Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/23/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010668 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1518010668.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci proti obžalovanému S. R., stíhaného pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. a iné o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/75/2018 zo dňa 13.08.2019, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11.marca 2020 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods.1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/75/2018 zo dňa 13.08.2019 vo výrokovej časti II, v ktorej bol obžalovaný S. R. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 3Pv 219/18/1105 zo dňa 22.10.2018 pre skutok uvedený v bode 1 obžaloby právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V bol obžalovaný S. R. v bode I. rozsudku uznaný za vinného zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. ako aj za vinného zo spáchania prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 06.01.2018 v čase približne o 21:50 hodine na parkovisku na L. ulici v F. - T., ako vodič osobného motorového vozidla zn. VW T., X.: BL- XXXMP po zastavení hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave a po nadväzujúcej kontrole totožnosti a podrobení sa dychovej skúške, a to z dôvodu, že pri odbočení na L. ulicu nedal oznámenie o zmene smeru jazdy, vytiahol z vrecka nohavíc plastové vrecko čiernej farby, ktoré odhodil na zem a o ktorom uviedol, že obsahuje dve tabletky extázy, následne príslušníci hliadky PZ pri vizuálnej kontrole vozidla, konkrétne pri ručnej brzde spozorovali zatavenú injekčnú striekačku s obsahom bielej kryštalickej látky a vzhľadom na to, že obvinený po zákonnom poučení podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku odmietol veci vydať bola zatavená injekčná striekačka v aute zaistená vykonanou prehliadkou iných priestorov a 1 ks plastového vrecka čiernej farby bol zaistený obhliadkou miesta činu, pričom zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave pod číslom ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2018/263 vyplynulo, že v čiernom plastovom vrecku s tlakovým uzáverom sa nachádzali 2 ks ružových tabletiek s celkovou hmotnosťou 436 mg obsahujúcich účinnú látku 3,4 -metyléndioxymetamfetamín (MDMA) s priemernou koncentráciou 39 % hmotnostných (170 gramov absolútneho MDMA), čo predstavuje dve obvyklé jednorazové dávky drogy a v zatavenej injekčnej striekačke sa nachádzal kryštalický materiál bez viditeľných prímesí s hmotnosťou 45 mg a s priemernou koncentráciou 65,4 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 29 mg, čo predstavuje 1-3 obvyklé jednorazové dávky drogy, pričom účinná látka 3,4 - metyléndioxymetamfetamín (MDMA) podľa zákona NR SR č. 139/98 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prídavkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny psychotropných látok a metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Za to mu bol podľa § 171 ods. 1, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 40 mesiacov. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd uložil obžalovanému aj protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/6/2018 zo dňa 07.01.2018, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sú poškodených Bytové družstvo T., F. 1, F., IČO: XXXXXXXX a E. - L. poisťovňa a.s., H. rad 4, F., K.: XXXXXXXX odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Naproti tomu, okresný súd napadnutým rozsudkom vo výrokovej časti II. postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného S. R. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 3Pv 219/18/1105 zo dňa 22.10.2018 pre skutok uvedený v bode 1 obžaloby právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby do dňa 05.12.2017 do 20:11 hodiny v Bratislave na M. ulici č. XX v pivničných priestoroch bytového panelového domu zapálením sviečky, ktorú zapichol bez podstavca v plastovej debničke v blízkosti horľavých materiálov a jej nezhasením pri odchode z uvedeného miesta spôsobil požiar, v dôsledku ktorého prišlo k poškodeniu rozvodov kúrenia v pivničných priestoroch, k poškodeniu šiestich pivničných kobiek a k poškodeniu vnútornej fasády v suteréne a pivničných priestoroch, ktoré ostali po požiari očiernené sadzami, čím spôsobil nebezpečenstvo rozšírenia požiaru na celý bytový dom, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote prokurátor a to vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 1 obžaloby, ktorý bol predmetom oslobodzujúceho výroku okresného súdu ako aj proti výroku o treste. V odvolaní namieta, že omamná látka bola v trestnom konaní získaná zákonným spôsobom, nakoľko obžalovaný ju dobrovoľne vydal a to po zákonnom poučení. Samotný služobný zákrok príslušníkov PZ bol vykonaný v súlade so zákonom. Príslušníci PZ vykonávali hliadkovú činnosť, pričom spozorovali vozidlo, ktorého vodič nebol pripútaný bezpečnostným pásom, čím došlo k podozreniu z priestupku a preto sa príslušníci PZ rozhodli zastaviť motorové vozidlo a pristúpiť k jeho kontrole. Následne príslušníci PZ pristúpili ku kontrole dokladov vodiča R. I., pričom ku kontrole totožnosti podľa § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore bol vyzvaný aj obžalovaný S. R.. Ak by aj obžalovaný bol pripútaný bezpečnostným pásom, nebol by policajný zákrok v rozpore so zákonom. Obžalovaný bol spolujazdcom vo vozidle, bol teda svedkom dopravného priestupku a bolo nutné zistiť jeho totožnosť pre prípadné budúce objasňovanie priestupku. V čase začatia výkonu služobného zákroku ešte príslušníci PZ nepoznajú výsledok s akým bude priestupok vyriešený. Príslušníci PZ následne nadobudli podozrenie z možného páchania drogového trestného činu. Správne preto následne postupovali v zmysle Trestného poriadku a vyzvali túto osobu na vydanie veci v zmysle § 89 Tr. por. s tým, že vec dôležitú pre trestné konanie nemusí vydať ak by si tým mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Droga teda bola získaná zákonným spôsobom. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a zistil, že podané odvolanie prokurátora je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Podľa § 321 ods.1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Krajský súd v prvom rade konštatuje, že rozsudok okresného súdu bol napadnutý odvolaním prokurátora iba vo výrokovej časti II. (oslobodzujúci výrok). Vzhľadom k uvedenému preskúmal odvolací súd len odvolaním napadnutú časť rozsudku s tým, že výrok o vine ohľadne skutkov právne kvalifikovaných ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. a ako prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Tr. zák. nepreskúmaval, nakoľko nebol napadnutý odvolaním zo strany žiadnej procesnej strany. Súd prvého stupňa vo výrokovej časti II. napadnutého rozsudku oslobodil obžalovaného S. R., pretože bol názoru, že zaistená (vydaná) psychotropná látka bola získaná príslušníkmi PZ nezákonným spôsobom, pretože príslušníci PZ postupovali v rozpore so zákonom o Policajnom zbore a navyše obžalovaného ani nepoučili ako podozrivú osobu a ani o zákaze sebaobviňovania. Vzhľadom k uvedenému