Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/454/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519204961 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519204961.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Bianky Gelačíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: J. P., nar. XX.XX.XXXX a U. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - O.. R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 3, XXX XX T., a otec - O.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX T., v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08.11.2019, č.k. 22P/187/2019-13, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 08.11.2019, č.k. 22P/187/2019-13, zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 234 ods. 1, 2, § 324 ods. 1, 2, 3, §325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čl. 7, § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 365 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), keď návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti rodičom zúčastniť sa spolu s maloletými deťmi na psychologickom poradenstve u psychologičky PhDr. P. U. vyhodnotil v danom štádiu konania ako nedôvodný. Konštatoval, že na tamojšom súde prebieha pod sp.zn. 22P/135/2019 konanie o návrhu otca na nariadenie výchovného opatrenia, v ktorom bolo jediné doposiaľ nariadené pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu začatia odbornej intervencie bez autoritatívneho rozhodnutia súdu. Skutočnosti obsiahnuté v návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia podľa jeho názoru bez doplnenia dokazovania neodôvodňujú okamžitý zásah vo forme neodkladného opatrenia, avšak tamojší súd sa nimi bude zaoberať v konaní vedenom pod sp.zn. 22P/135/2019. Mal za to, že údajné ohrozenie psychiky maloletých detí konaním ich matky, resp. starej matky zostalo výlučne v rovine tvrdení otca, keď takáto hrozba nebola v konaní preukázaná a jej reálnosť nemal osvedčenú ani v kontexte predchádzajúcich okolností prípadu. Súčasné psychické nastavenie maloletých detí podľa jeho mienky rovnako nenasvedčuje tomu, že by dochádzalo k narúšaniu ich citového vzťahu k otcovi, keď tieto naopak potvrdili svoj pretrvávajúci pozitívny vzťah k otcovi, hoci zároveň deklarovali svoju nevôľu pokračovať v striedavej osobnej starostlivosti a aktuálnu vôľu zotrvať v osobnej starostlivosti matky, čo tamojší súd v záujme upokojenia situácie zohľadnil vo svojom rozhodnutí vo veci vedenej pod sp.zn. 22P/184/2019. Bol toho názoru, že možnú manipuláciu maloletých detí, resp. zavrhovanie rodiča maloletými deťmi na úrovni psychickej poruchy, na ktoré poukazoval otec vo svojich početných návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia, je možné potvrdiť, resp. vylúčiť až po vykonaní znaleckého dokazovania vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp.zn. 22P/123/2019, ktorého nariadenie tento avizoval vo svojom záverečnom uznesení vyhlásenom na pojednávaní uskutočnenom dňa 04.09.2019. Záverom poznamenal, že tamojší súd pri odročení prvého pojednávania vo veci nariadenia výchovného opatrenia vedeného pod sp.zn. 22P/135/2019 vychádzal z dostatočných individuálnych kompetencií rodičov a ich osobnej zodpovednosti, pričom nemal dôvod spochybňovať nimi deklarovanú vôľu podrobiť sa odbornému poradenstvu. Uviedol, že v prípade preukázania svojvoľného jednostranného nezáujmu zo strany matky v konaní vo veci samej, môže tamojší súd v záujme maloletých detí pristúpiť k autoritatívnemu rozhodnutiu, pokiaľ to bude objektívne v najlepšom záujme maloletých detí. Zároveň podotkol, že opodstatnenosť a legitimita dôvodov matky na nerealizovanie vykonateľného súdneho rozhodnutia je predmetom dokazovania v konaní o návrhu matky na zmenu zverenia maloletých detí vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 22P/123/2019. Ďalšími argumentmi otca týkajúcimi sa už právoplatne skončených konaní, resp. jeho procesného postupu sa bližšie nezaoberal, keď tieto nepokladal za relevantné pre rozhodnutie v predmetnom konaní. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol tak, že obidvom rodičom uloží povinnosť zúčastňovať sa na výchovnom opatrení s tým, že výkon výchovného opatrenia psychológom zabezpečí súd prvej inštancie, zároveň matke uloží povinnosť odovzdať mu maloleté deti spolu s ošatením a školskými potrebami do striedavej osobnej starostlivosti v párnom kalendárnom týždni v stredu o 18.00 hod. v mieste bydliska matky na W. č. X a jemu uloží povinnosť odovzdať maloleté deti spolu s ošatením a školskými potrebami matke do striedavej osobnej starostlivosti v nepárnom kalendárnom týždni v stredu o 18.00 hod. v mieste jeho bydliska na G. č. XX. Súdu prvej inštancie vytkol, že neboli splnené procesné podmienky(§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, svojvoľné, arbitrárne, nezákonné, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou ľudských práv, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv, Dohovorom o právach dieťaťa a Dohovorom o ľudskej dôstojnosti a biomedicíne. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru namiesto postupu podľa Civilného mimosporového poriadku účelovo postupoval podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Namietal existenciu prekážky skôr začatého konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 2Em/4/2019 ako aj odvolacích konaní týkajúcich sa nezákonných rozhodnutí v konaniach vedených na súde prvej inštancie pod č.k. 22P/165/2019, 22P/170/2019, 22P/184/2019, 22P/185/2019 a 22P/186/2019 ako aj prekážky rozhodnutej veci, a to rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 30.06.2016, č.k. 20P/325/2012 a rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania zo dňa 05.11.2018, č.k. 17P/169/2016. Uviedol, že napadnuté uznesenie má procesnú vadu, keď súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp.zn. 2Em/4/2019 nezabezpečil pokračovanie striedavej osobnej starostlivosti podľa právoplatného rozsudku nariadením neodkladného opatrenia bez návrhu v zmysle § 376 CMP. Bol toho názoru, že konajúca sudkyňa a vyššia súdna úradníčka sú v konaní vedenom pod sp.zn. 2Em/4/2019 nečinné a úmyselne vylučujú všetky jeho podania do senátu 22P. Mal za to, že súd prvej inštancie napriek svojej vedomosti o odvolacích konaniach vedených vo veci starostlivosti o maloleté deti porušil zákon, keď jeho návrh neodoslal odvolaciemu súdu. Súdu prvej inštancie vytkol, že nezistil slobodný názor maloletých detí, pre zistenie ktorého nevytvoril vhodné podmienky udržaním rovnocennej starostlivosti rodičov o ne. Poukázal na skutočnosť, že pri výsluchu maloletých detí dňa 04.09.2019 v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 22P/123/2019 neboli prítomní rodičia a právny zástupca maloletých detí, ale len kolízny opatrovník, maloleté deti sa naň dostavili zmanipulované a bez jeho súhlasu. Uviedol, že zákonná sudkyňa nevyhotovila autentickú zápisnicu z daného výsluchu obsahujúcu podpisy maloletých detí, napriek jeho opakovaným žiadostiam predsedovi súdu prvej inštancie mu odmietla vydať zvukový záznam z výpovede maloletých detí a nahliadnuť do elektronického súdneho spisu. Mal za to, že súd prvej inštancie uznesením vydaným v konaní vedenom pod sp.zn. 22P/184/2019 nezákonne zrušil právoplatný rozsudok o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti, čím konajúca sudkyňa zneužila právomoc verejného činiteľa. Vyjadril sa, že súd prvej inštancie opakovane nechráni práva maloletých detí, odmieta výkon spravodlivosti, koná len v záujme matky, nadržiava jej, ponecháva ju, ako aj starú matku z jej strany protiprávne zadržiavať maloleté deti, brániť im v rovnocennej starostlivosti z jeho strany, narúšať ich priaznivý vývoj a manipulovať ich proti striedavej osobnej starostlivosti. Namietal, že súd prvej inštancie umožňuje matke a starej matke spôsobovať maloletým deťom psychické a fyzické utrpenie, poškodzovať ich zdravie a zdravý duševný vývoj, a teda ich psychicky týrať a zavrhovať ho ako druhého rodiča. Trval na tom, že u maloletých detí došlo k poškodeniu zdravia, keď podľa vyjadrenia znalkyne PhDr. T. u maloletej U. došlo k regresu na úroveň 4 rokov, t.j. poškodeniu duševného zdravia vyžadujúcom psychologickú pomoc a maloletý J. bol každodenným krikom matky a starej matky donútený dňa 15.08.2016 od matky ujsť. Mal za to, že súd prvej inštancie porušuje najlepší záujem maloletých detí svojou nečinnosťou, opakovaným nariadením nezákonného znaleckého dokazovania v konaní vedenom pod sp.zn. 22P/123/2019 za účelom preukázania legitimity marenia výkonu súdneho rozhodnutia matkou, diskrimináciou jeho a maloletých detí, porušovaním princípu rovnosti zbraní a rovnosti účastníkov, napomáhaním matke pri marení výkonu súdneho rozhodnutia, úmyselným neakceptovaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise vedenom sp.zn. 22P/123/2019, či odročovaním pojednávaní v konaniach vedených pod sp.zn. 22P/123/2019 a 22P/135/2019 na neurčito bez odôvodnenia. Uviedol, že súd prvej inštancie mal z konania vedeného pod sp.zn. 22P/135/2019 vedomosť o odmietnutí termínov párových stretnutí rodičov so psychologičkou dňa 03.09., 28.10., 04.11. a 05.11.2019 matkou. 4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním otca, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP, vyhodnotiac odvolanie ako nedôvodné. 6. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti rodičom zúčastniť sa na párovom stretnutí, stretnutí otca s maloletými deťmi, stretnutí matky s maloletými deťmi a stretnutí obidvoch rodičov s maloletými deťmi v rámci psychologického poradenstva u psychologičky PhDr. P. U. za účelom obnovenia komunikácie rodičov a maloletých detí v potvrdených termínoch dňa 29.10.2019 o 12.30 hod., dňa 04.11.2019 o 14.30 hod. a dňa 06.11.2019 o 14.30 hod. a ďalej podľa návrhu a pokynov psychologičky v intervale dvakrát do mesiaca. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, vyhodnotiac ho ako nedôvodný. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a závermi súdu prvej inštancie a odkazuje na ne. Otec nepreukázal naliehavú potrebu úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia o uložení povinnosti rodičom podrobiť sa spolu s maloletými deťmi psychologického poradenstva. S poukazom na charakter a účel neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu a v prípade konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti, aj bez návrhu. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť vždy bezodkladná, to znamená naliehavá a nevyhnutná. Pokiaľ ide o podmienku ohrozenej exekúcie, táto sa na dané konanie nevzťahuje, keďže ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. Odvolací súd zastáva právny názor, že neodkladným opatrením nemožno nariadiť výchovné opatrenie, ktorého účelom v danom prípade je povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, nakoľko tu absentuje podmienka bezodkladnosti úpravy pomerov z dôvodu ohrozenia záujmov maloletých detí. Súd o nariadení výchovného opatrenia podľa § 37 Zákona o rodine (či už na návrh, alebo aj bez návrhu), rozhoduje v samostatnom konaní, vyžadujúcom postup ako v konaní vo veci samej, t.j. nariadenie pojednávania, vykonanie dokazovania a vydanie rozhodnutia vo veci samej, s následnou povinnosťou súdu vyhodnotiť jeho účinnosť. V konaní o nariadenie výchovného opatrenia rozhoduje súd vo veci samej uznesením vykonateľným uplynutím lehoty na plnenie, ktorá začína plynúť od jeho doručenia (§ 238 ods. 3 CSP). Jediný prípad, v ktorom môže súd uložiť povinnosť podrobiť sa sociálnemu, psychologickému alebo inému odbornému poradenstvu neodkladným opatrením, je upravený v ust. § 3 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, a vzťahuje sa výlučne na situáciu, keď súd v rámci konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých zistí existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, pričom plnenie rozhodnutia možno dosiahnuť účasťou na takomto poradenstve. V predmetnej veci však otec nepodal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania o výkon rozhodnutia, ale v konaní o nariadenie výchovného opatrenia. 9. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Námietky otca vo vzťahu k iným prebiehajúcim, resp. už právoplatne skončeným súdnym konaniam vo veci starostlivosti o maloleté deti, jeho výhrady voči výsluchu maloletých detí a s tým spojenými úkonmi súdu, námietky o porušovaní ich práv v iných súdnych konaniach, o opakovanom vylučovaní jeho návrhov a odročovaní pojednávaní, o opakovanom nariadení nezákonného znaleckého dokazovania, o nevyhotovení úradného záznamu a nesprístupnení zvukového záznamu zo zisťovania názoru maloletých detí odvolací súd vyhodnotil ako irelevantné v predmetnom konaní. Pokiaľ otec namietal porušenie práva na spravodlivý proces a prekážku litispendencie, t.j skôr začatého konania na Okresnom súdu Bratislava V pod sp.zn. 2Em/4/2019 odvolací súd na tieto námietky neprihliadal z dôvodu, že v danej prejednávanej veci ide o konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti rodičom podrobiť sa spolu s maloletými deťmi psychologického poradenstva spravujúce sa ust. § 324 a nasl. CSP. Prebiehajúce konanie o výkon rozhodnutia nie je v danej veci prekážkou začatého konania z dôvodu, že ide o iný predmet konania upravený v ust. § 370 a nasl. CMP. Odvolací súd vyslovuje názor, že ani vo vzťahu k odvolacím konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti vedených súdom prvej inštancie pod sp.zn. 22P/165/2019, 22P/170/2019, 22P/184/2019, 22P/185/2019 a 22P/186/2019 nemožno hovoriť o prekážke litispendencie, a to vzhľadom na odlišnosť predmetu daných konaní, keď sa ani jedno z nich netýka uloženia povinnosti rodičom podrobiť sa spolu s maloletými deťmi psychologického poradenstva, ale otec sa v nich svojimi návrhmi domáhal zverenia, resp. odovzdania maloletých detí do jeho starostlivosti. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou otca týkajúcou sa nesprávneho postupu súdu prvej inštancie nepostupoval správne, ktorý napriek svojej vedomosti o vedení vyššie uvedených odvolacích konaní jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodoslal odvolaciemu súdu, keď odvolací súd vzhľadom na odlišnosť predmetov daných konaní nebol v predmetnej veci oprávnený rozhodnúť o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v poukazom na ust. § 362 CMP. Zároveň nie je možné zohľadniť námietku otca súvisiacu s prekážkou rozhodnutej veci v konaniach vedených pod sp.zn. 20P/325/2012 a 17P/169/2016 z dôvodu, že inštitút neodkladného opatrenia je špecifickým a rozhodovanie o ňom závisí od naliehavej potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov a zmenou pomerov vyžadujúcou okamžitý zásah súdu. Námietky otca o porušení práva na spravodlivý proces v súvislosti s vadami a prekážkami konania odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené. 10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).