Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/156/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519202674 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519202674.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky - manželky V. O., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX K., zastúpená JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, proti manželovi - O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX K., zastúpený JUDr. Ivanou Halahijovou, advokátkou so sídlom Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, v konaní o rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 23.01.2020, č.k. 15Pc/8/2019-45, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V, rozsudkom zo dňa 23.01.2020, č.k. 15Pc/8/2019-45 rozviedol manželstvo V. O., rod. G., nar. XX.XX.XXXX a O. O., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Obecného úradu P., vo zväzku 6, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. 1. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 18, § 24 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), a vecne tým, že pre rozvod manželstva boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že manželstvo účastníkov prestalo plniť svoje základné funkcie, t. j., že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Skonštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo vážne narušené, trvalo rozvrátené a zmenu tohto stavu nemožno očakávať. Po uzavretí manželstva sa medzi manželmi ukázala povahová a názorová nezhoda najmä v otázke spôsobu života, zabezpečovania kvality spoločného života a uspokojovania potrieb jednotlivých členov rodiny, ako aj v oblasti emocionálneho prežívania a neskôr aj v oblasti komunikácie medzi manželmi. Navrhovateľka s manželom spolu intímne nežijú, hospodária oddelene a hoci bývajú v spoločnej domácnosti, toto spolužitie nemožno nazvať manželským, pričom navrhovateľka jednoznačne a opakovane uviedla, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, ani o spoločnú návštevu manželskej poradne. Na strane navrhovateľky za zrejmé považoval, že došlo k úplnému citovému ochladnutiu voči manželovi. Uviedol, že aj keď sa obaja v minulosti pokúsili každý individuálne vyhľadať psychologickú pomoc, táto neviedla v reálnom živote k očakávanému zlepšeniu vzájomných vzťahov z dlhodobého hľadiska. Vychádzajúc z toho, že účelom manželského spolužitia je vytvorenie trvalého partnerstva, ktorého obsahom je nielen pozitívna náklonnosť manželov voči sebe samým, ale aj ich vôľa byť druhému oporou, pomáhať si navzájom a vytvárať pozitívne rodinné prostredie, súd prvej inštancie uzavrel, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú trvalo a vážne rozvrátené a nie je možná ich náprava. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva účastníkov považoval úplné vzájomné odcudzenie oboch manželov po všetkých stránkach z dôvodu odlišných predstáv oboch účastníkov o spôsobe fungovania v manželskom vzťahu. Ďalšie zotrvanie v manželstve by podľa názoru súdu prvej inštancie neviedlo k obnoveniu vzájomného spolužitia a odstráneniu príčin rozvratu. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie manžel, navrhujúc rozhodnutie zmeniť a návrh zamietnuť. Mal za to, že súd v dostatočnej miere neprihliadol na jeho postoj, v dôsledku ktorého je možné uvažovať o obnovení manželských vzťahov. Uviedol, že nespochybňuje, že medzi ním a manželkou boli v poslednom období vážne partnerské nezhody, ale je jeho prioritným záujmom obnoviť spolužitie s manželkou a pokúsiť sa zachrániť ich vzťah. Za týmto účelom navrhoval a bol ochotný sa pokúsiť o zmierne riešenie mediáciou v súlade s ustanovením § 96 ods. 1, 2 CMP, a zúčastniť sa terapie v psychologickej poradni. Uviedol, že súd vychádzal výlučne z tvrdení navrhovateľky a nebral ohľad aj na jeho potreby a jeho zdravotný stav. Navrhovateľka uviedla, že v minulosti vyhľadala psychologické poradenstvo, rovnako tak aj manžel, avšak párovej terapie sa nikdy nezúčastnili. Je zrejmé, že tak dlho trvajúce manželstvo prechádza viacerými fázami a práve z tohto dôvodu je potrebné uskutočniť všetky kroky, ktoré by mohli prispieť k jeho záchrane. 