Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/66/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518204420 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1518204420.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom B. - Petržalka, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Chorvátska 5, 812 29 Bratislava, zastúpená JUDr. Ivanou Halahijovou, advokátkou so sídlom Vazovova 9/A, 816 16 Bratislava, a otec - J. Roták, nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom E. XX, B., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova č. 19/670, 920 41 Leopoldov, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom Prokofievova č. 4, 851 01 Bratislava, v konaní o návrhu navrhovateľa- T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Z. námestie 7, XXX XX B., zastúpený Advokátska kancelária Zahradnikova.SK s.r.o., IČO: 50 187 309, so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.11.2019, č.k. 22P/88/2018-330, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa dňa 15.11.2019, č.k. 22P/88/2018-330 vo výroku I. zveril maloletú A. L., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti T. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok má iba v bežných veciach. Vo výroku II.,III., matke a otcovi určil povinnosť platiť na výživu maloletej mesačne sumu 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, splatné vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca na ktorý sa poskytuje na účet Ústredia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Vo výroku IV. návrh matky na úpravu styku s maloletou zamietol. Vo výroku V. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 45 ods.1,2,3,4, § 62 ods. 1,2,3, Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o splnení zákonných podmienok na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa - brata matky maloletej, za situácie keď ani jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú. Na strane matky vychádzal zo situácie, že táto bola trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/41/2018 zo dňa 03.07.2018 uznaná vinnou z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, za čo bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace s uložením ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou a rozsudkom sp. zn. 4T/81/2018 zo dňa 20.03.2019 bola na základe obžaloby pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, odsúdená na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Súd prvej inštancie v súlade s Článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa zisťoval názor maloletej, tento zohľadnil a venoval mu patričnú pozornosť. Po vykonanom dokazovaní, všestrannom posúdení veci a dôslednom skúmaní záujmu maloletej mal za preukázané, že je v najlepšom záujme maloletej jej zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa. Uviedol, že vzhľadom nielen na materiálne, ale predovšetkým psychologické potreby maloletej, sa maloletá na zmenenú rodinnú situáciu adaptovala a pozitívne profituje na novo získanom pocite bezpečia a istoty, ktorú jej zrejme nebola matka schopná poskytnúť v čase pred jej zadržaním. Za preukázané mal, že aj keď sa navrhovateľ v minulosti podrobil liečeniu závislosti na alkohole a priznal aj užívanie drog, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie vyhodnocoval, uzavrel, že mierne rizikové prostredie nepreváži benefity zotrvania maloletej v rodinnom prostredí, v ktorom je o ňu preukázateľne riadne postarané po všetkých stránkach. Potrebný dohľad, ktorý by prichádzal do úvahy v prípade obdobného rizika u rodičov maloletej, bude zabezpečený práve výkonom kontroly náhradnej starostlivosti tak cestou kolízneho opatrovníka, ako aj súdu v rámci jeho povinného informovania o plnení účelu náhradnej starostlivosti. Uviedol, že zodpovedný prístup k výchove a k starostlivosti o maloletú bez akýchkoľvek zlyhaní navrhovateľ napokon osvedčil aj v priebehu samotného predmetného konania, ktoré vzhľadom na vykonávané dokazovanie trvalo po dobu, ktorá svedčí o vážnom úmysle strýka, svojim aktuálnym riadnym spôsobom života zabezpečiť podľa možností optimálne prostredie pre zdravý všestranný vývoj maloletej, garanciou čoho je aj výrazná pomoc jeho matky, ktorá má dlhodobo v náhradnej osobnej starostlivosti staršie dieťa matky. Zohľadnil skutočnosť, že maloletá je na prostredie u navrhovateľa, ktoré aktuálne nevykazuje žiadne nedostatky zvyknutá a preukázateľne v ňom prosperuje, s navrhovateľom má blízky vzťah. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej, za zohľadnenia osobných, majetkových a zárobkových pomerov rodičov a skutočnosti, že obaja sa nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody, čo značne limituje ich zárobkové schopnosti a možnosti, určil im výživné na maloletú vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Pokiaľ ide o úpravu styku matky s maloletou poukázal na vnútroštátnu súdnu prax, ako aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej platí, že v záujme dieťaťa je, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku. Zo všetkých pravidiel a povinností dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je výnimkou prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že najlepšiemu záujmu maloletej, ktorá sa aktuálne ukotvuje v náhradnom rodinnom prostredí, nie je autoritatívna úprava jej styku s matkou, ktorý by musel prebiehať v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Ohliadkou návštevnej miestnosti bolo síce zistené, že táto je prispôsobená aj návštevám maloletých detí, avšak vzhľadom na strážený a monitorovaný priestor je nepochybné, že návštevy dieťaťa v takomto prostredí naň môžu zo psychologického hľadiska pôsobiť stresujúco. Súd prvej inštancie prihliadal na individuálnu osobnostnú a psychologickú výbavu maloletej, ktorá má tendencie k citlivejšiemu prežívaniu nielen podľa vypočutej psychologičky F.. T. B., ale aj podľa správy školy. Uvedené sa prejavilo aj pri samotnom pohovore s dieťaťom na súde, keď maloletá nechcela ani pomenovať miesto, kde sa mama aktuálne nachádza a už vôbec si nevedela predstaviť, že by tam za ňou mala chodiť. Mal za to, že je na osobnej zrelosti matky, aby akceptovala aktuálne nastavenie dieťaťa a nadradila jeho záujmy a potreby stability, istoty a bezpečia nad vlastný záujem a túžbu po osobnom kontakte s maloletou v čase výkonu trestu odňatia slobody. Poukázala na osobnú zodpovednosť matky za situáciu v ktorej sa nachádza nielen ona, ale v dôsledku jej protiprávneho konania aj maloletá. Uviedol, že matka by v záujme maloletej nemala trvať na vystavovaní maloletej ďalšej možnej traume v dôsledku jej zneisťovania, keď aj podľa názoru jej psychologičky F.. T. B., je potrebné dať maloletej čas na emočné dozretie, aby dokázala aktuálnu situáciu vnútorne prepracovať. V tomto kontexte súd odkázal na vykonané dokazovanie, ktoré predstavovalo dostatočný podklad pre jeho rozhodnutie o návrhu matky na úpravu styku, preto za nadbytočné považoval vykonať matkou navrhované znalecké dokazovanie. Uviedol, že zamietnutie návrhu matky na úpravu styku s maloletou v náhradnej osobnej starostlivosti nepredstavuje prekážku res iudicata, a teda po čase, po zastabilizovaní psychického stavu maloletej, je pri preukázanej zmene pomerov možné vec prejednať znovu. Apeloval na kolízneho opatrovníka, spolupracujúceho s rodinou, aby v rámci výkonu plnenia účelu náhradnej osobnej starostlivosti skutočne podporoval u navrhovateľa, aby nedošlo k pretrhnutiu väzby medzi maloletou a matkou, prípadne pôsobil ako prostredník pri korešpondencii medzi matkou a maloletou. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). 3. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie matka vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie jej návrh na úpravu styku s maloletou zamietol. Určenie styku s maloletou považovala za naliehavé vzhľadom na postoj navrhovateľa, ktorý priznal, že maloletej listy od nej nečíta, ani ju neinformuje o tom, že sa ju snaží kontaktovať. Namietala, že súd prvej inštancie k svojmu záver dospel na základe správy vypracovanej psychologičkou F.. T. B. zo dňa 11.07.2018, pričom F.. T. B. vo svojej výpovedi uviedla, že s maloletou sa vzťahu s matkou venovala len okrajovo. Podľa jej názoru, zo strany súdu došlo k prekročeniu voľnej úvahy, keď založil svoje rozhodnutie na objektívne nepreskúmateľnom tvrdení psychologičky, ktorá realizovala s maloletou 5 - 6 sedení