Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/149/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519010514 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519010514.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného P. X., stíhaného pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/53/2019 zo dňa 22. 10. 2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. 03. 2020 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného P. X., nar. XX. XX. XXXX z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/126/2017 zo dňa 22. 10. 2019 obžalovaný P. X., nar. XX. XX. XXXX v Bratislave., bytom A. XXXX/X, Bratislava, uznaný vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že „dňa 20.04.2019 v čase o 20.50 hod v Bratislave na Orechovej ceste prechovával pre vlastnú potrebu 1 ks čierno šedú kovovú drvičku s obsahom neznámej zelenej sušenej rastliny a 1 ks alobalovú skladačku s obsahom 1 ks modrej tabletky s nápisom LAUGH NOW, ktoré po poučení v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku hliadke ODN KDI KR PZ Bratislava dobrovoľne vydal so slovami, že sa jedná o marihuanu a extázu, pričom následným expertíznym skúmaním kriminalisticko expertíznym ústavom PZ Bratislava pod č. PPZ-KEU- BA-EXP-2019/5261 bolo zistené, že v predloženej kovovej drvičke sa nachádzalo konope s hmotnosťou 437 mg a priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 21,0% hmotnostných THC, obsahujúce 92 mg THC, čo je potrebné považovať za minimálne tri bežné jednorazové dávky drogy a v predloženom alobale sa nachádzala bledomodrá tabletka s hmotnosťou 558 mg s priemernou koncentráciou 30,3% hmotnostných MDMA (169 mg účinnej látky na tabletku) čo sa považuje za jednu bežnú jednotlivú dávku drogy, ďalej bol na skúmanie predložený ster z rúk P. X., kde na predložených steroch bola zistená prítomnosť stôp tetrahydrokanabiolu. Rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok. MDMA je zaradená v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok.“ Za to mu bol podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu ho súd prvého stupňa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný P. X., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu osobitným rozsiahlym písomným podaním a uviedol, že trvá na svojej nevine, rozsudok pokladá za nezákonný, nakoľko kontrola jeho osoby zo strany príslušníkov PZ bola nezákonná. Nezákonnosť dôkazov bola spôsobená reťazením nezákonných úkonov zo strany príslušníkov PZ, a to vykonaním nezákonného služobného zákroku na základe nekonkrétneho či dokonca prevenčného dôvodu, údajne so zameraním na požívanie alkoholu alebo iných omamných a psychotropných látok u vodičov motorových vozidiel. Policajti si pamätali, že kontrolovali aj svedka K. O., ktorý svojím motorovým vozidlom prešiel okolo nich a nemal zapnutý bezpečnostný pás. Q. Bc. F. V. uviedol, že si už nepamätá, či „vodič alebo spolujazdec" povedal, že „jediné, čo máme pri sebe je drtička a že sme si boli zapáliť marihuanu". Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že tento svedok na otázku prokurátorky „poučili ste ich pred týmito úkonmi, podľa § 89 Trestného poriadku, že nemusia vec vydať, ak by si privodili trestné stíhanie ?", tento svedok odpovedal, že „áno, oni povedali, že aj tak by tam nemalo nič byť". Odhliadnuc na znenie položenej otázky, ktorá bola „doslovným návodom ako má tento svedok odpovedať" odvolateľ poukázal na znenie výpovede tohto svedka v prípravnom konaní, kde zo zápisnice spísanej dňa 29.05.2019 (str. č. 4) vyplýva, že tento svedok uviedol „Ďalej po poučení o tom, že ak má osoba pri sebe veci pochádzajúce z trestnej činnosti je povinná ju na mieste policajtovi vydať". Poukázal na diametrálny rozpor v tvrdení tohto svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní a uvádza, že na hlavnom pojednávaní už reagoval na otázku prokurátorky, ktorá mu doslovne vložila odpoveď do úst. Z jeho výpovede v prípravnom konaní vyplýva, že bol po poučení vydať vec pochádzajúcu z trestnej činnosti avšak nie je pravdou, že bol poučený o možnosti odmietnuť vydať vec. Ak bol k vydaniu prinútený, nemožno hovoriť o získaní dôkazu zákonným spôsobom. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní bol vypočutý v postavení svedka aj vodič vozidla K. O., ktorý potvrdil, že boli vyzvaní príslušníkom polície, aby vydali veci a potvrdil, že presnú formuláciu si už nepamätá, ale bola to výzva a neuviedol, že boli poučení o možnosti odoprieť vydať vec, ak by si privodili trestné stíhanie. Ďalej rozoberal oprávnenia príslušníka policajného zboru v zmysle § 2 Zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore pri plnení úloh tohto štátneho orgánu ako napr. pátranie po osobách a veciach, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, či ich financovaniu a ostatných úloh, vykonať za určitých okolností bezpečnostnú prehliadku. Tento inštitút slúži k ochrane príslušníkov Policajného zboru pred prípadnými útokmi zo strany osoby, proti ktorej vykonáva služobný zákrok, avšak nie k získavaniu vecí na účely ďalšieho konania. Taktiež poukázal na § 119 ods. 2 Tr. por. podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Za osobitný dôkaz je možné považovať zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno- technických prostriedkov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Inými slovami zákonodarca pripúšťa ako dôkaz v trestnom konaní iba dôkaz získaný a procesné regulovaný v rámci Trestného poriadku, alebo dôkaz, ktorý bol získaný v súlade a podľa osobitného zákona. Za súčasnej právnej úpravy veci, o ktorých existencii sa dozvedeli, alebo získali policajné orgány z bezpečnostnej prehliadky a ktoré boli následne odovzdané orgánom činným v trestnom konaní nemôžu byť využité ako dôkaz v trestnom konaní, ak boli získané nad rámec oprávnení vyplývajúcich z bezpečnostnej prehliadky. Ak z výpovedí členov hliadky policajného zboru, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedkov vyplýva, že pri zastavení vozidla „cítili zápach marihuany", teda bolo dôvodné podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu, mali konať spôsobom, ktorý by bol v súlade s § 119 ods. 2 Tr. por. a nezneužiť bezpečnostnú prehliadku na získavanie „dôkazov" a následne ich prezentovať ako dôkazy získané zákonným spôsobom. Členom policajnej hliadky nič nebránilo, aby privolaním výjazdu, t.j. orgánu činného v trestom konaní bolo umožnené zákonným spôsobom, teda podľa § 119 odsek 2/ Trestného poriadku zaistiť potrebné veci, aby ich bolo možné použiť v procese vyšetrovania. Odvolateľ naďalej tvrdil, že nebol poučený v súlade s § 89 Tr. por., čo dokazuje aj to, že výzva nemala zákonné náležitosti, pretože o vydaní veci nebola spísaná zápisnica súčasťou, ktorej malo byť aj jeho vyjadrenie. Ak by veci dobrovoľne vydal, malo by mu o vydaní veci byť vydané potvrdenie alebo odpis takejto zápisnice. Pretože veci, ktoré slúžia ako dôkaz v trestnom konaní dobrovoľne nevydal, lebo výzva členov hliadky Policajného zboru bola doslovným príkazom bez toho, aby bol poučený o tom, že nemusí vec vydať, ak by si privodil trestné stíhanie, možno postup členov tejto hliadky považovať za obchádzanie ustanovení o osobnej prehliadke. Trval na tom, že bol donútený k vlastnému obvineniu, preto odvolaciemu súdu navrhol vyhovieť odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa s tým, aby bol s poukazom na § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný. Odvolateľ je presvedčený, že nezákonnosť priebehu služobného zákroku, teda absenciu dôvodného podozrenie z páchania trestného činu, resp. priestupku, absenciu riadneho poučenia a súhlasu prokurátora, nemožno jednoducho zhojiť tým, že podozrivý je donútený podpísať zápisnicu, ktorá nie je podozrivému predložená na dostatočne dlhý čas, a tým majú príslušníci PZ, prokurátor a súd za preukázané, že išlo o zákonný služobný zákrok. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolateľ má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je nezákonný, vychádza z nezákonných a absolútne nepoužiteľných dôkazov, nerešpektujúc zásadu bezprostrednosti a ústnosti, a preto je vo všetkých výrokoch nesprávny, pričom v súlade s týmto odvolaním, trvá ďalej na tom, aby odvolací súd vydal oslobodzujúci rozsudok. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu tak obhajca, ako aj obžalovaný zotrvávali na písomných dôvodoch podaného odvolania a uviedli v podstate zhodné skutočnosti a navrhli, aby krajský súd tomuto odvolaniu vyhovel a obžalovaného spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol podané odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko služobný postup policajtov treba považovať za legitímny a primeraný, nevidel žiadny dôvod ho spochybniť. Pokiaľ ide o trest uložený obžalovanému, tento mu bol uložený na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, čo je tiež potrebné považovať za správny a zákonný. Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu s tým, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por. X. ide o výrok o vine, tak odvolací súd poukazuje na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 20.04.2019 (č. l. 110 - 111), z ktorej je zrejmé, že v uvedený deň o 20.50 hod. bol podľa § 89 ods. 1 Tr. por. vyzvaný P. na vydanie veci dôležitej pre trestné konanie, pričom vydal : 1 ks kovovej čiernej drtičky s obsahom neznámej zelenej sušenej rastliny (o ktorej menovaný uviedol, že sa jedná o marihuanu), 1 ks alobalovej skladačky s obsahom modrej tabletky (o ktorej menovaný uviedol, že sa jedná o extázu). Predmetný procesný úkon poverený príslušník PZ por. Bc. F. V. ukončil o 21.55 hod., pričom podľa obsahu tejto zápisnice po poučení podľa § 89 ods. 1 Tr. por. o povinnosti vec na vyzvanie vydať a po upozornení na možnosť odňatia veci, vyzvaná osoba uvádza: poučeniu som porozumel a k predmetnej veci uvádzam, že dobrovoľne vydávam 1 ks kovovej drtičky s obsahom marihuany a alobalovú skladačku s obsahom modrej tabletky - extázy. Z obsahu citovanej zápisnice o vydaní veci je zrejmé, že príslušníci PZ postupovali v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 Tr. por. a vyzvanej osobe aj poskytli poučenie o prípade, v ktorom môže vydanie veci odmietnuť. Vyzvaná osoba P. X. po poučení dobrovoľne vydala hore uvedené veci, pričom nevyužila možnosť odmietnuť vydanie veci vzhľadom k poskytnutému poučeniu (t. j. s poukazom zákaz sebaobvinenia), respektíve žiadnym spôsobom nenamietala, že vec nemá u seba, či pri sebe a preto nič ani nemôže na účely trestného konania vydať. Z uvedeného procesného postupu príslušníkov PZ vyplýva, že hore uvedené veci boli pre účely trestného konania získané zákonom predpokladaným spôsobom. Ide preto o dôkaz, ktorý bol získaný z dôkazného prostriedku upraveného Trestným poriadkom, bol teda získaný zákonne a ide o procesne použiteľný dôkaz v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. Pokiaľ obžalovaný v odvolaní opakovane namietal, že príslušníci PZ postupovali v rozpore so zákonom o policajnom zbore pri vykonávaní služobného zákroku, tak je potrebné uviesť, že príslušníci PZ postupovali pri získavaní dôkazu podľa Trestného poriadku (§ 89 ods. 1 Tr. por.) a nie podľa zákona o policajnom zbore. Krajský súd opakuje, že najpodstatnejší dôkaz (marihuana v kovovej drvičke a alobalová skladačka s obsahom jednej tabletky extázy) bol do trestného konania zabezpečený postupom podľa § 89 ods. 1 Tr. por. na základe dobrovoľného vydania zo strany obžalovaného a nie na podklade služobného zákoku polície podľa zákona o policajnom zbore a preto sú odvolacie námietky obžalovaného ohľadne nezákonného postupu príslušníkov PZ pri zabezpečovaní dôkazu nedôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu je z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nepochybné, že k zabezpečeniu dôkazu do