Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/46/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519201552 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519201552.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o plnoleté dieťa: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 9, XXX XX L., a maloleté dieťa: Z. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matky - L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 9, XXX XX L., a otca - A.. E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. 9, XXX XX L., zastúpený Mgr. Štefanom Krnáčom, advokátom so sídlom Švabinského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 50776959, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V č.k. 39P/20/2017-338 zo dňa 11.07.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zveril maloletú Z. L., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, vo výroku II. určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, vo výroku III. otca zaviazal platiť výživné na maloletú sumou 180 eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc 05.04.2019, vo výroku IV. zročné výživné na maloletú Z. L. za obdobie od 05.04.2019 do 31.10.2019 vo výške 549,33 eur uložil otcovi zaplatiť do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, vo výroku V. otca zaviazal platiť výživné na plnoletého H. L., nar. XX.XX.XXXX v sume 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého H. L. počnúc dňom 05.04.2019, vo výroku VI. zročné výživné na plnoletého H. L. za obdobie od 05.04.2019 do 31.10.2019 v celkovej sume 686,66 eur uložil k jeho rukám otcovi zaplatiť do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, vo výroku VII. vo zvyšku návrh zamietol, vo výroku VIII. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, 24 ods. 1, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď po vykonaní dokazovania výsluchom rodičov, plnoletého H., kolízneho opatrovníka, zisťovaním názoru maloletej Z., potvrdeniami o majetkových a príjmových pomeroch rodičov, skladbou nákladov rodičov a oboch detí, lekárskou správou o zdravotnom stave detí i otca, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky a H. L., ktorý sa v priebehu konania po nadobudnutí plnoletosti pripojil k návrhu matky. Za preukázané mal, že rodičia ktorí manželstvo neuzavreli nežijú v spoločnej domácnosti, matka sa odsťahovala do prenajatého bytu a obe deti žijú s ňou v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie vychádzajúc z faktickej osobnej starostlivosti o maloletú Z. a jej súdom zisťovaného názoru, ju zveril do osobnej starostlivosti matke, právo ju zastupovať a spravovať jej majetok ponechal v dispozícii obidvoch rodičov. Výživné určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených v konaní preukázaných potrieb maloletej Z., pätnásť ročnej študentky I. ročníka obchodnej akadémie, ktorá má zvýšené výdavky so zdravotným stavom, nosí okuliare a je pacientkou čeľustno-ortopedickej liečby s ortodontickým aparátom. Na strane plnoletého H. zistil, že je osemnásť ročný študent III. ročníka Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej, k štúdiu musí každoročne zaplatiť za absolvovanie kurzu LCNA v cene 70 eur a ZRPŠ 50 eur. Pri určení výšky výživného okrem zistených zárobkových a majetkových pomerov rodičov, ich možností a schopností zohľadnil náklady rodičov na bývanie a podiel osobnej starostlivosti otca o deti a plnenie si vyživovacej povinnosti voči nim, keď otec platí po 100 eur mesačne na výživu každého dieťaťa od februára 2019, synovi platí za školské obedy, dáva im darčeky a vreckové, maloletej Z. zabezpečuje vyšetrenia u očného lekára, kupuje jej kontaktné šošovky /90 eur/tri mesiace/, príležitostne jej kúpi oblečenie a pod., obom deťom platí mobilný telefón. Určené výživné na plnoletého H. 200 eur mesačne a na maloletú Z. 180 eur mesačne považoval v súčasnom období za primerané veku a odôvodneným vývinovým potrebám detí, ale aj pomerom zisteným na strane oboch rodičov a skutočnosti, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Výživné určil od podania návrhu, nezistiac dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne od 01.12.2018 v zmysle návrhu