Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Tos/40/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519010448 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519010448.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda v trestnej veci odsúdeného C. J., v konaní o návrhu družky odsúdeného na povolenie obnovy konania ohľadom trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 0T/140/2019, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.12.2019, sp. zn. 2Nt/14/2019, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 23. 04. 2020 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného C. J., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Samosudkyňa Okresného súdu Bratislava uznesením pod sp. zn. 2Nt/14/2019 zo dňa 05.12.2019 rozhodla podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku tak, že návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného C. J., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., S. X/A, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce, ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0T/140/2019 zo dňa 02.07.2019, v bode 1 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v znení zákona č. 1/2014 Z. z., prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, v bode 2 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v znení zákona č. 1/2014 Z. z. sa zamieta, nakoľko neboli zistené podmienky povolenia obnovy konania. Proti tomuto uzneseniu podal v lehote ustanovenej v § 187 ods. 1 Trestného poriadku odsúdený sťažnosť ihneď po vyhlásení rozhodnutia priamo do zápisnice s tým, že sťažnosť bola písomne odôvodnená jeho obhajcom tak, že v konaní o povolení obnovy konania sa nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia, teda ani jeho nezákonnosť, ale len otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v tomto konaní neboli uplatnené alebo neboli skôr známe, sú spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste, či náhrade škody. Za takéto nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno však považovať tie, ktoré možno zistiť z obsahu spisov a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v pôvodnom rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne nesprávne vyhodnotil (R 6/1997). Obnova konania je takým mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži na odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatného rozsudku, a to v tých prípadoch, ak príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Odsúdený predložil také dôkazy o nových skutočnostiach, ktoré by mohli z hľadiska ich novosti odôvodniť iné rozhodnutie o vine - odsúdený na verejnom zasadnutí svoj návrh na povolenie obnovy konania doplnil, a to tým, že žiadal vypočuť ako svedka svoju družku I. C. a C. F., ktorí sa na mieste činu nachádzali a ktorí mu uviedli, že skutok sa nestal tak, ako je uvedený v trestnom rozkaze. O týchto skutočnostiach sa odsúdený dozvedel, až keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, a to od nich samotných, pričom C. F. dokonca sám vyhľadal odsúdeného. Odsúdený sa síce na súde priznal k trestnej činnosti, avšak zároveň uviedol, že si to nepamätá. Neskôr boli družkou odsúdeného doložené do spisu lekárske potvrdenia C.. M. G., z ktorých jednoznačne vyplýva, že odsúdený trpí organickou poruchou osobnosti a sociálnou fóbiou. Tieto diagnózy samy o sebe by mohli ovplyvniť rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Na túto skutočnosť, teda že odsúdený je dlhodobo liečený psychiatrický pacient, odsúdený v pôvodnom konaní neupozornil a počas výsluchu na súde, kde priznal vinu, mohol byť aj dezorientovaný. Sám uviedol, že si na to nepamätá, čo sa stalo. Odsúdeným uvádzané skutočnosti sú skutočnosti, ktoré sú nové, a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa tieto tvrdenia odsúdeného preveriť, mal preto predvolať na verejné zasadnutie svedkov I. C., C. F. a C.. M. G. a k tvrdeniam odsúdeného ich vypočuť. V tomto smere preto okresný súd pochybil, keď tak nepostupoval a rozhodol predčasne - bolo potrebné, aby okresný súd preveril navrhované dôkazy na verejnom zasadnutí, keďže dôkazy, ktoré navrhoval odsúdený neboli vykonané v pôvodnom konaní. Na uvedenom základe obhajoba žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu 1. stupňa zrušil a aby sám vydal nové rozhodnutie alebo uložil súdu I. stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Spis bol predložený tunajšiemu súdu na rozhodnutie o sťažnosti dňa 17.04.2020. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 ods. 1 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania odmietne, ak a/ bol podaný neoprávnenou osobou, b/ smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná, c/ ak je obnova konania vylúčená podľa § 395 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z. %2523395'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394. Podľa § 396 ods. 3 Trestného poriadku v prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy konania podať okrem obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy konania. Taký návrh môžu urobiť aj po smrti obvineného. Podľa § 402 ods. 1 Trestného poriadku o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. Podľa § 402 ods. 2 Trestného poriadku odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%2523399'&ucin-k-dni='30.12.9999'> môže aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%2523399'&ucin-k-dni='30.12.9999'> môže návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd („sťažnostný súd“) na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku jednak správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť a jednak konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že podaná sťažnosť je nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0T/140/20119 zo dňa 02.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.07.2019, bol odsúdený C. J. uznaný vinným v bode I. zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v znení zákona č. 1/2014 Z. z. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, v bode II. zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v znení zákona č. 1/2014 Z. z., za čo mu bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Oprávnená osoba I. C. (družka odsúdeného) podala návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu, že C. J. sa lieči u psychiatričky a zmenili mu lieky. Ďalším dôvodom bolo, že ona sama, ako aj S. N. boli svedkyňami skutku a neboli vypočuté. Odsúdený na verejnom zasadnutí prvostupňového súdu predmetný návrh doplnil tým, že je dlhodobo psychiatricky liečený, menil ošetrujúceho lekára aj liečbu, čo mohlo značne ovplyvniť jeho pamäť aj sústredenosť - nepamätá si, že uviedol, že sa ku skutku priznáva. Od C. F. sa s odstupom času dozvedel, že skutok sa odohral úplne inak, teda tento svedok, ako aj I. C. môžu dosvedčiť, že skutky sa stali inak. Napokon, odsúdený takisto navrhol vypočuť C.. G. - psychiatričku k priebehu jeho liečby. Vo vzťahu ku konaniu prvostupňového súdu o návrhu na povolenie obnovy konania v danej veci je potrebné konštatovať nasledovné: Dôvodom pre povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku je to, že vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, pričom skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci a dôkazom predtým neznámym sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom, pričom za nové nemožno považovať také skutočnosti a dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisu, a to ani v takom prípade, keď sa súd s nimi v pôvodnom rozhodnutí nevysporiadal alebo ich prehliadol, prípadne sa mýlil pri ich hodnotení alebo ich vyhodnotil nesprávne, teda samotné konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a súčasne neplatí revízny princíp - súd nie je oprávnený skúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, t. j., úlohou súdu v takomto konaní je : a/ zistiť, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a b/ či tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli samy osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Sťažnostný súd po posúdení celej veci v prvom rade uvádza, že podľa Trestného poriadku a ustálenej súdne praxe je obnova konania mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napraviť právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní neboli známe a v právoplatnom rozhodnutí sa nemohli brať do úvahy, pričom zároveň tieto nové skutočnosti a dôkazy sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do nezmeniteľnosti a stability právoplatného rozhodnutia. Skutočnosti a dôkazy uvedené v návrhu na povolenie obnovy konania hodnotí súd jednak z hľadiska toho, kedy vyšli najavo, jednak z hľadiska ich samotného účinku, resp. účinku v spojení s inými už známymi skutočnosťami a dôkazmi na právoplatné rozhodnutie. Za skutočnosti skôr neznáme sa považujú tie, ktoré neboli predmetom dokazovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania, pričom ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Novú skutočnosť je v konaní o obnove konania treba zvyčajne aj preukázať dôkazom. Za dôkazy skôr neznáme sa považujú jednak dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, ako aj dôkazy síce v pôvodnom konaní vykonané, ale majúce nový obsah. Nové dôkazy sa môžu týkať jednak nových skutočností, jednak skutočností, ktoré boli v pôvodnom konaní namietané alebo boli známe, avšak neboli ohľadom nich v pôvodnom konaní žiadne alebo dostatočné dôkazy. Obnove konania nebráni, ak strana o existencii predmetného dôkazu a skutočnosti vedela, ale ich v pôvodnom-predchádzajúcom konaní neuplatnila. V konaní o obnove konania musí súd skúmať, či skutočnosti a dôkazy