trestného konania došlo zákonným postupom podľa§ 89 ods. 1 Tr. por. a nie postupom podľa zákona o policajnom zbore. Napokon, obžalovaný neuplatnil proti postupu v súvislosti so zabezpečovaním dôkazu žiadne námietky pri vydávaní veci a ani voči administratívnemu rozhodnutiu o jeho zaistení. Pokiaľ ide o podozrenie z možného spáchania trestného činu, ktoré viedlo príslušníkov PZ na vyzvanie obžalovaného na vydanie veci tak zo svedeckej výpovede príslušníka PZ svedkov K. U. a Mc F. V. z prípravného konania, ale aj z hlavného pojednávania vyplýva, že na inkriminovanom mieste spolu s kolegom ako výjazdová hliadka na dopravné nehody a vykonávali a služobnú činnosť so zameraním na požívanie alkoholu alebo iných omamných a psychotropných látok u vodičov motorových vozidiel. Takto zastavovali vozidlo, v ktorom sedeli dvaja - obžalovaný X. a svedok O., ktorý šoféroval. Tento keď svojím motorovým vozidlom prešiel okolo hliadky, videli, že nemal zapnutý bezpečnostný pás. Pri kontrole cítili z auta a kontrolovaných osôb požitie marihuany. Títo im uviedli, že si boli „zahúliť“. Následne boli poučení podľa § 89 Tr. por. a obvinený im dobrovoľne vydal drtičku s obsahom sušenej rastliny, o ktorej uviedol, že sa jedná o marihuanu. Na hlavnom pojednávaní svedok V. uresnil, že mu drtičku obžalovaný podal z palubnej dosky a následne vybral z vrecka nohavíc aj alobalovú skladačku, o ktorej uviedol, že sa jedná o extázu. Uviedol im, že je v podmienke, nechce mať problémy, a preto im to všetko radšej dobrovoľne vydal. Svedok K. O. v prípravnom konaní v podstate uviedol, že predtým ako boli kontrolovaní policajnou hliadkou, spolu s obžalovaným si obaja zapálili marihuanu. Keď sa vracali, zastavila ich hliadka polície, jeden z policajtov mal podozrenie na základe vône, že majú marihuanu a tak ten pokračoval v prehliadke motorového vozidla. Spýtal sa ho predtým, či dáva súhlas s prehliadkou motorového vozidla, s čím svedok aj súhlasil. Počas prehliadky ten policajt našiel príslušenstvo k motaniu cigariet, a to papierikya tabak. Našiel aj mlynček na mletie marihuany, pričom jeden patril svedkovi a jeden bol obvineného. Mlynček obvineného bol položený na palubnej doske, pričom v ňom bol ešte zvyšok marihuany. Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že v minulosti s obžalovaným fajčil marihuanu, v inkriminovanom čase tiež fajčili marihuanu, ktorú priniesol obžalovaný. Hliadka ich zastavila po menej ako 5 minútach, odkedy dofajčili marihuanu. Bol vyzvaný príslušníkom polície, aby vydal veci rovnako aj on, ako aj obžalovaný. Presnú formuláciu si nepamätá, ale bola to výzva. Bol mu zadržaný občiansky preukaz, pretože šoféroval pod vplyvom omamných látok, ale nie je si vedomý, že by nemal zapnutý bezpečnostný pás. Z týchto svedeckých výpovedí je zrejmé, že príslušníci PZ po tom, ako postupovali pri kontrole obžalovaného P. X. podľa § 89 ods. 1 Tr. por. - v súlade so zákonom, a tento vydal veci obsiahnuté v obžalobe, vzniklo podozrenie, že ide o drogy a o páchanie trestného činu, čo sa následne aj potvrdilo aj znaleckým dokazovaním. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava pod č. PPZ - KEU - BA - EXP - 2019/5261 vyplýva, že bola skúmaná modrá tabletka zabalená v alobale, kovová drtička s obsahom a stery z rúk. V závere znaleckého posudku sa uvádza, že v stope č. 1 v predloženom alobale sa nachádzala bledomodrá tabletka s hmotnosťou 558 mg s priemernou koncentráciou 30,3 % hmotnostných MDMA. V predloženej tabletke s obsahom MDMA (169 mg účinnej látky na tabletku) KEU PZ považuje za jednu bežnú jednotlivú dávku drogy. V stope č. 2 v predloženej kovovej drtičke sa nachádzalo konope s hmotnosťou 437 mg a priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 21,0 % hmotnostných. Predložené množstvo konope s hmotnosťou 437 mg, s priemernou koncentráciou 21,0 % hmotnostných THC, obsahujúce 92 mg THC, kriminalisticko expertízny ústav PZ považuje za 3 až 9 bežných