Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/72/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010110 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1518010110.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovanej U. O. pre pokračovací zločin nedovedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/10/2018 zo dňa 31. 10. 2018, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. februára 2020, takto r o z h o d o l : Podľa 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/10/2018 zo dňa 31. 10. 2018 bola obžalovaná U. O. uznaná za vinnú v bodoch 1. - 4. z pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a v bode 5. z pokračovacieho prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: 1) Zadržala poistné vo výške 2 507,69 € na sociálne poistenie v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení za zamestnancov spoločnosti café O., s.r.o., ktoré im zrazila zo mzdy za obdobie september 2013 do marca 2015 a toto neodviedla riadne a včas určenému príjemcovi W. poisťovni, pobočka O., G. XX, 2) Zadržala poistné vo výške 732,68 € na zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení za zamestnancov spoločnosti café O., s.r.o. ktoré im zrazila zo mzdy za obdobie mesiacov apríl 2013, máj 2013, jún 2013 a od augusta 2013 do novembra 2014, toto neodviedla riadne a včas určenému príjemcovi, spol. B. zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka O., Y. dolina XX, O., IČO: XXX XX XXX, 3) Zadržala poistné vo výške 124,20 € na zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení za zamestnancov spoločnosti café O., s.r.o., ktoré im zrazila zo mzdy za obdobie mesiacov máj 2013, jún 2013, august 2013, september 2013, od júla 2014 do decembra 2014 vrátane a toto neodviedla riadne a včas určenému príjemcovi, spol. P. zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: XXX XX XXX, O., A. XX, 4) Zadržala poistné vo výške 177,72 € na zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení za zamestnancov spoločnosti café O., s.r.o., ktoré im zrazila zo mzdy za obdobie mesiacov máj 2013, jún 2013, od augusta 2013 do júna 2014 a toto neodviedla riadne a včas určenému príjemcovi, T. zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: XXX XX XXX, O., O. XX/'A, aj keď v rozhodnom čase podľa znaleckého posudku č 15/2016 a dodatku znaleckého posudku 2/2017 spol. F., s.r.o., disponovala dostatočnými finančnými prostriedkami na ich úhradu v súhrnnej výške 3 542,29 €, 5) Ako konateľka spol. café O., s.r.o., IČO: XXX XX XXX, so sídlom U. 6, O., Riadne a včas nezaplatila za obdobie od februára 2013 do marca 2015 jednotlivo za kalendárny mesiac k dátumu splatnosti a po splatnosti splatné poistné na sociálne poistenie za zamestnávateľa v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vo výške 9 065,38 € určenému príjemcovi, W. poisťovni, pobočka O., G. XX, Riadne a včas nezaplatila za obdobie od marca 2013 do novembra 2014 k dátumu splatnosti splatné poistné na zdravotné poistenie za zamestnávateľa v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v celkovej výške 1 988,69 € určenému príjemcovi, spol. B. zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka O., Y. dolina XX, XXX XX O., IČO: XXX XX XXX, Riadne a včas nezaplatila za obdobie marec 2013, od mája 2013 do septembra 2013, od júla 2014 do decembra 2014 vrátane k dátumu splatnosti splatné poistné na zdravotné poistenie za zamestnávateľa v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v celkovej výške 377,72 € určenému príjemcovi, spol. P. zdravotná poisťovňa, a.s., IČO XXXXX XXX, O., A. XX, Riadne a včas nezaplatila za obdobie marec 2013, od mája 2013 do júna 2014 za kalendárny mesiac k dátumu splatnosti splatné poistné na zdravotné poistenie za zamestnávateľa v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v celkovej výške 514,56 € určenému