nebolo možné, podľa súdu prvého stupňa, k týmto dôkazom prihliadnuť, nakoľko boli získané nezákonným spôsobom. Krajský súd sa s týmto názorom súdu prvého stupňa nestotožnil. Veci dôležité pre trestné konanie (zaistená psychotropná látka) nebola totiž získaná postupom podľa zákona o Policajnom zbore, ale bola do trestného konania zabezpečená zákonným spôsobom podľa ustanovení Trestného poriadku a to po náležitom poučení podozrivej osoby. V tomto smere odvolací súd poukazuje na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 29.04.2018 (č. l. 177 - 178), z ktorej je zrejmé, že dňa 29.04.2018 o 18.50 h bol podľa § 89 ods. 1 Tr. por. vyzvaný S. R. na vydanie veci dôležitej pre trestné konanie, pričom vydal PVC vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky. Zo zápisnice o vydaní veci ďalej vyplýva, že vyzvaná osoba, t. j. S. R. bola osobitne poučená aj o tom, že k vydaniu veci nesmie byť žiadnym spôsobom nútená a nemá povinnosť tak urobiť, ak by si vydaním mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania v súvislosti s vydanou vecou. Poskytnuté poučenie obsahuje vyslovene vetu „zároveň Vás poučujem, že máte právo vec nevydať, ak by ste ňou mohol sám seba usvedčiť zo spáchania trestného činu“. Rovnako tak obsahuje zápisnica o vydaní veci poučenie podľa § 34 ods. 1 Tr. por., ktorého obsah sa využíva aj v prípadoch, ak ide o podozrivého, nakoľko ten má obdobné práva ako obvinený (primerane § 85 ods. 5 Tr. por.). Následne vyzvaná osoba S. R. dobrovoľne vydala vyššie uvedené veci s tým, že má ísť o jeho pervitín a zápisnicu na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísala. Z obsahu citovanej zápisnice o vydaní veci je zrejmé, že príslušníci PZ postupovali v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 Tr. por. a vyzvanej osobe aj poskytli poučenie o prípade, v ktorom môže vydanie veci odmietnuť a poskytli jej aj poučenie, ktoré sa bežne využíva nielen pri obvinených, ale aj pri podozrivých osobách (a to aj nezadržaných podozrivých osobách). Vyzvaná osoba S. R. po poučení dobrovoľne vydala veci, pričom nevyužila možnosť odmietnuť vydanie veci vzhľadom k poskytnutému poučeniu (t. j. s poukazom na zákaz sebaobvinenia), respektíve žiadnym spôsobom nenamietala, že vec nemá u seba, či pri sebe a preto nič ani nemôže na účely trestného konania vydať. Z uvedeného procesného postupu príslušníkov PZ vyplýva, že vec (plastové vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky) bolo získaná zákonom predpokladaným spôsobom a po poskytnutí náležitých poučení (odvoalcí súd opakuje, že zápisnica o vydaní veci výslovne obsahuje poučenie o zákaze sebaobviňovania ako aj poučenie, ktoré hovorí o právach obvinenej osoby, ktoré má primerane aj osoba podozrivá). Ide preto o dôkaz, ktorý bol získaný z dôkazného prostriedku upraveného Trestným poriadkom, bol teda získaný zákonne a ide o procesne použiteľný dôkaz v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. Pokiaľ súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vychádzal z toho, že príslušníci PZ postupovali v rozpore so zákonom o policajnom zbore pri vykonávaní služobného zákroku, tak je potrebné zopakovať, že príslušníci PZ postupovali pri získavaní dôkazu podľa Trestného poriadku (§ 89 ods. 1 Tr. por.) a nie podľa zákona o policajnom zbore. Z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by príslušníci PZ zabezpečovali dôkaz podľa zákona o policajnom zbore. Príslušníci PZ teda ani nemohli pri zabezpečovaní dôkazu postupovať v rozpore so zákonom o policajnom zbore, nakoľko pri zabezpečovaní dôkazu nebola napríklad vykonávaná