jednotlivých dávok drogy. Na predložených steroch z rúk obžalovaného P. X. bola zistená prítomnosť stôp tetrahydrokanabinolu Krajský súd v názorovej zhode aj s dôvodmi napadnutého rozsudku konštatuje, že príslušníci PZ postupovali zjavne v súlade s Trestným poriadkom a to ihneď ako nadobudli podozrenie o možnom páchaní trestnej činnosti a dôkaz, ktorý bol predmetom tohto podozrenia nadobudli zákonným spôsobom v zmysle ustanovení Trestného poriadku. Predmetom skutku tu je to, čo dobrovoľne vydal obžalovaný na základe výzvy v zmysle § 89 ods. 1 Tr. por. Nie je žiadny dôvod spochybňovať výpovede svedkov Ľ. U. a Bc. M. V. uskutočnenú na hlavnom pojednávaní, nakoľko vydaním veci sa potvrdilo, že policajt pojal podozrenie zo spáchania trestného činu dôvodne. Odvolací súd pripomína, že podľa § 2 ods. 19 Tr. por. smie súd pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané. Táto základná zásada trestného konania je zvýraznená aj v ustanovení § 278 ods. 2 Tr. por. podľa ktorého súd môže pri svojom rozhodovaní prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že súd (a to aj odvolací) môže pri svojom rozhodovaní vychádzať len z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa pri ustaľovaní skutkového stavu veci, t. j. pri svojom rozhodovaní, správne vychádzal ohľadne svedeckých výpovedí spomenutých svedkov ktorí jednoznačne usvedčovali obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Krajský súd uzatvára, že zaistené dôkazy boli zabezpečené do trestného konania zákonným spôsobom pričom zo znaleckého posudku KEU PZ v Bratislave, ktorý bol oboznámený čítaním na hlavnom pojednávaní (podľa § 268 ods. 2 Tr.por.), vyplývajú závery, ktoré už boli hore popísané. MDMA je zaradený v zmysle Zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok. Odvolací súd preto konštatuje, že z vykonaného dokazovania mimo akékoľvek rozumné pochybnosti vyplýva, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, t. j., že konkrétna osoba - obžalovaný J. X. mala pri sebe (vo svojej dispozícii) psychotropnú látku v množstve zodpovedajúcom minimálne trom obvykle jednorazovým dávkam drogy a to pre vlastnú potrebu, čo napĺňa znaky objektívnej stránky prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák.. Podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. odňatím slobody až na päť rokov sa páchateľ potrestá, ak neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor vo väčšom rozsahu. Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či tento skutok, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, spáchaným obžalovaným, tak krajský súd v tomto smere nemá žiadne dôvodné pochybnosti. Skutočnosť, že skutok spáchal obžalovaný vyplýva z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. V prvom rade odvolací súd opätovne poukazuje na zápisnicu o vydaní veci, z ktorej vyplýva, že sporné predmety s látkami vydal obžalovaný. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní síce vypovedal, že v čase kontroly policajnou hliadkou bol v strašnom strese, policajtom aj povedal, že ak niečo je v aute, to nie je jeho, pričom predtým nepoprel, že spolu so svedkom fajčili v aute a v aute sa našla aj jeho drtička (mlynček na drvenie sušenej rastliny) a v jeho vrecku aj alobalová skladačka, z ktorej sa napokon preukázalo, že obsahuje marihuanu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj odvolací súd dospel k záveru, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný P. X. sa žalovaného trestného činu dopustil tak , ako to vypláva z výrokovej časti napadnutého rozsudku. Vzhľadom na množstvo zaistenej látky a spôsob spáchania skutku bola závažnosť spáchaného prečinu vyššia ako nepatrná a preto nebolo možné vidieť v žalovanom skutku len spáchanie napríklad priestupku. Pokiaľ obžalovaný a jeho obhajca v odvolaní opakovane poukazovali jednak na nezákonnosť postupu hliadky príslušníkov PZ, tak odvolací súd konštatuje, že nič tomuto názoru nenasvedčuje. Krajský