Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/130/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518200779 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1518200779.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. S., nar. XX.XX.XXXX, G. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 60, 901 01 Malacky, deti rodičov: matka - V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, W., zastúpená JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou so sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky a otec - C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom 1. mája XX, XXX XX G. N., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 9P/35/2018-67 zo dňa 18.10.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 9P/35/2018-67 zo dňa 18.10.2018 zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého N. S., nar. XX.XX.XXXX, G. S., nar. XX.XX.XXXX. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného, nakoľko od poslednej úpravy výživného nenastala podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Poukázal na ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine a ust. § 121 Civilného mimosporového poriadku a skutočnosť, zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí a preto by mala byť závažnejšieho charakteru. Reparácia právoplatných rozhodnutí pre nepodstatnú zmenu v pomeroch je neprípustná. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Porovnaním terajších pomerov na strane účastníkov a maloletých s pôvodnými pomermi zistenými zo spisového materiálu vzťahujúceho sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu nezistil zmenu pomerov takého charakteru, ktorá by odôvodňovala znížiť. Konštatoval, že príjem otca aj napriek zmene zamestnanie, zostal rovnaký. Navyše zmenu zamestnania neodôvodnil žiadnymi dôležitými a objektívnymi okolnosťami, čím sa dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zamestnania, pričom jeho náklady na bývanie sa zvýšili o cca. 200 eur mesačne. Túto zmenu bývania neodôvodnil žiadnou relevantnou skutočnosťou. Na strane otca vyhodnotil zmenu pomerov uzavretím manželstva a narodením dcéry J. s prihliadnutím na fakt, že už v čase pôvodného rozhodnutia bola jeho partnerka, terajšia manželka tehotná a mal vedomosť o prírastku do rodiny, čo bolo zohľadnené v rodičovskej dohode. Zdôrazniť, že platenie výživného má prednosť pred inými výdavkami a aj pred výživným na manželku. Za nelogický považoval postoj otca k osvojeniu dcéry manželky a jeho odchod na materskú dovolenku, keď ako sám tvrdí, nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť ku svojim biologickým deťom. Rovnako neprihliadal na argument otca, že matka míňa výživné na seba, keďže otec si vyživovaciu povinnosť neplní a v rámci trestného konania bol uznaný vinným za zanedbanie povinnej výživy. Konštatoval, že otec na jednej strane žiada znížiť výživné a na strane druhej, je ochotný tvoriť maloletým sporenie deťom. Dospel k záveru, že v situácii a pomeroch, v akých sa nachádzajú obaja rodičia, nie je priestor na rozhodovanie o tvorbe úspor pre maloletých, keďže Zákon o rodine predpokladá možnosť pristúpiť ku tvorbe úspor vtedy, keď to odôvodňujú majetkové pomery. V danom prípade považoval za nevyhnutné riadne platenie bežného výživného na deti a na tvorbu úspor nevidel priestor. Zdôraznil, že matka si plní vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti o deti, práve ona zabezpečuje všetko potrebné k ich zdravému vývoju, pričom deti sú vo veku, kedy náklady na ich starostlivosť narastajú. Určené výživné považoval za primerané veku a potrebám detí, ako aj schopnostiam a možnostiam otca. Poukázal na to, že stanovené výživné slúži naozaj len na zabezpečenie ich každodenných nevyhnutných potrieb. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a výživné na maloletú G. znížiť na sumu 70 eur mesačne a maloletého N. na sumu 80 eur mesačne. Poukázal na to, že v predchádzajúcom konaní bol poučený, že až po narodení dieťaťa môže podať návrh na zníženie výživného na maloleté deti. Nesúhlasil s vyjadrením matky týkajúcim sa jeho nezáujmu o deti a o zatajovanom príjme. Poukázal na emaily a sms správy preukazujúce jeho snahy dostať sa k deťom, čo mu matka neumožňuje. Uviedol, že iný príjem nemá, žije s manželkou, dcérou J. a neplnoletou dcérou manželky, ktorú vyživuje a podal návrh na jej osvojenie. Dal do pozornosti výšku svojich výdavkov na bývanie 680 eur, jeho príjem z materského príspevku v sume 825 eur (do mája 2019) a príjem manželky vo výške 630 eur mesačne. Uviedol, že po skončení materskej dovolenky nastúpi do práce, avšak nevie, aký bude mať plat. Zdôraznil, že všetky svoje náklady a nevyčíslil. Poukázal na dlhy, ktoré mu spôsobila matka detí. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok, s ktorým sa stotožnil, potvrdiť. Poukázal na dobrovoľné zníženie príjmu otcom, jeho nástupom na materskú dovolenku, zvýšenie jeho výdavkov drahším nájmom a osvojenie dcéry jeho manželky, ktoré skutočnosti nemôžu byť dôvodom pre zníženie výživného na G. a N.. Poukázal na otcom uvádzané výdaje, ktoré nekorešpondujú s ním uvádzanými príjmami. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok, ktorý zohľadňuje záujem maloletých detí, potvrdiť. Mal za to, že otec nepredložil žiadne relevantné dôkazy o zmene pomerov zakladajúcej dôvod na zníženie výživného v zmysle jeho návrhu. Poukázal na to, že v čase poslednej úpravy výživného si bol otec vedomý toho, že mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť, a súhlasil s uzavretím rodičovskej dohody. Za rozporuplné považoval tvrdenie otca o podanom návrhu na osvojenie maloletej S. Y., nar. XX.XX.XXXX, dcéry jeho manželky z dôvodu, že maloletá má svojho biologického otca, ktorý má voči nej zákonnú vyživovaciu povinnosť a ktorá mu osvojením dieťaťa zanikne. Otec sa odvoláva na finančné ťažkosti, avšak dobrovoľne chce na seba prevziať aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. 6. Otec v ďalšom podaní zdôraznil, že pred narodením maloletej J. podal návrh na zníženie výživného, pričom mu bolo sudkyňou vysvetlené, že takýto návrh môže akceptovať až po narodení dieťaťa. Uviedol, že bývanie zmenil od marca kvôli práci a neustálym útokom matky maloletých detí a dochádzaniu do školy dcéry jeho manželky. Poukázal na výšku jeho príjmu 840 eur v čase, kedy jeho manželka poberala rodičovský príspevok v sume 260 eur, pričom od novembra bol on na materskej dovolenke a poberal dávku 861 eur a popri tom pracoval a zarábal 710 eur. Momentálne hľadá lacnejší podnájom, aby dokázal platiť výživné na deti. Za nezmyselné považoval hodnotenie súdu o jeho úmysle osvojiť si dcéru manželky. Dôvodom osvojenia je záujem mať kompletnú rodinu, keďže o maloletú jej biologický otec nejaví záujem, a jeho vzťah s maloletou je veľmi blízky. Zotrval na svojom vyjadrení o jeho záujme o maloleté deti a neochotu matky umožniť mu kontakt s nimi. Aktuálne komunikuje s riaditeľkou školy, ktorú navštevuje N.. Žiadal o zníženie výživného s tým, že ak sa mu pomery zlepšia nemá problém deťom poskytnúť viac. Poukázal na ust. § 26 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a potrebu skúmať zmenu pomerov v danej veci. Mal za to, že v žiadnom prípade neprislúcha súdu hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, pretože by dochádzalo k neprípustnej reparácii rozsudku. 7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletých detí nie je možné vyhovieť. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa rozhodnutím a závermi súdu prvej inštancie a poukazuje naň (ust. § 387 ods. 2 CSP). 9. Správne sa súd prvej inštancie zameral v danej veci na preukázanie zmeny pomerov na strane detí a ich rodičov vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a správne konštatoval neprípustnosť reparácie pôvodného rozsudku o výživnom na maloleté deti a podaného návrhu otca na zníženie výživného v priebehu krátkeho obdobia od posledného rozhodnutia súdu o výživnom. 10. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej G. a N., ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú maloletí plne odkázaní a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) s prihliadnutím na predchádzajúce rozhodovanie súdu o výživnom na maloletých, t.j. rozhodnutie Okresného súdu Malacky č.k. 9P/23/2017 zo dňa 06.06.2017 a podanie návrhu otca na zníženie výživného dňa 07.02.2018, správne posúdil. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na maloleté deti. 11. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Tak ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd zastáva názor, že nie je prípustná reparácia posledného rozhodnutia o výživnom, po uplynutí 7 mesiacov od právoplatnosti posledného rozhodnutia o výživnom. Pokiaľ otec namieta, že v rámci predchádzajúceho konania o výživnom na maloletú G. a N. súdy nevzali zreteľ na jeho budúce ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, odvolací súd na danú námietku neprihliadal stotožniac sa s názorom súdu prvej inštancie v tomto smere. Rovnako nemožno prihliadať na argumenty otca vo vzťahu k jeho zámeru osvojiť si dcéru svojej manželky, keďže dieťa má biologického otca, ktorý má voči nej vyživovaciu povinnosť, pričom matka dieťaťa má právo domáhať sa výživného na maloletú. Daným konaním otec preberie na seba zodpovednosť a rodičovské práva a povinnosti k maloletej, vrátane vyživovacej povinnosti. Tu je potrebné poukázať na prvoradú povinnosť otca voči svojim maloletým deťom. Odvolací súd nespochybňuje pekný blízky vzťah otca k maloletej dcére jeho manželky a skutočnosť, že o maloletú zabezpečuje starostlivosť, avšak je vecou matky dieťaťa využiť zákonné možnosti a zabezpečiť výživné na maloletú. Odvolací súd konštatuje, že všetky ďalšie námietky otca (zmena zamestnania, zmena nákladov za bývanie, nástup na materskú dovolenku) boli ním vznesené už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi riadne vysporiadal a odvolací súd sa dôvodmi napadnutého rozhodnutia stotožňuje. 12. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloleté deti, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).