matky. Na strane otca vzal do úvahy jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie, dĺžku praxe, produktívny vek, miesto jeho bydliska, ako aj skutočnosť, že jeho zdravotný stav vyžaduje odčerpávanie finančných prostriedkov na lieky a zdravotnícke pomôcky / liečenie zraku a bolesti chrbta/, i keď dokladmi predloženými súdu nepreukázal, že zo zdravotného hľadiska nie je schopný pracovať, resp. že jeho zdravotný stav mu sťažuje uplatnenie sa v pracovnom procese. Skutočnosť, že otec spláca úver a platí daň za vyhradené parkovisko súd vyhodnotil v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Skonštatoval, že otcom navrhovaná výška výživného 100 eur mesačne na každé dieťa by v danom prípade znamenala, že otec by preniesol prevažnú časť svojej vyživovacej povinnosti na matku. Zdôraznil, že výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými záväzkami povinného a jeho výška sa neurčuje len podľa aktuálne dosahovaného príjmu povinného rodiča, ale podľa jeho celkových majetkových pomerov, možností a schopností. Za preukázané mal, že otec počas pracovného pomeru trvajúceho od 01.01.2010 do 31.05.2018 dosahoval nadštandardný príjem u svojho posledného zamestnávateľa WHR Global Austria GmbH, v 12/2017, odplatne previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti LINK PLUS, s.r.o., jeho príjem zo živnosti za prvý pol rok 2019 dosiahol 1.131,99 eur mesačne, čo pri rozhodovaní zohľadnil. Na strane matky zohľadnil jej príjem dosahovaný v zamestnaneckom pomere, ktorá musí finančné prostriedky na pokrytie základných nákladov rodiny získavať aj príjmom z príležitostného upratovania. Zročne výživné za obdobie od 05.04.2019 do 31.10.2019 na plnoletého H. v sume 686,66 eur /6 mesiacov a 26 dní x 100 eur/ a na maloletú Lenku v sume 549,33 eur /6mesiacov a 26 dní x 80 eur/ a o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa § 232 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), vo zvyšku návrh zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej CMP). 3. Proti tomuto rozhodnutiu vo výrokoch III., IV., V., VI., podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec podľa § 365 ods. 1 písm. b) d) f) h) CSP, § 62 ods. 1 a 2 CMP, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť, alebo ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces spočívajúci v tom, že mu súd nedoručoval relevantné podania druhej strany v predstihu, hoci mu táto povinnosť vyplýva z ustanovení CSP, poukazujúc na nález Ústavného súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. II US 168/2012 - 44. Namietal takýto nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý ho oboznamoval s vyjadreniami a tvrdeniami protistrany na pojednávaní (bez ich zaslania a možnosti strany sa s ich obsahom oboznámiť). Mal za to, že súd prvej inštancie nebral dostatočne do úvahy, že jeho príjem sa ukončením pracovného pomeru v dôsledku racionalizačných opatrení zamestnávateľa radikálne znížil. V dôsledku tejto skutočnosti vykonáva živnosť, kde nie je zabezpečený žiadny pravidelný príjem. Vzhľadom na svoj vek má problém zabezpečiť si príjem na základe pracovnoprávneho vzťahu a tak garantovať riadne splácanie výživného v súdom určenej výške. Uviedol, že dôvodom jeho odvolania nie je to, že by deťom nechcel prispievať viac, ale skutočnosť, že chce s deťmi tráviť spoločný čas a priamo uspokojovať ich životné potreby tak, ako to robil doteraz a nevyhýbal sa tomu. Súdom určená výška výživného naruší možnosť budovaniu jeho vzťahu s deťmi a to tým, že povinné platby sú určené v maximálnej možnej miere podľa jeho majetkových pomerov, ktoré dosiahol v minulosti. Poukázal na v konaní preukázanú skutočnosť, že si riadne plní svoje vyživovacie povinnosti, o deti sa riadne stará a zaujíma sa o ich ďalší vývoj a podieľa sa na ňom. Napadnutým rozhodnutím sa určili mantinely vo vzťahu medzi rodičom a deťmi, ktoré im budú brániť vo vybudovaní normálneho vzťahu a ich vzájomnom rozvoji. 