príjemcovi, spol. T. zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: XXX XX XXX, O., O. XX/Ä, A ako konateľka spol. café O., s.r.o., IČO: XXX XX XXX, so sídlom U. 6, O. podala Dňa 23.10.2013 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2013 vo výške 500,05 €, Dňa 22.11.2013 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie október 2013 vo výške 309,68 €, Dňa 09.12.2013 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2013 vo výške 99,38 €, Dňa 24.01.2014 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2013 vo výške 121,43 €, Dňa 21.02.2014 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január 2014 vo výške 313,72 €, Dňa 21.03.2014 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2014 vo výške 53,08 €, Dňa 25.04.2014 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014 vo výške 316,12 €, Dňa 24.05.2014 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014 vo výške 458,10 €, Dňa 25.06.2014 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014 vo výške 69,40 €, Dňa 23.07.2014 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014 vo výške 1 394,41 €, Dňa 19.08.2014 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014 vo výške 992,01 €, Dňa 22.09.2014 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie august 2014 vo výške 852,66 €, Dňa 21.10.2014 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2014 vo výške 753,45 €, Dňa 17.11.2014 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie október 2014 vo výške 499,82 €, Dňa 19.12.2014 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2014 vo výške 228,19 €, Dňa 18.02.2015 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január 2015 vo výške 125,65 €, Dňa 23.03.2015 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2015 vo výške 232,57 €, Dňa 22.04.2015 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2015 vo výške 377,66 €, a takto priznanú vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty neuhradila do štátneho rozpočtu v zastúpení Daňovým úradom Bratislava v celkovej výške 7 697,41 €, pričom v rozhodnom čase podľa znaleckého posudku č. 15/2016 a dodatku znaleckého posudku 2/2017 spol. F., s.r.o., disponovala dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu dlžného poistného a dane v súhrnnej výške 19 643,76 €. Za uvedené trestné činy jej bol § 277 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu na 3 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu. Ďalej bola obžalovanej podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. uložená povinnosť spočívajúca v príkaze v skúšobnej dobe zaplatiť dlh na dani a poistnom plnení. Taktiež jej bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať funkciu štatutára obchodnej spoločnosti, prokuristu a generálneho splnomocnenca po dobu 3 roky. Uvedený rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaná podala proti nemu odvolanie, ktoré zahlásila ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice súdu o hlavnom pojednávaní a ktoré smeruje proti všetkým výrokom, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Svoje odvolanie bližšie písomne zdôvodnila samostatným písomným podaním prostredníctvom zvoleného obhajcu. V rozsiahlom písomne zdôvodnenom odvolaní poukázala na nejednoznačne a nedostatočne ustálený skutkový stav, nakoľko skutky, ktoré sú jej kladené za vinu, nie sú trestným činom, pretože v tom čase nemala dostatočné prostriedky na úhradu daní a poistného. V tomto smere poukázala na znalecký posudok z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, č. 15/2016 z ktorého vyplýva, že spoločnosť café O., s. r. o. mohla uhradiť poistné za zamestnancov za obdobie od februára 2013 do marca 2015 v celkovej výške 4.387,91,-EUR, nakoľko podľa tohto posudku, mala spoločnosť café O., s. r. o. ku dňu 30. 04. 