kontrola (prehliadka) motorového vozidla a ani nebola vykonávaná tzv. bezpečnostná osobná prehliadka podľa zákona o policajnom zbore. Krajský súd uzatvára, že dôkaz (plastové vrecko s obsahom návykovej látky) bol do trestného konania zabezpečený postupom podľa § 89 ods. 1 Tr. por. na základe dobrovoľného vydania zo strany obžalovaného a nie na podklade služobného zákroku polície podľa zákona o policajnom zbore. Pokiaľ ide o podozrenie z možného spáchania trestného činu, ktoré viedlo príslušníkov PZ na vyzvanie obžalovaného na vydanie veci, tak, z hľadiska výpovedí príslušníkov PZ možno vychádzať iba z ich výpovedí uskutočnených na hlavnom pojednávaní, nakoľko ich výpovede z prípravného konania neboli na hlavnom pojednávaní prečítané a spísaný úradný záznam nie je dôkaz v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. Z výpovede svedka E. F. na hlavnom pojednávaní možno zistiť, že zastavovali vozidlo, nakoľko vodič a spolujazdec neboli pripútaní bezpečnostným pásom a vyzvali ich na predloženie osobných dokladov. Obžalovaný bol zjavne pod vplyvom omamných látok, potil sa a povedal im, že za to, že sú normálni im vydá pervitín. Bol preto vyzvaný podľa § 89 Tr. por., pervitín vydal, podpísal poučenie, zápisnicu o vydaní veci a bol obmedzený na osobnej slobode. Skutočnosť, že obžalovaný vydal veci v zmysle § 89 Tr. por. potvrdil aj svedok C. I.. Z uvedených svedeckých výpovedí vykonaných na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že príslušníci PZ zastavovali vozidlo z dôvodu podozrenia zo spáchania priestupku, pričom podozrenie o možnom páchaní trestného činu (prechovávaní drogy) nadobudli v súvislosti s tým, že obžalovaný uvádzal, že má pri sebe psychotropné látky. Následne sa rozhodli toto podozrenie preveriť miernejšou formou, t. j. bez vykonávania napríklad osobnej prehliadky a to postupom podľa § 89 ods. 1 Tr. por., pričom obžalovanému poskytli všetky potrebné a nevyhnutné poučenia, čo je zrejmé z obsahu zápisnice o vydaní veci. Podozrenie o páchaní trestného činu sa potvrdilo, nakoľko obžalovaný dobrovoľne vydal plastové vrecko, v ktorom boli psychotropné látky. Príslušníci PZ postupovali v súlade s Trestným poriadkom a to ihneď ako nadobudli podozrenie o možnom páchaní trestnej činnosti a dôkaz, ktorý bol predmetom tohto podozrenia nadobudli zákonným spôsobom v zmysle ustanovení Trestného poriadku. V tomto smere poukazuje odvolací súd aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/57/2016 zo dňa 27.09.2017), z ktorej vyplýva, že výkonom oprávnenia policajta vyzvať osobu na preukázanie totožnosti sa zasahuje do jej základných práv a slobôd, teda ide o služobný zákrok v zmysle zákona o Policajnom zbore. Podozrenie zo spáchania trestného činu môže policajt nadobudnúť aj pri výkone tohto oprávnenia, pričom v takomto prípade postupuje už podľa § 89 Tr. por. Pokiaľ súd opakovane poukazoval na skutočnosti, ktoré príslušníci PZ uviedli do úradného záznamu, tak krajský súd upozorňuje, že úradný záznam nie je dôkazom, ktorý by mohol byť vykonaný na hlavnom pojednávaní, respektíve, z ktorého by bolo možné vychádzať pri ustaľovaní skutkového stavu. Krajský súd zdôrazňuje, že úradný záznam vypracovaný príslušníkmi PZ pred začatím trestného stíhania má obdobnú povahu ako majú zápisnice o podaných vysvetleniach osôb, ktoré sa realizujú podľa zákona o policajnom zbore. Účelom úradných záznamov je popísať postup polície o tom, že mal byť alebo mohol byť spáchaný trestný čin, prípadne popísať postup polície pri realizovaní oprávnení podľa zákona o policajnom zbore (napríklad pri overovaní totožnosti osôb) teda