj. Navyše zložená záloha bola od počiatku adresovaná výlučne záujemcovi o predaj, ktorý mal mať z nej prospech v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy, a teda žalovaný už len z tohto dôvodu nemôže byť pasívne legitimovaný na vydanie niečoho z čoho nemal prospech, a teda sa ani nemohol bezdôvodne obohatiť v celej žalovanej sume. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že podmienkou uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa zároveň povoľuje užívanie rodinného domu. Bez kolaudačného rozhodnutia ide len o stavbu. Kúpa stavby nebola predmetom žiadnej zmluvy, ani jej časti. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané 21.9.2017 a právoplatnosť nadobudlo dňa 27.9.2017. Záväzok budúceho kupujúceho v zmysle ustanovenia čl. II. bod, zanikol márnym uplynutím trojmesačnej lehoty. Mala za to, že obsah odvolania žalovaného je úplne v rozpore s produkovanými dôkazmi. Tvrdenie, že v čase uplynutia doby rezervácie nemohol žalovaný kúpnu zmluvu dokončiť bez toho, aby mu práve žalobkyňa spolu so svojim manželom oznámili, ako budú predmetnú kúpu financovať, keďže bez tejto informácie nebolo možné nikdy kúpnu zmluvu podpísať, považovala za zavádzajúce. Žalovaný nemohol začať s vypracovaním kúpnej zmluvy, keď ešte neexistoval predmet predaja. Predmet predaja vznikol až 27.9.2017. Z uvedeného dôvodu navrhla odvolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby; ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia žalovanej istiny titulom vydania rezervačnej zálohy zloženej v sume 3.500 eur do depozitu žalovaného na základe zmluvy o zložení finančnej čiastky zo dňa 07.06.2017 (ďalej len "Zmluva"); z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala dôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.); správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 40 ods.1, ods.2, § 51, § 498, § 145 ods.1, ods. 2, § 451 ods.1, ods. 2, § 456, § 457, § 458), ktoré aj správne vyložil, a dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel; vzhľadom na to, že žalobkyňa preukázala všetky zákonné predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného vzniklo tým, že zálohu po skončení Zmluvy žalobkyni nevrátil; aj riadne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, dôkladne posúdil opodstatnenosť skutkovo významných tvrdení strán sporu a relevantnosť ich právnych argumentov a vysporiadal sa aj s dôkaznými návrhmi sporových strán. Odvolanie žalovaného nie je; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. b/, e/, f/, h/ C.s.p.) a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní žalovaným neboli uplatnené žiadne novoty (nové rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy ako prostriedky procesnej obrany), ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie a spochybniť tak správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 6. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné námietky a zásadné argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky významné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ veci, a preto jeho rozhodnutie možno považovať za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto jeho záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožnil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 7. V posudzovanej veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný platné predĺženie Zmluvy po uplynutí doby jej platnosti 07.09.2017 nepreukázal. Kúpna zmluva mala byť uzatvorená do 3 mesiacov od podpisu Zmluvy a uplynutím tejto lehoty Zmluva stratila účinnosť, čím odpadol právny dôvod pre zloženie zálohy vo výške 3.500 eur žalobkyňou do depozitu žalovaného. Žalovaný netvrdil na aké obdobie malo dôjsť k ďalšiemu predĺženiu Zmluvy po 07.09.2017. Platné predĺženie Zmluvy na ďalšie obdobie po zániku jej účinnosti uplynutím dojednanej doby trvania nepreukazujú ani návrh kúpnej zmluvy zaslaný žalovaným žalobkyni dňa 23.09.2017 a email manžela žalobkyne zo dňa 25.10.2017, v ktorom uvádza, že nemajú predĺženú rezervačnú zmluvu. Správne v tomto smere poukázal súd prvej inštancie i na to, že zmeny a doplnky k Zmluve bolo možné vykonať so súhlasom všetkých zmluvných strán len formou písomných dodatkov k tejto Zmluve (čl. V. ods. 5.), s nedodržaním ktorej formy ustanovenie § 40 ods. 1 a 2 Obč. zák. spája neplatnosť právneho úkonu. 