2015 dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlžného poistného, pričom spoločnosť café O., s. r. o. mohla uhradiť aj poistné za zamestnávateľa za obdobie od februára 2013 do marca 2015 v celkovej výške 11.946,35,-EUR, nakoľko spoločnosť café O., s. r. o. mala podľa vyjadrení znalca ku dňu 30. 04. 2015 dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlžného. S týmto vypracovaným znaleckým posudkom obžalovaná nesúhlasí, nakoľko znalec, ktorý ho vypracoval, nemal k dispozícii všetky účtovné podklady a jeho závery sú objektívne nepravdivé. Je toho názoru, že znalecký posudok bol vytvorený nepriamo, s absenciou dokumentov potrebných na vypracovanie objektívneho a pravdivého znaleckého zistenia, v posudku neboli zohľadnené napr. mzdy zamestnancov. Znalec pridal v závere doplnku znaleckého posudku č. 1/2017 v stati „3 ZÁVER“ tabuľky, kde mal jednotlivo a položkovite spracovať výšku jednotlivých odvodov, výšku finančných prostriedkov pokladne spoločnosti, ako aj rozdiel finančných prostriedkov nachádzajúcich sa v pokladni spoločnosti po odpočítaní odvodov. Dala do pozornosti, že táto tabuľka ale tiež nemôže byť pravdivá a spoľahlivá, nakoľko znalec nemohol čerpať informácie zo všetkých účtovných podkladov, pretože nimi nedisponoval v celom rozsahu a ani spoločnosť café O., s. r. o. nevyzval na ich doloženie. Odvolaciemu súdu dala do pozornosti, že tento skutok som nespáchala úmyselne, nakoľko v dobe od februára 2013 do marca 2015 spoločnosť café O., s. r. o. nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlžného poistného a daní. Znalecký posudok č. 15/2016 je preto podľa jej názoru nesprávny, nakoľko znalec, ktorý ho vypracoval, nemal k dispozícii všetky účtovné podklady, podľa ktorých by mohol objektívne zhodnotiť, či spoločnosť café O., s. r. o. disponovala dostatočnými finančnými prostriedkami v období od februára 2013 do marca 2015 na úhradu daní a poistného. Tento znalecký posudok bol preto vypracovaný iba na základe odhadov a nie podľa všetkých relevantných účtovných dokumentov. To potvrdil aj sám znalec na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. 10. 2018, kedy na otázku obhajcu, či by závery jeho posudku mohli byť iné v prípade, že by mal k dispozícii chýbajúce podklady, tento znalec odpovedal kladne s tým, že by mohol dospieť aj k iným záverom. Obžalovaná objasnila, že na základe nedostatočné spracovaného pôvodného posudku, si dala vypracovať ďalší znalecký posudok č. 1/2018, ktorý vypracovala doc. H.. U. Z., V.., ktorá mala k dispozícii viacero účtovných podkladov a tak mohla zhodnotiť stav finančných prostriedkov objektívnejšie. Znalcovi boli predložené výpisy z bankového účtu vo B. úverovej banke za obdobie rokov 2013 až 6/2015. Vysvetlila, že pokladničná kniha spoločnosti café O., s. r. o. predložená nebola, pretože sa v spoločnosti za obdobie 2014 a 2015 neviedla. Spoločnosť mala spracovávané účtovníctvo externým spôsobom spoločnosťou A.D.P. U., s. r. o., Z. 53, XXX XX O. a nakoľko sa s dodávateľom externých účtovných služieb nepohodli, nebola urobená a odovzdaná účtovná závierka za rok 2013 ani pokladničná kniha. Pokiaľ sa týka neuhradených odvodov za zamestnancov spoločnosti café O., s. r. o. do W. poisťovne, B. zdravotnej poisťovne, do poisťovne P. a do poisťovne T. za obdobie od januára 2013 do februára 2015, tieto narástli do výšky 4.241,83,-EUR. Na základe porovnania disponibilných peňažných prostriedkov na bankovom účte a odvodov za zamestnancov do W. poisťovne a zdravotných poisťovní za obdobie 2013 až 2/2015 ku dňu splatnosti odvodov znalec konštatoval, že spoločnosť café O., s. r. o. nemala dostatok disponibilných peňažných prostriedkov na úhradu odvodov za zamestnancov do W. poisťovne a zdravotných poisťovní za obdobie 2013 až 2/2015. Pokiaľ ide o neuhradené odvody za zamestnávateľa spoločnosti café O., s. r. o. do W. poisťovne, B. zdravotnej poisťovne, do poisťovne P. a do poisťovne T. za obdobie od januára 2013 do februára 