ide o dokumentovanie operatívneho postupu polície pred začatím trestného stíhania. Úradný záznam vypracovaný príslušníkmi PZ teda nie je dôkazným prostriedkom použiteľným v trestnom stíhaní osoby, ktorého obsah by mohol byť dôkazom, ale ide len o záznam postupu polície, ktorý má, pre trestné stíhanie, len povahu informácie. Rovnako tak len povahu informácie (teda nie dôkazu) má aj zápisnica o podaní vysvetlenia. Uvedené právne závery vyplývajú aj z judikatúry (napríklad R 26/1989), ktorá konštatuje, že vysvetlenia osôb, úradné záznamy, či iné zápisy polície nemôžu slúžiť ako dôkaz v konaní pred súdom. Za dôkaz v trestnej veci môžu slúžiť len svedecké výpovede príslušníkov PZ, ktorí vykonávali operatívne šetrenie na mieste, respektíve služobný zákrok, prípadne svedecké výpovede osôb, ktoré poskytovali vysvetlenie do zápisnice o podanom vysvetlení. V rámci komparatívnej metódy výkladu práva možno primerane použiť aj judikatúru Najvyššieho súdu ČR R 45/1994 - I., ktorá už spomenutú judikatúru dopĺňa tak, že úradný záznam ako aj zápisnice o podaných vysvetleniach nie je možné na hlavnom pojednávaní prečítať ani ako listinný dôkaz. Ak okresný súd ako aj prokurátor zhodne na hlavnom pojednávaní uvádzali, že úradný záznam spísaný políciou je listinný dôkaz, tak tento záver je nesprávny a v rozpore so zákonom. Podľa § 269 Tr. por., písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny (tu má zákon na mysli obdobné listiny ako sú správy a vyjadrenia, napríklad rôzne zmluvy a podobne), ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní sa prečítajú celé alebo ich časť, ktoré sa týkajú dokazovanej skutočnosti a umožní sa do nich nazrieť stranám a ak je to potrebné aj svedkom a znalcom. Zo slov „ktorými sa vykonáva dôkaz“ možno vyvodiť, že samotná listina je považovaná za dôkaz (premeň, či predmet dokazovania). Listinný dôkaz je teda v podstate osobitným druhom vecného dôkazu, ktorý sa týka skutkového deja, prípadne osoby obvineného (napríklad register trestov) či aj iných osôb (napríklad osoby poškodeného a podobne). Listinný dôkaz sa teda od úradného záznamu spísaného príslušníkom PZ o postupe polície na mieste činu, či pri zadržaní podozrivých osôb, respektíve od zápisnice o podanom vysvetlení odlišuje v tom, že obsah listiny je sám o sebe nielen dôkazom, ale zároveň predmetom dôkazu, kým úradný záznam o postupe polície, či zápisnica o podanom vysvetlení je len nosičom prípadného iného dôkazného prostriedku a to výsluchu svedka (úradný záznam, či zápisnica o podanom vysvetlení totiž obsahuje skutočnosti, ktoré určité osoby vnímali svojimi zmyslami a o ktorých by prípadne mohli vypovedať v procesnom postavení svedkov). Úradný záznam a ani zápisnica o podanom vysvetlení sa nemôže stať listinným dôkazom len preto, že sú zachytené na papieri, nakoľko papier je v danom prípade len nosič informácie o možnom dôkaznom prostriedku. Úradný záznam, či zápisnica o podanom vysvetlení, z hľadiska skutkového, či z hľadiska postupu polície, v trestnom konaní nič nedokazuje, nakoľko dôkazom by mohol byť len obsah záznamu, či zápisnice o podanom vysvetlení, ktorý je možné procesne poskytnúť len vo forme svedeckej výpovede a nie záznam alebo zápisnica sama o sebe (t. j. jeho listinná podoba). Úradný záznam alebo zápisnica o podanom vysvetlení, samé o sebe, (ako „čisté“ listiny) dokazujú len to, kto tento záznam(zápisnicu) spísal, kedy ho spísal, prípadne kde ho spísal, respektíve kto poskytoval informáciu do zápisnice o podanom vysvetlení (obsah úradného záznamu a obsah zápisnice o podanom vysvetlení je už však informáciou o