4. Manželka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne aj formálne správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhli, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, tie podradil pod správne právne normy a jeho výrok bol za tejto skutkovej a právnej situácie jediný možný. Konanie manžela v podobe odvolania voči rozsudku považovala za špekulatívne a nesledujúce zákonom prezumovaný účel. Uviedla, že jej nie je zrejmé čo vedie manžela k úplnej strate sebareflexie, keď mu opakovane uviedla, že k nemu už nemá žiadne city a že po toľkých rokoch nespokojnosti v manželstve vylučuje, že by sa jej city mohli niekedy obnoviť. Manžela považuje za cudzieho človeka a po tom čo nedokáže akceptovať ani jej rozhodnutie nežiť s ním v manželstve, sa pripravil aj o zbytky úcty, ktorú k nemu pociťovala. Uviedla, že ani po pojednávaní na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností z ktorých by bolo možné usudzovať čo i len nádej na obnovenie manželského spolužitia. Manželia spolu nežijú, obývajú jednu nehnuteľnosť, ktorá patrí do ich BSM, avšak v domácnosti sa obchádzajú, nekomunikujú spolu, ich spálne sú oddelené, neposkytujú si navzájom pomoc, ani v domácnosti, ani inde, svoje potreby (údržba šatstva, stravovanie, upratovanie domácnosti) si obstaráva každý sám pre seba, navzájom sa o sebe neinformujú, nevedia o svojom pohybe, nezaujímajú sa jeden o druhého. Ani pred vyhlásením rozsudku o rozvode manželstva, ale ani po ňom , manžel nevyvinul vôbec žiadnu aktivitu na obnovenie spolužitia, ani vo vzťahu k zabezpečeniu prípadného odborného poradenstva, na ktoré v odvolaní poukazuje. Úkon odvolania manžela voči rozsudku o rozvode je podľa jej názoru oddialiť zánik ich BSM. 5. Manžel prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu manželky nesúhlasil s vyjadrením manželky o vážnom narušení a trvalom rozvrátení ich manželstva. Uviedol, že manželka mu nevysvetlila a nekomunikovala s ním o nejakých problémoch ich manželstva pred podaním návrhu na rozvod, nezbadal žiadnu nespokojnosť manželky vo vzťahu. Uviedol, že sa snažil o obnovenie manželského spolužitia a pochybenie súdu prvej inštancie videl v tom, že ich napriek jeho návrhu nevyzval na zmierne riešenie mediáciou. K ich BSM uviedol, že manželka v decembri 2019 bez jeho vedomia dala nájomcovi bytu na Y. ulici v O. výpoveď, preto od januára 2020 platí výlučne on všetky náklady na byt vo výške 180 eur mesačne. Uviedol, že s manželkou si zobrali úver na kúpu domu v P. vo výške 88.000 eur, ktorý spláca vo výške 413 eur mesačne sám a keďže je na invalidnom dôchodku má za to, že na tieto náklady by mu mala manželka prispievať 300 eur mesačne. 6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 38 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu manželky na rozvod manželstva, vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite a podrobne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 10. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Zákon o rodine neuvádza taxatívny výpočet rozvodových dôvodov, keďže formy ľudského spolužitia sa nedajú vtesnať do kauzistickej formulácie, čo by viedlo k prílišnému formalistickému posudzovaniu vzťahov. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Vyššie uvedené ustanovenie (§ 23 Zákona o rodine) zakotvuje objektívnu existenciu rozvratu vzťahov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Rozvrat manželstva musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. 14. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvej inštancie, keď mal v prebiehajúcom konaní preukázané splnenie podmienok na rozvod manželstva predpokladané v ustanovení § 23 Zákona o rodine. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 15. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi manžela, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie obstaral v konaní dostatočné podklady pre záver o kvalifikovanom rozvrate vzťahov medzi manželmi, t.j. ich citové odcudzenie sa navzájom, stratu spoločného života, ako aj správne prihliadol na skutočnosť, že manželstvo je predovšetkým dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nie je žiaduce, aby súd autoritatívnym rozhodnutím nútil jedného z manželov zotrvať v manželskom zväzku proti jeho slobodnej vôli. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky manžela, a síce záujme podrobiť sa odbornému poradenstvu ako nedôvodné, keď manžel v tomto smere neavizoval žiadnu aktivitu, ani zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré by nastali v manželstve účastníkov konania po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie. 16. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).