súd uvádza, že podstatným pre výrok o vine a treste bolo konanie pred súdom prvého stupňa (súd môže vychádzať pri svojom rozhodovaní len z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní), pričom v konaní pred súdom bol obžalovaný zastúpený obhajcom, viedol (či už sám alebo prostredníctvom obhajcu) aj kontradiktórny výsluch svedkov, mal možnosť navrhovať dôkazy ako aj vyjadrovať sa k už vykonaným dôkazom. Konanie pred súdom prvého stupňa preto považuje krajský súd za konanie, v ktorom boli rešpektované všetky procesné práva obžalovaného a preto ho možno označiť za konanie spravodlivé. Odvolací súd nezistil žiadne také zásadné (podstatné) chyby konania, ktoré by predchádzali napadnutému rozsudku, ktoré by mali vplyv na zákonnosť vydaného meritórneho rozhodnutia súdu prvého stupňa. V súlade so zákonom je aj výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený napadnutým rozsudokom. Okresný súd správne pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal primárne zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 171 ods. 2 Tr. zák.) v rozpätí až päť rokov. Ani krajský súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu, ale zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 písm. m/ Tr. por. (už bol súdne trestaný), pokiaľ súd prvého stupňa pri rozhodovaní uvažoval o tom, o tom aký druh trestu je nutné obžalovanému uložiť za spáchanú trestnú činnosť, bolo nutné vychádzať predovšetkým zo zákonných zásad pri ukladaní trestu. Podľa zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. (1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. (2) Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. (3) Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. (4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. (5) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne písm. a/ u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu, písm. b/ u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom trestnom čine, písm. c/ pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. V osobe obžalovaného P. Pástiho ide v súčasnosti o 23 ročného mladého slobodného, vyučeného muža, podľa posledných informácií z I. stupňového súdu sa zaoberal s rozvozom jedál. Bol jedenkrát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/1/2016 zo dňa 17. 02. 2016 pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa§ 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pre ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov aj s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. V poslednom období bol 10-krát priestupkovo riešený na úseku dopravy a sankcionovaný blokovými pokutami od 10,- až 150,-€. Keďže obžalovaný inkriminovanej trestnej činnosti sa dopustil v čase plynutia skúšobnej doby pri odsúdení pre pokus zločinu ublíženia na zdraví, v súbehu aj s prečinom výtržníctva, okresný súd vo svojom rozsudku správne poukázal na skutočnosť, že podľa ust. 38 ods. 4 Tr. zák. sa dolná hranica trestnej sadzby v tomto prípade musí navýšiť o jednu tretinu. Takže súd pri úvahe o uložení trestu musel vychádzať z trestnej sadzby od 20 mesiacov až 5 rokov. Pokiaľ okresný súd v súhrne vyššie uvedených okolností a faktorov aj so zreteľom na zásady pri ukladaní trestu dospel k takému záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, tak uvedený trest obžalovanému treba považovať za zákonný aj primeraný, keďže uloženie iného než nepodmienečného trestu tu neprichádzalo do úvahy. Obžalovaný totiž žalovanej trestnej činnosti sa dopustil práve v čase plynutia podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, aj za probačného dohľadu. Predchádzajúce odsúdenie zrejme nemal na neho dostatočne výchovný vplyv. Uvedený trest z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák., možno považovať za primeraný. Jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia sa správne opiera o ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.