4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Uviedla, že otec preniesol takmer celú vyživovaciu povinnosť na dospelého syna a 16 ročnú dcéru na ňu, keď navrhuje výživné vo výške po 100 eur mesačne s poukazom na fakt, že ju vyhodil z bytu a s oboma deťmi je odkázaná bývať v podnájme. Poukázala na to, že ju bez jej vedomia odhlásil z trvalého pobytu, zadržiaval jej doručenú poštu, pasy detí, odcudzil jej rodný list, zamedzil jej prístup k práčke, vypínal im internet a TV aj počas vianočných sviatkov, keď odišiel na chatu, monitoroval ich kamerovým systémom. Poukázala na svoj príjem a nevyhnutné náklady na bývanie 616,80 Eur mesačne. Uviedla, že ju finančne musí podporovať jej najbližšia rodina a tak ona ako aj plnoletý syn si zarábajú aj brigádnicky. Pokiaľ otec namieta jej výdavky na bývanie za prenájom uviedla, že hypotekárny úver pri jej príjme a veku už nie je možný. Tvrdila, že otec si ani v minulosti riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, keď platil len náklady na byt v jeho vlastníctve a až pokiaľ ho deti poprosili, prispel im polovicou na výlet. Uviedla, že otec dlhé roky pracoval pre zahraničnú spoločnosť za nadštandardnú mzdu a každoročne dostával provízie vyplatené v hotovosti, vždy mal založený účet v rakúskej Reiffeisen banke. Poukázala na jeho majetkové pomery, keď si v roku 2012 kúpil chatu za 42.000 eur, má dve autá a ešte má k dispozícii firemné auto. Uviedla, že napriek spolužitiu v jednej domácnosti, sa deťom riadne nevenoval, neučil sa s nimi, netrávil s nimi voľný čas. Zaráža ju preto, že teraz, keď sú deti dospelé má zrazu záujem tráviť s nimi čas. Uviedla, že syn s otcom býval rok, počas ktorého mu nedával vreckové, za celú dobu mu kúpil len ponožky a slipy, neuhradil poplatok na ZRPŠ. V minulom vzťahu mal exekúciu za neplnenie vyživovacej povinnosti. 5. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky zotrvával na svojich odvolacích dôvodoch a tvrdených skutočnostiach. Nesúhlasil s vyjadrením matky, ktorá sa ho snaží označiť za rodiča, ktorý sa nestará a nechce starať o potreby vlastných detí. Vyjadril sa k dôvodom ukončenia ich vzťahu a vzájomného rodičovského konfliktu, pre ktorý neboli schopní dospieť k dohode. Nesúhlasil s tvrdením, že dostával každý rok vyplácané provízie v zahraničnej firme cca 10.000 eur, keď dostával ročné odmeny vo výške, ktorú odsúhlasilo vedenie spoločnosti. Tieto odmeny boli vyplatené vždy vo výplate, zdanené s odvedenými odvodmi a boli aj súčasťou jeho daňových priznaní. Nesúhlasil s tvrdením matky, že mal exekúciu za neplnenie vyživovacej povinnosti k deťom z predchádzajúceho vzťahu. Všetky relevantné a potrebné údaje o svojich príjmoch aktuálnych i z predchádzajúceho obdobia doručil súdu v písomnej forme. Uviedol, že zároveň zdokladoval dôvody, pre ktoré je výška stanoveného výživného ale aj doba na zaplatenie zročného výživného v jeho dnešných podmienkach likvidačná. I napriek tomu, že súd neuznal platby za úver, ktorý musí splácať, sú to jeho náklady, ktoré musí platiť. Poukázal na minimálnu komunikáciu Michala s ním, čo pripisuje matke, ktorá ho príliš zaťahuje do ich problémov. Uviedol, že má záujem zostať v kontakte s deťmi aspoň tak ako doposiaľ a verí, že jeho nezhody s H. sa pozitívne vyriešia. 6. Kolízny opatrovník a plnoletý H. L. k odvolaniu otca písomné vyjadrenie nepodali. 7. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia vhodnosti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej Z. ako aj určenia výživného na obe nezaopatrené deti, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak spĺňa podmienky § 220 ods.2 CSP. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd nezistil nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie majúci za následok porušenie práva na spravodlivý proces a ani dôvodnosť odvolacieho návrhu otca na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a jeho vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Pokiaľ ide o odvolaním otca napadnuté výroky o výživnom, treba uviesť, že vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom ( nezaopatreným deťom ) upravujú ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákon o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne u každého z nich, keďže každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania, stravovania, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ( bývanie, strava, ošatenie, zabezpečovanie lekárskej starostlivosti a pod. ), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určuje súd. 10. Odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 11. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v ktorom zákonodarca ako prvé kritérium, z ktorého sa má pri určení výživného na strane povinného vychádzať, zakotvil schopnosti, možnosti povinného a až následne skutočný príjem a majetkové pomery povinného. V danom prípade vzhľadom na vzdelanie otca, jeho podnikateľskú činnosť a doposiaľ vykonávanú prax, vrátane zamestnania otca v WHR Global Austria GmbH, jeho vek a zdravotný stav, je možné ustáliť, že otec naďalej disponuje možnosťami a schopnosťami dostatočnými pre plnenie určenej výšky výživného na obe deti. Odvolacie dôvody otca vo vzťahu k výrokom o výške výživného odvolací súd považuje za neodôvodnené a poukazuje na kritérium tzv. potenciality príjmov, v zmysle ktorého je potrebné pri posudzovaní príjmu povinného vychádzať nie zo zárobku, ktorý dosahuje, ale z potenciálneho zárobku, ktorý by dosahoval, keby využíval všetky svoje schopnosti a dosiahnuté vzdelanie. Vychádzajúc z citovaných ustanovení je možné konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti otca na obe deti z hľadiska odôvodnených potrieb tak plnoletého H.ko aj maloletej Z., ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú naďalej obe deti plne odkázané. Zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté ( nezaopatrené ) dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V danom prípade je nevyhnutné zohľadniť, že podstatnú časť výdavkov na odôvodnené potreby detí tvoria výdavky na bývanie, ktoré matka podľa svojich možností zabezpečila v prenajatom byte a to bez ohľadu na dôvody rodičovského a partnerského konfliktu, pre ktorý opustila spoločnú domácnosť a do ktorého ju postupne nasledovali obe deti. Zabezpečenie bývania matkou, vzhľadom na jej príjem a majetkové pomery iba formou prenájmu bytu, tak tvorí významnú finančnú položku, ktorú je potrebné na strane maloletých detí a ich nákladoch zohľadniť. Správne tiež súd prvej inštancie posudzoval rozdielnosť v majetkových pomeroch rodičov a tiež podiel a rozsah vyživovacej povinnosti otca, ktorá vzhľadom na zabezpečenie základných potrieb detí spojených s bývaním, stravou a ošatením, štúdiom či zdravotným stavom, nebola otcom preukázaná v miere, ktorá by spoľahlivo pokryla aspoň polovicu základných odôvodnených potrieb detí. Odvolací súd sa pri prihliadnutí na príjem oboch rodičov, ich majetkové pomery, skladbu ich výdavkov, ako i rozsah a výšku odôvodnených potrieb oboch detí stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že určená výška výživného zo strany otca, pri zohľadnení rovnako existujúcej vyživovacej povinnosti matky, ktorej časť kompenzuje osobnou starostlivosťou ( aktuálne u maloletej Z. ) je primeraná na uspokojenie odôvodnených potrieb oboch detí. Súd prvej inštancie pri určovaní výživného správne vymedzil obdobie jeho určenia, rovnako správne vyčíslil zročné výživné. Pokiaľ otec namieta, že mu súd prvej inštancie nedoručoval podania protistrany riadne a včas, ale až na súdnom pojednávaní, z dôvodu ktorého nemal možnosť sa s nimi dostatočne oboznámiť, odvolací súd udáva, že otec, ktorý je na rozdiel od matky v konaní zastúpený právnym zástupcom mohol požiadať súd o prerušenie pojednávania za účelom oboznámenia sa s obsahom doručených listín, resp. požiadať o odročenie pojednávania z tohto dôvodu. Ako vyplýva z obsahu zápisnice súdu zo dňa 24.10.2019, ani otec a ani jeho právny zástupca obaja prítomní na pojednávaní tak neurobili, po oboznámení a zhrnutí výsledkov vykonaného dokazovania uviedli, že k veci nechcú nič viac uviesť, nemali návrhy na doplnenie dokazovania ani iné procesné návrhy. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením otca, že určenou výškou výživného súd určil mantinely vzťahu medzi ním a jeho deťmi. 12. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu v napadnutej časti vo výroku o určení výšky výživného na plnoletého H. L. a maloletú Z. L. a výrokoch o zročnom výživnom ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CSP. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).