možnej svedeckej výpovedi a jej obsahu, nejde teda o listinný dôkaz, ktorý by bolo možné prečítať na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 269 Tr. por.). Ak teda orgán činný v trestnom konaní, respektíve súd, považuje informáciu, ktorú obsahuje úradný záznam polície alebo zápisnica o podanom vysvetlení za podstatnú, či závažnú pre rozhodnutie vo veci môže ju „preniesť“ do dokazovania v trestnom konaní len tak, že vypočuje osoby, ktoré úradný záznam spísali (respektíve, ktoré vypovedali na zápisnicu o podanom vysvetlení), ako svedkov, pretože až ich svedecké výpovede tu možno považovať za dôkazný prostriedok. Úradný záznam polície, či zápisnica o podanom vysvetlení teda môže slúžiť len na posúdenie otázky, či je nevyhnutné vykonať takýto dôkaz podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. V totmo smere teda pochybil súd prvého stupňa, keď úradný záznam spísaný príslušníkmi PZ prečítal na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz a dokonca s jeho obsahom konfrontoval príslušníkov PZ, ktorí na hlavnom pojednávaní vypovedali ako svedkovia. Takýto postup je neprijateľný, nakoľko, ako už bolo uvedené, úradný záznam nie je dôkaz a nemožno ho nielen čítať ako listinný dôkaz, ale nemožno s ním ani svedka konfrontovať a odstraňovať prípadné nezrovnalosti medzi obsahom svedeckej výpovede a obsahom úradného záznamu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ okresný súd hodnotil dôveryhodnosť svedeckých výpovedí príslušníkov PZ, nemôže ich prípadnú nedôveryhodnosť vyvodzovať z toho, čo uvádzali v úradnom zázname, nakoľko ten nie je dôkaz, nie je možné ho ani na hlavnom pojednávaní vykonať ako dôkaz a v časti, v ktorej tak okresný súd na hlavnom pojednávaní urobil, išlo o nezákonný postup. Krajský súd opakuje, že vzhľadom na to, že výpovede príslušníkov PZ z prípravného konania neboli na hlavnom pojednávaní prečítané, môže okresný súd vychádzať pri ustaľovaní skutkového stavu veci iba z obsahu ich svedeckých výpovedí vykonaných na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ okresný súd vyvodzoval nemožnosť dobrovolného vydania veci zo strany obžalovaného a tým aj nedôveryhodnosť svedeckých výpovedí príslušníkov PZ ako aj obsahu zápisnice o vydaní veci z toho, že obžalovaný nemohol vydať drogy dobrovoľne, pretože už bol odsúdený za drogové trestné činy a z tohto dôvodu si bol vedomý trestnoprávnych následkov svojho konania, tak ide iba o domnienky (špekulácie) okresného súdu, ktoré nemajú oporu vo vykoných dôkazoch. V tomto smere krajský súd pripomína, že obžalovaný je užívateľom drog, pričom podľa výpovedí príslušníkov PZ bol pod vplyvom drog aj v čase zastavenia motorového vozidla. Vzhľadom k tomu, že bol obžalovaný v čase vydania veci polícii pod vplyvom drog, možno pripustiť aj inú domnienku, že pod ich vplyvom konal evidentne neracionálne, či zdanlivo nelogicky (sebapoškodzujúco), t. j. mohol sa dobrovoľne priznať k tomu, že má pri sebe psychotropné látky a mohol ich aj dobrovoľne vydať. Podľa názoru krajského súdu možno len ťažko akceptovať takú verziu skutkového stavu veci, že by príslušníci PZ prehľadávali obžalovaného, či pod rôznymi hrozbami ho nútili, aby im ukázal čo má pri sebe a následne by obžalovaný dobrovoľne podpísal zápisnicu o vydaní veci, v ktorej je uvedené, že dobrovoľne vydáva pervitín, ktorý je jeho. V tomto smere poukazuje krajský súd aj na skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil dňa 06.01.2018 (štyri mesiace pred skutkom zo spáchania ktorého bol oslobodený napadnutým rozsudkom) a zo spáchania ktorého bol uznaný vinným vo výrokovej časti I. napadnutého rozsudku ako aj na dokazovanie vykonané k tomuto skutku, z ktorého je zrejmé, že aj pri tomto skutku bol prítomný policajt C. I., pričom sám obžalovaný pripustil, že bol policajtmi poučený, avšak odmietol vec dobrovoľne vydať. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo by obžalovaný nemal byť policajtami poučovaný v zmysle § 89 Tr. por. a v zmysle zákazu sebaobviňovania, keď tak policajti urobili už aj pri jeho predchádzajúcom skutku a rovnako tak krajskému súdu nie je jasné, prečo obžalovaný neodmietol vec vydať aj pri skutku zo dňa 29.04.2018 (keď už aj z vlastných skúseností pri skutku zo dňa 06.01.2018 vedel, že tak môže urobiť), respektíve, prečo neodmietol podpísať zápisnicu, ak by sa policajti dostali k drogám inak než jeho dobrovoľným vydaním a nútili ho následne podpísať zápisnicu o vydaní veci. Napokon, žiadne takéto protiprávne konanie polície nespomínal vo svojej výpovedi ani svedok R. I., ktorý bol vodičom motorového vozidla, ktoré policajti zastavili. Predmetný svedok potvrdil zastavenie vozidla kvôli nezapnutému pásu, ako aj to, že tento priestupok bol vybavený napomenutím, pričom tušil, že obžalovaný zohnal drogy (výpoveď tohto svedka na hlavnom pojednávaní bola poznačená aj rozpormi s jeho výpoveďou z prípravného konania, pričom pripustil, že mu policajt povedal, že S. to dobrovoľne vydal). Pokiaľ ide o výpoveď svedka R. F. (známy obžalovaného), tak tá nie je veľmi presvedčivá a vzbudzuje pochybnosti, nakoľko predmetný svedok najskôr vypovedal, že policajt obžalovaného neprehmatával, potom zase, že ho policajti prešacovali a napokon, že mu chytali vrecká, ale nevie uviesť, či išli aj do vnútra vreciek. Jediným svedkom, ktorý vypovedal o tom, že policajti prehľadali obžalvaného a nepoučili ho o jeho právach je svedkyňa H. F. (kamarátka obžalovaného). Predmetná svedkyňa však opakovane na hlavnom pojednávaní vypovedala aj to, že policajti „zobrali aj toho vodiča, toho R.“, čo je však zjavne v rozpore s výpoveďou svedka R. I. ako aj so skutočnosťou. Bude preto vecou súdu prvého stupňa, aby vo svojom ďalšom rozsudku venoval hodnoteniu svedeckých výpovedí uskutočnených na hlavnom pojednávaní náležitú pozornosť. S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd zrušil napadnutý rozsudok o výrokovej časti II. v celom rozsahu a vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Odvolací súd nezrušil výrok o treste vo výrokovej časti I. napadnutého rozsudku, nakoľko skutky zo spáchania ktorých bol obžalovaný uznaný za vinného vo výrokovej časti I. napadnutého rozsudku boli spáchané v súbehu a bol za ne okresným súdom správne ukladaný primeraný súhrnný trest ako aj ochranné opatrenie, kým skutok, ktorý bol napadnutým rozsudkom vo výrokovej časti II. oslobodený spod obžaloby nebol s testnými činnmi uvedenými vo výrokovej časti I. spáachaný v súbehu a preto, v prípade uznania viny aj zo spáchania tohto trestného činu, bude nutné obžalovanému ukladať za tento trestný čin trest samostatný (ďalší). V ďalšom priebehu konania preto súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 327 ods. 1 Tr. por.) zohľadní nielen právne úvahy krajského súdu o zákonnosti získania vecí dôležitých pre trestné konanie, ale aj právne úvahy, ktoré sa týkajú povahy úradného záznamu a jeho nemožno vykonať ho ako dôkaz na hlavnom pojednávaní. Následne vo veci opätovne rozhodne a to ohľadne skutku, ktorý sa mal stať dňa 29.04.2018 a svoje úvahy o vine, či nevine obžalovaného vyloží v odôvodnení rozsudku presvedčivým (preskúmateľným) spôsobom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.