skôr neznáme sú spôsobilé samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie vo veci ako je existujúce právoplatné rozhodnutie. Také skúmanie musí súd uskutočniť porovnaním vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu veci v pôvodnom konaní s dôkazným významom novo tvrdených skutočností a novo navrhovaných dôkazov uplatnených v konaní o obnove konania. Výsledkom takého skúmania musí byť aspoň určitý stupeň vyššej pravdepodobnosti, resp. dôvodný predpoklad zmeny právoplatného rozhodnutia. Čo sa týka prejednávanej veci, sťažnostný súd uvádza, že prvostupňový súd v predmetnej trestnej veci správne skonštatoval, že v čase trestného konania bolo súdu známe, že na mieste skutku sa nachádzali aj iné osoby, medzi nimi aj družka odsúdeného a odsúdený na ich vypočutí netrval a ani vzhľadom na dôkaznú situáciu nebolo potrebné tieto osoby vypočuť. Takisto zdravotný stav odsúdeného bol súdu známy a ako sám uviedol, v čase skutku bol iba pod vplyvom alkoholických nápojov a psychicky sa cíti v poriadku, pričom pred súdom sa ku skutku priznal, čo podľa sťažnostného súdu korešponduje s obsahom predmetného (základného) spisového materiálu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0T/140/2019, ktorého sa návrh na povolenie obnovy konania týka. K sťažnostným námietkam odsúdeného krajský súd dodáva, že v konaní o povolenie obnovy konania nie je povinnosťou súdu vypočuť svedkov, ktorých vypočutie navrhuje odsúdený a už vôbec nie je povinnosťou súdu opakovať dokazovanie v pôvodnom konaní, či prehodnocovať rozhodnutie súdu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa dostatočným spôsobom vysporiadal s obhajobou odsúdeného. Povinnosťou súdu v konaní o povolenie obnovy konania je to, aby porovnal dokazovanie v pôvodnom konaní so skutočnosťami alebo dôkazmi, ktoré sú navrhované v konaní o povolenie obnovy konania a zisťoval, či výsledkom tohto porovnania môže byť vznik vyššieho stupňa pravdepodobnosti pre možnú zmenu napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa preto postupoval procesne správne, keď hodnotil (zisťoval) možný význam dôkazov navrhnutých odsúdeným v konaní o povolenie obnovy konania na závery dokazovania vykonaného v prípravnom konaní (v súdnom konaní bol vydaný trestný rozkaz a nedošlo k nariadeniu hlavného pojednávania) a dospel k záveru, že tu nevzniká žiadna relevantná (podstatná) pochybnosť o tom, že v pôvodnom konaní došlo k takému skutkovému omylu, ktorého náprava by mohla odôvodniť iné rozhodnutie o vine. V návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj v prednesoch odsúdeného na verejnom zasadnutí neboli uvedené také nové dôkazy alebo skutočnosti, s ktorých by sa dalo vyvodiť dôvodné podozrenie, že predchádzajúce rozhodnutie súdu trpí závažnými skutkovými omylmi. K návrhom oprávnenej osoby i odsúdeného na vypočutie svedkov krajský súd poukazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia s tým že závery súdu I. stupňa si v plnom rozsahu osvojuje, bez potreby tuto argumentáciu okresného súdu znovu opakovať alebo podrobnejšie rozvádzať. Podľa názoru sťažnostného súdu, v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania teda neboli zistené žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samé osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu - prvostupňový súd správne uvádza, že výsluchy na vypočutie navrhnutých svedkov nemajú v kontexte už vykonaného dokazovania nijaký vzťah k dôkaznej situácii trestného činu, a to pokiaľ sa týka skutkovej vety, právnej kvalifikácie a v konečnom dôsledku i trestu samotného. Sťažnostný súd k odsúdeným uvádzaným skutočnostiam, vrátane sťažnostných námietok uvádza, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým zákon umožňuje výnimočne vstúpiť do právoplatného rozhodnutia z dôvodov presne špecifikovaných v Trestnom poriadku, avšak nie je to tretí stupeň rozhodovania, na ktorý by mal odsúdený, resp. prokurátor nárok. Z ustálenej súdnej praxe pritom vyplýva, že v konaní o povolení obnovy konania nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v pôvodnom konaní a toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme a či tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli samy osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisu, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil. V konaní o povolenie obnovy konania nemôže súd ani preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. Z vyššie uvedených a náležite popísaných skutočností a z rozboru jednotlivých relevantných zákonných ustanovení je zrejmé, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu (Okresného súdu Bratislava V) bolo jednoznačne vydané v súlade so zákonom a takisto je nepochybné, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného C. ako nedôvodnú tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.