2015, tieto narástli do výšky 11.554,67,-EUR. Na základe porovnania disponibilných peňažných prostriedkov na bankovom účte a odvodov za zamestnávateľa do W. poisťovne a zdravotných poisťovní za obdobie 2013 až 2/2015 ku dňu splatnosti odvodov znalec konštatoval, že spoločnosť café O., s. r. o. nemala dostatok disponibilných peňažných prostriedkov na úhradu odvodov za zamestnancov do W. poisťovne a zdravotných poisťovní za obdobie 2013 až 2/2015. Obžalovaná ďalej uviedla, že znaleckým posudkom sa taktiež zisťovalo, aké mala spoločnosť café O., s. r. o. nevyhnutné náklady za roky 2013 až 2/2015 a či mala dostatok disponibilných peňažných prostriedkov. Celkové ročné náklady na zabezpečenie chodu spoločnosti predstavovali čiastku 158.220,40,-EUR a mesačné náklady na zabezpečenie chodu spoločnosti predstavovali čiastku 13.185,03,-EUR. Na základe porovnania disponibilných peňažných prostriedkov na bankovom účte a daňových záväzkov z dane zo závislej činnosti za obdobie 2013 až 2015, spoločnosť café O., s. r. o. nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu daňových záväzkov za DPH za obdobie 2013 až 5/2015. V tomto kontexte znalecký posudok č. 1/2018 konštatuje, že spoločnosť café O., s. r. o. nemala na základe preukázateľných dokladov a výpisov z bankového účtu dostatok disponibilných peňažných prostriedkov na úhradu daňových záväzkov a záväzkov za odvody z miezd zamestnancov ani jednotlivo za analyzované záväzky a preto, ak by mala uhrádzať všetky uvedené záväzky spolu, nemala by na ich úhradu v uvedených mesiacoch za obdobie 2013 až 2015 dostatok disponibilných peňažných prostriedkov. Obžalovaná považovala za potrebné poukázať na nesprávne zistený skutkový stav veci, na základe ktorého okresný súd konštatoval, že ako konateľka spoločnosti disponovala dostatočnými finančnými prostriedkami na zaplatenie odvodov za svojich zamestnancov do W. poisťovne a taktiež do zdravotných poisťovní, ale namiesto toho tieto finančné prostriedky mala použiť inak a to na nákup materiálu a tovaru na prevádzkové náklady a nájom. Podľa názoru súdu prvého stupňa mala tieto finančné prostriedky použiť inak, než na splnenie zákonných povinností. S týmto tvrdením prvostupňového súdu obžalovaná v celom rozsahu nesúhlasí, nakoľko na zaplatenie tovaru a nájmu neboli použité výhradne finančné prostriedky spoločnosti café O., s. r. o., ale uhrádzala to ja zo svojich prostriedkov tak, ako to pri svojej výpovedi dňa 21. 05. 2018 na hlavnom pojednávaní uviedla, i keď v zápisnici o jej výpovedi to je nesprávne nezaprotokolované, avšak jej obhajca sa jej následne, vychádzajúc z jej výpovede, spýtal na výšku týchto jej prostriedkov do spoločnosti. V prípade pochybností požiadala, aby Krajský súd v Bratislave prehral nahrávku z jej výsluchu. V kontexte vyššie uvedeného má za to, že tu v žiadnom prípade nebol preukázaný priamy či nepriamy úmysel a teda neboli naplnené všetky zákonné znaky skutkových podstát pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a pokračovacieho prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. To, čo sa zarobilo, išlo na chod prevádzky a to konkrétne na výplaty, avšak zvyšné veci ako bol nájom, elektrina, plyn a nákup tovaru platila aj ja z jej vlastných príjmov a nie príjmov spoločnosti café O., s. r. o. Obžalovaná je toho názoru, že touto otázkou sa mal prvostupňový súd zaoberať taktiež a ustáliť výšku jej finančných vkladov do spoločnosti. Taktiež v súčasnej dobe sú v súdnom spise dva protichodné znalecké posudky a preto v zmysle zásady in dubio pro reo ju mal okresný súd spod obžaloby oslobodiť. Poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít k prezumpcii neviny a má za to, že spáchanie zločinu neodvedenie dane a poistného a nezaplatenie dane a poistného jej nebolo dokázané, resp. nebola dokázaná dobrá finančná kondícia spoločnosti a preto v jej prípade absentuje úmysel. Podľa