a vzťah s matkou neriešila. Za účelom skutočného zistenia potreby obmedziť styk s ňou mal súd vo veci vykonať dôkaz znaleckým posudkom, čoho sa aj opakovane domáhala. Nemôže obstáť argument súdu o nadbytočnosti, respektíve neopodstatnenej finančnej záťaži, keď súd rozhoduje o najdôležitejších otázkach o starostlivosti o maloleté dieťa. Uviedla, že súd prvej inštancie tiež nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Súhlasil so záverom súdu prvej inštancie o nadbytočnosti znalckého dokazovania, poukazujúc aj na výsluch maloletej a jej vyjadrenia pred súdom prvej inštancie, z ktorého výplyva, že maloletej je nepríjemné o matke čo i len rozprávať, nieto ju ešte navštevovať v ústave na výkon trestu. Pokiaľ matka namieta, že správa od psychologičky F.. T. B., ktorá maloletej poskytuje psychologickú intervenciu je staršia, potom poukázal na jej výsluch a podanie najaktuálnejších informácií o maloletej. Ako vyplynulo z výsluchu psychologičky F.. T. B., hlavným zámerom sedení bolo poskytovať maloletej emočnú podporu a zvýšiť jej sebavedomie vzhľadom na psychický stav, v ktorom sa v dôsledku toho, čo všetko si v detstve zažila, nachádzala. Preto tvrdenie, že pani psychologička sa vzťahu matky a maloletej venovala len okrajovo, nemožno považovať za pravdivé. Tvrdenie matky, že nenariadením znaleckého dokazovania jej súd znemožnil uskutočňovať jej práva, je nesprávne. Pokiaľ matka dôvodí nevyhnutnosťou úpravy styku s maloletou, pretože maloletej nečíta listy od matky a neinformuje ju o snahe matky sa s maloletou kontaktovať uviedol, že v priebehu konania maloletej listy od matky neodovzdal, avšak konal vyslovene na doporučenie psychologičky B., keďže maloletá bola po telefonátoch s matkou vždy rozrušená, čím dochádzalo k narúšaniu jej pocitu istoty a bezpečia, ktorý v tom čase začala nadobúdať. Uviedol, že po rozhodnutí súdu a na jeho apel, maloletej vianočnú pohľadnicu od matky odovzdal. Uviedol, že sa opakovane snažil s maloletou o matke citlivo rozprávať, avšak maloletú to stále veľmi zaťažuje. Poukázal na spôsob výkonu osobnej starostlivosti matky o maloletú v konaní preukázanú a preto mal za to, že od maloletej vzhľadom na jej vek a to, čo si prežila, nemožno spravodlivo očakávať, aby sa so všetkým rýchlo vysporiadala a aby bola proti svojej vôli nútená k stretnutiam s matkou v mieste jej výkonu trestu odňatia slobody. 5. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý styk matky s maloletou neupravil. 6. Okresná prokuratúra Bratislava V vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako správny potvrdiť. Odvolanie matky považovala za nedôvodné, poukazujúc na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal zo všetkými podstatnými námietkami matky prednesenými počas súdneho konania, ktoré napokon matka opakovane prednáša v rámci odvolania. Pokiaľ ide o matkou navrhované nariadenie znaleckého dokazovania mala za to, že v danom prípade by bolo nadbytočné a uviedla, že súd prvej inštancie neobmedzil styk maloletej s matkou, tak ako to uvádza v odvolaní, ale tento styk autoritatívne neupravil, vzhľadom na špecifické okolnosti prípadu - výkon trestu odňatia slobody matkou. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z riadne zisteného skutkového stavu, ktorého zistenie bolo zabezpečené vykonaním rozsiahleho dokazovania, pričom súd následne vec aj správne právne posúdil. V tejto súvislosti poukázala aj na skutočnosť, že rozhodnutie súdu je plne konzistentné so svedeckými výpoveďami (o.i. aj psychologičky maloletej), názorom maloletej prezentovaným v rámci pohovoru, v konaní predneseným odporúčaním kolízneho opatrovníka, intervenujúceho prokurátora, ako aj ďalším vykonaným dokazovaním. 7. Kolízny opatrovník zotrval na svojich návrhoch a vyjadreniach prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako správne a v súlade so záujmom maloletej potvrdiť. 8. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky dôvodné nie je. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia vhodnosti zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa a možnosti upraviť styk maloletej s matkou, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody, vrátane zisťovania názoru maloletej, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti. Odvolací súd nezistil nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie majúci za následok porušenie práva na spravodlivý proces a ani dôvodnosť odvolacieho návrhu matky na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a jeho vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie starostlivo a úplne odôvodnil (§ 220 ods.2 CSP), pričom zhodnotil všestranne najmä tie skutkové zistenia, ktoré majú pre rozhodnutie podstatný význam a sú relevantné k právnemu posúdeniu veci. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. V nadväznosti na námietky matky uvedené v odvolaní o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia, avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, však nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 CSP. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutočný stav veci, na vec aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané matkou v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanými závermi súdu prvej inštancie. 11. Odvolací súd v danom prejednávanom prípade po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu a odvolacími dôvodmi matky, dospel v zhode s názorom súdu prvej inštancie, odporúčaniami kolízneho opatrovníka a stanoviskom prokuratúry k záveru, že rozhodnutie súdu, ktorým návrh matky na úpravu styku s maloletou zamietol je v záujme maloletej. Správne súd prvej inštancie postupoval, keď pri svojom rozhodnutí zohľadnil aktuálny psychický stav maloletej, jej prežívanie po prekonaní náročných životných situácií v jej pomerne útlom veku, zakladajúcich potrebu poskytovania psychologickej intervencie, prebiehajúcej u F.. Vyjadrený názor maloletej vo veku 9 rokov, v kontexte s celým vykonaným dokazovaním nespochybňuje jeho dostatočnú autenticitu a je potrebné naň prihliadať. V prípade maloletej A. L. ide o dieťa, o ktoré sa nemôže postarať ani jeden z jej rodičov, v dôsledku odsúdenia oboch k trestu odňatia slobody, pričom matka ani v minulosti, pred svojim zadržaním, pre neusporiadaný spôsob života, závislosť na drogách a páchania závažnej kriminálnej činnosti sa o maloletú riadne nestarala, nehľadela na jej prospech a zdravý vývoj, nemala záujem zabezpečiť maloletej vhodné a bezpečné rodinné zázemie, čo malo nesporný vplyv na psychickú depriváciu maloletej, ktorá v poskytnutom rodinnom zázemí navrhovateľa potrebuje získať zázemie a istoty. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že maloletá má problém sa o matke a živote s ňou rozprávať a nieto ju navštevovať v mieste jej výkonu trestu odňatia slobody. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že za daného skutočného stavu veci, nie je v záujme maloletej súdnym rozhodnutím ju proti jej vôli vystavovať psychickému a emočnému tlaku z nútenej návštevy matky v zariadení na výkon trestu odňatia slobody. Odvolací súd tiež súhlasí so záverom, že skutočne najvhodnejším riešením pre maloletú je, aby jej psychický stav vrátane jej vzťahu k matke, jej pomáhalo ustáliť nové rodinné prostredie, odborná psychologická pomoc spolupracujúcej psychologičky F.. T. B., kolízneho opatrovníka a v neposlednom rade súdu, ktorý o plnení účelu náhradnej starostlivosti bude informovaný. Námietky matky, ktorými spochybňovala závery prezentované pred súdom prvej inštancie psychologičkou F.. T. B., odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Nemožno tiež súhlasiť s argumentáciou matky, že súdnym rozhodnutím došlo k obmedzeniu jej styku s maloletou. Vzhľadom na dostatočne vykonané dokazovanie, zistený skutočný stav, psychický stav maloletej a narušenú dôveru vo vzťahu k matke vykonávajúcej trest odňatia slobody, sa odvolací súd stotožnil aj s postupom súdu prvej inštancie, ktorý považoval nariadenie znaleckého dokazovania pre rozhodnutie o návrhu matky za nadbytočné. Odvolací súd vychádzajúc z námietok matky uvedených v odvolaní konštatuje, že tieto neboli spôsobilé vyvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý možnosť úpravy styku maloletej s matkou starostlivo zvážil. 12. Odvolací súd pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako správne podľa § 387 ods. 1 CSP. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).