8. Žalobkyňa nemohla porušiť svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v lehote podľa článku II ods. 1 Zmluvy, pretože návrh kúpnej zmluvy jej bol predložený žalovaným dňa 23.09.2017, teda až po zániku účinnosti Zmluvy uplynutím doby, na ktorú bola dojednaná. Pokiaľ zo strany žalovaného nedošlo k predloženiu návrhu kúpnej zmluvy v lehote do 07.09.2017, nemohlo ani dôjsť k porušeniu povinnosti žalobkyne uzatvoriť kúpnu zmluvu. Odstúpenie žalobkyne od Zmluvy dňa 25.10.2017 nemalo žiadne právne účinky, pretože sa týkalo odstúpenia od neexistujúcej (zaniknutej) Zmluvy. Za tejto dôkaznej situácie boli žalovaným navrhované dôkazy na preukázanie toho, ktorá zo zmluvných strán porušila svoje povinnosti, resp. prečo nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nadbytočné, pretože ide o skutočnosti, ktoré mali nastať až po zániku Zmluvy, v dôsledku ktorého odpadol právny dôvod zloženia zálohy, ktorou žalobkyňa deklarovala svoj vážny záujem o kúpu nehnuteľnosti. Správne preto súd prvej inštancie postupoval, pokiaľ žalovaným navrhované dokazovanie nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie v danej veci a uznesením rozhodol, že ho nevykoná. 9. Žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na to, že oneskorenie s predložením kúpnej zmluvy bolo zavinené žalobkyňou tým, že mu neposkytla súčinnosť v zmysle článku III. ods. 8 Zmluvy, keď mu neoznámila ako bude kúpu financovať. Porušenie povinnosti súčinnosti počas trvania Zmluvy žalobkyňou nebolo v zmysle článku III. ods. 4 Zmluvy sankcionované zmluvnou pokutou; táto sa vzťahovala na porušenie povinnosti uzatvoriť žalovaným vyhotovenú a predloženú kúpnu zmluvu. Žalovaný tvrdil, že nemohol kúpnu zmluvu vypracovať z dôvodov na strane žalobkyne, napriek tomu ju však vypracoval po tom, ako dňa 21.09.2017 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorého predloženie bolo predpokladom podpísania kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že rozhodujúcim dôvodom nepodpísania kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote bolo to, že nebolo k dispozícii kolaudačné rozhodnutie, ktoré mal záujemca o predaj predložiť najneskôr v deň podpisu kúpnej zmluvy. Tomuto záveru nasvedčuje aj e-mail žalovaného na čl.24 spisu, z ktorého vyplýva, že návrh kúpnej zmluvy zatiaľ nie je pripravený, je potrebné špecifikovať do zmluvy informácie z kolaudácie a že banke stačí podpísaná ZoBZ a že znalecký posudok sa dá vypracovať tiež až po kolaudácii. Pokiaľ by aj žalobkyňa mala schválený hypotekárny úver, nebolo by možné do 07.09.2017 podpísať kúpnu zmluvu bez vydania kolaudačného rozhodnutia. Navyše podľa článku III. ods. 6 Zmluvy sa za vážny dôvod neuzatvorenia zmluvy považovalo neschválenie hypotekárneho úveru bankou, a preto táto skutočnosť nemohla zakladať svojvoľné a zavinené porušenie povinnosti žalobkyňou uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorým sa rozumie neuzatvorenie kúpnej zmluvy bez vážneho dôvodu. 10. Pasívna legitimácia žalovaného na vydanie zloženej zábezpeky v sume 3.500 eur vyplýva z ust. § 457 Obč. zák. podľa ktorého každý z účastníkov zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal a správne poukázal súd prvej inštancie na tú skutočnosť, že je bez právneho významu, že žalovaný sumu 1.750 eur zaplatil záujemcovi o predaj a z akého dôvodu. Žalovaný na základe Zmluvy prijal plnenie v sume 3.500 eur, ktoré je povinný po zániku Zmluvy žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia vydať v celom rozsahu. 11. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalovaného už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaný len zopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval a ktoré odprezentoval aj pred súdom prvej inštancie, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným súdom vydaný rozsudok. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).