názoru obžalovanej je tomu tak preto, pretože podľa znaleckého posudku č. 1/2018 spoločnosť café O., s. r. o. naozaj nemala v tom čase finančné prostriedky na odvedenie splatnej dane a poistného za zamestnávateľa a zamestnancov, taktiež ani na úhradu daňových záväzkov za DPH, určité finančné prostriedky spoločnosť mala odo nej samotnej, ako fyzickej osoby. Predpokladom trestnej zodpovednosti podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. je tá skutočnosť, že povinný subjekt, v tomto prípade zamestnávateľ, mal v danom čase dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie hrubých miezd svojich zamestnancov. Avšak, ak by zamestnávateľ mal v tom čase peňažné prostriedky na výplatu čistých miezd svojich zamestnancov a nezostali by mu iné prostriedky na odvedenie daní a poistného, tak by v žiadnom prípade nešlo o tento trestný čin. V priebehu písomne zdôvodneného odvolania obžalovaná poukázala na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť súdov SR a odbornú literatúru a uzatvorila, že je zásadný rozdiel, z hľadiska zavinenia, ak páchateľ nezaplatí splatnú daň alebo poistné pretože nechce a finančné prostriedky použije na vlastný účel a medzi tým, keď osoba nezaplatí splatnú daň alebo poistné, pretože nemôže z objektívneho dôvodu a to absencie týchto finančných prostriedkov. Opätovne zdôraznila, že na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Bratislava V zo dňa 31. 10. 2018, znalec H.. J. O. uviedol, že ak by mal aj iné chýbajúce doklady, ním ako znalcom a nimi ako znaleckou organizáciou, kde sú šiesti súdni znalci, by nebol problém urobiť rekonštrukciu pokladne aj účtovnej knihy a tým tak možno dospieť k iným záverom. Podľa názoru obžalovanej je preto ním vypracovaný znalecký posudok nesprávny a ak by mal k dispozícii všetky dokumenty, dospel by k inému záveru znaleckého posudku, tak ako iný znalec v posudku 1/2018 došiel k záverom presne opačným. Na základe vyššie uvedených skutočností je obžalovaná toho názoru, že výroky okresného súdu v napadnutom rozsudku o vine a treste nie sú správne ani dôvodné a odvolací súd požiadala, aby po zohľadnení všetkých skutočností podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok preskúmal a zrušil a na základe § 322 ods. 1 Tr. por. rozhodol vo veci tak, že vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K písomne zdôvodnenému odvolaniu obžalovanej sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V tak, že navrhol jej odvolanie ako nedôvodné zamietnuť, pretože rozsudok okresného súdu považuje vo výroku o vine a uloženom treste za zákonný, primeraný a spravodlivý a v plnej miere sa stotožňuje s argumentmi vyslovenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je dôvodné. Po splnení prieskumnej povinnosti naznačeným spôsobom odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok je vydaný v rozpore so zákonom a vecne nesprávny, na základe čoho musel odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to jednak pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku ohľadom nejasnosti a neúplnosti jeho skutkových zistení a preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, jednak vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na ktorých objasnenie je potrebné vykonať ďalšie dôkazy ako aj z dôvodu že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona. Uvedené zistenia sú dôvodom toho, že krajský súd o odvolaní obžalovanej U. O. rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretože chyby nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí (§ 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por.). Odvolací súd poukazuje na to, že so závermi okresného súdu nie je možné súhlasiť. V tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na mnohé priliehavé odvolacie argumenty obžalovanej. Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, upravená v § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov ( § 2 ods. 1 Tr. por. ), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu. Zhora uvedenými úvahami sa okresný súd dostatočne neriadil, keď rozhodol o vine obžalovanej U. O. na základe doposiaľ vykonaného dokazovania vyhodnoteného spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že obžalovaná bola v žalovanom období konateľkou spoločnosti café O., s. r. o. a bola aj zodpovednou osobou za vyplácanie miezd zamestnancom spoločnosti a rovnako bola zodpovednou osobou za zrážanie povinných platieb z miezd zamestnancov spoločnosti a ich následné odvádzanie oprávneným subjektom a spôsobila dlh na poistnom. Uvedené skutočnosti obžalovaná nerozporovala, pričom jej nosným obhajobným argumentom bola nepriaznivá finančná situácia jej spoločnosti. Pokiaľ sa týka jednotlivých odvolacích argumentov, treba prisvedčiť, že okresný súd dostatočne neskúmal naplnenie subjektívnej stránky dotknutých trestných činov, teda, či obžalovaná mala alebo nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlžného poistného a daní. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že neodvedenie a nezaplatenie daňových, resp. poistných povinností nie je, samo o sebe, trestným činom, nakoľko trestnoprávna zodpovednosť nie je konštruovaná ako zodpovednosť objektívna, teda ako zodpovednosť za výsledok (dlh), ale ako zodpovednosť individuálna, ktorá vychádza zo zodpovednosti za konanie a to za konanie zavinené. Alebo povedané inak, aby mohlo prísť k trestnoprávne relevantnému konaniu, nestačí ak niekto spôsobí daňový, resp. poistný dlh, ale je nevyhnutné zistiť, či spôsobenie tohto dlhu bolo aj úmyselne zavinené. V konkrétnom prípade si teda okresný súd dostatočne neuvedomil, že na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. a za spáchanie trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. nestačí len zistenie, že si zamestnávateľ plní svoje účtovné povinnosti a pravidelne (mesačne) zasiela výkazy o odvodových povinnostiach oprávneným poisťovniam, na ktorých sú účtovne zaznamenané príslušné zrážky povinných platieb z miezd zamestnancov, ktoré však neuhrádza, pretože mesačné výkazy nehovoria nič o tom, či zamestnávateľ aj skutočne zrážky vykonával (teda, či vôbec disponoval takým objemom finančných prostriedkov, že zrážky aj vykonávať mohol). Zamestnávateľa možno preto trestnoprávne postihnúť za trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. len vtedy, ak reálne (skutočne) zrazil z miezd zamestnancov povinné platby a úmyselne ich neodviedol. Ak však zamestnávateľ nemá finančné prostriedky na výplatu hrubých miezd svojim zamestnancom, nemôže spáchať predmetný trestný čin, pretože zamestnávateľ, v takomto prípade, nič v skutočnosti nezráža a teda ani nezadržiava, pričom je bez významu, že tak robí účtovne „na papieri“ (t. j. v mesačných výkazoch, ktoré riadne vyhotovuje a zasiela oprávneným subjektom). Možno zhrnúť, že predpokladom trestnej zodpovednosti stíhanej trestnej činnosti je skutočnosť, že povinný subjekt, mal dostatok peňažných prostriedkov na výplatu hrubých miezd (hrubých miezd vrátane odvodov). Ak by ale mal zamestnávateľ len toľko prostriedkov, ktoré by mu postačovali akurát na výplatu čistých miezd zamestnancov a nezostali by mu prostriedky na odvedenie daní, nešlo by o tento trestný čin. Pri tomto trestnom čine sa totiž vždy vyžaduje úmyselné zavinenie, čo v prípade obžalovanej nebolo doposiaľ dostatočne preukázané. Zo žiadneho dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní pritom nepochybne (mimo rozumné pochybnosti) nevyplýva, že by spoločnosť v rozhodnom čase bola tak solventná, že by bola schopná hradiť všetky svoje pohľadávky. Zo znaleckého posudku č. 15/2016 vypracovaného Znalcom F., s. r. o. síce vyplýva, že spoločnosť café O., s.r.o. mohla uhradiť poistné za zamestnancov za obdobie od februára 2013 do marca 2015 v celkovej výške 4.387,91,-EUR, nakoľko podľa tohto posudku, mala spoločnosť café O., s.r.o. ku dňu 30.04.2015 dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlžného poistného, ako aj to že spoločnosť café O., s.r.o. mohla uhradiť aj poistné za zamestnávateľa za obdobie od februára 2013 do marca 2015 v celkovej výške 11.946,35,-EUR, nakoľko spoločnosť café O., s.r.o. mala podľa vyjadrení znalca ku dňu 30.04.2015 dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlžného, avšak nemožno prehliadnuť, že znalec nemal k dispozícii všetky účtovné podklady. Znalecký posudok bol vytvorený nepriamo, s absenciou dokumentov potrebných na vypracovanie objektívneho znaleckého zistenia, pričom v posudku neboli zohľadnené napr. mzdy zamestnancov. Znalec síce pridal v závere doplnku znaleckého posudku č. 1/2017 v stati „3 ZÁVER“ tabuľky, kde mal jednotlivo a položkovite spracovať výšku jednotlivých odvodov, výšku finančných prostriedkov pokladne spoločnosti, ako aj rozdiel finančných prostriedkov nachádzajúcich sa v pokladni spoločnosti po odpočítaní odvodov. Táto tabuľka ale tiež nemôže byť spoľahlivá, nakoľko znalec nemohol čerpať informácie zo všetkých účtovných podkladov, pretože nimi nedisponoval v celom rozsahu. Napokon sám znalec na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. 10. 2018 vypovedal, že ak by mal aj iné, chýbajúce podklady, nebol by problém urobiť rekonštrukciu pokladne a aj účtovnej knihy a dospieť tak k iným záverom. Naproti tomu znalecký posudok č. 1/2018 vypracovaný doc. H.. U. Z., PhD. zadaný obhajobou nevychádzal z pokladničnej knihy, nakoľko túto znalkyňa nemala k dispozícii a oproti znaleckému posudku č. 15/2016 nerobila rekonštrukciu, pretože na to nemala podklady a tým pádom stav pokladne vôbec nebrala do úvahy. Za takejto situácie nemožno z pohľadu znaleckého dokazovania bezpečne ustáliť hospodársky stav spoločnosti café O., s. r. o. a tým pádom ani schopnosť, resp. neschopnosť obžalovanej na plnenie odvodových povinností. Obaja znalci sa však zhodli na neúplnom účtovníctve spoločnosti obžalovanej. V ďalšom konaní bude nutné, aby prvostupňový súd pri posudzovaní konania obžalovanej v rozhodnom období venoval náležitú pozornosť aj tomu, aká bola celková hospodárska situácia spoločnosti café O., s. r. o. v mene ktorej obžalovaná v rozhodnom období konala, ako a či vôbec sa snažila obžalovaná prípadnú nepriaznivú hospodársku situáciu spoločnosti riešiť, či bolo reálne, aby dlžné platby boli od- vedené oprávneným subjektom v inom možnom termíne, či a kedy bolo podnikanie ukončené (akým spôsobom a s akým výsledkom), ak bolo dlhodobo stratové a problematické a aké boli konkrétne dôvo- dy, ktoré viedli k neodvádzaniu povinných platieb. Z hľadiska výroku o vine (pri oboch trestných činoch) je nutné, aby mal súd dokazovaním vytvorenú spoľahlivú predstavu o tom, či spoločnosť bola v takej platobnej kondícii, že v čase uvedenom v obžalobe disponovala dostatočným množstvom finančných prostriedkov na úhradu tzv. hrubých miezd svojim zamestnanom. Až po a na základe vyššie uvedeného bude možné všetky vykonané dôkazy, vrátane dôkazov, ktorých potreba eventuálne vyplynie z priebehu ďalšieho konania na okresnom súde, dôsledne vyhodnotiť v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a rozhodnúť v súlade so stavom veci a zákonom a formulovať o tom jasné a preskúmateľné odôvodnenie. Z uvedených dôvodov preto Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní obžalovanej U. O. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Nakoľko odvolací súd nemohol sám nahrádzať činnosť a rozhodnutie súdu prvého stupňa, krajský súd vec prejednal na neverejnom zasadnutí, keďže išlo o také vady konania, ktoré nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí ( § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por. ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.